Vlani síce Slovensko zaznamenalo nižší počet úpadkov, ale zbankrotované firmy majú väčší majetok, tržby, kapitál aj počet zamestnancov. Reštrukturalizáciou roka 2025 je ozdravovanie senického výrobcu osvetlenia OMS, ktorý kedysi zamestnával vyše tisíc pracovníkov, dnes ledva 70.
Klesajúci trend v počte začatých konkurzných konaní v druhej polovici roka 2024 naznačoval, že insolvenčná aktivita sa bude v nasledujúcom roku utlmovať. A k útlmu naozaj aj došlo. Súdy vlani vyhlásili konkurz na majetok 305 právnických osôb. Je to skoro o desatinu nižší počet ako v rekordnom roku 2024. Vyplýva to z dát zverejnených v novom Registri predinsolvenčných, likvidačných a insolvenčných konaní (REPLIK), ktorý na platforme pôvodného Registra úpadcov spravuje Ministerstvo spravodlivosti SR. Údaje doň zapisujú insolvenční sudcovia a správcovia, ale aj likvidátori.
Bankrot roka
Hodnotu celkových aktív, tržieb i počtu zamestnancov úpadcov, ktorí v roku 2025 definitívne zbankrotovali, výrazne navýšila východoslovenská skupina Bukóza (v nasledujúcich grafoch sú jej hodnoty zvýraznené červenou farbou). Bez nej by sa agregátne štatistiky v uvedených parametroch pohybovali zhruba na úrovni roka 2024.
Zoskupenie tvorí Bukocel, ktorý v Hencovciach pri Vranove nad Topľou vyrábal buničinu z dreva od štátnych lesníkov, obchodná dcéra Bukóza Export-Import, ktorá preň nakupovala výrobné vstupy a umiestňovala na trhu jeho produkciu, Bukóza Invest vyrábajúca obalový papier, Bukóza Progres, ktorá zabezpečovala pre skupinu strojárenskú podporu, a servisný Bukóza Holding. Pôvodne ich ovládal Ján Ďurian. Skupinu v eskalujúcich problémoch však predal v lete 2024 českému "miliardárovi z Valašska" Romanovi Staněkovi, zakladateľovi investičnej skupiny RIQ Investments.
Podľa naposledy publikovaných výsledkov za rok 2023 skupina zamestnávala vyše 700 pracovníkov. Jej aktíva sa blížili k 260 miliónom eur a nekonsolidované tržby prevýšili 161 miliónov eur. Ako FinStat avizoval už vlani na jar, jedná sa o najväčší bankrot uplynulého roka a zároveň aj o najvýznamnejší úpadok od reštrukturalizácie finančného zoskupenia Arca spred štyroch rokov.
Voči skupine si pohľadávky za bezmála 131 miliónov eur uplatňuje viac než 180 veriteľov. Hlavne Eximbanka, ktorej Východniari dlhujú vyše 83 miliónov eur a ktorá podľa Denníka SME poskytla aj záruky na úvery za vyše 22 miliónov eur. Ďalšie milióny visia Environmentálnemu fondu, štátnym firmám (Slovenský vodohospodársky podnik, SPP) ale aj Finančnej správe. Sociálna poisťovňa a tri zdravotné poisťovne si prihlásili pohľadávky za bezmála 4,4 milióna eur, čím sa skupina stala najväčším dlžníkom na odvodoch zo všetkých úpadcov, ktorí vlani skončili v konkurze.
Tesne predtým, ako jednotlivé firmy popadali do konkurzov, upadajúca skupina previedla celý výrobný areál neďaleko Vranova na českú eseročku XHDBH. Tá vznikla týždeň pred prevodom a ovláda ju práve Roman Staněk. Konkurzný správca však dosiahol súdny zákaz nakladania s nehnuteľným majetkom, ktorý sa tak mohol stať súčasťou konkurznej podstaty. Do tej okrem nehnuteľností patria najmä výrobné prostriedky vo vlastníctve Bukózy Invest.
