Konkurzy a reštrukturalizácie z Obchodného vestníka - Konanie č. 328824

Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa - dlžníka: TSS GRADE, a.s., so sídlom Za stanicou 3, 832 52 Bratislava, IČO: 35 802 723, o návrhu na povolenie reštrukturalizácie dlžníka: TSS GRADE, a.s., so sídlom Za stanicou 3, 832 52 Bratislava, IČO: 35 802 723

Súd p o t v r d z u j e reštrukturalizačný plán dlžníka: TSS GRADE, a.s., so sídlom Za stanicou 3, 832 52 Bratislava, IČO: 35 802 723, v znení, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 21.01.2013, ktorý je prílohou tohto uznesenia.

Súd k o n č í reštrukturalizáciu dlžníka: TSS GRADE, a.s., so sídlom Za stanicou 3, 832 52 Bratislava, IČO: 35 802 723.

Navrhovateľ- dlžník: TSS GRADE, a.s., so sídlom Za stanicou 3, 832 52 Bratislava, IČO: 35 802 723 ( ďalej len „ Dlžník “ ) sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 15.08.2012 domáhal povolenia svojej reštrukturalizácie.

Navrhovateľ spolu s návrhom na povolenie reštrukturalizácie predložil súdu reštrukturalizačný posudok správcu: Mgr. Boris Kotleba, so sídlom kancelárie Námestie SNP 13, 811 06 Bratislava ( ďalej len „ Správca “ ) zo dňa 14.08.2012, zoznam majetku, zoznam záväzkov, zmluvné a iné prehľady, zoznam spriaznených osôb, poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku vyhotovenú k 31.12.2011 spolu so správou nezávislého audítora N.M.-Audit spol. s.r.o., audítorská spoločnosť, Piešťanská 1185/25, 915 01 Nové Mesto nad Váhom a audítorskú správu spoločnosti TAX AUDIT CONSULT, spol. s.r.o., so sídlom Fraňa Mojtu 1, 949 01 Nitra o výsledku overenia účtovnej závierky Dlžníka k 31.12.2011.

Okresný súd uznesením zo dňa 28.08.2012, č.k. 4R/3/2012-296, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.09.2012 začal reštrukturalizačné konanie voči Dlžníkovi.

Uznesením zo dňa 06.09.2012, č. k. 4R/3/2012-299, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.09.2012, súd povolil reštrukturalizáciu Dlžníka, do funkcie správcu ustanovil Mgr. Borisa Kotlebu, so sídlom kancelárie Námestie SNP 13, 811 06 Bratislava, vyzval veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky a určil rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré podliehajú súhlasu správcu.

Na svojom zasadnutí dňa 20.12.2012 veriteľský výbor schválil návrh reštrukturalizačného plánu Dlžníka, a zároveň požiadal Správcu o zvolanie schvaľovacej schôdze.

Dňa 29.01.2013 bola súdu doručená zápisnica zo schvaľovacej Dlžníka, ktorá sa konala dňa 21.01.2013, predmetom rokovania ktorej bolo v bode 3 uvedené „Hlasovanie o prijatí plánu “ v zmysle § 148 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR)“.

Hlasovanie o reštrukturalizačnom pláne prebehlo nasledovne:

- v skupine zabezpečeného veriteľa SLSP, a.s., konkr. v skupine 1628 hlasovalo za schválenie plánu: 2 391 628 hlasov ( čo predstavuje 100 % ), proti bol: nikto; v skupine 1643 hlasovalo za schválenie plánu: 87 464 hlasov ( čo predstavuje 100 % ), proti bol: nikto; v skupine 1 645 hlasovalo za schválenie plánu: 759 hlasov ( čo predstavuje 100 % ), proti bol: nikto; v skupine 1 667 hlasovalo za schválenie plánu: 4 411 hlasov ( čo predstavuje 100 % ) proti bol: nikto,

- v skupine zabezpečeného veriteľa LOKO TRANS Slovakia, s.r.o., konkr. v skupine 992 hlasovalo za schválenie plánu: 13 761 hlasov ( čo predstavuje 100 % ), proti bol: nikto; v skupine 993 hlasovalo za schválenie plánu: 13 309 hlasov ( čo predstavuje 100 % ), proti bol: nikto; v skupine 994 hlasovalo za schválenie plánu: 15 162 hlasov ( čo predstavuje 100 % ), proti bol: nikto; v skupine 995 hlasovalo za schválenie plánu: 60 061 hlasov ( čo predstavuje 100 % ), proti bol: nikto; v skupine 996 hlasovalo za schválenie plánu: 13 065 hlasov ( čo predstavuje 100 % ), proti bol: nikto,

- v skupine zamestnanci Dlžníka hlasovalo za schválenie plánu 7 636 hlasov ( čo predstavuje 100 % hlasov ), proti bol: nikto,

- v skupine spriaznení veritelia hlasovalo za schválenie plánu 2 103 940 hlasov ( čo predstavuje 100 % hlasov ), proti bol: nikto. Správca zároveň skonštatoval, že v tejto skupine 5 veriteľov z 5 hlasujúcich so zistenou sumou zistených pohľadávok vyššou ako 1 % hlasovalo za schválenie plánu,

- v skupine ostatných nezabezpečených veriteľov hlasovalo za schválenie plánu 9 368 003 hlasov ( čo predstavuje 81,89 % hlasov ), proti bol: 2 071 379 hlasov ( čo predstavuje 18,11 % hlasov ). Správca zároveň skonštatoval, že v tejto skupine hlasovalo 14 veriteľov zo 16 hlasujúcich so zistenou sumou zistených pohľadávok vyššou ako 1 % hlasovalo za schválenie plánu.

Po oznámení výsledkov hlasovania Správca skonštatoval, že za prijatie plánu v zmysle § 148 ods. 1 písm. d) ZKR hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti s celkovým počtom 14 079 199 hlasov, čo predstavuje 87,17 €, proti schváleniu reštrukturalizačného plánu hlasovali veritelia s celkovým počtom 2 071 379 hlasov, čo predstavuje 12,83 %.

Na záver schôdze Správca informoval prítomných veriteľov, ktorí hlasovali proti prijatiu plánu, o ich práve podať proti prijatiu plánu námietky. Toto právo využil veriteľ Sociálna poisťovňa.

Prílohu zápisnice tvorí listina prítomných, záznam z rozpravy zo schvaľovacej schôdze, kópia plánu z znení schválenom veriteľským výborom, kópia plánu v znení pred hlasovaním schvaľovacej schôdze o prijatí plánu, kópia plánu v porovnanom znení podľa čísel 3 a 4 tak, aby zmeny boli v pláne prehľadne vyznačené s uvedením dôvodu každej zmeny v poznámke vecného odôvodnenia, kópia plánu v znení schválenom schvaľovacou schôdzou.

Dňa 30.01.2013 doručil Dlžník ako predkladateľ plánu súdu návrh na potvrdenie plánu, prílohou ktorého je na základe ust. § 151 ods. 1 ZKR zápisnica zo schvaľovacej schôdze konanej dňa 21.01.2013, ako aj plán prijatý schvaľovacou schôdzou. Prílohu potvrdenia plánu tvorí okrem uvedeného aj listina prítomných, záznam z rozpravy zo schvaľovacej schôdze, kópia plánu z znení schválenom veriteľským výborom, kópia plánu v znení pred hlasovaním schvaľovacej schôdze o prijatí plánu, kópia plánu v porovnanom znení, kópia plánu v znení schválenom schvaľovacou schôdzou.

Dňa 23.01.2013 bol súdu doručený Návrh nezabezpečeného veriteľa: Marián Fico- FICO-KOV, s miestom podnikania Piffova 11, 851 01 Bratislava, IČO: 35 144 050 na zamietnutie reštrukturalizačného plánu. Dňa 05.02.2013 bol súdu doručený návrh veriteľa: Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, Radlinského 37, 817 73 na zamietnutie reštrukturalizačného plánu, v ktorom uvádza, že sa plne stotožňuje s dôvodmi na zamietnutie reštrukturalizačného plánu uvádzanými vo vyššie uvedenom návrhu veriteľa Marián Fico- FICO-KOV.

