Maloobchodné reťazce (2024): Zisk sa zosypal o tretinu

Tesco zaznamenalo pre rekordné odpisy najhorší profit od masívnej straty v roku 2014, Terno po prvýkrát vytvorilo prevádzkové plus, nemecký tandem Lidl a Kaufland vedie v zamestnanosti a napriek útlmu aj v tvorbe zisku

Zistenia:

• tržby reťazcov rástli rýchlejšie ako inflácia, no obchodná marža v stálych cenách už tri roky klesá; reťazce tak brzdia vzostup spotrebiteľských cien
• z jedného eura utŕženého za predaj tovaru zostáva maloobchodníkom už menej ako 26 centov na úhradu vlastných nákladov a zisku
• priemerná mzda stúpla o 5,6% na 1 433 EUR; jeden zamestnanec stojí reťazce na plate a odvodoch viac ako 24-tisíc eur ročne, ale vytvára čistý zisk ani nie 5 100 eur
• v analyzovaných reťazcoch pracuje bezmála 45-tisíc ľudí, opäť zhruba toľko, čo v roku 2019, keď skrachoval veľký zamestnávateľ Potraviny Kačka, ktorý poslal na dlažbu skoro dvetisíc ľudí

Celkové tržby dvadsiatich analyzovaných maloobchodných reťazcov stúpli vlani o 3,8% na 9,5 miliardy eur. Je to najpomalší nominálny rast za osemročné obdobie 2017 až 2024, na ktoré sa FinStat zameral. Oproti rekordnému roku 2022 však ide iba o tretinové nominálne tempo. V porovnaní s inými kľúčovými segmentami maloobchodu, rýchlejšie ako reťazcom rástol biznis predajcom elektroniky a výpočtovej techniky, drogériám a parfumériám, i obchodníkom s odevami (hlavne vďaka lídrom Alza.sk, dm drogerie markt resp. LPP Slovakia). Naopak, nábytkárom[2] či hobbymarketom stúpali tržby pomalšie.

Po očistení o infláciu vyzerá dynamika tržieb v maloobchode úplne inak. Rozcválané spotrebiteľské ceny stlačili tržby reťazcov v rokoch 2022 a 2023 do dvojpercentného reálneho úbytku. Vlani vďaka výraznému spomaleniu inflácie reálny obrat analyzovaných sietí o jedno percento stúpol. Do roku 2021 však bývali kladné reálne tempá dvoj- až štvornásobne vyššie.

Rekordná marža, nulový zisk

Dynamiku tržieb vlani brzdili silné nemecké siete Billa (175 obchodov) i trhová jednotka Lidl (172 predajní), ale hlavne veľké britské Tesco (180 prevádzok), ktoré zaznamenalo najslabší prírastok obratu zo všetkých rastúcich reťazcov.

Prešovské Milk-Agro (196 predajní) si potiahlo predvlaňajší útlm aj do vlaňajška, v dôsledku čoho utŕžilo najmenej od roku 2017. Sieť, ktorá si na východe Slovenska vyrába aj vlastný sortiment mliečnych produktov značky Sabi, síce dosiahla najtučnejšiu obchodnú maržu na trhu (nad 35%), no nedokázala ju pretaviť do zisku. Zdráhavo znižuje stavy zamestnancov, ale lanský skoro miliónový prírastok osobných nákladov reťazec stiahol prakticky k nulovému profitu. Je to jeho najhoršia bilancia minimálne od roku 2012.

Z väčších hráčov potiahli rast tržieb maloobchodných reťazcov nemecký Kaufland (84 predajní), i domáce siete Labaš, Terno a Coop Jednota (skoro dvetisíc prevádzok). Z menších sietí zabral hlavne Slovenský potravinársky priemysel, ktorý v Bratislave a Nitre prevádzkuje sedem predajní Yeme (naposledy reportovaný účtovný rok skončil 30.10.2024). Úspech sa mu však nepodarilo pretaviť do profitu. Miliónový prírastok osobných nákladov sieť stlačil do straty. A do mínusu sa ponoril tiež tandem malých sietí Dekort a Omida, ktoré majú v Košiciach a Poprade 14 obchodov Klas.

