Stúpol podiel malých konkurzov, výrazne sa predĺžil čas medzi návrhom a vyhlásením riadneho bankrotu, počty ozdravných procesov ďalej klesajú.
Súdy vlani vyhlásili konkurz na majetok 336 právnických osôb, čo je nové desaťročné maximum. Vyplýva to z údajov zverejnených v Registri úpadcov, ktorý spravuje Ministerstvo spravodlivosti SR. To čerpá dáta z obchodných vestníkov a interného súdneho systému, ktoré napĺňajú insolvenční sudcovia.
Počet rekordný, aktíva stagnujú
Počet konkurzov síce kulminuje na historickom strope, no hodnota aktív právnických osôb, ktoré definitívne skrachovali, medziročne mierne klesla. A v porovnaní s rokom 2022 nebola ani polovičná. Dosiahla 333 miliónov eur a netvorila ani 1,1 promile aktív všetkých nefinančných podnikov, ktoré dosiaľ zverejnili účtovné závierky za fiškálny rok 2023. Ak od aktív subjektov, ktoré skrachovali v nadpriemernom roku 2022, odrátame troch najvplyvnejších úpadcov (hlavne Zachem a LE Trading), budú štatistiky za uplynulé tri roky 2022 až 2024 - z hľadiska majetku úpadcov identifikovaného pri vstupe do konkurzu - prakticky identické.
Po výraznom náraste v roku 2023 podiel skrachovaných právnických osôb, ktoré nemali žiadny majetok, respektíve ich aktíva neprevýšili 100-tisíc eur, mierne poklesol. Bolo ich niečo vyše 44 percent. Treba pritom ale razom dodať, že rebríčku úpadcov s najväčším majetkom v roku 2023 formálne dominovala v skutočnosti prázdna košická firma Axe Capital Group SE, ktorá v podvodnej pyramídovej schéme utopila investorom bezmála 50 miliónov eur.
Vlani už na čele pelotónu prevládali reálne spoločnosti - trenčianska strojárska ikona Trens, ktorú definitívne pochovala strata ruského trhu, žilinská stavebná firma Hastra, ktorá sa pred finálnou ranou z milosti pokúsila o ozdravenie, nitriansky Pharmos, kedysi pätnásty najväčší veľkoobchodník s liečivami a liekmi, Distrib Capital, ktorý pri Trnave prevádzkoval oceňovaný pivovar Karpat, či Chemes, zásobujúci teplom domácnosti a podniky v Humennom (jeho aktíva boli pred vyše desiatimi rokmi trojnásobné).
Upaľovanie kapitálu
Identifikovaný čistý obrat úpadcov, ktorí vlani skrachovali, dosiahol bezmála 350 miliónov eur. Na prvý pohľad veľké číslo, ktoré však predstavuje iba jeden a štvrť promile známych tržieb nefinančných spoločností za rok 2023, a pre obraznejšie porovnanie zhruba šestinu celkových tržieb najväčšieho tunajšieho maloobchodného reťazca Lidl.
Oproti predchádzajúcemu roku je čistý obrat minuloročných úpadcov síce o štvrtinu vyšší, ale stále výrazne zaostáva za mimoriadnym rokom 2022, keď štatistiky prifúkol najmä bratislavský veľkoobchodník s elektrinou LE Trading. Bez jeho vplyvu by vlaňajšok vyčnieval aj nad rokom 2022, ale za rokom 2021 by stále o vyše desatinu zaostával. K úpadcom s najvyšším obratom za rok 2024 patria popri Pharmose, Chemese a Hastre aj niekdajšia trhová štvorka v spracovaní hydinového mäsa Hydina SK, ktorú donedávna riadil známy východoslovenský mäsiar Pavol Konkoľ, a žilinský veľkoobchodník Delitex. Ten však o tržbách informoval naposledy ku koncu roka 2014.
Záporné vlastné imanie právnických osôb, ktoré skrachovali v roku 2024, presiahlo -27 miliónov eur (ide o stav identifikovaný v momente vstupu do konkurzu). Spálili tak ani nie polovicu kapitálu oproti podnikom, ktoré skrachovali predvlani, a ani nie tretinu oproti rekordnému roku 2022. Pre porovnanie, kapitálová výbava všetkých nefinančných spoločností pritom prevyšuje 130 miliárd eur. Najväčšiu dieru vo vlastnom imaní spomedzi vlani skrachovaných právnických osôb eviduje dlhodobo stratový topoľčiansky piliar Topholz, ktorý kedysi sníval, že bude konkurovať najväčším zahraničným hobbymarketom, alebo bansko-bystrický predajca elektriny UK Energy Slovakia. Dovedna spálili zhruba toľko kapitálu, čo Trens naakumuloval do konca roka 2022 (údaj známy v čase jeho vstupu do konkurzu). V nasledujúcich 15 mesiacoch však z 15,5 milióna eur odpísal tri štvrtiny.