Vychádzajúc z predmetného návrhu veriteľ Marián Fico- FICO-KOV má za to, že reštrukturalizačný plán Dlžníka, prijatý na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 21.01.2013 odporuje zákonu, nakoľko jeho prijatie bolo dosiahnuté poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu ( § 154 ods. 1 písm. b/ ZKR ) a plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov ( § 154 ods. 1 písm. d/ ZKR ).

Podľa bodu VII. bod 7.3. a bodu IX. písm. d/ opisnej časti plánu majú byt' spriaznení veritelia uspokojení vo výške 14% nimi prihlásených pohľadávok, pričom celková výška prihlásených pohľadávok spriaznených veriteľov predstavuje sumu 91.625.185,86 € ( bod 3.4.3. opisnej časti plánu ). Naproti tomu ostatní nezabezpečení veritelia majú byť uspokojení vo výške 27% (bod 7.2. opis. časti plánu) prihlásených pohľadávok, čo je zrejme chyba v písaní, keď podľa bodu 1.3. záväznej časti plánu majú byť uspokojení vo výške 15% ich prihlásených pohľadávok. Znamená to, že títo veritelia ostatných nezabezpečených pohľadávok majú Správcom uznané pohľadávky v úhrnnej sume 18.421.086,22 € ( bod 3.2.2. opisnej časti plánu). Výsledkom teda má byť, že Dlžník v reštrukturalizácii uspokojí ostatných nezabezpečených veriteľov (bod 3.2.2. opisnej časti plánu ) v úhrnnej sume 2.763.162,93 € ( t.j. 15% zo sumy ostatných nezabezpečených pohľadávok ). Naproti tomu na uspokojenie spriaznených veriteľov má ísť suma 12.827.526,02 € ( t.j. 14% zo sumy všetkých prihlásených pohľadávok spriaznených veriteľov ). Dá sa teda uzavrieť, že spriaznení veritelia v absolútnej sume dostanú od Dlžníka viac o 10.064.363,09€ ( = 12.827.526,02 € - 2.763.162,93 € ) ako ostatní nezabezpečení veritelia, čo predstavuje takmer 5-násobok sumy ( o vyše 10 miliónov € viac ), ktorá má slúžiť na uspokojenie ostatných nezabezpečených veriteľov.

Návrh reštrukturalizačného plánu tak podľa názoru veriteľa: Marián Fico- FICO-KOV zjavne smeruje k poskytnutiu osobitných výhod spriazneným veriteľom a je v rozpore so spoločným záujmom veriteľov (§ 154 ods. 1 písm. b/ a d/ ZKR), nakoľko najvyššia suma, ktorú má dlžník podľa plánu platiť, bude slúžiť na uspokojenie jemu spriaznených veriteľov. Naviac tento porušuje aj ust. § 137 ods. 5 ZKR, pretože pohľadávky spriaznených veriteľov za týchto okolností ( 5-násobok sumy, ktorá je určená na uspokojenie ostatných nezabezpečených veriteľov), majú byť uspokojené lepším spôsobom ako ostatné pohľadávky.

Podľa názoru veriteľa je návrh reštrukturalizačného plánu taktiež účelový a rozporuplný, keď najprv v reštrukturalizačnom posudku Správca uvádzal, že ostatní nezabezpečení veritelia majú byť uspokojení v rozsahu 58% prihlásených pohľadávok, podľa bodu 7.2 opisnej časti plánu majú byť ostatní nezabezpečení veritelia uspokojení vo výške 27% prihlásených pohľadávok a podľa bodu 1.3. záväznej časti plánu majú byť ostatní nezabezpečení veritelia uspokojení vo výške 15% prihlásených pohľadávok. Za týchto okolností sa nedá usúdiť inak, ako tak, že východiskové údaje slúžiace pre spracovanie plánu boli zmanipulované v prospech spriaznených veriteľov.

Pokiaľ ide o skupinu zabezpečených veriteľov, Správca uznal ich pohľadávky vo výške 5.601.308,13 €, pričom týmto zabezpečeným veriteľom čo sa týka ich uspokojenia môže byť podľa názoru Veriteľa úplne jedno, či je Dlžník v konkurze alebo reštrukturalizácii.

Pokiaľ ide o zamestnancov Dlžníka, tak rovnako títo nemôžu mať podľa názoru Veriteľa v reštrukturalizácii lepšie postavenie ako v konkurze, nakoľko v prípade konkurzu by ich mzdové pohľadávky vyplatil relatívne rýchlo Garančný fond a ten by si následne regresom prihlásil pohľadávku do konkurzu, pričom by nebol uspokojený v rozsahu 100% prihlásenej pohľadávky, ale iba pomerne, takže výsledným efektom by bolo, že konkurzná podstata by nebola ochudobnená o sumy určené na výplatu 100% mzdových nárokov zamestnancov. V tejto súvislosti má Veriteľ za to, že je absolútne nepodložené tvrdenie Správcu v bode VII. opisnej časti plánu, že v prípade konkurzu by na mzdu a odstupné išla z konkurznej podstaty suma 1,6 mil. €, keď naproti tomu v dnešnej dobe Správca na mzdových nárokoch uznáva sumu 247.644,30 €; je teda otázne, ako Správca došiel k tomu, že by sa z konkurznej podstaty mal platiť takmer 7-násobok toho, čo sa má zaplatiť dnes v rámci reštrukturalizácie zamestnancom.

Účelovosti reštrukturalizačného plánu tiež podľa Veriteľa svedčí aj to, keď na jednej strane sa v pláne uvádza, že najväčším obmedzením prevádzky podniku Dlžníka je nedostatok hotovosti ( bod 5.2 a VII. opisnej časti plánu ) a na druhej strane bod 4.1.5 plánu uvádza, že Dlžníkovi sa podarilo zabezpečiť financie potrebné k realizácii zákazky na úseku trate Zlatovce -Trenčianska Teplá s tým, že financovanie ostatných zákaziek má Dlžník zabezpečené z vlastných zdrojov. Rovnako tak na jednej strane sa tvrdí, že v prípade konkurzu nie je Dlžník pod zákonnou ochranou pred veriteľmi ( bod 5.2. opisnej časti plánu ), či by bol ohrozený vymáhaním splatných pohľadávok veriteľov (bod 4.1.1 opisnej časti plánu ), keď naproti tomu z § 47 a § 48 ZKR vyplýva, že v konkurze je vymáhanie pohľadávky v sporovom konaní alebo exekúcia vylúčené.

V návrhu plánu absentuje zistenie, či sú splnené zákonné podmienky § 88 ZKR o prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu ( keď sám Dlžník tvrdí v bode 4.1.5. opisnej časti plánu, že financovanie má zabezpečené; záver v bode 5.2 opisnej časti plánu, že v prípade konkurzu Dlžník nie je ochránený pred veriteľmi, odporuje § 47 a § 48 ZKR ), keď naproti tomu z plánu vyplýva, že Dlžník získal lukratívnu zákazku v objeme takmer 245 miliónov € na rekonštrukciu trate Zlatovce -Trenčianska Teplá ( bod 4.1.2 opis. časti plánu ), a že financovanie má dlžník zabezpečené (bod 4.1.5 opisnej časti plánu). Za týchto okolností obzvlášť v prípade podniku s takou lukratívnou zákazkou nie je ničím podložený záver v bode 5.1. opisnej časti plánu, že podnik Dlžníka sa aj s touto zákazkou nedá rovno predať, keď Dlžník v bode II. opisnej časti plánu udáva množstvo argumentov o tom, aký je jeho podnik dobre a kvalitne vybavený pre jeho podnikateľskú činnosť.

Nereálnosti plánu svedčí podľa Veriteľa aj upozornenie Správcu v bode 7.4 opisnej časti plánu, že porovnanie uspokojenia veriteľov v reštrukturalizácii a v konkurze predstavuje „fiktívny, hypotetický prípad". Ničím nepodložené sú závery Správcu o tom, že v prípade konkurzu by konkurzná podstata znášala náklady na mzdových nárokoch pre zamestnancov za cca. 1,6 mil. € (ako som už uviedol vyššie), stráženie a nájom priestorov dlžníka za 1,3 mil. €, náklady na archivačné služby za 200.000 €, či náklady na právne služby za 180.000 €. Napokon Veriteľ poukázal podľa jeho tvrdenia na zjavne fiktívnu hypotetickú položku, keď na jednej strane sa bode VII. tvrdí, že Dlžník má pohľadávky voči spriazneným spoločnostiam za 4.067.162 €, ktoré by sa v konkurze dali speňažiť za maximálne 1.000 €. Vzhľadom k uvedenému tak dochádza k umelému vyrábaniu nákladov konkurzu a výnosov v reštrukturalizácii.

