Konkurzy a reštrukturalizácie z Obchodného vestníka - Oznámenie č. 33R/5/2021

Veriteľ

1. elektrárenská s.r.o., Mánesova 427/56, 370 01 České Budějovice 6, Česká republika

Por. č. v ZP

11

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

37275000

2762317,74

40037317,74

Prihlásené v EUR

EUR

1533130,42

113614,85

0

0

0

1646745,27

Zistené v EUR

EUR

1533130,42

50152,27

0

0

0

1583282,69

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

0 EUR

Úroky

63462,58 EUR

Veriteľ si uplatňuje nesprávny počet dní omeškania so zaplatením dlžnej zmenkovej sumy podľa vystavenej zmenky, a teda nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) a ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1:

Oprávnená výška príslušenstva pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizačnom konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I by nemala prevyšovať výšku príslušenstva prihláseného do hlavného insolvenčného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe (za predpokladu, že toto príslušenstvo je oprávnené podľa hmotnoprávnych noriem), ktoré je podľa pravidiel štátu hlavného insolvenčného konania možné uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní.

V opačnom prípade by nebolo možné aplikovať tzv. pravidlo hotchpot ustanovené v čl. 23 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Insolvenčné nariadenie“), keďže by nebolo možné určiť spoločný základ pre výpočet percentuálnej miery uspokojenia jednotlivých pohľadávok. Týmto základom by mala byť výška zistených pohľadávok prihlásených do hlavného insolvenčného konania.

Tento názor je podložený aj odbornou literatúrou, konkrétne komentárom prof. Bělohlávka a komentárom JUDr. Ikrényiho, ktoré títo vypracovali k Insolvenčnému nariadeniu. Prof. Bělohlávek uvádza, že „každý věřitel může přihlásit jen 100 % své pohledávky. V jiných řízeních je samozřejmě oprávněn přihlásit méně, není však oprávněn přihlásit více než 100 % své pohledávky“ a ďalej, že „věřitel přihlašuje vždy jednu a tutéž pohledávku“.

JUDr. Ikrényi uvádza, že „[K]aždý veriteľ môže prihlásiť do insolvenčného konania alebo viacerých insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka celú pohľadávku alebo jej časť, prípadne inú časť. … Prihlasovanie pohľadávok môže vyústiť do viacnásobného prihlásenia totožných pohľadávok do paralelných insolvenčných konaní“.

Rovnako odborná literatúra podporuje vyššie uvedené stanovisko, že veritelia si môžu svoju pohľadávku prihlásiť v hlavnom insolvenčnom konaní a aj v reštrukturalizačnom konaní (ako vedľajšom konaní podľa Insolvenčného nariadenia). Pokiaľ veritelia toto svoje právo využijú a prihlásia svoju pohľadávku v obidvoch insolvenčných konaniach, musia rešpektovať skutočnosť, že do oboch konaní prihlasujú jednu a tú istú pohľadávku.

Identitu, resp. totožnosť prihlasovaných pohľadávok je potrebné vnímať dvojako – po prvé, ide o pohľadávky, ktorá majú totožný právny základ ich vzniku a existencie a po druhé, ide o pohľadávky, ktoré sú totožné z hľadiska výšky ich istiny a príslušenstva. Tá istá pohľadávka nemôže mať v dvoch rôznych insolvenčných konaniach inú, t.j. rozdielnu, výšku príslušenstva. Ako bolo uvedené vyššie, iný ako uvedený záver by viedol k stavu právnej neistoty spočívajúcej pri nejasnej a neurčitej aplikácii tzv. pravidla hotchpot podľa čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia.

Vyššie uvedené by sa malo aplikovať aj na prípady, kedy sa do reštrukturalizačného konania prihlási veriteľ, ktorý sa neprihlásil do hlavného insolvenčného konania, teda že aj takýto veriteľ môže prihlásiť pohľadávku maximálne v takej výške, v akej mohol pohľadávku prihlásiť do hlavného insolvenčného konania. V opačnom prípade by takýto veriteľ, ktorý vedome alebo nevedome nestihol prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania, oproti veriteľom, ktorí konajúc obozretne a zodpovedne k svojim právam svoje pohľadávky prihlásili do hlavného insolvenčného konania, získal neoprávnenú výhodu spočívajúcu v tom, že by si mohol uplatňovať vyššiu výšku príslušenstva svojej pohľadávky. Odôvodnenie tohto záveru je opäť podporené aj komentárom od prof. Bělohlávka: „Bylo by totiž v rozporu s principem rovnosti věřitelů, pokud by některý z věřitelů (příp. někteří věřitelé) dosáhli lepšího poměrného uspokojení jen díky tomu, že přihlásili své pohledávky v různých řízeních, zatímco jiní věřitelé takto neučinili.“

Zhrňujúc vyššie uvedené bolo zistené, že veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava I príslušenstvo jeho pohľadávky / pohľadávok vo vyššej výške, ako si ho prihlásil do hlavného insolvenčného konania a súčasne v akej ho možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní. V hlavnom insolvenčnom konaní sa neuspokojuje príslušenstvo prirastené k pohľadávke po dni úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní (t.j. v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021).

V rozsahu, v akom výška príslušenstva prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka pred Okresným súdom Bratislava I prevyšuje výšku príslušenstva pohľadávky, ktoré možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe (t.j. príslušenstva vo výške určenej podľa hmotnoprávnych predpisov a maximálne prirasteného do dňa stanoveného podľa IZ, ktorým sú v prípade Dlžníka úroky vo výške 6 % p.a. počítané zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021), je prihlásená v rozpore s ustanovením čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia a v nadväznosti na to tiež v rozpore s ust. § 122 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii v neskoršom znení (ďalej len „ZoKR“), v spojení s ust. § 29 ods. 4 ZoKR. S prihliadnutím na požiadavku rovnakého zaobchádzania s veriteľmi je tak dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť príslušenstvo pohľadávky, výlučne dátum 11.05.2021, t.j. dátum vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci reštrukturalizačného konania prebiehajúceho v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke / pohľadávkam po dni 11.05.2021.

