Konkurzy a reštrukturalizácie z Obchodného vestníka - Konanie č. 355682

Krajský súd v Bratislave v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu: GRUNTY, s.r.o., Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 43 790 348, s ustanoveným správcom Mgr. Petrom Podolským, so sídlom kancelárie Stachanovská 52, 821 05 Bratislava, o návrhu navrhovateľky M.. I. Ú., N.. XX.XX.XXXX, B. K. C. XX/X, XXX XX P., na vydanie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 3R/2/2009-502 zo dňa 22.05.2013, takto

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 3R/2/2009-502 zo dňa 22.05.2013 potvrdzuje.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh odvolateľky na nariadenie predbežného opatrenia s poukazom na § 120 ods. l a 76 ods. l písm. f/ O.s.p.. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že uznesením č.k. 3R/2/2009 - 200 zo dňa 31.05.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.06.2010, zastavil reštrukturalizačné konanie na majetok dlžníka, začal konkurzné konanie na majetok dlžníka a následne na majetok dlžníka vyhlásil konkurz. Dňa 22.04.2013 bol súdu prvého stupňa doručený návrh M.. I. Ú.Č. na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle § 74 ods. 1 O.s.p.. Súd zistil, že navrhovateľka si dňa 30.06.2010 prihlásila do konkurzného konania pohľadávku vo výške 17.261 eur, pričom pohľadávka bola popretá z dôvodu, že navrhovateľka na základe s úpadcom uzavretej zmluvy o rezervácii a zmluvy číslo G/2008/S o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu typu XC v dome číslo X, poukázala peňažné prostriedky vo výške 17.261 eur na účet vedený na meno T.E.-TEPELNÁ ENERGIA, s.r.o.. Navrhovateľka podala dňa 16.09.2010 žalobu o uznanie predmetnej pohľadávky. Súd prvého stupňa z tohto dôvodu nahliadol do súdneho spisu sp. zn. 3 Cbi/27/2010 vo veci navrhovateľky proti odporcovi o uznanie pohľadávky a zistil, že odporca uznal uplatnený nárok navrhovateľky a navrhol, aby súd rozhodol o tom, že pohľadávka navrhovateľa sa považuje za zistenú v celom rozsahu. V predmetnej veci do dnešného dňa nebolo rozhodnuté. V konaní 3 Cbi/27/2010 uznesením zo dňa 13.03.02013 súd návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, a to z toho dôvodu, že usmerňovať činnosť správcu môže len súd v konkurznom konaní, a teda rozhodnutím v inom konaní nie možné správcovi ukladať povinnosti, ktorými by sa upravoval jeho postup v konaní. Voči uvedenému rozhodnutiu podala navrhovateľka dňa 22.04.2013 odvolanie. Z toho dôvodu navrhovateľka skonštatovala, že z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že nariadiť predbežné opatrenie patrí do právomoci konkurzného súdu. Súd prvého stupňa s poukazom na § 102 ods. 1, 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. dospel k záveru, že v posudzovanom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko navrhovateľ nepreukázal skutkový a právny súvis konania v merite veci s navrhovaným predmetným opatrením. Predbežné opatrenie totiž možno nariadiť len za predpokladu, ak navrhovateľ preukáže skutočnosti, ktoré odôvodňujú jeho nárok vo veci samej a zároveň, ak medzi navrhovaným predbežným opatrením a konaním vo veci samej existuje skutkový a právny súvis. Navrhovateľka má za to, že nekonanie odporcu naznačuje snahu spreneveriť depozit navrhovateľky. Nakoľko konanie vo veci 3 Cbi/27/2010 je časovo náročné, navrhovateľka si myslí, že do času rozhodnutia vo veci môže byť zmarené účinné uplatnenie jej majetkových práv, a preto je nevyhnutné, aby odporca ako správca v konkurznom konaní 3 R/2/2009 nemohol nakladať s finančnými prostriedkami na jeho účtoch do výšky 3.319 eur, a to až do času právoplatného rozhodnutia súdu v prebiehajúcom incidenčnom konaní 3 Cbi/27/2010. Podľa súdu prvého stupňa v prebiehajúcom incidenčnom konaní odporca uznal pohľadávku navrhovateľky v plnej výške a je nepochybné, že výsledok predmetného konania nebude mať vplyv na povinnosť správcu speňažovať majetok zahrnutý do súpisu. Okrem toho súd prvého stupňa zistil, že v konkurznom konaní 3R/2/2009 podal správca dňa 02.11.2012 návrh na zrušenie konkurzu vedeného na majetok úpadcu pre nedostatok majetku. Je teda zrejmé, že v posudzovanom prípade už neexistuje naliehavý právny záujem na dočasnej úprave pomerov účastníkov a nie je dôvodné uložiť odporcovi zákaz nakladať s finančnými prostriedkami na účtoch úpadcu, nakoľko v uvedenom konaní už došlo k speňaženiu majetku zahrnutého do súpisu ako aj v rozvrhu výťažku z tohto speňaženia v rámci oddelených podstát.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá uviedla, že sa domáha, aby finančné prostriedky boli vyčlenené z konkurznej podstaty úpadcu, nakoľko tieto prostriedky nikdy neboli majetkom úpadcu, nespadajú do konkurznej podstaty úpadcu, a preto sa na nakladanie s týmito prostriedkami nemá aplikovať zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Vzhľadom na nezákonné konanie správcu tu existuje opodstatnenosť nároku, ktorého sa dožaduje v tomto konaní. Z odôvodnenia súdu vyplýva, že správca dňa 02.11.2012 podal návrh na zrušenie konkurzu vedeného na majetok úpadcu pre nedostatok majetku, pričom tento nepokryje v ďalšom ani úhradu pohľadávok proti podstate. Z uvedeného vyplýva, že existuje bezprostredne hroziace nebezpečenstvo, že správca postupoval a postupuje tak, že si neplní zákonné povinnosti a pre nedostatok finančných prostriedkov nebudú nároky navrhovateľky uspokojené vôbec, prípadne len čiastočne, jej návrh je plne v súlade s § 76 ods. 1 O.s.p.. Preto navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby sám rozhodol v smere podaného návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa po oboznámení s dokladmi tvoriacimi obsah spisu Okresného súdu Bratislava I stotožnil so záverom súdu prvého stupňa.