Dvojnásobný majetok
Hoci počet konkurzov vlani klesol, hodnota aktív právnických osôb, ktoré definitívne skrachovali, sa zdvojnásobila. A aj bez skupiny Bukóza by bola najvyššia od rekordného roku 2022. Presiahla 660 miliónov eur a tvorila dve promile aktív všetkých nefinančných podnikov, ktoré dosiaľ zverejnili účtovné závierky za fiškálny rok 2024.
Po miernom poklese v roku 2024 podiel skrachovaných právnických osôb, ktoré nemali žiadny majetok, respektíve ich naposledy publikované aktíva neprevyšovali 100-tisíc eur, vlani zľahka stúpol. Bola ich presná polovica. Ale aj mnohé firmy, ktoré pred úpadkom zverejnili závierky s relevantnejšími aktívami, skončili v konkurze s "prázdnymi vreckami".
Tú nominálne majetnejšiu polovicu ťahá skupina Bukóza, no skresľuje ju druhý 'najbohatší' úpadca, neznáma IT firma BOTS Slovakia. Ovláda ju holandský kapitál, sídli na najexponovanejšej virtuálnej adrese v SR (Karpatské námestie 10A v bratislavskej Rači) a zamestnáva len dvoch pracovníkov. Gro aktív držala v krátkodobom finančnom majetku. Konkurz si navrhla sama, no pohľadávku za bezmála 670-tisíc eur si prihlásilo iba Finančné riaditeľstvo, čo bol dôvod (neexistuje pluralita veriteľov), prečo súd konkurz v januári 2026 zrušil.
Ďalší úpadcovia v rebríčku sú už známejšie podniky. Hlinikáreň Confal síce v roku 2024 dokončila ozdravný proces, no vlani napokon skrachovala. Jej fabrika v Slovenskej Ľupči pretavovala recyklovaný hliník na hliníkové zliatiny využívané v hutníckom či strojárskom priemysle. Ešte v nedávnej minulosti dávala prácu až stovke zamestnancov. Z majetku za vyše 26 miliónov eur jej zostalo len pár desiatok tisíc.
Reštrukturalizácia nevyšla ani dlhodobo stratovému šamorínskemu výrobcovi prútových a plutvových antén pre automobily. Spoločnosť Calearo, za ktorou stojí taliansky kapitál, pritom ešte v prvom pandemickom roku 2020 zamestnávala 170 ľudí a vyvážala viac ako polovicu produkcie, hlavne značkám z euro-americkej skupiny Stellantis. Z jej aktív za 14 miliónov eur (k 30.9.2023) nezostala v konkurznej podstate ani štvrtina.
Viac než 80 ľudí pracovalo pre mladú kuriérsku spoločnosť 123Kurier z Tvrdošína. Ešte za rok 2023 vykázala najvyšší profit v segmente. Jej väčšinového majiteľa však odsúdili za lúpež, za rok 2024 si pri nulových tržbách zaúčtovala obriu stratu a na návrh zamestnancov padla do konkurzu. Správcovi sa nepodarilo identifikovať žiadny majetok[JB1] .
Pohľadávky z obchodného styku predstavujú viac než tri štvrtiny aktív bratislavského obchodníka s hydinovým mäsom Meat Invest, ktorý zbankrotoval v úplnom závere decembra. Podľa portálu Aktuality.sk si prenajímal časť areálu v Rozhanovciach od dnes už skrachovaného spracovateľa hydiny Globaltrading, podozrivého z falšovania pôvodu kuraciny dodávanej do obchodnej siete.
Konkurzná sága potravinára Distrib Capital, ktorý prevádzkoval pri Trnave oceňovaný pivovar Karpat, sa ťahala štyri roky, kým ju súd na tretí raz neposlal vlani do konkurzu definitívne. Jeho aktíva v grafe sú z poslednej účtovnej závierky za rok 2021, no v konkurznej podstate sa nachádza majetok len za milión eur, z ktorého musí konkurzný správca uspokojiť 13-násobne vyššie nároky veriteľov.