Zanedbateľný makro dopad
Z národohospodárskeho hľadiska majú bankroty v SR zanedbateľný význam. No na miestnej úrovni alebo z pohľadu osudov konkrétnych ľudí ich podceňovať nemožno. Veď vlani pripravili o prácu vyše 2 400 zamestnancov (medziročne o štvrtinu menej). Je to skoro toľko ľudí, koľko stratilo prácu po bankrote stredne veľkého maloobchodného reťazca Kačka v roku 2019.
Zdroj: Finstat.sk, február 2025
Polovica právnických osôb, ktoré vlani skrachovali, buď nikoho nezamestnávajú alebo informác iu o ich počte síce nezverejnili, no z hodnoty osobných nákladov vyplýva, že väčšina z nich zamestnancov ani neeviduje. Len približne každý šiesty úpadca dával prácu viac než 10 ľuďom. Desiatka najväčších zamestnávateľov zo zbankrotovaných firiem zamestnávala spolu takmer 900 ľudí. No v ich najlepších rokoch to bolo až o polovicu viac.
Napríklad Hydina SK zamestnávala na svojom vrchole trojnásobok pracovníkov, Chemes dokonca štvornásobok. A trenčianske strojárne Trens evidovali pred 12 rokmi na výplatných listinách bezmála 350 ľudí. Ešte v roku 2023 pre ne pracovali dve stovky. No po odštartovaní konkurzu to bola posledná desiatka.
Odpratávanie do konsolidačnej agentúry
V čase vyhlásenia konkurzu dlhovali vlaňajší úpadcovia na daniach a odvodoch spolu 66 miliónov eur. Je to skoro o tretinu viac ako v predchádzajúcom roku. Ale zároveň o tretinu menej ako v štatisticky všeobecne silnom roku 2022. Bezmála 85% z minuloročného verejného dlhu pripadá na daňové nedoplatky. Zvyšok na záväzky úpadcov k Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam. Celkový daňový dlh je medziročne o polovicu vyšší, odvodové záväzky zasa zhruba o sedminu nižšie.
Kým najväčšie záväzky voči verejným poistným fondom evidoval Trens, na daniach dlhoval najviac športový klub Drotár Autošport, ktorý ovláda "legenda slovenského motošportu" Prešovčan Igor Drotár. Takmer tri pätiny celého daňového dlhu vlani zbankrotovaných firiem pripadajú na desať najväčších daňových delikventov. Ich daňové záväzky v priebehu vlaňajška ďalej rástli a na konci roka viac než 32 miliónov eur z nich postúpila Finančná správa na Slovenskú konsolidačnú, štátnu agentúru, zaoberajúcu sa vymáhaním dubióznych verejných pohľadávok.
Na konte top desiatky dlžníkov zostali priznané daňové záväzky k Finančnej správe len za 5,2 milióna eur. V ich konkurzoch si najviac pohľadávok prihlásili daniari. No v prípade Delitexu si Slovenská konsolidačná nárokuje na ďalších vyše 3,5 milióna eur, ktoré jej postúpila Finančná správa ešte na konci roka 2022. A od Distrib Capital si viac ako 3,8 milióna eur pýta rezort hospodárstva, ktorý firme v minulosti poskytol nenávratný finančný príspevok na nové výrobné technológie do jej pivovaru Karpat v Hrnčiarovciach nad Parnou.
Skoro každý druhý konkurz je malý
Konkurzné štatistiky čo do počtu úpadkov rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú tzv. malé konkurzy, ktoré sa týkajú podnikateľských subjektov s majetkom a záväzkami do jedného milióna eur. Tým novú energiu vdýchla novelizácia insolvenčného zákona platná od 1.1.2021. V dôsledku toho ich počet hneď v úvodnom roku vyskočil na 68, o rok neskôr skoro na sto a v roku 2023 o ďalšiu tretinu. Vlani skrachovalo formou malého konkurzu už 149 úpadcov (pri lekárni Pharmaceutical care došlo k premene na riadny konkurz), čo je už viac ako 44% všetkých konkurzov.