V účtovnom období 2024, ktoré skončilo k 30.6.2024, už tržby Makosu nerástli ani polovičným tempom v porovnaní s predchádzajúcim rekordným rokom. Sieť, ktorá v okresoch Bardejov, Svidník a Stropkov prevádzkuje 20 predajní a zamestnáva vyše tristo ľudí (platí ich najhoršie zo všetkých hodnotených sietí), dokázala silný prevádzkový profit ešte navýšiť. No pre vyššie finančné náklady sa jej čistý zisk o pár percent oslabil. Napriek tomu zostal nad hranicou jedného milióna eur, čo Makosu môže závidieť polovica analyzovaných reťazcov.

Úspech napriek strate

FinStat rozoberá samostatné reťazce, ale ak to dáva zmysel, ako jednoliate subjekty analyzuje aj nákupné aliancie. Najznámejšia z nich je domáca sieť 25 samostatných, regionálne orientovaných spotrebných družstiev Coop Jednota. Zamestnáva bezmála 30% všetkých pracovníkov, ktorým dáva prácu celá dvadsiatka analyzovaných reťazcov. Nuž a tržbami, obchodnou maržou aj ziskom ako jediná drží krok so zahraničnými maloobchodnými gigantami.

Najmenej známym nákupným zoskupením je franšíza Môj obchod, ktorú spravuje nemecký veľkoobchodník Metro Cash & Carry. Podľa jeho hovorkyne obhospodaruje 627 prevádzok, ale ich obratom sa pochváliť nemieni. V akej celkovej hodnote nakupujú jeho franšízisti tovar od stratového veľkoobchodníka, považuje za "citlivý údaj".

Zato košická franšíza Potraviny Fresh, ktorá má v portfóliu 459 odberateľov a ktorým zásobuje 651 prevádzok, nemá so zverejnením kľúčových dát problém. Franšízisti vlani z veľkoskladov jej materskej firmy Labaš odobrali tovar za 97 miliónov eur, čo je o 12% viac ako v predchádzajúcom roku. Najväčším odberateľom je regionálna sieť SK Catering, ktorá zamestnáva 180 ľudí a na Horehroní prevádzkuje 23 predajní.

Keďže väčšina partnerov franšízy Fresh sú živnostníci, ktorí výsledky v registri účtovných závierok nezverejňujú a tovar môžu nakupovať aj od iných veľkoobchodníkov či priamo od samotných výrobcov, je zložité odhadnúť ich maloobchodný obrat. No ak k ich nákupom z veľkoskladov Labaš pridáme konzervatívnu 20-percentnú prirážku, ich úhrnné tržby presiahnu prinajmenšom 116 miliónov eur.

A ak k tým prirátame maloobchodné tržby košického Labaša, ktorý v kraji prevádzkuje 35 supermarketov Fresh Plus, kde zamestnáva zhruba 950 predavačov, dostaneme sa na celkový obrat zoskupenia nad hranicou 313 miliónov eur. Mimochodom, vlani Labaš a jeho Potraviny Fresh vytvorili čistý zisk za 16 miliónov eur (medziročne stúpol o 15%). Umiestnili by sa na 5. priečke rebríčka najziskovejších reťazcov, s dvojnásobným profitom, aký vlani vytvorila Billa, ktorá patrí do konsolidačného celku nemeckej Rewe Zentralfinanz eG.

Aj v rentabilite tržieb by bol košický tandem na piatej priečke (tesne nad trhovým priemerom 2,4%), keď na čistý zisk premenil 2,5 centa z každého jedného utŕženého eura. Nad priemerom trhu sa tradične pohybuje nemecké duo Lidl a Kaufland ale aj malá sieť Ko.Ma.Co-sk z nákupnej aliancie CBA, ktorej vlani sekundovala partnerská Sintra.

Nákupnú alianciu CBA okrem štyroch maloobchodníkov (Sintra, Nitrazdroj, Komfos, Ko.Ma.Co-sk) tvoria aj traja veľkoobchodníci GVP, CBA Verex a Karmen, a živnostník Pavol Táborský. Ten na prosbu FinStatu o poskytnutie základných údajov nereagoval. Tržby zvyšnej sedmičky za tovar v roku 2024 presiahli 450 miliónov eur, no minimálne štvrtinu tvorí veľkoobchodná činnosť. Členovia CBA zamestnávajú spolu 3 200 ľudía ich úhrnný čistý zisk vlani klesol o pätinu pod 11,6 milióna eur.