Podľa plánu majú spriaznení veritelia dostať uspokojenie 14% z ich prihlásených pohľadávok, hoci v konkurze sa dá reálne čakať, že by nedostali nič s poukazom na § 95 ods. 3 ZKR; týmto plánom sa zjavne obchádza ustanovenie § 137 ods. 5 ZKR, podľa ktorého pohľadávky spriaznených veriteľov nemôžu byť uspokojené v reštrukturalizácii rovnakým alebo lepším spôsobom, ako iné pohľadávky. V pláne síce je formálne a účelovo dodržaná požiadavka nižšieho uspokojenia spriaznených veriteľov, avšak len o 1% v menšom rozsahu, ako majú byť uspokojení ostatní nezabezpečení veritelia, avšak v absolútnych sumách suma určená na uspokojenie spriaznených veriteľov je najvyššia zo všetkých skupín veriteľov ( vyše dvojnásobok toho, čo majú dostať zabezpečení veritelia a takmer päťnásobok sumy, ktorá je určená na uspokojenie pohľadávok nezabezpečených veriteľov ). Plán smeruje k uspokojeniu spriaznených veriteľov v rovnakom rozsahu, ako je uspokojenie nezabezpečených veriteľov ( 1% rozdiel v praxi nehrá rolu; naviac podľa bodu IX. písm. c/ a d/ opisnej časti plánu sa pohľadávky spriaznených veriteľov majú uspokojovať o pol roka skôr ako pohľadávky ostatných nezabezpečených veriteľov, naproti tomu podľa bodov 1.3. a 1.5. záväznej časti plánu sa majú uspokojovať v rovnakých časových intervaloch ), takže plán odporuje aj ust. § 6 ZKR, podľa ktorého zvýhodňovanie niektorých veriteľov je neprípustné.

Vychádzajúc z uvedeného sa Veriteľ z dôvodov uvedených v § 154 ods. 1 písm. b/ a d/ ZKR domáhal, aby súd reštrukturalizačný plán Dlžníka zamietol.

Súd výzvou zo dňa 24.01.2012 vyzval Správcu, ako aj Dlžníka na vyjadrenie k predmetnému návrhu a v lehote troch dní odo dňa ich doručenia.

Dňa 28.01.2013 bolo súdu doručené stanovisko správcu k výzve na vyjadrenie zo dňa 24.01.2013.

Správca na úvodom poukazuje na to, že návrh Veriteľa na zamietnutie reštrukturalizačného plánu podaný veriteľom z celkového počtu 537 veriteľov, ktorého zistená pohľadávka predstavuje sumu 0,2% z celkového počtu prihlásených pohľadávok, a že predmetný reštrukturalizačný plán bol na schvaľovacej schôdzi dňa 21.01.2013 schválený celkovým počtom hlasov predstavujúcim 87,17%.

Skutočnosti, ktoré Veriteľ tvrdí v návrhu považuje Správca za nepravdivé, ničím nepodložené a fabulačné. Navyše návrh podal Veriteľ, ktorý v priebehu celého reštrukturalizačného konania nevyužil ani jedno z práv, ktoré ZKR poskytuje veriteľom na konštruktívnu participáciu pri tvorbe plánu a rovnako ani na schvaľovacej schôdzi nepredložil žiadnu námietku proti priebehu schvaľovacej schôdze, resp. proti samotnému prijatiu plánu.

Veriteľ v 2. odseku 1. strany Návrhu uvádza, že celková výška prihlásených pohľadávok spriaznených veriteľov predstavuje sumu 91.625.185,86 €, avšak vo svojich tvrdeniach opomína skutočnosť, že z tejto sumy predstavujú podmienené pohľadávky sumu 89.150.000,00 €, teda sa jedná iba o potenciálne budúce pohľadávky; možné regresné nároky ručiteľov, spoludlžníkov, ktorí by v budúcnosti plnili za dlžníka jeho záväzok. Keďže drvivú väčšinu týchto potenciálnych nárokov predstavujú možné budúce regresné nároky z titulu plnenia na zabezpečené pohľadávky veriteľa SLSP, a.s. zistených vo výške 5.302.677,73 €, ktoré budú uspokojované v rámci reštrukturalizačného plánu na 100%, je prakticky vylúčené akékoľvek reálne plnenie z titulu prihlásených spriaznených podmienených pohľadávok.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa javí ako absurdné, ničím nepodložené a najmä nepravdivé tvrdenie Veriteľa, na základe ktorého poukazuje vo svojom návrhu, že spriaznení veritelia dostanú v absolútnej sume od Dlžníka o 10.064.363,09 € viac ako ostatní nezabezpečení veritelia. Reálne plnenie pre spriaznených veriteľov predstavuje sumu 348.205,87 €, a teda sa jedná o sumu mnohonásobne nižšiu ako je tomu pri ostatných nezabezpečených veriteľoch. Podľa tvrdenia Správcu je preto zarážajúce a absurdné, že vo svojom návrhu Veriteľ vlastnú fabuláciu, že spriaznení veritelia dostanú v absolútnej sume od Dlžníka o 10.064.363,09 € viac ako ostatní nezabezpečení veritelia, označuje za najzávažnejšie porušenie zákona zo strany predkladateľa plánu, pričom opak je pravdou, keďže podľa tvrdenia Správcu reálne plnenie pre spriaznených veriteľov predstavuje sumu 348.205,87 €.

Veriteľ taktiež v 2. odseku 1. strany Návrhu poukazuje ako na zrejmú chybu v písaní, že ostatní nezabezpečení veritelia majú byť uspokojení vo výške 27% ( bod 7.2. opis. časti plánu ) prihlásených pohľadávok, keď podľa bodu 1.3 záväznej časti plánu majú byť uspokojení vo výške 15% ich zistených pohľadávok. Uvedenú námietku Správca rovnako považuje za nesprávne pochopenie jednotlivých ustanovení reštrukturalizačného plánu, kde je jasne uvedené, že 27% je predpokladaná miera uspokojenia veriteľov ostatných nezabezpečených pohľadávok, keďže prostriedky určené na uspokojenie neoprávnene prihlásených pohľadávok budú po skončení príslušných incidenčných konaní distribuované medzi zostávajúcich nezabezpečených veriteľov, pričom vo väčšine prebiehajúcich incidenčných je jednoznačný právny predpoklad ich úspechu na strane Dlžníka.

Podľa Správcu rovnako ide zrejme o zjavné nepochopenie reštrukturalizačného plánu a ZKR v časti týkajúcej sa uspokojovania pracovnoprávnych nárokov zamestnancov Dlžníka, kde Veriteľ nesprávne tvrdí, že prípadný regresný nárok Garančného fondu by bol uspokojovaný pomerne. V uvedenom prípade by sa jednalo o pohľadávku proti podstate, ktorá sa spravidla v konkurzných konaniach uspokojuje vo výške 100%.

Zavádzajúce a fabulačné sú ďalej podľa Správcu tvrdenia Veriteľa ohľadne možnosti prevádzky podniku, resp. realizácie zákazky „Zlatove - Trenčianska Teplá“ v objeme 245 mil. po vyhlásení konkurzu v zmysle § 88 ZKR. V prvom rade Správca poukazuje na skutočnosť, že Dlžník nie je zhotoviteľom zákazky, ako to Veriteľ opätovne píše vo svojom návrhu, ale zhotoviteľom je „Združenie pod Brezinou“, v ktorom Dlžníkova účasť predstavuje 37%. Ďalšou dôležitou skutočnosťou je fakt, že 70% z objemu celej zákazky je hradený Kohéznym fondom Operačného programu doprava, a preto je v prípadnom konkurze realizácia tejto zákazky zo strany dlžníka vylúčená, nakoľko v zmysle príslušných právnych predpisov a príslušnej zmluvnej dokumentácie týkajúcich sa čerpania prostriedkov z európskych fondov, by po vyhlásení konkurzu došlo zo strany Železníc Slovenskej republiky k odstúpeniu od tejto zmluvy.