Malí úpadcovia zamestnávali dovedna 500 pracovníkov. Ich aktíva prevýšili 16 miliónov eur. Čistý obrat sa pohyboval okolo 36 miliónov eur. Vo vlastnom kapitáli premrhali 8,5 milióna eur a verejným financiám dlžili bezmála 3,9 milióna eur. Z hľadiska zamestnanosti vyčnievajú medzi nimi vranovskí odevníci z Mitasu a sninský obuvník JAS, podľa spáleného kapitálu a verejných dlhov už zrušená bratislavská hotelierska véoeska Hot-Pak. Tú jej pôvodný majiteľ Ján Hlaváček tesne pred konkurzom zavesil na dve bankrotové agentúry riadené Veronikou Bilkovičovou z Bratislavy.
Pri malých zabrali, pri veľkých otáľajú
Kým v roku 2022 ubehlo od podania návrhu na malý konkurz po jeho vyhlásenie 27 dní, vlani ich vyhlásenie stíhali súdy vybaviť dokonca o týždeň rýchlejšie. Teda len za 20 dní. Pri "veľkých" konkurzoch je rozdiel výraznejší, no garde bohužiaľ opačné. Štatistika sa totiž dramaticky zhoršila.
Pred dvoma rokmi uplynulo od začiatku konkurzného konania po vyhlásenie konkurzu 112 dní (bez konaní, kde došlo k premene reštrukturalizácie či malého konkurzu na riadny bankrot). Po očistení o šesť prípadov, kde to súdom trvalo vyše roka, sa priemerná lehota skrátila na 94 dní. Predvlani dokonca na 84 dní. V roku 2024 to však súdom trvalo až 110 dní a bez korekcie o šesť "prezretých" prípadov ešte o tri týždne viac.
Aspoň jeden konkurz bol vlani pridelený dovedna 39 konkurzným sudcom. Podľa počtu manažovaných konkurzov patrili k najviac vyťaženým arbitrom Radim Hudec, Daniela Bednáriková a Lenka Čadanová, sudcovia Mestského súdu Bratislava III. Z pohľadu celkovej zamestnanosti zverených úpadcov riešil najväčšie krachy Tomáš Novák z Okresného súdu Prešov. Bankroty s najvyššou hodnotou majetku riadi Gabriela Bargelová z Okresného súdu Žilina (najmä Trens a Hastra). Podľa čistého obratu spravovali konkurzy najväčších úpadcov Romana Komorová z Okresného súdu Nitra (Pharmos) a Tomáš Kališka z Mestského súdu Košice, ktorý rieši najmä bankrot Chemesu.
Zoznam konkurzných správcov, ktorým bol vlani pridelený aspoň jeden konkurz, obsahuje približne stovku mien, predovšetkým fyzických osôb. No najvýznamnejšie úpadky obhospodarujú komanditné spoločnosti UBC 2020 (Trens, Pharmos), Origon Recovery Solutions (Hastra, Chemes), Respecta Recovery, Cube Recovery (Korad Radiators), ale aj právnici Stanislav Demčák (Hydina SK) alebo Marianna Šusteková (Delitex).
Hviezdna minúta športových klubov
Konkurzná dynamika bola v regiónoch odlišná. Zastúpenie úpadcov v jednotlivých krajoch sa nezmenilo. Mierny prírastok podielu Trenčianskeho kraja iba kompenzoval zníženie v Žilinskom regióne. Prešovčania sekundovali hlavnému mestu v zamestnanosti (Mitas a JAS), ale vďaka dvom "športovým klubom" Igora Drotára aj vo verejnom dlhu. V hodnote aktív úpadcov dominovala Bratislava, kým predvlani najsilnejší Košičania sa v tejto metrike prepadli na chvost. Zbankrotované podniky z Bratislavského regiónu spálili viac kapitálu ako úpadcovia z druhého Nitrianskeho resp. z tretieho Prešovského kraja dohromady.
Firmy zamerané na obchod a stavebníctvo v štatistike podľa počtu konkurzov, aktív a čistého obratu vedú, no zvyšok pelotónu je odvetvovo čoraz pestrejší. V zamestnanosti toto duo predbehli iba strojári (Trens, Korad Radiators) a vo verejných dlhoch sa medzi obchodníkov a stavbárov vsunuli potravinári (hlavne hydinári z Hydiny SK a pivovarníci z Distrib Capitalu). Po stavbároch najväčší verejný dlh vykázali športové kluby, kam patria dve eseročky Igora Drotára. Strojári a potravinári kontrovali vedúcej odvetvovej dvojici v majetku i čistom obrate, pri ktorom bola relevantná aj energetika vďaka humenskému Chemesu.