Kapitálová anomália
Identifikované tržby úpadcov, ktorí vlani skrachovali, dosiahli bezmála 513 miliónov eur. Je to najvyššia hodnota od predpandemického roku 2019. Na prvý pohľad veľké číslo, ktoré však predstavuje iba 1,8 promile známych tržieb nefinančných spoločností za rok 2024, respektíve, pre porovnanie, ani nie jednu štvrtinu obratu najväčšieho tunajšieho maloobchodného reťazca Lidl.
Okrem dominantnej skupiny Bukóza sa na čele rebríčka úpadcov s najvyššími tržbami, popri už spomínaných firmách, objavil Retrack Slovakia, šiesty najvýznamnejší hráč v nákladnej železničnej preprave na Slovensku, ktorý donedávna zamestnával skoro 170 ľudí. V prvom pandemickom roku 2020 vstúpil do firmy nemecký investor, ktorému sa podarilo pozdvihnúť tržby aj zamestnanosť, no zisk dosiahol iba raz, v roku 2024. V konkurzu dlhodobo stratovej spoločnosti si veritelia nárokujú na nepopreté pohľadávky za vyše 11 miliónov eur. A keďže identifikovaný majetok presahuje 7,6 milióna eur, ich uspokojenie by teoreticky mohlo byť na slovenské pomery výrazne nadštandardné.
Právnické osoby v konkurze vykazovali v predchádzajúcich rokoch vždy záporné úhrnné vlastné imanie. V roku 2025 sa však skupina Bukóza postarala o výnimku. Bez jej kapitálu prevyšujúceho 63 miliónov eur by totiž vlastné imanie lanských úpadcov bolo záporné, hoci mínusové saldo by bolo najpriaznivejšie od roku 2020. Celková kapitálová výbava právnických osôb, ktoré zbankrotovali v roku 2025, tak presiahla 61 miliónov eur, čo však nie je ani pol promile celkového vlastného imania, ktoré evidovali nefinančné podniky ku koncu účtovného roka 2024.
Bezkonkurenčne najväčšiu dieru v kapitáli spomedzi vlani skrachovaných právnických osôb eviduje Hydina Slovensko (-22,5 mil. EUR), kedysi tretí najväčší spracovateľ hydinového mäsa. Zostali po ňom záväzky k veriteľom za vyše 32 miliónov eur, no majetok len za smiešnych 1 500 EUR.
Konkoľov kurací tunel
V čase vyhlásenia konkurzu dlhovali vlaňajší úpadcovia na daniach a odvodoch dovedna 92 miliónov eur. Najviac od roku 2022. Medziročne to predstavuje nárast o dve pätiny. Gro z minuloročného verejného dlhu pripadá na daňové nedoplatky (79 mil. EUR). Zvyšná sedmina na záväzky k Sociálnej poisťovni a trom zdravotným poisťovniam. Celkový daňový dlh je vyšší medziročne bezmála o 42%, odvodové záväzky zhruba o 28%.
Najväčšie záväzky voči verejným poistným fondom evidovala skupina Bukóza. Na daniach zasa dlhuje najviac lieskovecká Hydina Slovensko. Jej daňový nedoplatok v čase vyhlásenia konkurzu presahoval 20,5 milióna eur. Do konca januára 2026, keď vznikla táto analýza FinStatu, však stúpol o ďalšie tri milióny eur. A Slovenská konsolidačná, štátna agentúra, na ktorú daniari postupujú svoje dubiózne daňové pohľadávky, si nárokuje na ďalších 6,5 milióna eur.
Vybrakované torzo hydinární ovláda rodina Pavla Konkoľa, ktorý v minulosti čelil vážnym podozreniam z daňových machinácií. FinStat prvý popísal, ako ich Konkoľovci vykostili a na troskách kedysi významných hydinární vybudovali Domäsko, spracovateľa a obchodníka s kuracinou, ktorý je v súčasnosti vysoko spoľahlivým daňovníkom a aj vďaka štátnym dotáciám ziskovou spoločnosťou.