Nepochopením, resp. účelovým dezinterpretovaním plánu sú podľa Správcu i vyhlásenia Veriteľa o prostriedkoch na financovanie zákaziek. Dlžník skutočne nemá dostatok hotovosti na realizáciu zákaziek, ako sa to tvrdí v reštrukturalizačnom pláne. Preto na strategickú zákazku ( rekonštrukcia trate „Zlatovce - Trenčianska Teplá“ ) zabezpečil financovanie zo strany tretieho subjektu- financovanie je však podmienené úspešnosťou reštrukturalizácie, t. j. právoplatným potvrdením plánu súdom. Na drobné zákazky by mala mať spoločnosť dostatočné prostriedky.

K námietke Veriteľa odkazujúcej na to, že porovnanie uspokojenia veriteľov v reštrukturalizácii a v konkurze je „fiktívny, hypotetický prípad“ Správca uvádza, že sa s týmto tvrdením Veriteľa nemôže stotožniť, nakoľko odhadnúť speňaženie a náklady v prípadnom, t.j. hypotetickom konkurze je možné iba na istom fiktívnom základe a teda môže ísť v tomto prípade výlučne len o hypotézu. Výšku Dlžníkom predpokladaných konkurzných nákladov považuje Správca, vzhľadom na obvyklú dĺžku konkurzných konaní v Slovenskej republike, za skôr podhodnotenú.

K vyjadreniu Veriteľa týkajúceho sa podhodnotenia bonity pohľadávok voči spriazneným osobám Správca uvádza, že pohľadávka vo výške 4.067.162 € je pohľadávkou voči materskej spoločnosti, ktorej jediným majetkom sú akcie Dlžníka. V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok Dlžníka majú tieto akcie nulovú hodnotu. Preto bola v reštrukturalizačnom pláne použitá iba „symbolická hodnota“ výnosu z nich vo výške 1.000,- €.

Podľa Správcu je dostatočným spôsobom preukázané, že schválený reštrukturalizačný plán nijakým spôsobom neposkytuje osobitné výhody niektorému účastníkovi plánu podľa § 154 ods. 1 písm. b) ZKR a nie je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov podľa § 154 ods. 1 písm. d) ZKR. Vzhľadom k uvedenému Správca požiadal súd, aby tento návrh na zamietnutie reštrukturalizačného plánu, ako absolútne nedôvodný, zamietol.

Dňa 11.02.2013 bolo súdu doručené vyjadrenie Dlžníka k výzve zo dňa 24.01.2013, v ktorom Dlžník uvádza, že sa v plnom rozsahu pridržiava vyjadrenia reštrukturalizačného Správcu, ktorého fotokópiu vyjadrenia zaslal Dlžník v prílohe a táto je totožná s vyjadrením Správcu, ktoré bolo adresované súdu.

Dňa 04. 02. 2013 bola súdu doručená námietka nezabezpečeného veriteľa Sociálnej poisťovne proti potvrdeniu reštrukturalizačného plánu Dlžníka súdom ( ďalej len „ námietka “ ).

Vychádzajúc z podania v zmysle reštrukturalizačného plánu, schváleného na schôdzi veriteľov dňa 21.1.2013, bola pohľadávka Sociálnej poisťovne zaradená do skupiny pre ostatné nezabezpečené pohľadávky s mierou uspokojenia vo výške 15 % s tým, že sa zníži výška záväzkov Dlžníka čiastočným odpustením vo výške 85 % svojej zistenej nezabezpečenej pohľadávky v celkovej výške 13 822,04 €, t. j. Dlžník sa zaväzuje uhradiť 2 439,18 € v dvanástich rovnomerných kvartálnych splátkach počínajúc deviatym kvartálnym štvrťrokom nasledujúcim po nadobudnutí účinnosti plánu. Čiastočné odpustenie zistenej pohľadávky je pre Sociálnu poisťovňu neprijateľné.

Sociálna poisťovňa namieta aj odklad splatnosti znížených záväzkov, ktoré nie je možné podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení realizovať, nakoľko tento ako špeciálny právny predpis upravuje splatnosť poistného v lehotách v ňom určených. Podľa predloženého reštrukturalizačného plánu, aby bolo možné zo strany Dlžníka vždy v požadovanej výške a v stanovenom čase naakumulovať dostatok finančných prostriedkov určených na uspokojenie znížených pohľadávok veriteľov splácanie pohľadávok je odložené na koniec deviateho kalendárneho štvrťroku, ktorý bude nasledovať po schválení plánu súdom, čo je pre Sociálnu poisťovňu neprijateľné.

Odpustenie poistného alebo penále z poistného, resp. odklad či predĺženie splatnosti poistného a penále, resp. odklad ich splatnosti nie je podľa tvrdenia Sociálnej poisťovne v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci možné realizovať, nakoľko by sa jednalo o poskytnutie nepriamej štátnej pomoci. O poskytnutie štátnej pomoci by sa nejednalo len v prípade, že by Sociálna poisťovňa bola v zmysle reštrukturalizačného plánu uspokojená na princípe trhového veriteľa, t.j. že by z reštrukturalizácie bola uspokojená nepomerne viac, ako z konkurzu. Pri uspokojení navrhovanom z predloženého plánu použitie takéhoto princípu trhového veriteľa neprichádza do úvahy, nakoľko pomer uspokojenia nezabezpečeného veriteľa z konkurzu a nezabezpečeného veriteľa v reštrukturalizácií je porovnateľné a zanedbateľné, neprináša teda trhovému veriteľovi žiadnu významnú výhodu, dokonca čo sa týka časového hľadiska uspokojenia v dvanástich rovnomerných kvartálnych splátkach počínajúc deviatym kvartálnym štvrťrokom nasledujúcim po nadobudnutí účinnosti plánu je v porovnaní s konkurzom absolútne nevýhodné. Prihliadnuc k vyššie uvedenému, nie je možné ani nahradiť nesúhlas poskytovateľa štátnej pomoci postupom podľa § 152 ZKR a je nutné zaradiť pohľadávku Sociálnej poisťovne do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky.

Reštrukturalizačný plán, tak ako je predložený, odporuje predpisom, upravujúcim nakladanie s pohľadávkami zo sociálneho poistenia, t.j. zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších zmien a na ktoré použitie súkromnoprávnych inštitútov nie je možné aplikovať.

Sociálna poisťovňa uvádza, že Dlžník napriek výzve neplní po povolení jeho reštrukturalizácie záväzky vzniknuté z titulu sociálneho poistenia.

Po povolení reštrukturalizácie dlžník neodviedol poistné zrazené z vymeriavacích základov svojich zamestnancov a nezaplatil poistné za obdobie august 2012 v celkovej výške 95 273,25 EUR.

V zmysle ust. § 142 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení: „Poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak".

V zmysle ust. § 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení: „Poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň".

Na základe vyššie uvedeného je nesporné, že poistné na sociálne poistenie za mesiac august 2012, v celkovej výške 95 273.25 EUR splatné 1.10.2012 teda po začatí reštrukturalizačného konania, je v zmysle ust. § 120 ods. 2 ZKR pohľadávkami prednostnými, ktoré je dlžník povinný uhrádzať priebežne. Na tieto pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného

Na tieto pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania uvedené v ust. § 114 ZKR ani účinky povolenia reštrukturalizácie podľa ust. § 118 ZKR a v prípade ich nezaplatenia je možné ich vymáhať.

Neodvedenie poistného riadne a včas napĺňa skutkovú podstatu trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa ust. § 277 ods. 1 Trestného zákona. S účinnosťou od 1. 9. 2011 napĺňa skutkovú podstatu trestného činu aj nezaplatenie splatného poistného na sociálne poistenie podľa ust. § 278 ods. 1 Trestného zákona a zakladá podozrenie zo spáchania týchto trestných činov štatutárnym zástupcom Dlžníka.

Na základe uvedeného Sociálna poisťovňa požiadala súd, aby schválený reštrukturalizačný plán Dlžníka zamietol.