Dôvod na popretie 2:

Príslušenstvo pohľadávky prirastené k pohľadávke po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) aj z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 IZ platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ). Pohľadávkami, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú práve aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka (v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021). Príslušenstvom pohľadávky, ktoré je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť také príslušenstvo, ktoré už zaniklo alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzály charakter a dochádza k nemu ex lege.

Dôvod na popretie 3:

Uplatnením a uznaním vyššej výšky pohľadávky, resp. uplatnením a uznaním úrokov prirastených po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní, by vo vedľajšom insolvenčnom konaní (v prípade Dlžníka v reštrukturalizácii povolenej v Slovenskej republike) došlo k porušeniu požiadavky Insolvenčného nariadenia na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi majúcimi rovnakú kategóriu pohľadávok, pretože veriteľ s úrokmi dopočítanými aj po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní by získal výnos z jeho pohľadávky, ktorý by nebol rovnocenným, ako získajú všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii.

Záver:

Príslušenstvo pohľadávky / pohľadávok veriteľa, ktoré bolo prirastené po dni 11.05.2021 (a prípadne, ktoré bolo uplatnené vo vyššej výške ako 6 % p.a. z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021), je sporné. Z uvedeného dôvodu správca tohto sporné príslušenstvo popiera čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0

Poplatok z omeškania

0

Náklady z uplatnenia

0

Spolu

63462,58 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

1. elektrárenská s.r.o., Mánesova 427/56, 370 01 České Budějovice 6, Česká republika

Por. č. v ZP

13

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

26625000

1177335,62

27802335,62

Prihlásené v EUR

EUR

1095093,16

48424,12

0

0

0

1143517,28

Zistené v EUR

EUR

1095093,16

3060,26

0

0

0

1098153,42

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

0 EUR

Úroky

45363,86 EUR

Veriteľ si uplatňuje nesprávny počet dní omeškania so zaplatením dlžnej zmenkovej sumy podľa vystavenej zmenky, a teda nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) a ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1:

Oprávnená výška príslušenstva pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizačnom konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I by nemala prevyšovať výšku príslušenstva prihláseného do hlavného insolvenčného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe (za predpokladu, že toto príslušenstvo je oprávnené podľa hmotnoprávnych noriem), ktoré je podľa pravidiel štátu hlavného insolvenčného konania možné uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní.

V opačnom prípade by nebolo možné aplikovať tzv. pravidlo hotchpot ustanovené v čl. 23 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Insolvenčné nariadenie“), keďže by nebolo možné určiť spoločný základ pre výpočet percentuálnej miery uspokojenia jednotlivých pohľadávok. Týmto základom by mala byť výška zistených pohľadávok prihlásených do hlavného insolvenčného konania.

Tento názor je podložený aj odbornou literatúrou, konkrétne komentárom prof. Bělohlávka a komentárom JUDr. Ikrényiho, ktoré títo vypracovali k Insolvenčnému nariadeniu. Prof. Bělohlávek uvádza, že „každý věřitel může přihlásit jen 100 % své pohledávky. V jiných řízeních je samozřejmě oprávněn přihlásit méně, není však oprávněn přihlásit více než 100 % své pohledávky“ a ďalej, že „věřitel přihlašuje vždy jednu a tutéž pohledávku“.

JUDr. Ikrényi uvádza, že „[K]aždý veriteľ môže prihlásiť do insolvenčného konania alebo viacerých insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka celú pohľadávku alebo jej časť, prípadne inú časť. … Prihlasovanie pohľadávok môže vyústiť do viacnásobného prihlásenia totožných pohľadávok do paralelných insolvenčných konaní“.

Rovnako odborná literatúra podporuje vyššie uvedené stanovisko, že veritelia si môžu svoju pohľadávku prihlásiť v hlavnom insolvenčnom konaní a aj v reštrukturalizačnom konaní (ako vedľajšom konaní podľa Insolvenčného nariadenia). Pokiaľ veritelia toto svoje právo využijú a prihlásia svoju pohľadávku v obidvoch insolvenčných konaniach, musia rešpektovať skutočnosť, že do oboch konaní prihlasujú jednu a tú istú pohľadávku.

Identitu, resp. totožnosť prihlasovaných pohľadávok je potrebné vnímať dvojako – po prvé, ide o pohľadávky, ktorá majú totožný právny základ ich vzniku a existencie a po druhé, ide o pohľadávky, ktoré sú totožné z hľadiska výšky ich istiny a príslušenstva. Tá istá pohľadávka nemôže mať v dvoch rôznych insolvenčných konaniach inú, t.j. rozdielnu, výšku príslušenstva. Ako bolo uvedené vyššie, iný ako uvedený záver by viedol k stavu právnej neistoty spočívajúcej pri nejasnej a neurčitej aplikácii tzv. pravidla hotchpot podľa čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia.

Vyššie uvedené by sa malo aplikovať aj na prípady, kedy sa do reštrukturalizačného konania prihlási veriteľ, ktorý sa neprihlásil do hlavného insolvenčného konania, teda že aj takýto veriteľ môže prihlásiť pohľadávku maximálne v takej výške, v akej mohol pohľadávku prihlásiť do hlavného insolvenčného konania. V opačnom prípade by takýto veriteľ, ktorý vedome alebo nevedome nestihol prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania, oproti veriteľom, ktorí konajúc obozretne a zodpovedne k svojim právam svoje pohľadávky prihlásili do hlavného insolvenčného konania, získal neoprávnenú výhodu spočívajúcu v tom, že by si mohol uplatňovať vyššiu výšku príslušenstva svojej pohľadávky. Odôvodnenie tohto záveru je opäť podporené aj komentárom od prof. Bělohlávka: „Bylo by totiž v rozporu s principem rovnosti věřitelů, pokud by některý z věřitelů (příp. někteří věřitelé) dosáhli lepšího poměrného uspokojení jen díky tomu, že přihlásili své pohledávky v různých řízeních, zatímco jiní věřitelé takto neučinili.“

Zhrňujúc vyššie uvedené bolo zistené, že veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava I príslušenstvo jeho pohľadávky / pohľadávok vo vyššej výške, ako si ho prihlásil do hlavného insolvenčného konania a súčasne v akej ho možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní. V hlavnom insolvenčnom konaní sa neuspokojuje príslušenstvo prirastené k pohľadávke po dni úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní (t.j. v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021).