Keďže ani CBA SK, zastrešujúca činnosť zoskupenia, na výzvu FinStatu o vyčíslenie maloobchodného obratu členov ako každý rok opäť nereagovala, v analýze ju nehodnotíme ako homogénny subjekt. Štyrom maloobchodným členom CBA, prevádzkujúcim spolu 119 predajní, sa venujeme individuálne, a len okrajovo ako celistvej štvorici.

Porovnateľný maloobchodný obrat aliancie CBA aj zoskupenia Fresh tak každý samostatne prevyšuje tržby stredne veľkého domáceho reťazca Terno Real Estate, ktorý v 136 predajniach Terno a v 34 predajniach Kraj utŕžil vlani spolu 243 miliónov eur. Tieto tri domáce siete však už dohromady dosahujú také úhrnné tržby, aké vykázal najmenší zahraničný reťazec Billa (880 mil. EUR). Ten si vlani zaknihoval najslabší výsledok po zdanení od predpandemického roka 2019. Chabý prírastok pridanej hodnoty totiž nedokázal ani zďaleka pokryť nárast osobných nákladov, odpisov a úrokov.

Terno po predvlaňajšom kozmetickom zisku vlani opäť skĺzlo do mínusu. Kumulatívna strata reťazca, ktorý ovládajú Martin Fedor s akcionármi skupiny J&T Jozefom Tkáčom a Ivanom Jakabovičom, tak dosiahla bezmála 64 miliónov eur. Firma, ktorá v roku 2022 absorbovala menší reťazec CBA Market a vlani jej akcionári ovládli aj bratislavského veľkoobchodníka Kon-Rad, spotrebovala už 70% akcionármi investovaného kapitálu.

Ale kapitálové injekcie začínajú prinášať ovocie. Terno postupne vytiahlo obchodnú maržu na vysoko nadpriemerných 30,4%. Drží mzdy pri trhovom priemere a znižuje podiel osobných nákladov na pridanej hodnote. Vlani si zaknihovalo prvý prevádzkový profit od momentu, čo ho ovládli ľudia okolo J&T. A do straty (1,7 mil. EUR) padlo iba preto, že vytvorilo opravnú položku k dlhodobému finančnému majetku za viac než 2,4 mil. EUR, ktorá sa týka jeho investície do firmy prevádzkujúcej petržalskú tržnicu.

Stratila polovicu tučného prírastku

O čosi pomalšie ako tržby rástla vlani reťazcom obchodná marža, ktorá predstavuje rozdiel medzi tržbami za tovar a nákladmi na jeho obstaranie. Hovorí, ako silný je podnik v obchodnej činnosti a koľko peňazí z obchodovania získava na krytie ďalších nákladov a zisku. V nominálnom vyjadrení stúpla o 2,4% na 2,4 miliardy eur.

Po očistení o infláciu obchodná marža vlani poklesla, už tretí rok po sebe. Je to preto, že obchodné reťazce neprenášajú do cien na pultoch celý cenový tlak, ktorý vytvárajú ich dodávatelia. Predovšetkým v roku 2022 tak obchodníci výrazne prispievali k brzdeniu rastu spotrebiteľských cien.

V objeme obchodnej marže roky dominovalo Tesco. Do roku 2019, keď ho predbehol najprv Lidl, a v nasledujúcom prvom pandemickom roku sesterský Kaufland. Ten vďaka lanskej stagnácii trhového lídra doháňa staršieho súrodenca. Naopak Tesco sa zhora blíži k stále štvrtej Coop Jednote. Zo stredne veľkých reťazcov výrazne performuje Terno, no dych s ním drží maloobchodná úderka košického Labaša, ktorá už predvlani predstihla stagnujúcu maloobchodnú štvoricu z aliancie CBA. Z väčších sietí jediné Milk-Agro v tomto parametri stráca.