Súd výzvou zo dňa 06.02.2013 vyzval Správcu na vyjadrenie sa k námietke Sociálnej poisťovne.

Dňa 11.02.2013 bola súdu doručené stanovisko Správcu na výzvu súdu. Vychádzajúc z vyjadrenia Veriteľ sa úvodom svojej Námietky ohradzuje proti miere uspokojenia pohľadávky zaradenej do skupiny pre ostatné nezabezpečené pohľadávky. Uvedený nesúhlas považuje Správca za nesprávne pochopenie jednotlivých ustanovení reštrukturalizačného plánu, kde je jasne uvedené, že predpokladaná miera uspokojenia veriteľov ostatných nezabezpečených pohľadávok je 27%, a to v zásade podľa toho, ako dopadnú incidenčné konania, teda nie 15%, ako to mylne uvádza Veriteľ. Navrhovaný rozsah uspokojenia je na hranici ekonomických možností Dlžníka. Ak by výsledok incidenčných konaní dopadol v prospech Dlžníka, veritelia ostatných nezabezpečených pohľadávok by mohli byť teoreticky uspokojení vo výške 33-34%. Na tomto mieste správca zdôrazňuje, že pri zamietnutí reštrukturalizačného plánu súdom, na majetok firmy bude vyhlásený konkurz s predpokladaným uspokojením nezabezpečených veriteľov vo výške 4,5%, čo predstavuje sumu niekoľkonásobne nižšiu ako je navrhované reštrukturalizačným plánom.

Veriteľ sa ďalej vo svojej Námietke dožaduje zaradenia pohľadávky Sociálnej poisťovne do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky. K uvedenému Správca konštatuje, že Veriteľ nevyužil možnosť, ktorá mu vyplýva z ust. § 145 ods. 1 c) ZKR, kedy mohol písomne požiadať predkladateľa plánu najneskôr siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, ako bolo zaradené predkladateľom plánu. Keďže Veriteľ písomne nepožiadal predkladateľa plánu v zákonnej lehote o zmenu plánu v dôsledku zaradenia svojej pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená predkladateľom plánu, Veriteľ teda už nie je oprávnený žiadať o zaradenie pohľadávky Sociálnej poisťovne do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky. Povinnosť zaradiť Sociálnu poisťovňu do skupiny plánom nedotknutých pohľadávok nevyplýva zo žiadneho ustanovenia ZKR ani iného právneho predpisu. Takéto uprednostnenie nie je dôvodné, naviac by zvýšilo riziko odmietnutia plánu zostávajúcimi nezabezpečenými veriteľmi.

K tvrdeniu Veriteľa, že Dlžník po povolení reštrukturalizácie neodviedol poistné zrazené z vymeriavacích základov svojich zamestnancov a nezaplatil poistné za obdobie august 2012 v celkovej výške 95.273,25,-EUR Správca uviedol, že plná výška sumy bola Dlžníkom uhradená s určitým oneskorením, nakoľko išlo o pomerne komplikované posudzovanie, či v danom prípade ide o prednostnú pohľadávku alebo nie. O tejto skutočnosti zaslal Správca súdu potvrdenie, ktoré je prílohou vyjadrenia.

Podľa § 132 ods. 1 ZKR, reštrukturalizačný plán (ďalej len "plán") je listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených (ďalej len "účastník plánu"), ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu.

Podľa § 133 ods. 1 ZKR, ak súd povolil reštrukturalizáciu na základe návrhu dlžníka, plán vypracuje a vypracovaný plán postupne predloží na schválenie veriteľskému výboru, schôdzi účastníkov plánu (ďalej len "schvaľovacia schôdza") a súdu dlžník.

Podľa § 140 ods. 1 ZKR záväzná časť plánu môže obsahovať aj záväzok inej osoby ako dlžníka, akcionára dlžníka alebo veriteľa prihlásenej pohľadávky, ak so vznikom záväzku súhlasí; prílohu plánu musí v tomto prípade tvoriť súhlasný prejav vôle tejto osoby so vznikom záväzku, inak záväzok ani v prípade potvrdenia plánu súdom nevznikne.

Podľa § 140 ods. 2 ZKR záväzok podľa odseku 1 môže spočívať najmä v pristúpení k záväzku dlžníka alebo preberajúcej osoby, ručení za ich záväzky alebo inom zabezpečení ich záväzkov, darovaní majetku dlžníkovi alebo preberajúcej osobe, prípadne vo vzdaní sa práva voči dlžníkovi alebo preberajúcej osobe alebo v odpustení ich dlhu.

Podľa § 143 ZKR záverečný návrh plánu sa musí predložiť na predbežné schválenie veriteľskému výboru do 90 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na odôvodnenú žiadosť predkladateľa plánu môže veriteľský výbor túto lehotu o 60 dní predĺžiť. Predĺženie lehoty spolu s odôvodnením veriteľského výboru správca bezodkladne po doručení zápisnice zo zasadnutia veriteľského výboru zverejní v Obchodnom vestníku. Ak predkladateľ plánu v zákonnej lehote návrh plánu veriteľskému výboru nepredloží, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

Podľa § 148 ods. 1 ZKR na prijatie plánu schvaľovacou schôdzou sa vyžaduje, aby a) v každej skupine pre zabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou zistených pohľadávok vyššou ako 1 % zistenej sumy všetkých zistených zabezpečených pohľadávok danej skupiny, ak ich hlasy v danej skupine súčasne presahujú dvojtretinovú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok, b) v každej skupine pre nezabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou zistených pohľadávok vyššou ako 1 % zistenej sumy všetkých zistených nezabezpečených pohľadávok danej skupiny, ak ich hlasy v danej skupine súčasne presahujú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok, c) v každej skupine pre majetkové práva akcionárov hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasov hlasujúcich akcionárov v danej skupine počítaná podľa počtu ich hlasov, d) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok.

Podľa § 151 ods. 1 ZKR plán prijatý schvaľovacou schôdzou potvrdzuje súd uznesením na návrh predkladateľa plánu. Návrh na potvrdenie plánu je predkladateľ plánu povinný doručiť súdu do 10 dní od skončenia schvaľovacej schôdze; súčasťou návrhu je zápisnica zo schvaľovacej schôdze a ňou prijatý plán.

Podľa § 151 ods. 2 ZKR návrh na potvrdenie plánu možno za podmienok ustanovených v § 152 podať, aj keď plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo odsúhlasený dlžníkom.

Podľa § 153 ods. 1 ZKR, ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu, súd do 15 dní od doručenia návrhu na potvrdenie plánu predložený plán uznesením potvrdí; prílohu uznesenia tvorí plán potvrdený súdom. V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Plán potvrdený súdom sa nezverejňuje; to sa nevzťahuje na ustanovenia o novom úvere.

Podľa § 154 ods. 1 ZKR súd uznesením zamietne plán, ak boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu, prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu, plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo dlžníkom; to neplatí, ak súd nahradil ich súhlas svojím rozhodnutím alebo plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.

Podľa § 155 ods. 4 ZKR ak plán neurčuje inak, plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb.

Podľa § 155 ods. 5 ZKR ak je to potrebné na dosiahnutie vzniku, zmeny alebo zániku práva predpokladaného plánom, účastník plánu alebo dozorný správca sa môže domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle účastníka plánu bolo nahradené rozhodnutím súdu.

Podľa § 156 ZKR zverejnením uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania a zastavujú sa konania prerušené podľa § 118 ods. 4. Ak zo záväznej časti plánu nevyplýva niečo iné, zaniká tiež funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu.

Reštrukturalizačný plán prijatý schvaľovacou schôdzou veriteľov podlieha potvrdeniu súdom. Súd rozhoduje o potvrdení plánu na základe návrhu predkladateľa plánu, ktorý je predkladateľ povinný podať súdu do 10 dní od skončenia schvaľovacej schôdze spolu so chváleným plánom, ako aj rovnopisom zo schvaľovacej schôdze. Súd je povinný preskúmať obsah plánu v spojitosti so zápisnicou a ex offo zisťuje, či v predmetnom reštrukturalizačnom konaní neexistuje dôvod na zamietnutie plánu predpokladaný v § 154 ZKR. Ak súd nezistí skutočnosti uvedené v § 154 ZKR plán uznesením potvrdí a zároveň rozhodne o skončení reštrukturalizácie.