V rozsahu, v akom výška príslušenstva prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka pred Okresným súdom Bratislava I prevyšuje výšku príslušenstva pohľadávky, ktoré možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe (t.j. príslušenstva vo výške určenej podľa hmotnoprávnych predpisov a maximálne prirasteného do dňa stanoveného podľa IZ, ktorým sú v prípade Dlžníka úroky vo výške 6 % p.a. počítané zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021), je prihlásená v rozpore s ustanovením čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia a v nadväznosti na to tiež v rozpore s ust. § 122 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii v neskoršom znení (ďalej len „ZoKR“), v spojení s ust. § 29 ods. 4 ZoKR. S prihliadnutím na požiadavku rovnakého zaobchádzania s veriteľmi je tak dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť príslušenstvo pohľadávky, výlučne dátum 11.05.2021, t.j. dátum vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci reštrukturalizačného konania prebiehajúceho v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke / pohľadávkam po dni 11.05.2021.

Dôvod na popretie 2:

Príslušenstvo pohľadávky prirastené k pohľadávke po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) aj z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 IZ platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ). Pohľadávkami, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú práve aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka (v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021). Príslušenstvom pohľadávky, ktoré je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť také príslušenstvo, ktoré už zaniklo alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzály charakter a dochádza k nemu ex lege.

Dôvod na popretie 3:

Uplatnením a uznaním vyššej výšky pohľadávky, resp. uplatnením a uznaním úrokov prirastených po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní, by vo vedľajšom insolvenčnom konaní (v prípade Dlžníka v reštrukturalizácii povolenej v Slovenskej republike) došlo k porušeniu požiadavky Insolvenčného nariadenia na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi majúcimi rovnakú kategóriu pohľadávok, pretože veriteľ s úrokmi dopočítanými aj po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní by získal výnos z jeho pohľadávky, ktorý by nebol rovnocenným, ako získajú všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii.

Záver:

Príslušenstvo pohľadávky / pohľadávok veriteľa, ktoré bolo prirastené po dni 11.05.2021 (a prípadne, ktoré bolo uplatnené vo vyššej výške ako 6 % p.a. z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021), je sporné. Z uvedeného dôvodu správca tohto sporné príslušenstvo popiera čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0

Poplatok z omeškania

0

Náklady z uplatnenia

0

Spolu

45363,86 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

A.P. Certus s.r.o., Vojtěšská  211/6, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika

Por. č. v ZP

15

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

18360000

882118,36

19242118,36

Prihlásené v EUR

EUR

755151,57

36281,76

0

0

0

791433,33

Zistené v EUR

EUR

0

0

0

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

755151,57 EUR

Zmenka, z titulu vystavenia ktorej si veriteľ prihlásil do reštrukturalizácie Dlžníka svoju pohľadávku s príslušenstvom, je evidovaná v účtovníctve Dlžníka ako vystavená nevysporiadaná zmenka. Je však sporný skutočný majiteľ zmenky, a teda veriteľ zmenkovej pohľadávky na zaplatenie zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Uvedená argumentácia sa rovnako vzťahuje k pohľadávke na zaplatenie zmenkovej odmeny. Bez ustálenia skutočného majiteľa originálu zmenky nie je možné právne ustáliť, kto má v nadväznosti na vystavenú zmenku nárok aj na akcesorickú pohľadávku v podobe zmenkovej odmeny podľa ust. § 48 ods. 1 bod 4. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“). Je sporné, či prihlásený veriteľ je oprávnený k uplatneniu práv zo zmenky.

Prihlásený veriteľ v prihláške pohľadávky tvrdí, že (i) zmenka bola dvakrát rubopisovaná – najprv z pôvodného majiteľa zmenky p. Roubala na rad spoločnosti IFIS investiční fond, a.s. a následne zo spoločnosti IFIS investiční fond, a.s. na rad prihláseného veriteľa (spoločnosť A.P. Certus s.r.o.) a súčasne že (ii) boli uzavreté prevodné zmluvy o prevode zmenky a postúpení zmenkovej pohľadávky – najprv medzi pôvodným majiteľom zmenky p. Roubalom a spoločnosťou IFIS investiční fond, a.s. a následne medzi spoločnosťou IFIS investiční fond, a.s. a prihláseným veriteľom (spoločnosťou A.P. Certus s.r.o.). Slovenský správca má k dispozícii scan zmenky (prednú aj zadnú stranu). Slovenskému správcovi ani Dlžníkovi však nebol zo strany prihláseného veriteľa predložený originál zmenky s vyznačenými rubopismi. Z predloženého scanu zmenky vyplýva, že prihlásenému veriteľovi nesvedčí nepretržitý sled rubopisov so všetkými zákonnými náležitosťami, ktorý by preukazoval, že veriteľ je posledným oprávneným majiteľom originálu zmenky. Súčasťou a nevyhnutnou náležitosťou každého rubopisu (indosamentu) musí byť v zmysle čl. I ust. § 13 ods. 1 ZZŠ v spojení s čl. I ust. § 77 ods. 1 ZZŠ podpis indosanta, t.j. osoby, ktorá zmenku prevádza. V prípade viacerých indosamentov musí byť rad riadnych indosamentov nepretržitý. Zo scanu zmenky vyplýva, že v indosamente vyznačenom na zmenke ako prvom (t.j. v indosamente z p. Roubala na rad spoločnosti IFIS investiční fond, a.s.) chýba podpis indosanta (p. Roubala). Z iných príloh prihlášky vyplýva, ako sa pôvodný majiteľ zmenky (p. Roubal) podpisoval na iných dokumentoch a takýto podpis na zmenke absentuje. Keďže indosament predchádzajúci indosamentu, na základe ktorého mala byť zmenka prevedená na prihláseného veriteľa, neobsahuje podpis indosanta, došlo tým k narušeniu nepretržitého radu indosamentov a prihlásený veriteľ tak nie je riadne legitimovaný k výkonu práv zo zmenky. Prihlásená pohľadávka spolu s príslušenstvom, ako aj akcesorická pohľadávka na zaplatenie zmenkovej odmeny, tým museli byť popreté v celom rozsahu čo do pravosti, výšky aj vymáhateľnosti.