Obchodnú maržu možno vyčísliť aj ako jej percentuálny podiel na tržbách za tovar. Hovorí, koľko centov z každého utŕženého eura za predaj tovaru si obchodník ponecháva na krytie prevádzkových nákladov a zisku. Po poklese o 0,56-percentného bodu v roku 2022 a po predvlaňajšej stagnácii klesla vlani o 0,35 p.b. na 25,8%. Za ostatné tri roky teda stratila polovicu tučného prírastku z úspešného štvorročného obdobia, v ktorom postupne nabobtnala o 1,7 p.b. na 26,7% v rekordnom roku 2021.

Percentuálnu obchodnú maržu posilnili len tri siete: SK Catering (0,9 p.b.), Terno (0,7 p.b.) a Milk-Agro. To ju vytiahlo na trhový strop 35,1%, no potenciál nezúročilo v hospodárskom výsledku. Že tučná obchodná marža nie je postačujúci recept na úspech, dokazuje bardejovský Makos. V tomto parametri síce predstavuje dno trhu (vlani stratil ďalšieho pol bodu), no finálnym čistým ziskom sa nachádza v prvej polovici analyzovaného pelotónu.

Najväčší pokles relatívnej obchodnej marže zaznamenali bratislavské siete Delia (27 predajní) a Yeme (obe o 1,2 p.b.), či modranské Ko.Ma.Co-sk z aliancie CBA (0,9 p.b.), ktoré v okolí hlavného mesta prevádzkuje 17 obchodov. Ale predovšetkým trhová jednotka Lidl (0,8 p.b.), ktorý je zo štvorice zahraničných gigantov v tomto parametri najslabší (25,9%), zatiaľ čo najlepšia je, obratom skoro tretinová, Billa (27,3%). Coop Jednota už roky stagnuje pri podpriemerných 24 percentách.

Ak by vám uvedené obchodné marže reťazcov pripadali prehnané, môžete si ich porovnať s inými segmentami maloobchodu. Kým v predaji elektroniky alebo tlače a tabaku sa pohybujú okolo desiatich percent a v regulovanom lekárenstve tesne nad 19%, v obchodoch s odevami a obuvou či s nábytkom prevyšujú obchodnú maržu reťazcov o vyše polovicu. Ak si napríklad v predajni najziskovejšieho dánskeho Jysku kúpite stoličku za 123 eur, 23 eur získa štátny rozpočet na DPH a skoro 55 eur si nechá predajca, ktorý z nich hradí prevádzkové a finančné náklady, dane a profit.

Tesco žongluje, sektor stráca

Obchodná marža slúži obchodníkom na financovanie nákupov energií a služieb od externých dodávateľov, na úhradu miezd a odvodov, na krytie odpisov, úrokových nákladov a priamych daní. Napriek stagnácii jej podielu na tržbách za tovar dosiahli v roku 2023 všetky reťazce kladný hospodársky výsledok po zdanení. Čistý zisk devätnástky (bez Labaša, ten si prilepšuje veľkoobchodnou činnosťou) presiahol rekordných 334 miliónov eur. Vlani sa však už prepadol o tretinu na 223 miliónov eur. Do tejto bilancie pritom nerátame 15-miliónovú stratu portugalskej skupiny Jerónimo Martins, ktorá rozbieha na tunajšom trhu maloobchodnú sieť Biedronka. V Poľsku je to najväčší reťazec, no prvú predajňu na Slovensku otvoril v Miloslavove až v marci 2025. Do biznisu sektora tak vlani reálne nezasiahol.

Nárast pridanej hodnoty reťazcov o 54 miliónov eur síce úplne kopíroval prírastok obchodnej marže, ale osobné náklady stúpli o viac ako 72 miliónov eur a celkové odpisy skoro o 57 miliónov eur. Strata z finančných operácií sa prehĺbila o viac než 15 miliónov eur a reťazce vykázali stratu už aj z predaja majetku a materiálu. To sa podpísalo pod úhrnný prepad čistého zisku v kohorte o 111 miliónov eur.

Pokles výsledku po zdanení zaznamenali všetky reťazce s výnimkou stagnujúcej Sintry a siete SK Catering, ktorá si zdvihla profit o tretinu. Zhruba polovicu celého medziročného prepadu čistého zisku sektora má na rováši Tesco. Tomu síce stúpli osobné náklady a zaznamenalo aj stratu z predaja podielov, ale predovšetkým mu narástli odpisy a dotvorilo opravné položky k dlhodobému majetku za viac než 33 miliónov eur.