S poukazom na vyššie uvedené súd je povinný ex offo zisťovať, či v predmetnom reštrukturalizačnom konaní neexistuje dôvod na zamietnutie plánu predpokladaný v § 154 ZKR. V reštrukturalizačnom konaní na majetok Dlžníka boli navyše súdu podané dva návrhy na zamietnutie plánu.

Veriteľ : Marián Fico- FICO-KOV má za to, že reštrukturalizačný plán Dlžníka prijatý na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 21.01.2013 odporuje ZKR, nakoľko jeho prijatie bolo dosiahnuté poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu a plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.

Vzhľadom k uvedenému sú pre súd relevantné len námietky Veriteľa týkajúce sa miery uspokojenia nezabezpečených veriteľov, ako aj námietky spočívajúce v porovnaní tejto miery uspokojenia s mierou uspokojenia spriaznených veriteľov.

Vo svojom podaní sa Veriteľ odvoláva na bod VII, konkr. bod 7.3 a bod IX písm. d) opisnej časti plánu, podľa ktorých majú byť spriaznení veritelia uspokojení vo výške 14 % nimi prihlásených pohľadávok, pričom celková výška prihlásených, ako aj zistených pohľadávok spriaznených veriteľov predstavuje sumu 91 625 185,86 €. Naproti tomu ostatní nezabezpečení veritelia majú byť podľa bodu 7.2 opisnej časti plánu uspokojení vo výške 27 %, podľa bodu 1.3 záväznej časti plánu majú byť títo veritelia uspokojení vo výške 15 %. Podľa tvrdenia Veriteľa tak spriaznení veritelia v absolútnej sume od Dlžníka dostanú o 10 064 363,09 € viac ako ostatní nezabezpečení veritelia, čo predstavuje takmer 5- násobok sumy. S poukazom na uvedené sa tak podľa tvrdenia Veriteľa poskytuje spriazneným veriteľom osobitná výhoda na úkor nezabezpečených veriteľov a navyše plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.

Veriteľ taktiež vo svojom podaní namieta účelovosť a rozporuplnosť plánu, keďže tento v bode 7. 2 opisnej časti plánu uvádza mieru uspokojenia nezabezpečených veriteľov vo výške 27 %, pričom v bode 1. 3 záväznej časti plánu majú byť nezabezpečení veritelia uspokojení vo výške 15 %.

V zmysle § 137 ods. 1 ZKR na účely hlasovania o prijatí plánu sa v záväznej časti plánu vytvorí samostatná skupina pre zabezpečené pohľadávky a samostatná skupina pre nezabezpečené pohľadávky. Ak plán predpokladá zmenu majetkových práv akcionárov dlžníka, prevod podniku dlžníka alebo zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie dlžníka, v pláne sa vytvorí aj samostatná skupina pre majetkové práva akcionárov dlžníka.

V zmysle § 137 ods. 2 ZKR jednotlivé skupiny pre zaradenie pohľadávok môže predkladateľ plánu rozdeliť na ďalšie samostatné skupiny tak, aby pohľadávky veriteľov s rovnakými ekonomickými záujmami, najmä vzhľadom na výšku, právny dôvod vzniku alebo zabezpečenie ich pohľadávok, mohli byť zaradené podľa týchto kritérií do samostatných skupín. Pri majetkových právach akcionárov dlžníka môže predkladateľ plánu postupovať primerane.

Vychádzajúc z ust. § 137 ods. 5 ZKR ak sú v reštrukturalizácii prihlásené podriadené pohľadávky alebo pohľadávky, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky, v pláne sa vytvorí aj samostatná skupina týchto pohľadávok, pričom tieto pohľadávky nemôžu byť uspokojené rovnakým alebo lepším spôsobom ako iné pohľadávky.

V pláne je vytvorených 64 skupín pre pohľadávky zabezpečených veriteľov, ďalej skupina pre pohľadávky zamestnancov Dlžníka, skupina pre ostatné nezabezpečené pohľadávky, ako aj skupina pre pohľadávky spriaznených veriteľov.

Pohľadávky zaradené do niektorej zo skupín pohľadávok zabezpečených veriteľov sa podľa bodu 1.1 záväznej časti plánu majú uspokojiť vo výške 100 %. Zabezpečení veritelia si do reštrukturalizačného konania prihlásili pohľadávky v celkovej výške 9 081 537,10 €, z toho za zistené sa považujú pohľadávky v sume 5 600 548,28 € ( z toho nepodmienené pohľadávky tvoria sumu 2 598 865,12 €, podmienené pohľadávky sumu 3 001 683,16 € ).

Pohľadávky zaradené do skupiny pohľadávok zamestnancov Dlžníka sa podľa bodu 1.2 záväznej časti plánu majú uspokojiť taktiež vo výške vo výške 100 %. Zamestnanci Dlžníka si do reštrukturalizačného konania prihlásili pohľadávky v celkovej výške 247 644,30 €, ktoré sa v tejto sume považujú za zistené ( z toho nepodmienené pohľadávky tvoria sumu 247 644,30 €, podmienené pohľadávky sumu 0,- € ).

Pohľadávky zaradené do skupiny ostatných nezabezpečených pohľadávok sa podľa bodu 1.3 záväznej časti plánu majú uspokojiť vo výške 15 %. Nezabezpečení veritelia si do reštrukturalizačného konania prihlásili pohľadávky v celkovej výške 30 881 004,40 €, z toho za zistené sa považujú pohľadávky v sume 25 234 749,41 € ( z toho nepodmienené pohľadávky tvoria sumu 18 345 178,73 €, podmienené pohľadávky sumu 6 889 570,68 € ).

Okrem už uvedených skupín je v pláne vytvorená skupina aj pre pohľadávky spriaznených veriteľov. Ustanovenie § 9 ZKR obsahuje legálnu definíciu pojmu spriaznená osoba, ktorý má na účely reštrukturalizácie význam najmä v súvislosti s definovaním spriaznených veriteľov, ktorí sú podľa ust. § 95 ods. 3 ZKR uspokojovaní ako podriadení veritelia a ktorých pohľadávky nemôžu byť v zmysle ust. § 137 ods. 5 ZKR uspokojené rovnakým alebo lepším spôsobom ako iné pohľadávky.

Skupina pre pohľadávky spriaznených veriteľov je tvorená z pohľadávok 17 spriaznených veriteľov s tým, že celková výška nimi prihlásených pohľadávok je 91 625 185,86 €, z toho podmienené pohľadávky predstavujú sumu 89 150 000,-€, pričom Správca z prihlásených pohľadávok spriaznených veriteľov uznal všetky pohľadávky. Podľa bodu 1.5 záväznej časti plánu sa majú pohľadávky spriaznených veriteľov uspokojovať vo výške 14 %.

S poukazom na uvedené celková výška zistených pohľadávok spriaznených veriteľov je 91 625 185,86 €, pričom podmienené pohľadávky ako potenciálne budúce pohľadávky, možné regresné nároky ručiteľov, spoludlžníkov, ktorí by v budúcnosti plnili za Dlžníka jeho záväzok, z nej predstavujú sumu 89 150 000,-€. Keďže ako uvádza Správca väčšinu týchto potenciálnych nárokov predstavujú možné budúce regresné nároky z titulu plnenia na zabezpečené pohľadávky veriteľa SLSP, a.s. zistené vo výške 5 302 677,73 €, ktoré budú uspokojené v rámci reštrukturalizačného plánu na 100 %, je prakticky vylúčené akékoľvek reálne plnenie z titulu prihlásených spriaznených podmienených pohľadávok. Reálne plnenie pre spriaznených veriteľov by tak malo predstavovať sumu 348 205,87 €, a teda jedná sa o sumu mnohonásobne nižšiu ako v prípade ostatných nezabezpečených veriteľov.