Správca popiera pohľadávku veriteľa čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

Úroky

36281,76 EUR

Zmenka, z titulu vystavenia ktorej si veriteľ prihlásil do reštrukturalizácie Dlžníka svoju pohľadávku s príslušenstvom, je evidovaná v účtovníctve Dlžníka ako vystavená nevysporiadaná zmenka. Je však sporný skutočný majiteľ zmenky, a teda veriteľ zmenkovej pohľadávky na zaplatenie zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Uvedená argumentácia sa rovnako vzťahuje k pohľadávke na zaplatenie zmenkovej odmeny. Bez ustálenia skutočného majiteľa originálu zmenky nie je možné právne ustáliť, kto má v nadväznosti na vystavenú zmenku nárok aj na akcesorickú pohľadávku v podobe zmenkovej odmeny podľa ust. § 48 ods. 1 bod 4. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“). Je sporné, či prihlásený veriteľ je oprávnený k uplatneniu práv zo zmenky.

Prihlásený veriteľ v prihláške pohľadávky tvrdí, že (i) zmenka bola dvakrát rubopisovaná – najprv z pôvodného majiteľa zmenky p. Roubala na rad spoločnosti IFIS investiční fond, a.s. a následne zo spoločnosti IFIS investiční fond, a.s. na rad prihláseného veriteľa (spoločnosť A.P. Certus s.r.o.) a súčasne že (ii) boli uzavreté prevodné zmluvy o prevode zmenky a postúpení zmenkovej pohľadávky – najprv medzi pôvodným majiteľom zmenky p. Roubalom a spoločnosťou IFIS investiční fond, a.s. a následne medzi spoločnosťou IFIS investiční fond, a.s. a prihláseným veriteľom (spoločnosťou A.P. Certus s.r.o.). Slovenský správca má k dispozícii scan zmenky (prednú aj zadnú stranu). Slovenskému správcovi ani Dlžníkovi však nebol zo strany prihláseného veriteľa predložený originál zmenky s vyznačenými rubopismi. Z predloženého scanu zmenky vyplýva, že prihlásenému veriteľovi nesvedčí nepretržitý sled rubopisov so všetkými zákonnými náležitosťami, ktorý by preukazoval, že veriteľ je posledným oprávneným majiteľom originálu zmenky. Súčasťou a nevyhnutnou náležitosťou každého rubopisu (indosamentu) musí byť v zmysle čl. I ust. § 13 ods. 1 ZZŠ v spojení s čl. I ust. § 77 ods. 1 ZZŠ podpis indosanta, t.j. osoby, ktorá zmenku prevádza. V prípade viacerých indosamentov musí byť rad riadnych indosamentov nepretržitý. Zo scanu zmenky vyplýva, že v indosamente vyznačenom na zmenke ako prvom (t.j. v indosamente z p. Roubala na rad spoločnosti IFIS investiční fond, a.s.) chýba podpis indosanta (p. Roubala). Z iných príloh prihlášky vyplýva, ako sa pôvodný majiteľ zmenky (p. Roubal) podpisoval na iných dokumentoch a takýto podpis na zmenke absentuje. Keďže indosament predchádzajúci indosamentu, na základe ktorého mala byť zmenka prevedená na prihláseného veriteľa, neobsahuje podpis indosanta, došlo tým k narušeniu nepretržitého radu indosamentov a prihlásený veriteľ tak nie je riadne legitimovaný k výkonu práv zo zmenky. Prihlásená pohľadávka spolu s príslušenstvom, ako aj akcesorická pohľadávka na zaplatenie zmenkovej odmeny, tým museli byť popreté v celom rozsahu čo do pravosti, výšky aj vymáhateľnosti.

Správca popiera pohľadávku veriteľa čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0

Poplatok z omeškania

0

Náklady z uplatnenia

0

Spolu

791433,33 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

ADAPIL s.r.o., Spálená 97/29, 11000, Nové Město, Praha 1, Česká republika

Por. č. v ZP

25

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

37389

3130,43

40519,43

Prihlásené v EUR

EUR

1537,82

128,76

0

0

0

1666,58

Zistené v EUR

EUR

0

0

0

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

1537,82 EUR

Spoločnosť ADAPIL s.r.o., so sídlom Spálená 97/29, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, identifikačné číslo: 071 58 980 (ďalej len „spoločnosť ADAPIL“) sa prihláškou pohľadávky (ďalej len „Prihláška“) domáha zaplatenia pohľadávky, z titulu postúpenej pohľadávky od spoločnosti Triflex Consulting s.r.o., so sídlom Říční 456/10, Malá Strana, 118 00 Praha 1, Česká republika, identifikačné číslo: 065 35 437 (ďalej len „spoločnosť Triflex“), ktorá mala spoločnosti Triflex vzniknúť ako odmena za údajné sprostredkovanie obchodných kontaktov Dlžníkovi na základe Zmluvy o sprostredkovaní kontaktov na obchodných partnerov (ďalej len „Zmluva“).

Spoločnosť ADAPIL k Prihláške predložila len jednu z troch faktúr, ktoré majú preukazovať údajný nárok spoločnosti Triflex na zaplatenie pohľadávky a Zmluvu o postúpení časti pohľadávky – odplatné postúpenie (ďalej len „Zmluvy o postúpení pohľadávky“). Faktúra bola vystavená v zmysle bližšie nešpecifikovanej zmluvy, v dôsledku čoho nie je vo faktúre dostatočne špecifikovaný právny titul, na základe ktorého bola faktúra vystavená. V dôsledku nepredloženia všetkých faktúr k Prihláške, ktoré majú preukazovať údajný nárok spoločnosti Triflex na zaplatenie pohľadávky, spoločnosť ADAPIL nepreukázala právny dôvod vzniku pohľadávky.

Pohľadávka nie je v Prihláške špecifikovaná dostatočne určito, keď sa spoločnosť ADAPIL v Prihláške odvoláva výlučne na faktúru a na Zmluvu o postúpení pohľadávky.