Podľa § 196 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZKR), ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 203 ZKR súd môže na návrh predbežného správcu alebo správcu alebo aj bez návrhu nariadiť predbežné opatrenie, ak je to potrebné pre zistenie alebo zabezpečenie majetku dlžníka (úpadcu). O návrhu na predbežné opatrenie súd rozhodne najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu. Predbežným opatrením možno nariadiť najmä, aby osoba, ktorá má záznam, dokument alebo majetok dlžníka (úpadcu), tieto vydala správcovi alebo sa zdržala nakladania s nimi. Proti predbežnému opatreniu je oprávnený podať odvolanie ten, komu sa predbežným opatrením uložila povinnosť, a to do 30 dní, odkedy mu bolo uznesenie o nariadení predbežného opatrenia doručené inak ako zverejnením v Obchodnom vestníku.

Ako vyplýva z ust. § 203 1 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZKR) aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v konaní podľa konkurzného zákona priznáva iba predbežnému správcovi a správcovi; teda iná osoba legitimáciu na podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemá. Preto je v tejto časti vylúčená aplikácia ustanovení O.s.p., inak by ustanovenia ZKR o aktívnej vecnej legitimácii nemali žiadny zmysel.

ZKR však umožňuje súdu vydať predbežné opatrenie aj bez návrhu; prípadný návrh na vydanie predbežného opatrenia osobou, ktorá nemá aktívnu vecnú legitimáciu, je pre súd v podstate podnetom na vydanie predbežného opatrenia aj bez návrhu v prípade, ak dospeje k záveru, že je to pre ďalší postup v konaní potrebné.

Predbežné opatrenie sa podľa citovaného ustanovenia ZKR nariaďuje, ak je to potrebné na zistenie alebo zabezpečenie majetku; to znamená, že súd môže uložiť - spravidla iným osobám ako účastníkom konania - najmä aby vydali záznam, dokument alebo majetok, alebo aby s nimi nenakladali. Keďže druhy predbežných opatrení sú formulované iba príkladmo, súd s cieľom naplniť zákonné ustanovenie môže uložiť aj povinnosti, primerane vyplývajúce z ustanovenia § 76 ods. 1 O.s.p..

V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa na podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je potrebné vyvodiť z ustanovenia § 203 ZKR. To však neznamená, že navrhovateľ (ak je veriteľom úpadcu v konkurznom konaní 3R/2/2009) nemôže podať podnet konkurznému súdu na vydanie predbežného opatrenia. Z obsahu rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že súd vyhodnotil návrh navrhovateľky na vydanie predbežného opatrenia ako podnet na rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať, alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa ods. 2 v konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa odseku 1 vykoná aj bez návrhu.