S rozpúšťaním a vytváraním opravných položiek Tesco žongluje každý rok. V roku 2023 si ich rozpustením k zisku pár miliónov pridalo. Vlani touto účtovnou operáciou posunulo veľkú časť profitu do budúcich období. No aj bez tohto vplyvu zaznamenalo pokles EBITDA, prvý od úvodného pandemického roku 2020. Jeho čistý zisk sa prepadol k spoločnému profitu, ktorý vykázalo dohromady 25 družstiev Coop Jednota. Dosiahlo tak najhoršiu bilanciu od straty v roku 2014.

Rok 2021 bol rekordný nielen v percentuálnej obchodnej marži, ale aj v čistej rentabilite tržieb, ktorá vtedy kulminovala na úrovni 3,9%. To znamená, že analyzované reťazce (bez Labaša) premenili na zisk skoro štyri centy z každého utŕženého eura.

Vlani sa ziskovosť prepadla až na 2,4%. Pochopiteľne najväčší útlm zaznamenalo Tesco, ktorému sa tento parameter zosypal o 70% na poldruha percenta. Druhý najväčší pokles "postihol" Ko.Ma.Co-sk. Napriek tomu si dokázalo udržať dlhoročné prvenstvo v rebríčku, keďže rentabilita klesla aj Lidlu. Ten už na profit premieňa menej ako päť centov zo zinkasovaného eura, kým v rekordnom roku 2021 to bolo vyše sedem centov. Nad priemerom trhu sa udržal aj sesterský Kaufland či Sintra, no pod ním aj pod Tescom levituje Coop Jednota či Billa, ktorá konvertuje na zisk menej ako cent z každého eura v tržbách.

Pre porovnanie, horšiu čistú ziskovosť tržieb ako reťazce evidujú drogérie a predajcovia elektroniky, ktorí ako celok nezarábajú vôbec. Viac ako dvakrát vyššiu výnosovosť obratu vykazujú naopak predajcovia odevov a obuvi (najmä New Yorker a Daichmann) a hlavne nábytku (Jysk).

Kaufland "priznal" daň z príjmov

Lidlu klesla pridaná hodnota hlavne pre prudký nárast nákladov na opravy a údržbu, no a z profitu mu ukrojili aj vyššie osobné náklady a odpisy. Jeho celkový zisk po zdanení mu tak klesol po prvýkrát minimálne od roku 2012. Kauflandu zredukovali profit najmä osobné náklady. Väčší medziročný nárast nákladov na prácu zaznamenala len Coop Jednota. Ten jej vysal dve tretiny prírastku pridanej hodnoty (bol pritom vyšší ako vo všetkých ostatných reťazcoch dokopy). Zvyšok dokonal výpadok v ostatných prevádzkových výnosoch, čo viedlo k poklesu čistého zisku u družstevníkov na najnižšiu úroveň od roku 2021.

Napriek výraznému medziročnému poklesu profitu, obe tunajšie dcéry zarobili vlani nemeckému akcionárovi Dietrovi Schwarzovi dovedna skoro 160 miliónov eur po zdanení. A za uplynulých šesť rokov viac ako jednu miliardu eur. Je to presne dvojnásobok toho, čo vyťažili z biznisu všetky ostatné analyzované reťazce dohromady (vrátane Jerónimo Martins a bez Labaša).

Lidl si pred poldruha rokom zmenil právnu formu z verejnej obchodnej spoločnosti na eseročku, z čoho okrem iného vyplýva, že daň z príjmov za rok 2024 už nebudú odvádzať jeho spoločníci ale priamo reťazec. Kaufland pokračuje ďalej ako v.o.s., no v účtovnej závierke za rok 2024, na rozdiel od predchádzajúcich rokov, už verejnosť informuje, koľko peňazí jeho spoločníci odvedú do štátneho rozpočtu.

Za rok 2024 Lidl a Kaufland vykázali úhrnnú daň z príjmov prevyšujúcu 60 miliónov eur, čo je takmer 70% daňových povinností celého sektora a skoro štvornásobok dane, ktorú eviduje Tesco, tretí najväčší daňovník medzi reťazcami. Toho mimochodom ako jedinú z väčších sietí registruje Finančná správa ako "menej spoľahlivý daňový subjekt". Rovnako chabý index daňovej spoľahlivosti majú už len prievidzská Coop Jednota, Delia a 1. day, sieť, ktorá predáva darčekový potravinársky sortiment.