Z faktúry a ani  zo Zmluvy o postúpení pohľadávky pritom nijakým spôsobom nevyplýva, aká časť akých konkrétnych pohľadávok mala byť postúpená na spoločnosť ADAPIL. Vo faktúre a najmä v Zmluve o postúpení pohľadávky absentuje určitá a jasná identifikácia pohľadávky, ktorá mala byť postúpená na spoločnosť ADAPIL, keďže z faktúry, zo Zmluvy o postúpení pohľadávky nevyplýva identifikácia konkrétnej faktúry alebo faktúr, od ktorej / ktorých odvodzuje svoju pohľadávku voči Dlžníkovi spoločnosť Triflex a z ktorej / ktorých mala byť časť pohľadávky postúpená na spoločnosť ADAPIL. Nie je preto zrejmé, či postupovaná časť pohľadávky bola postupovaná len z jednej faktúry, zo všetkých faktúr alebo len z niektorých faktúr, a zároveň nie je zrejmé, v akej výške bola postupovaná časť pohľadávky postupovaná z tej ktorej faktúry, od ktorej odvodzuje svoju pohľadávku voči Dlžníkovi spoločnosť Triflex. Uvedené zakladá neurčitosť a nepreskúmateľnosť Prihlášky a neplatnosť postúpenia časti pohľadávky.

Postúpenie časti pohľadávky tak, ako je vymedzené Zmluvou o postúpení pohľadávky, nie je možné považovať za platné, keďže nie je špecifikovaná samotná pohľadávka, ktorá mala byť postúpená. Sumy fakturované faktúrami pozostávajú z veľkého množstva malých čiastkových pohľadávok na odmenu, ktoré by mali prislúchať k údajne sprostredkovaným produktom / investíciám. K priloženej faktúre bola doložená špecifikácia konkrétnej množiny sprostredkovaných produktov / investícií, avšak z tejto špecifikácie nie je možné platne určiť, aká konkrétna časť z celkovej fakturovanej sumy prislúchajúca k tým ktorým konkrétnym produktom mala byť postúpená na spoločnosť ADAPIL a naopak, aká časť z celkovej fakturovanej sumy ostala spoločnosti Trifley. Zároveň jednotlivé pohľadávky tvoriace postúpenú časť pohľadávky neboli žiadnym spôsobom identifikované v Zmluve o postúpení pohľadávky, čo zakladá neurčitosť a neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky. Zvyšné faktúry, od ktorých spoločnosť Triflex odvodzuje svoju pohľadávku, neboli k Prihláške priložené vôbec a nebolo ich preto možné preskúmať za účelom zistenia aká konkrétna časť z celkovej fakturovanej sumy prislúchajúca k tým ktorým konkrétnym produktom mala byť postúpená na spoločnosť ADAPIL a naopak, aká časť z celkovej fakturovanej sumy ostala spoločnosti Triflex.

Zároveň faktúra obsahuje výlučne stručný popis, z ktorého nijakým spôsobom nevyplýva pre účel akého produktu mali byť tieto obchodné kontakty sprostredkované (konkrétny typ investičnej príležitosti na účely posúdenia výšky odmeny).

Spoločnosť ADAPIL zároveň v Prihláške vôbec nešpecifikovala aké konkrétne služby mala spoločnosť Triflex poskytnúť Dlžníkovi, neuviedla popis týchto služieb a neuviedla identifikáciu produktu, ku ktorému sa mali služby sprostredkovania viazať.

Prihláška je preto nepreskúmateľná z dôvodu absencie označenia konkrétneho produktu, za sprostredkovanie ktorého by mal spoločnosti Triflex vzniknúť nárok na odmenu a konkrétnej služby, za poskytnutie ktorej by mal spoločnosti Triflex vzniknúť nárok na odmenu. Spoločnosť ADAPIL pritom odvodzuje svoju pohľadávku práve od údajnej pohľadávky spoločnosti Triflex, ktorá sa popiera.

Spoločnosti Triflex zároveň v čase vystavenia faktúr ani nevznikol nárok na odmenu za akékoľvek sprostredkovanie obchodných kontaktov a spoločnosť ADAPIL ani nijakým spôsobom nepreukázala, akým spôsobom mali byť splnené podmienky spoločnosti Triflex pre vznik nároku na zaplatenie pohľadávky.

V zmysle Zmluvy nárok sprostredkovateľa – spoločnosti Triflex na odmenu vznikol spoločnosti Triflex ak obchodný partner realizuje, tzn. uskutoční finančnú investíciu. Na vznik nároku sprostredkovateľa – spoločnosti Triflex musela spoločnosť Triflex v zmysle Zmluvy splniť svoje povinnosti vyplývajúce jej zo Zmluvy, a to okrem iného (i) riadne sa starať o podklady, ktoré prevezme od záujemcu a starať sa, aby tieto neboli konkurenčne zneužité, (ii) pri poskytovaní služieb uschovať pre potreby záujemcu a odovzdať záujemcovi všetky doklady, ktoré získala v súvislosti s poskytovaním služieb a (iii) vykonávať činnosť v záujme ochrany záujmov Dlžníka a chrániť práva Dlžníka. Zároveň bol sprostredkovateľ – spoločnosť Triflex povinný dodržiavať práva Dlžníka, a to okrem iného (i) právo požadovať od spoločnosti Triflex priebežné informácie o stave poskytovania služieb a (ii) právo požadovať od spoločnosti Triflex predloženie všetkých dokumentov súvisiacich so sprostredkovaným obchodom.

Spoločnosť Triflex pravidelne nedoručovala Dlžníkovi relevantné dokumenty včas, resp. vôbec, prípadne ich doručovala nekompletné, nepreberala od klientov exspirované produkty alebo prevzaté exspirované produkty stratila, čím dostávala Dlžníka do nepriaznivej situácie, kedy klient Dlžníka napríklad disponoval dvoma cennými papiermi namiesto jedného (t.j. mohol sa teoreticky domáhať voči Dlžníkovi dvoch nárokov) alebo kedy Dlžník nedisponoval podpísanou dokumentáciou k predanému produktu a pod. Spoločnosť Triflex zároveň v čase vystavenia faktúr dlhodobo neposkytovala Dlžníkovi požadovanú súčinnosť.