Podľa § 76 ods. l písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

V zmysle uvedených ustanovení zákona možno vydať predbežné opatrenie v prípade potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, v prípade obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia a pokiaľ je to potrebné pre zabezpečenie dôkazu. Z iných dôvodov ako zákonom určených súd predbežné opatrenie nenariadi.

Pre nariadenie predbežného opatrenia musí mať súd osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Pri zisťovaní skutočností potrebných pre nariadenie predbežného opatrenia nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. V tomto štádiu je však potrebné vyhodnotiť výlučne podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, ako to vyplýva z § 74 a nasl. a § 102 O.s.p..

Z obsahu návrhu navrhovateľky odvolací súd nepovažuje za osvedčenú ani jednu zo zákonných podmienok pre nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia, keďže neoznačil dostatok skutočností pre predbežný záver o dôvodnosti uloženia povinnosti správcovi a tiež neoznačil žiadne konkrétne konanie odporcu, spôsobilé privodiť navrhovateľovi ujmu na jeho právach. Odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že z dôvodu návrhu správcu úpadcu na zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku už neexistuje naliehavý právny záujem na dočasnej úprave pomerov účastníkov, a teda na nariadenie predbežného opatrenia. Okrem toho finančné prostriedky nie sú reálne existujúce v podobe, v akej boli vložené na účet odporcu. Nie sú teda v tejto podobe ani súčasťou konkurznej podstaty. Peniaze, ako zákonné platidlo, nie sú vecou určenou individuálne, ale len druhovo genericky. Nie je možné ich pri vkladoch na účet určiť a zachovať jednotlivo oddeliteľné od ostatných.

K tvrdeniu navrhovateľa, že existuje bezprostredne hroziace nebezpečenstvo, že správca postupoval a postupuje tak, že si neplní zákonné povinnosti, považuje odvolací súd za potrebné poukázať na niektoré ustanovenia ZKR, ktoré zabezpečujú ochranu práv nezabezpečených veriteľov, ktorých pohľadávka bola popretá, a to až do právoplatného skončenia incidenčného sporu: ustanovenie § 35 ods. 2 ZKR zabezpečuje každému veriteľovi prihlásenej pohľadávky možnosť účasti na schôdzi veriteľov, podľa § 85 ods. 2 majú účastníci konkurzného konania a ich zástupcovia právo počas konkurzu nahliadať do správcovského spisu a požadovať, aby im správca vydal podpísaný výpis z tohto spisu. Podľa § 8 ods. 2 zák. č. 8/2005 Z.z. o správcoch spis je správca povinný viesť prehľadne, zrozumiteľne a dostatočne podrobne. Spis obsahuje údaje o postupe správcu, najmä o charaktere, čase, rozsahu a cieľoch postupu správcu a záveroch vyvodených na základe získaných podkladov. Súčasťou spisu alebo jeho prílohou sú doklady, zmluvy, písomné záznamy a iné písomnosti týkajúce sa veci.

Počas celého konkurzu vykonáva konkurzný súd dohľad nad činnosťou správcu. Vzhľadom na to, že podľa § 42 ods. 1 ZKR súd aj bez návrhu odvolá správcu, ak opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené zákonom, nič nebráni žalobcovi ako účastníkovi konkurzného konania predložiť súdu takýto podnet. Okrem toho správca zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom správcovskej činnosti. Správca zodpovedá aj za škodu, ktorú v súvislosti s výkonom správcovskej činnosti spôsobí jeho zamestnanec alebo osoba, ktorú poveril vykonaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti.

Ochrana záujmov nezabezpečených veriteľov s popretými pohľadávkami vyplýva aj z ustanovenia § 99 ZKR, podľa ktorého sa do rozvrhu zahŕňajú aj popreté pohľadávky s výnimkou tých, na ktoré sa v konkurze neprihliadalo, sa nevzťahuje na pohľadávku žalobcu, pričom výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu určený podľa rozvrhu na uspokojenie popretej pohľadávky správca vydá veriteľovi po zistení popretej pohľadávky v rozsahu jej zistenia. Pravidlá uspokojenia nezabezpečených veriteľov sú dané v ustanoveniach § 95, 96 a 98 ZKR. Odvolací súd má za to, že ZKR poskytuje veriteľom, ktorých pohľadávka bola popretá, náležitú ochranu.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 221 ods. 3 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.