Už tri roky platí, že sedem z desiatich konkurzov navrhujú samotní dlžníci (a to vrátane insolvenčných správcov, likvidátorov a štatutárov). Od posledného predpandemického roka sa ich podiel zvýšil o 23-percentných bodov. Vlani zároveň výrazne stúpla ich "váha" v zamestnanosti (vyše 70%), aktívach (bezmála 52%) aj čistom obrate (vyše 60%). Z ostatných navrhovateľov si prvenstvo držia verejné entity, hlavne daňové úrady, v podiele na celkovom verejnom zadlžení. Vlani poslali do bankrotu 41 dlžníkov, ktorí na daniach a odvodoch dlhovali skoro 55% toho, čo všetky skrachované právnické osoby dohromady. Zároveň platí, že práve skupina daňovo-odvodových delikventov má najnižší podiel na celkovom majetku skrachovaných firiem, tretinový oproti úpadcom, ktorých do konkurzu poslali privátni veritelia.
Ochladzovanie ozdravení
Od roku 2018 došlo k útlmu v reštrukturalizačnej aktivite. Súdy dovtedy ordinovali ozdravenia vo vyšších desiatkach prípadov ročne. Dramatická zmena nastala po novele konkurzného zákona na konci roka 2016, ktorá podmienky pre ozdravovanie sprísnila. Z historického minima v poslednom predpandemickom roku 2019 (iba 13 insolvencií) síce počty reštrukturalizácii mierne stúpli, no potácali sa sotva nad dvoma desiatkami konaní ročne.
Vlani súdy povolili už len 19 reštrukturalizácií. Takmer dve tretiny z nich v druhom polroku. O ozdravenie žiadali spravidla samotní úpadcovia. V jednom prípade ho navrhol veriteľ. Úpadcovia, ktorým súdy vlani povolili ozdravenie, zamestnávali niečo vyše 900 ľudí, čo je o pár percent viac ako predvlani, no takmer o štvrtinu menej ako v roku 2022 a o polovicu menej oproti roku 2021.
V čase ich vstupu do ozdravného procesu hospodárili s aktívami za viac než 107 miliónov eur (najväčší úpadca bola stavebná spoločnosť Hastra), s čistým obratom vyše 155 miliónov eur (najvýznamnejší je spracovateľ mäsa Nourus Food z Tešedíkova) a vlastným imaním okolo šesť miliónov eur. To sú porovnateľné čísla s predchádzajúcim rokom, ale iba zlomok štatistík z výnimočného roku 2022, keď ozdravným procesom kraľovala skupina Arca, hlavne jej zastrešujúci holding Arca Investments.
K najväčším zamestnávateľom, ktorým súdy vlani ozdravenie povolili, patrí trenčianska prepravná eseročka B.T. Transport, ktorá zamestnávala viac než dvesto ľudí. Jedným ozdravením si prešla už v roku 2021, pred ktorým dávala prácu takmer piatim stovkám zamestnancov. Šamorínsky závod talianskeho výrobcu prútových a plutvových antén pre automobily Calearo zamestnával v najlepších rokoch 170 ľudí. Stovku pracovníkov evidoval žiarsky výrobca tieniacej techniky (žalúzií) K-System a pred rokmi aj žilinská stavebná spoločnosť Hastra, ktorá však vlani v novembri definitívne skrachovala.
Na konkurz súdy premenili aj reštrukturalizáciu košického Korad Radiators, ktorý pred rokmi kúpil od susedných železiarní US Steel výrobu radiátorov, bratislavskej bezpečnostnej agentúry Vekam Security Karla Veselého, ktorá strážila priemyselné objekty, a bratislavského dodávateľa polygrafických materiálov CNI Tlač servis, ktorý na konci vlaňajška patril k najväčším daňovým delikventom medzi lanskými úpadcami.
Záväzky firiem v reštrukturalizácii voči verejnému sektoru, identifikované pri vstupe do insolvencie, prevýšili osem miliónov eur (porovnateľná hodnota s verejným dlhom úpadcov ozdravovaných v roku 2023). Viac ako dve pätiny z toho sa týkali daňového záväzku breznianskeho veľkoobchodníka s ložiskami a technickou diagnostikou Diago SF, ktorého riadi Slavomír Kopčok, niekdajší krajský predseda ĽS-HZDS. V súčasnosti firma dlhuje na daniach už bezmála 4,1 milióna eur, teda ešte o pol milióna eur viac ako v lete, keď vstupovala do reštrukturalizácie.