Vzhľadom k uvedenému má súd za to, že v reštrukturalizačnom pláne Dlžníka, kde spriaznení veritelia budú podľa bodu 1. 5 záväznej časti plánu uspokojení vo výške 14 % a nezabezpečení veritelia podľa bodu 1. 3 záväznej časti plánu vo výške 15 %, je splnená zákonná podmienka, ktorá v ust. § 137 ods. 5 ZKR zakotvuje pravidlo, podľa ktorého podriadené pohľadávky alebo pohľadávky, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené, teda aj pohľadávky spriaznených veriteľov, nemôžu byť uspokojené rovnakým alebo lepším spôsobom ako iné pohľadávky. Súd tvrdenie Veriteľa o tom, že plán poskytuje spriazneným veriteľom osobitnú výhodu na úkor nezabezpečených veriteľov spočívajúcu vo vyššej miere ich uspokojenia, nemá za preukázané.

Navyše plán v bode 7.2 opisnej časti plánu predpokladá mieru uspokojenia veriteľov ostatných nezabezpečených pohľadávok vo výške 27 % nimi prihlásených pohľadávok, a to v závislosti od výsledkov incidenčných konaní. Plán teda ráta aj s prípadnou vyššou mierou uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov, najmenej však vo výške 15 %.

Skutočnosť, že v bode 7. 2 opisnej časti plánu sa uvádza miera uspokojenia nezabezpečených veriteľov vo výške 27 %, pričom v bode 1. 3 záväznej časti plánu majú byť nezabezpečení veritelia uspokojení vo výške 15 %, považuje Veriteľ za podporne svedčiacu účelovosti a rozporuplnosti plánu.

Plán sa z formálneho hľadiska člení v zmysle ust. § 132 ods. 2 ZKR na opisnú a záväznú časť, pričom opisná časť plánu obsahuje najmä podrobné vysvetlenie záväznej časti a záväzná časť plánu obsahuje už presné vymedzenie jednotlivých práv a záväzkov, ktoré majú podľa plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť. Vzhľadom k uvedenému sú práve údaje obsiahnuté v záväznej časti plánu rozhodujúce. Miera uspokojenia veriteľov nezabezpečených pohľadávok, ktorá je uvádzaná v bode 7. 2 opisnej časti plánu, závisí od prípadného úspechu v incidenčných konaniach, kde by následne prostriedky určené na uspokojenie neoprávnene prihlásených pohľadávok boli po právoplatnom skončení incidenčných konaní distribuované medzi zostávajúcich nezabezpečených veriteľov, a títo by mohli byť uspokojení dokonca vo vyššej ako 15 % miere uvádzanej v záväznej časti plánu. S poukazom na uvedené súd nepovažuje plán v časti týkajúcej sa predpokladanej mieri uspokojenia veriteľov nezabezpečených pohľadávok za rozporuplný, keďže v prípade akýchkoľvek pochybností sú to práve údaje obsiahnuté v záväznej časti plánu, ktoré sa považujú za rozhodujúce.

Návrh na zamietnutie plánu súdom podal taktiež veriteľ Sociálna poisťovňa. Vo svojom podaní namieta najmä zaradenie svojej nezabezpečenej pohľadávky do skupiny pre ostatné nezabezpečené pohľadávky s mierou uspokojenia vo výške 15 %, ako aj odklad splatnosti znížených záväzkov, ktorý nie je možné podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení realizovať. Odpustenie poistného alebo penále z poistného, resp. odklad, či predĺženie splatnosti poistného nie je zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci možné realizovať, nakoľko by sa jednalo o poskytnutie nepriamej štátnej pomoci. O poskytnutie štátnej pomoci by sa podľa tvrdenia Sociálnej poisťovne nejednalo len v prípade, ak by Sociálna poisťovňa bola v zmysle reštrukturalizačného plánu uspokojená na princípe trhového veriteľa, t.j. že by z reštrukturalizácie bola uspokojená viac ako z konkurzu. Podľa tvrdenia Sociálnej poisťovne pri uspokojovaní navrhovanom z reštrukturalizačného plánu použitie princípu trhového veriteľa neprichádza do úvahy, nakoľko pomer uspokojenia nezabezpečeného veriteľa z konkurzu a nezabezpečeného veriteľa v reštrukturalizácii je porovnateľné a zanedbateľné, neprináša veriteľovi žiadnu výhodu, dokonca spôsob uspokojenia z časového hľadiska ( 12 rovnomerných kvartálnych splátok počínajúc deviatym kvartálnym štvrťrokom nasledujúcim po nadobudnutí plánu ) je v porovnaní s konkurzom nevýhodné. Vzhľadom k uvedenému nie je možné podľa Sociálnej poisťovne ani nahradiť nesúhlas poskytovateľa štátnej pomoci postupom podľa § 152 ZKR a navyše je nutné zaradiť pohľadávku Sociálnej poisťovne do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky.

Vychádzajúc z ust. § 145 ods. 1 písm. c) ZKR každý účastník plánu má právo najneskôr siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze písomne požiadať predkladateľa plánu prostredníctvom správcu o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená predkladateľom plánu.

Nakoľko veriteľ Sociálna poisťovňa v zákonom stanovenej lehote nevyužil svoje právo prislúchajúce mu z ust. § 145 ods. 1 písm. c) ZKR a nepožiadal predkladateľa plánu o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená predkladateľom plánu, v súčasnosti už nie je Veriteľ oprávnený žiadať o zaradenie svojej pohľadávky do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky.

Podľa § 148 ods. 3 ZKR veritelia, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci podľa osobitného predpisu, sa považujú za veriteľov nesúhlasiacich s plánom, to neplatí, ak súhlasia s prijatím plánu v súlade s predpismi upravujúcimi poskytovanie štátnej pomoci.

Sociálna poisťovňa vo svojom podaní ďalej namieta, že odpustenie poistného alebo penále z poistného, resp. odklad, či predĺženie splatnosti poistného nie je zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci možné realizovať, nakoľko by sa jednalo o poskytnutie nepriamej štátnej pomoci. O poskytnutie štátnej pomoci by sa podľa tvrdenia Sociálnej poisťovne nejednalo len v prípade, ak by Sociálna poisťovňa bola v zmysle reštrukturalizačného plánu uspokojená na princípe trhového veriteľa, t.j. že by z reštrukturalizácie bola uspokojená viac ako z konkurzu. Podľa tvrdenia Sociálnej poisťovne pri uspokojovaní navrhovanom z reštrukturalizačného plánu použitie princípu trhového veriteľa neprichádza do úvahy, nakoľko pomer uspokojenia nezabezpečeného veriteľa z konkurzu a nezabezpečeného veriteľa v reštrukturalizácii je porovnateľné a zanedbateľné, neprináša veriteľovi žiadnu výhodu

Za nepriamu formu štátnej pomoci zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov v § 5 ods. 2 považuje medziiným aj poskytnutie štátnej záruky alebo bankovej záruky, poskytnutie úľavy na dani alebo penále, pokute, úroku alebo na iných sankciách podľa osobitného predpisu, ale aj odklad platenia dane alebo povolenie zaplatiť daň v splátkach. Štátnou pomocou akou takou sa rozumie každá pomoc v akejkoľvek forme, ktorú poskytuje na podnikanie alebo v súvislosti s ním poskytovateľ priamo alebo nepriamo z prostriedkov štátneho rozpočtu, zo svojho rozpočtu alebo z vlastných zdrojov podnikateľovi. Štátna pomoc sa môže poskytnúť v súlade s citovaným zákonom, osobitnými zákonmi a právnymi predpismi Európskeho spoločenstva. Podľa tohto vymedzenia sa určí, či príslušný veriteľ je poskytovateľom štátnej pomoci, a určí sa, či jeho hlasovanie za prijatie plánu predstavujú hlasy „ za “ alebo „ proti “. je pritom právne irelevantné, ako taký veriteľ hlasuje, resp. nehlasuje, pretože ak môže byť poskytovateľom štátnej pomoci, považuje sa ex lege za hlasujúceho proti.

Sociálna poisťovňa hlasovala na schvaľovacej schôdzi proti prijatiu plánu a navyše do zápisnice zo schvaľovacej schôdze uplatnila podľa ust. § 157 ods. 1 ZKR námietku proti prijatiu plánu.