Za Pavlom Konkoľom zostali aj ďalšie vyžmýkané podniky. V konkurze kežmarskej Hydiny SK si Finančná správa a Slovenská konsolidačná nárokujú na 7,7 milióna eur. Podtatranská hydina, v ktorej bol donedávna konečný užívateľ výhod, dlhuje na daniach 4,6 milióna eur, nuž a ďalšie miliónové pohľadávky daniari odsunuli do štátnej konsolidačnej agentúry.
Štátna megasekera v Bukóze
Až takmer dve tretiny daňového dlhu všetkých vlani zbankrotovaných právnických osôb pripadajú na 10 najväčších daňových delikventov. Ich daňové záväzky v priebehu minulého roka ďalej stúpali, aby koncom decembra narástli na bezmála 60 miliónov eur. Z nich takmer sedem miliónov eur daniari presunuli do Slovenskej konsolidačnej, respektíve odpustili, keďže HAL Slovakia vlani v novembri zanikla.
V prvých januárových týždňoch sa však daňové nedoplatky zvyšnej deviatky ďalej navyšovali. Spolu s ďalších 8,6 milióna eur. Najviac práve v Hydine Slovensko, ale aj u komárňanského veľkoobchodníka s kozmetikou Talza, ktorého vlastnia zahraničné biele kone, či neaktívneho veľkoobchodníka s obilím Grandie, personálne prepojeného na oligarchu Oszkára Világiho. FinStat popísal, ako si firma jeho dcéry kúpila od Grandie hotel Amade Château vo Vrakúni a štátu zostal daňový dlh, dnes už za 2,7 milióna eur.
Skoro 6,5 milióna eur dlhuje na daniach bratislavská eseročka Zedas, ktorú formálne vlastní biely kôň Martin Šandor. Podľa Aktuality.sk však "v skutočnosti slúžila len ako účelová firma pre podnikateľa Petra Kubu, ktorý bol v kauze Dobytkár obžalovaný z legalizácie príjmov z korupcie pri prideľovaní agrodotácií od Pôdohospodárskej platobnej agentúry".
Medzi najväčšími daňovými dlžníkmi je aj prešovská spoločnosť MVR, personálne prepojená na Trebišovčana Petra Vesprémyho. Ako sa jeho sen o olejárskom, vinárskom a potravinárskom biznise, do ktorého patril hlavne podnik Venas, ktorý z repky vyrábal olej ako bioprímes do nafty, skončil sekerou na daniach za vyše 25 miliónov eur, FinStat písal v novembrových Konkurzných novinkách.
Ak by sa však štatistika o daňových a odvodových dlhoch rozšírila na všetky verejné entity, suverénne najväčší dlžník verejného sektora by bola vranovská skupina Bukocel. Finančná správa od nej žiada "iba" 1,3 milióna eur a poistné fondy ani nie 4,4 milióna eur, no štátna Eximbanka, Ministerstvo životného prostredia, Environmentálny fond, štátne podniky a obce viac ako 104 miliónov eur, a to bez spomínaných záruk exportno-importnej banky.
Najviac od Kačky
Nižšie stovky tisíc eur si od Bukocelu nárokujú bývalí zamestnanci, ktorí jeho konkurz iniciovali. V celej skupine prišlo o prácu 700 ľudí, hoci pred desiatimi rokmi pracovalo pre zoskupenie, ktorého súčasťou bola donedávna i energetická odnož Bukóza Energo (tá sa pred koncom roka 2023 zlúčila do Bukocelu), až 900 zamestnancov.
Právnické osoby, ktoré vlani skrachovali, zamestnávali spolu bezmála 3 200 pracovníkov. Medziročne skoro o tretinu viac. Je to podstatne menej zamestnancov ako v dosiaľ rekordnom roku 2019, keď len v bankrote maloobchodného reťazca Kačka prišlo o prácu skoro dvetisíc ľudí. V prípade Bukózy sa však prepúšťanie skoncentrovalo do jedného z najviac postihnutých okresov SR, kde je nezamestnanosť trikrát vyššia ako v hlavnom meste.