A keď spomíname dane z príjmov, medzi nefinančnými odvetviami patrí maloobchod k ich najväčším platiteľom. Vlani bol šiesty najvýznamnejší po energetike, veľkoobchode, automobilovom priemysle, IT s telekomunikáciami a po chémii. Z každého eura dane z príjmov, ktorú vykázali maloobchodníci (vrátane lekární a predajcov pohonných hmôt), pripadlo na analyzované reťazce niečo vyše 38 centov.

Mzdy predbiehajú zisk

Popri celkovej ziskovosti si trhový primát drží nemecký tandem aj v zamestnanosti. Už tretí rok po sebe. Do roku 2021 totiž najviac ľudí zamestnávalo 25 spotrebných družstiev Coop Jednota, ktoré operujú hlavne v menších sídlach a na slovenskom vidieku. No zatiaľ čo družstevníkom zamestnanosť už štyri roky stagnuje (okolo hladiny 13 200 ľudí, podiel na celkovej zamestnanosti v biznise klesol pod 30%), Nemci vlani nabrali vyše tristo ľudí. Rozhodujúcou mierou tak prispeli k nárastu zamestnanosti v kohorte na 44 800 pracovníkov. Je to už zhruba rovnaký počet, aký hodnotené reťazce zamestnávali v roku 2019, keď skrachovali Potraviny Kačka (do ich akvizície poľskou private equity Enterprise Investors boli člen nákupnej aliancie CBA), ktoré poslali na dlažbu bezmála dvetisíc zamestnancov.

Od roku 2017 stúpol nemeckému duu spoločný počet zamestnancov o tretinu, čiže o vyše 3 700 ľudí. Dovedna evidujú viac ako 14-tisíc pracovníkov a na zamestnanosti v branži sa podieľajú skoro jednou tretinou. Za uplynulé osemročné obdobie prijali približne toľko nových pracovníkov, koľko ich postupne prepustilo Tesco.

Priemerná mzda v národnom hospodárstve stúpla v roku 2024 o 6,6% na 1 524 EUR. Priemerná hrubá mesačná mzda v hodnotených reťazcoch rástla o jeden percentný bod pomalšie. Stúpla na 1 433 EUR. Väčšina reťazcov však na túto hranicu nedosiahla.

K najslabšie platiacim sieťam patria Milk-Agro, prešovský Komfos z aliancie CBA a Koruna (má 130 prevádzok). A pracovníci Makosu nevidia na výplatných páskach v priemere ani tisícku v hrubom.

Najvyššiu mzdu eviduje Yeme, ktoré podniká na najlukratívnejšom piesočku v Bratislave, kde sú zároveň aj najvyššie životné náklady. Nad priemerom sú všetky zahraničné reťazce a Terno. Z veľkých hráčov zaostáva iba Coop Jednota (1 235 eur), nad priemer trhu sa nedostalo ani jej najštedrejšie platiace trnavské družstvo (1 400 eur).

V dôsledku postupného zotavovania zamestnanosti od krachu Kačky a vďaka priemernému 8-percentnému ročnému rastu miezd sa celkové osobné náklady analyzovaných reťazcov zvýšili od roku 2017 o dve tretiny na bezmála 1,1 miliardy eur. V prepočte na jedného zamestnanca stúpli na 24 350 EUR. Pre porovnanie, každý pracovník nevygeneroval vlani reťazcom v priemere ani 5 100 EUR čistého zisku.

V tejto bilancii doslova kraľoval Lidl do rekordného roku 2021, keď mu každý jeho zamestnanec vyprodukoval zhruba rovnaký čistý zisk, ako boli jeho ročné osobné náklady. Práca a kapitál sa tak delili 50:50. Stalo sa to ale iba raz a iba v prípade Lidla. V ostatných reťazcoch je toto "marxistické" delenie posunuté výrazne v prospech pracovnej sily a od vlaňajška osobné náklady na zamestnanca predbiehajú čistý zisk na zamestnanca ešte výraznejšie.