Spoločnosť Triflex teda neplnila svoje povinnosti, ktoré boli podmienkou pre vznik nároku na odmenu za sprostredkovanie obchodného kontaktu. Spoločnosť ADAPIL sa potom domáha zaplatenia pohľadávky, ktorej právny titul odvodzuje od nároku spoločnosti Triflex, ktorý spoločnosti Triflex v čase vystavenia faktúr ani nevznikol.

Dlžníkovi zároveň nikdy spoločnosť ADAPIL ani spoločnosť Triflex neoznámili a ani nepreukázali, že by došlo k postúpeniu akejkoľvek pohľadávky spoločnosti Triflex voči Dlžníkovi na tretiu osobu.

Prihláška sa popiera z dôvodu, že (i) z Prihlášky, z faktúry ani zo Zmluvy o postúpení pohľadávky nijakým spôsobom nevyplýva, aká časť akých konkrétnych pohľadávok mala byť postúpená na spoločnosť ADAPIL a vo faktúre a najmä v Zmluve o postúpení pohľadávky absentuje určitá a jasná identifikácia pohľadávky, ktorá mala byť postúpená na spoločnosť ADAPIL, čo zakladá neurčitosť a nepreskúmateľnosť Prihlášky a neplatnosť postúpenia časti pohľadávky, (ii) pohľadávka je nepreskúmateľná z dôvodu absencie označenia konkrétneho produktu, za sprostredkovanie ktorého by mal spoločnosti Triflex vzniknúť nárok na odmenu a konkrétnej služby, za poskytnutie ktorej by mal spoločnosti Triflex vzniknúť nárok na odmenu a keďže spoločnosť ADAPIL odvodzuje svoju pohľadávku práve od údajnej pohľadávky spoločnosti Triflex, ktorá sa popiera, (iii) spoločnosti Triflex v čase fakturácie ani nevznikol nárok na zaplatenie pohľadávky, keďže spoločnosť Triflex neplnila svoje povinnosti nevyhnutné pre vznik nároku na odmenu, preto nevznikol ani nárok spoločnosti ADAPIL na zaplatenie pohľadávky, keďže spoločnosť ADAPIL odvodzuje pohľadávku od pôvodného nároku spoločnosti Triflex, (iv) Dlžníkovi nebolo nikdy oznámené a preukázané postúpenie pohľadávky zo spoločnosti Triflex na spoločnosť ADAPIL a (v) k Prihláške neboli priložené všetky faktúry, od ktorých spoločnosť Triflex odvodzuje svoju pohľadávku voči Dlžníkovi.

Správca popiera pohľadávku veriteľa čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

Úroky

128,76 EUR

Spoločnosť ADAPIL s.r.o., so sídlom Spálená 97/29, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, identifikačné číslo: 071 58 980 (ďalej len „spoločnosť ADAPIL“) sa prihláškou pohľadávky (ďalej len „Prihláška“) domáha zaplatenia pohľadávky, z titulu postúpenej pohľadávky od spoločnosti Triflex Consulting s.r.o., so sídlom Říční 456/10, Malá Strana, 118 00 Praha 1, Česká republika, identifikačné číslo: 065 35 437 (ďalej len „spoločnosť Triflex“), ktorá mala spoločnosti Triflex vzniknúť ako odmena za údajné sprostredkovanie obchodných kontaktov Dlžníkovi na základe Zmluvy o sprostredkovaní kontaktov na obchodných partnerov (ďalej len „Zmluva“).

Spoločnosť ADAPIL k Prihláške predložila len jednu z troch faktúr, ktoré majú preukazovať údajný nárok spoločnosti Triflex na zaplatenie pohľadávky a Zmluvu o postúpení časti pohľadávky – odplatné postúpenie (ďalej len „Zmluvy o postúpení pohľadávky“). Faktúra bola vystavená v zmysle bližšie nešpecifikovanej zmluvy, v dôsledku čoho nie je vo faktúre dostatočne špecifikovaný právny titul, na základe ktorého bola faktúra vystavená. V dôsledku nepredloženia všetkých faktúr k Prihláške, ktoré majú preukazovať údajný nárok spoločnosti Triflex na zaplatenie pohľadávky, spoločnosť ADAPIL nepreukázala právny dôvod vzniku pohľadávky.

Pohľadávka nie je v Prihláške špecifikovaná dostatočne určito, keď sa spoločnosť ADAPIL v Prihláške odvoláva výlučne na faktúru a na Zmluvu o postúpení pohľadávky.

Z faktúry a ani  zo Zmluvy o postúpení pohľadávky pritom nijakým spôsobom nevyplýva, aká časť akých konkrétnych pohľadávok mala byť postúpená na spoločnosť ADAPIL. Vo faktúre a najmä v Zmluve o postúpení pohľadávky absentuje určitá a jasná identifikácia pohľadávky, ktorá mala byť postúpená na spoločnosť ADAPIL, keďže z faktúry, zo Zmluvy o postúpení pohľadávky nevyplýva identifikácia konkrétnej faktúry alebo faktúr, od ktorej / ktorých odvodzuje svoju pohľadávku voči Dlžníkovi spoločnosť Triflex a z ktorej / ktorých mala byť časť pohľadávky postúpená na spoločnosť ADAPIL. Nie je preto zrejmé, či postupovaná časť pohľadávky bola postupovaná len z jednej faktúry, zo všetkých faktúr alebo len z niektorých faktúr, a zároveň nie je zrejmé, v akej výške bola postupovaná časť pohľadávky postupovaná z tej ktorej faktúry, od ktorej odvodzuje svoju pohľadávku voči Dlžníkovi spoločnosť Triflex. Uvedené zakladá neurčitosť a nepreskúmateľnosť Prihlášky a neplatnosť postúpenia časti pohľadávky.