Tvrdenie Sociálnej poisťovne o tom, že o poskytnutie štátnej pomoci by sa zo strany Sociálnej poisťovne nejednalo len v prípade, ak by Sociálna poisťovňa bola v zmysle reštrukturalizačného plánu uspokojená na princípe trhového veriteľa, t.j. že by z reštrukturalizácie bola uspokojená viac ako z konkurzu, pričom použitie princípu trhového veriteľa neprichádza podľa Sociálnej poisťovne do úvahy, nakoľko pomer uspokojenia nezabezpečeného veriteľa z konkurzu a nezabezpečeného veriteľa v reštrukturalizácii je porovnateľné a zanedbateľné, považuje súd za nepreukázané. Vychádzajúc z bodu 1.3 záväznej časti plánu sa majú pohľadávky nezabezpečených veriteľov uspokojiť vo výške 15 %, pričom v prípade neprijatia plánu by predpokladaná miera uspokojenia pohľadávok ostatných nezabezpečených veriteľov bola s odkazom na bod 7. 2 opisnej časti plánu vo výške 2 %. Sociálna poisťovňa nijakým spôsobom nezdôvodnila, či príkladmo výpočtom nedemonštrovala svoje tvrdenie, podľa ktorého pomer uspokojenia nezabezpečeného veriteľa v prípade reštrukturalizácie a konkurzu je porovnateľný a zanedbateľný. Miera uspokojenia vo výške 15 % v prípade prijatia plánu, ktorá môže byť dokonca navýšená v závislosti od úspechu incidenčných konaní, nie je podľa súdu porovnateľná, či zanedbateľná s mierou uspokojenia vo výške 2 % v prípade neprijatia plánu. Navyše o štátnu pomoc by podľa názoru súdu išlo v prípade, ak by Sociálna poisťovňa v reštrukturalizačnom konaní, kde miera uspokojenia veriteľov by bola nižšia ako miera uspokojenia v konkurze, hlasovala za prijatie plánu.

Sociálna poisťovňa navyše namieta, že jej nesúhlas nemožno nahradiť postupom podľa ust. § 152 ZKR. Veriteľ však opomenul skutočnosť, že inštitút nahradenie súhlasu podľa ust. § 152 ZKR možno využiť len v prípade, ak by za prijatie plánu v niektorej zo skupín nehlasovala potrebná väčšina, a nie veriteľ. Keďže skupina pre nezabezpečené pohľadávky veriteľov, v rámci ktorej je zaradená aj pohľadávka Sociálnej poisťovne, hlasovala za prijatie plánu a to vo výške 81,87 %, teda väčšinou prítomných aj čo do počtu hláv ( 14 zo 16 hlasujúcich veriteľov ), považuje súd tvrdenie Sociálnej poisťovne za irelevantné.

Podľa § 132 ods. 1 ZKR, reštrukturalizačný plán (ďalej len "plán") je listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených (ďalej len "účastník plánu"), ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu.

Podľa § 133 ods. 1 ZKR, ak súd povolil reštrukturalizáciu na základe návrhu dlžníka, plán vypracuje a vypracovaný plán postupne predloží na schválenie veriteľskému výboru, schôdzi účastníkov plánu (ďalej len "schvaľovacia schôdza") a súdu dlžník.

Podľa § 140 ods. 1 ZKR záväzná časť plánu môže obsahovať aj záväzok inej osoby ako dlžníka, akcionára dlžníka alebo veriteľa prihlásenej pohľadávky, ak so vznikom záväzku súhlasí; prílohu plánu musí v tomto prípade tvoriť súhlasný prejav vôle tejto osoby so vznikom záväzku, inak záväzok ani v prípade potvrdenia plánu súdom nevznikne.

Podľa § 140 ods. 2 ZKR záväzok podľa odseku 1 môže spočívať najmä v pristúpení k záväzku dlžníka alebo preberajúcej osoby, ručení za ich záväzky alebo inom zabezpečení ich záväzkov, darovaní majetku dlžníkovi alebo preberajúcej osobe, prípadne vo vzdaní sa práva voči dlžníkovi alebo preberajúcej osobe alebo v odpustení ich dlhu.

Podľa § 143 ZKR záverečný návrh plánu sa musí predložiť na predbežné schválenie veriteľskému výboru do 90 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na odôvodnenú žiadosť predkladateľa plánu môže veriteľský výbor túto lehotu o 60 dní predĺžiť. Predĺženie lehoty spolu s odôvodnením veriteľského výboru správca bezodkladne po doručení zápisnice zo zasadnutia veriteľského výboru zverejní v Obchodnom vestníku. Ak predkladateľ plánu v zákonnej lehote návrh plánu veriteľskému výboru nepredloží, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

Podľa § 148 ods. 1 ZKR na prijatie plánu schvaľovacou schôdzou sa vyžaduje, aby a) v každej skupine pre zabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou zistených pohľadávok vyššou ako 1 % zistenej sumy všetkých zistených zabezpečených pohľadávok danej skupiny, ak ich hlasy v danej skupine súčasne presahujú dvojtretinovú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok, b) v každej skupine pre nezabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou zistených pohľadávok vyššou ako 1 % zistenej sumy všetkých zistených nezabezpečených pohľadávok danej skupiny, ak ich hlasy v danej skupine súčasne presahujú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok, c) v každej skupine pre majetkové práva akcionárov hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasov hlasujúcich akcionárov v danej skupine počítaná podľa počtu ich hlasov, d) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok.

Podľa § 151 ods. 1 ZKR plán prijatý schvaľovacou schôdzou potvrdzuje súd uznesením na návrh predkladateľa plánu. Návrh na potvrdenie plánu je predkladateľ plánu povinný doručiť súdu do 10 dní od skončenia schvaľovacej schôdze; súčasťou návrhu je zápisnica zo schvaľovacej schôdze a ňou prijatý plán.

Podľa § 151 ods. 2 ZKR návrh na potvrdenie plánu možno za podmienok ustanovených v § 152 podať, aj keď plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo odsúhlasený dlžníkom.

Podľa § 153 ods. 1 ZKR, ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu, súd do 15 dní od doručenia návrhu na potvrdenie plánu predložený plán uznesením potvrdí; prílohu uznesenia tvorí plán potvrdený súdom. V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Plán potvrdený súdom sa nezverejňuje; to sa nevzťahuje na ustanovenia o novom úvere.

Podľa § 154 ods. 1 ZKR súd uznesením zamietne plán, ak boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu, prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu, plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo dlžníkom; to neplatí, ak súd nahradil ich súhlas svojím rozhodnutím alebo plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.

Podľa § 155 ods. 4 ZKR ak plán neurčuje inak, plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb.

Podľa § 155 ods. 5 ZKR ak je to potrebné na dosiahnutie vzniku, zmeny alebo zániku práva predpokladaného plánom, účastník plánu alebo dozorný správca sa môže domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle účastníka plánu bolo nahradené rozhodnutím súdu.

Podľa § 156 ZKR zverejnením uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania a zastavujú sa konania prerušené podľa § 118 ods. 4. Ak zo záväznej časti plánu nevyplýva niečo iné, zaniká tiež funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu.

Súd preskúmal predložený reštrukturalizačný plán, ako aj predchádzajúci postup Správcu dlžníka, Dlžníka, veriteľov a veriteľských orgánov v tomto reštrukturalizačnom konaní, pričom nezistil skutočnosti predpokladané v § 154 ods. 1 ZKR, pre zamietnutie reštrukturalizačného plánu. Podľa názoru súdu predložený reštrukturalizačný plán nie je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov, ktorým záujmom je dosiahnutie čo najvyššej miery uspokojenia pohľadávok veriteľov (§ 5 ZKR) pri zachovaní aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka tak, že v reštrukturalizačnom konaní možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu [§ 109 ods. 3 písm. c) a d) ZKR].

Vychádzajúc z opísaného skutkového a právneho stavu má súd za to, že neexistujú dôvody na zamietnutie reštrukturalizačného plánu a preto reštrukturalizačný plán v znení, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 21.01.2013 potvrdil a v zmysle ustanovenia § 153 ods. 1 ZKR rozhodol o skončení reštrukturalizácie

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné ( § 198 ods. 1 ZKR ).

Prílohu tohto uznesenia tvorí reštrukturalizačný plán potvrdený súdom. Plán je súčasťou súdneho spisu.