Polovica spoločností, ktoré vlani skrachovali, nezamestnáva žiadnych pracovníkov. Len približne každý šiesty úpadca dával prácu viac než 10 zamestnancom. Desiatka najväčších zamestnávateľov zo zbankrotovaných právnických osôb zamestnávala spolu vyše dvetisíc pracovníkov, avšak v najlepších rokoch spoločností, ktoré ju tvoria, to bolo takmer o polovicu viac.
Nemecký výrobca košieľ Eterna z Bánoviec nad Bebravou v čase, keď vstupoval do konkurzu, evidoval na výplatných páskach zhruba 260 ľudí, tretinu stavu, ktorý vykazoval pred desiatimi rokmi. Elektrotechnická ikona SEZ Krompachy, ktorú ovláda český kapitál a ktorá na východe Slovenska vyrábala ističe či prepínače, sa nedokázala v predchádzajúcej reštrukturalizácii zotaviť a do konkurzu padla s polovičným počtom zamestnancov ako pred desiatimi rokmi, keď ich bolo štyristo.
Zatiaľ čo v ich najsilnejšom prvom pandemickom roku 2020 dávali švajčiarske tlačiarne Polygraf Print v Prešove prácu viac ako dvesto ľuďom, pri vyhlásení ich konkurzu v auguste nezamestnávali ani dve tretiny. Okrem tohto lokálneho hráča však roky upadá známa martinská Neografia, druhý najväčší polygrafický podnik v SR, ktorý ovláda Matica Slovenská. V januári 2026 jej súdy povolili reštrukturalizáciu. Dnes pre ňu pracuje ani nie 360 ľudí, čo je polovica oproti stavu z roka 2012.
Nové maximum pri malých konkurzoch
Konkurzné štatistiky čo do počtu úpadkov rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú tzv. malé konkurzy, ktoré sa týkajú podnikateľských subjektov s majetkom a záväzkami do jedného milióna eur. Tým novú energiu vdýchla novelizácia insolvenčného zákona platná od 1.1.2021. V roku 2024 formou malého konkurzu skrachovalo až 149 úpadcov. Dosiaľ najvyšší počet. Vlani to síce bolo len 140 spoločností, ale ich podiel na celkovom počte konkurzov aj tak stúpol na historicky najvyššiu úroveň 45,9%.
Malí úpadcovia zamestnávali spolu 300 pracovníkov. Ich podiel na celkovej zamestnanosti všetkých právnických osôb v konkurze klesol pod 10%, teda na polovicu. Ich aktíva prevýšili 14 miliónov eur, no predstavovali len 2,2 percenta z hodnoty majetku všetkých úpadcov v konkurze. V roku 2024 to bolo až päť percent. Čistý obrat sa síce medziročne zvýšil, ale jeho podiel na celkových tržbách všetkých skrachovaných podnikov sa znížil o pätinu na osem percent. Vo vlastnom kapitáli premrhali malí úpadcovia sedem miliónov eur a verejným financiám dlžili 4,6 milióna eur.
V zamestnanosti viedli bratislavská zamestnanecká agentúra Dynocorp a nitriansky cestný prepravca Elastop Trans. V záväzkoch voči Finančnej správe a verejným poistným fondom vyčnieva košický maloobchodník TrendImpex, ktorému pred jeho zrušením vlani v novembri vyskočil verejný dlh na bezmála 2,5 milióna eur. Bankrot správca zrušil preto, že "konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu". Z rovnakého dôvodu sa v januári 2026 skončil konkurz trenčianskeho maloobchodníka Investičné zlato, ktorého polmiliónový daňový dlh skončil tesne pred zrušením firmy zrejme v Slovenskej konsolidačnej.
Tma v Senici
Na rozdiel od konkurzov došlo vlani k nárastu počtu reštrukturalizácií, ktorý stúpol skoro o tretinu. Počet úpadcov, ktorí požiadali súdy o ozdravenie, sa však stále pohybuje okolo šesťročného priemeru (25). A ten výrazne zaostáva za štatistikami spred desiatich rokov, keď začala platiť novela konkurzného zákona, sprísňujúca podmienky pre vstup do reštrukturalizácie.