Postúpenie časti pohľadávky tak, ako je vymedzené Zmluvou o postúpení pohľadávky, nie je možné považovať za platné, keďže nie je špecifikovaná samotná pohľadávka, ktorá mala byť postúpená. Sumy fakturované faktúrami pozostávajú z veľkého množstva malých čiastkových pohľadávok na odmenu, ktoré by mali prislúchať k údajne sprostredkovaným produktom / investíciám. K priloženej faktúre bola doložená špecifikácia konkrétnej množiny sprostredkovaných produktov / investícií, avšak z tejto špecifikácie nie je možné platne určiť, aká konkrétna časť z celkovej fakturovanej sumy prislúchajúca k tým ktorým konkrétnym produktom mala byť postúpená na spoločnosť ADAPIL a naopak, aká časť z celkovej fakturovanej sumy ostala spoločnosti Trifley. Zároveň jednotlivé pohľadávky tvoriace postúpenú časť pohľadávky neboli žiadnym spôsobom identifikované v Zmluve o postúpení pohľadávky, čo zakladá neurčitosť a neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky. Zvyšné faktúry, od ktorých spoločnosť Triflex odvodzuje svoju pohľadávku, neboli k Prihláške priložené vôbec a nebolo ich preto možné preskúmať za účelom zistenia aká konkrétna časť z celkovej fakturovanej sumy prislúchajúca k tým ktorým konkrétnym produktom mala byť postúpená na spoločnosť ADAPIL a naopak, aká časť z celkovej fakturovanej sumy ostala spoločnosti Triflex.

Zároveň faktúra obsahuje výlučne stručný popis, z ktorého nijakým spôsobom nevyplýva pre účel akého produktu mali byť tieto obchodné kontakty sprostredkované (konkrétny typ investičnej príležitosti na účely posúdenia výšky odmeny).

Spoločnosť ADAPIL zároveň v Prihláške vôbec nešpecifikovala aké konkrétne služby mala spoločnosť Triflex poskytnúť Dlžníkovi, neuviedla popis týchto služieb a neuviedla identifikáciu produktu, ku ktorému sa mali služby sprostredkovania viazať.

Prihláška je preto nepreskúmateľná z dôvodu absencie označenia konkrétneho produktu, za sprostredkovanie ktorého by mal spoločnosti Triflex vzniknúť nárok na odmenu a konkrétnej služby, za poskytnutie ktorej by mal spoločnosti Triflex vzniknúť nárok na odmenu. Spoločnosť ADAPIL pritom odvodzuje svoju pohľadávku práve od údajnej pohľadávky spoločnosti Triflex, ktorá sa popiera.

Spoločnosti Triflex zároveň v čase vystavenia faktúr ani nevznikol nárok na odmenu za akékoľvek sprostredkovanie obchodných kontaktov a spoločnosť ADAPIL ani nijakým spôsobom nepreukázala, akým spôsobom mali byť splnené podmienky spoločnosti Triflex pre vznik nároku na zaplatenie pohľadávky.

V zmysle Zmluvy nárok sprostredkovateľa – spoločnosti Triflex na odmenu vznikol spoločnosti Triflex ak obchodný partner realizuje, tzn. uskutoční finančnú investíciu. Na vznik nároku sprostredkovateľa – spoločnosti Triflex musela spoločnosť Triflex v zmysle Zmluvy splniť svoje povinnosti vyplývajúce jej zo Zmluvy, a to okrem iného (i) riadne sa starať o podklady, ktoré prevezme od záujemcu a starať sa, aby tieto neboli konkurenčne zneužité, (ii) pri poskytovaní služieb uschovať pre potreby záujemcu a odovzdať záujemcovi všetky doklady, ktoré získala v súvislosti s poskytovaním služieb a (iii) vykonávať činnosť v záujme ochrany záujmov Dlžníka a chrániť práva Dlžníka. Zároveň bol sprostredkovateľ – spoločnosť Triflex povinný dodržiavať práva Dlžníka, a to okrem iného (i) právo požadovať od spoločnosti Triflex priebežné informácie o stave poskytovania služieb a (ii) právo požadovať od spoločnosti Triflex predloženie všetkých dokumentov súvisiacich so sprostredkovaným obchodom.

Spoločnosť Triflex pravidelne nedoručovala Dlžníkovi relevantné dokumenty včas, resp. vôbec, prípadne ich doručovala nekompletné, nepreberala od klientov exspirované produkty alebo prevzaté exspirované produkty stratila, čím dostávala Dlžníka do nepriaznivej situácie, kedy klient Dlžníka napríklad disponoval dvoma cennými papiermi namiesto jedného (t.j. mohol sa teoreticky domáhať voči Dlžníkovi dvoch nárokov) alebo kedy Dlžník nedisponoval podpísanou dokumentáciou k predanému produktu a pod. Spoločnosť Triflex zároveň v čase vystavenia faktúr dlhodobo neposkytovala Dlžníkovi požadovanú súčinnosť.

Spoločnosť Triflex teda neplnila svoje povinnosti, ktoré boli podmienkou pre vznik nároku na odmenu za sprostredkovanie obchodného kontaktu. Spoločnosť ADAPIL sa potom domáha zaplatenia pohľadávky, ktorej právny titul odvodzuje od nároku spoločnosti Triflex, ktorý spoločnosti Triflex v čase vystavenia faktúr ani nevznikol.

Dlžníkovi zároveň nikdy spoločnosť ADAPIL ani spoločnosť Triflex neoznámili a ani nepreukázali, že by došlo k postúpeniu akejkoľvek pohľadávky spoločnosti Triflex voči Dlžníkovi na tretiu osobu.