O ozdravenie žiadali spravidla samotní úpadcovia. No rovnako ako predvlani, v jednom prípade ho navrhol veriteľ. Úpadcovia, ktorým súdy vlani reštrukturalizáciu povolili, zamestnávali skoro tisíc pracovníkov. Najviac od roku 2022, keď v úpadku skončila finančná skupina Arca.
V čase vstupu do reštrukturalizácie hospodárilo 25 úpadcov s aktívami za bezmála 178 miliónov eur. Najväčší majetok evidoval FC Ecom, bratislavský prevádzkovateľ eshopov so značkovým oblečením Factcool a Bezvasport, ktorého ovláda Ivan Chrenko, podľa Forbesu jeden z najbohatších Slovákov. Pohľadávky voči obchodníkovi si prihlásili aj daniari z ČR, Chorvátska, Slovinska, Grécka, Estónska či Lotyšska. Podľa tržieb mu kontrovali dvaja veľkoobchodníci s domácimi spotrebičmi Andrea shop a Domoss Technika.
Druhým najmajetnejším úpadcom, ktorý o ozdravenie žiadal súdy vlani v januári, bola Moya Sunny Garden zo Zlatých Moraviec. Kontroluje ju Eduard Huňady. V neďalekých Dolných Sľažanoch prevádzkuje jeden z najmodernejších skleníkov v Európe, v ktorom sa pestujú paradajky a uhorky. Od júna 2025, keď reštrukturalizácia skončila potvrdením reštrukturalizačného plánu, sa rozbehol nábor nových zamestnancov. Pestovateľské práce zabezpečuje personálne prepojené družstvo Slnečné záhrady Sľažany.
Známy slovenský eshop s insitnou módou Dedoles požiadal vlani v apríli o takzvanú verejnú preventívnu reštrukturalizáciu. Stal sa tak prvým dlžníkom, ktorý využil tento nový inštitút v slovenskom insolvenčnom práve. Upravuje ho Zákon č. 111/2022 Z.z. o riešení hroziaceho úpadku.
Obchodník, ktorý v rekordnom 2021 zamestnával vyše 700 ľudí a obrat mu presiahol 90 miliónov eur, sa musel o rok na to stabilizovať v riadnej reštrukturalizácii. Tá však nepomohla. Tržby padli v účtovnom roku 2024 (skončil v marci 2025) na tretinu a počet zamestnancov na 130. Robustná strata prehĺbila dieru v kapitáli na vyše osem miliónov eur. Podľa zakladateľa Dedolesa Jaroslava Chrapka za to mohol "nájazd čínskych eshopov", hlavne Temu. Verejný plán dlžníka schválil v júli Okresný súd v Nitre. Vývoj mesačnej bilancie DPH však zatiaľ neveští obrat k lepšiemu.
Oveľa dramatickejší prepad zamestnanosti zažila senická elektrotechnická ikona OMS, ktorá neďaleko Senice vyrába led svietidlá a svetelnú techniku. Pred tridsiatimi rokmi ju založil Vladimír Levársky. V najlepších rokoch inkasovala takmer 70 miliónov eur a zamestnávala viac ako tisíc ľudí. Dnes pre OMS pracuje sedemdesiat zamestnancov a tržby sa pohybujú v nízkych miliónoch eur. Spolu s Dedolesom sú najväčšími dlžníkmi verejných poistných fondov z tých úpadcov, ktorí vlani skončili v reštrukturalizácii a ktorí na daniach a odvodoch dlhovali v čase ich vstupu do ozdravenia dovedna päť miliónov eur.
Najväčší daňoví delikventi sú však stredne veľký poisťovací agent Concorde, ktorý na Silvestra skončil v konkurze s daňovou sekerou za vyše 942-tisíc eur. A bratislavské zberné suroviny Palkov, ktorých majitelia si už stihli rozbehnúť paralelné odpadové eseročky, hoci verejný dlh pôvodného úpadcu dnes už dosahuje bezmála jeden milión eur.