Prihláška sa popiera z dôvodu, že (i) z Prihlášky, z faktúry ani zo Zmluvy o postúpení pohľadávky nijakým spôsobom nevyplýva, aká časť akých konkrétnych pohľadávok mala byť postúpená na spoločnosť ADAPIL a vo faktúre a najmä v Zmluve o postúpení pohľadávky absentuje určitá a jasná identifikácia pohľadávky, ktorá mala byť postúpená na spoločnosť ADAPIL, čo zakladá neurčitosť a nepreskúmateľnosť Prihlášky a neplatnosť postúpenia časti pohľadávky, (ii) pohľadávka je nepreskúmateľná z dôvodu absencie označenia konkrétneho produktu, za sprostredkovanie ktorého by mal spoločnosti Triflex vzniknúť nárok na odmenu a konkrétnej služby, za poskytnutie ktorej by mal spoločnosti Triflex vzniknúť nárok na odmenu a keďže spoločnosť ADAPIL odvodzuje svoju pohľadávku práve od údajnej pohľadávky spoločnosti Triflex, ktorá sa popiera, (iii) spoločnosti Triflex v čase fakturácie ani nevznikol nárok na zaplatenie pohľadávky, keďže spoločnosť Triflex neplnila svoje povinnosti nevyhnutné pre vznik nároku na odmenu, preto nevznikol ani nárok spoločnosti ADAPIL na zaplatenie pohľadávky, keďže spoločnosť ADAPIL odvodzuje pohľadávku od pôvodného nároku spoločnosti Triflex, (iv) Dlžníkovi nebolo nikdy oznámené a preukázané postúpenie pohľadávky zo spoločnosti Triflex na spoločnosť ADAPIL a (v) k Prihláške neboli priložené všetky faktúry, od ktorých spoločnosť Triflex odvodzuje svoju pohľadávku voči Dlžníkovi.

Správca popiera pohľadávku veriteľa čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0

Poplatok z omeškania

0

Náklady z uplatnenia

0

Spolu

1666,58 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

AJK správcovská s.r.o., Moravská 99, 688 01 Uherský Brod, Česká republika

Por. č. v ZP

35

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

15224384

399403,32

15623787,32

Prihlásené v EUR

EUR

626182,87

16427,56

0

0

0

642610,43

Zistené v EUR

EUR

0

0

0

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

626182,87 EUR

Zmenka, z titulu vystavenia ktorej si veriteľ prihlásil do reštrukturalizácie Dlžníka svoju pohľadávku s príslušenstvom, je evidovaná v účtovníctve Dlžníka ako vystavená nevysporiadaná zmenka. Je však sporný skutočný majiteľ zmenky, a teda veriteľ zmenkovej pohľadávky na zaplatenie zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Uvedená argumentácia sa rovnako vzťahuje k pohľadávke na zaplatenie zmenkovej odmeny. Bez ustálenia skutočného majiteľa originálu zmenky nie je možné právne ustáliť, kto má v nadväznosti na vystavenú zmenku nárok aj na akcesorickú pohľadávku v podobe zmenkovej odmeny podľa ust. § 48 ods. 1 bod 4. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov.

Prihlásený veriteľ v prihláške pohľadávky tvrdí, že je osobou, na rad ktorej bola zmenka vystavená.

Oprávnenosť prihlásenej pohľadávky na zaplatenie zmenkovej sumy zo zmenky vystavenej Dlžníkom nebolo možné preskúmať, keďže veriteľ v čase podania prihlášky a ani neskôr nepredložil originál zmenky ani slovenskému správcovi ustanovenému v reštrukturalizácii vedenej pred Okresným súdom Bratislava I, ani Dlžníkovi. Nie je teda možné verifikovať, či veriteľ je skutočným majiteľom zmenky, tzn. či je originál zmenky skutočne v držbe veriteľa v relevantnom čase, prípadne či ho uložil do súdnej úschovy a či táto stále trvá. Na verifikáciu skutočnosti, či je veriteľ skutočným majiteľom zmenky, nepostačuje doloženie kópie či scanu zmenky, keďže zmenka je obežiteľným cenným papierom.

Osobitne je potrebné upozorniť na to, že identickú zmenkovú pohľadávku s príslušenstvom, ako aj pohľadávku na zaplatenie zmenkovej odmeny, si prihlásil do reštrukturalizácie aj iný subjekt – pán George Formandl, ktorého prihláška je v Zozname pohľadávok SR zapísaná pod číslom 1115 a pod číslom 1116. Pán George Formandl vo svojej prihláške tvrdí, že (i) zmenka bola na jeho rad rubopisovaná (bez uvedenia dátumu a bez preukázania rubopisu) a súčasne že (ii) v nešpecifikovaný deň bola medzi veriteľom a pánom George-om Formandlom uzavretá Kúpna zmluva o prevode Zmenky a Zmenkových pohľadávok (bez doloženia tejto zmluvy), na základe ktorej mal pán George Formandl údajne nadobudnúť zmenku do svojho vlastníctva a zároveň mali byť na neho postúpené zmenkové pohľadávky (ďalej len „Zmluva o prevode zmenky“). Slovenskému správcovi ani Dlžníkovi nebol ani zo strany pána George-a Formandla predložený originál zmenky s vyznačeným rubopisom ani Zmluva o prevode zmenky.

Je teda daná odôvodnená pochybnosť, kto je skutočným majiteľom originálu zmenky s príslušenstvom a pohľadávky na zaplatenie zmenkovej odmeny. Z dôvodu nepreukázania skutočného majiteľa originálu zmenky neostala iná možnosť, ako poprieť v celom rozsahu prihlásené pohľadávky veriteľa – spoločnosti AJK správcovská s.r.o. a taktiež prihlásené pohľadávky veriteľa – pána George-a Formandla.

Ak originál zmenky bude predložený slovenskému správcovi alebo Dlžníkovi na nahliadnutie, tak v prípade, že slovenský správca a Dlžník budú mať po preskúmaní zmenky a jej rubopisov potvrdené, že veriteľ je skutočným majiteľom zmenky, bude možné prihlásenú zmenkovú pohľadávku spolu s oprávneným príslušenstvom a akcesorickými pohľadávkami uznať.

Správca popiera pohľadávku veriteľa čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

Úroky

16427,56 EUR

Zmenka, z titulu vystavenia ktorej si veriteľ prihlásil do reštrukturalizácie Dlžníka svoju pohľadávku s príslušenstvom, je evidovaná v účtovníctve Dlžníka ako vystavená nevysporiadaná zmenka. Je však sporný skutočný majiteľ zmenky, a teda veriteľ zmenkovej pohľadávky na zaplatenie zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Uvedená argumentácia sa rovnako vzťahuje k pohľadávke na zaplatenie zmenkovej odmeny. Bez ustálenia skutočného majiteľa originálu zmenky nie je možné právne ustáliť, kto má v nadväznosti na vystavenú zmenku nárok aj na akcesorickú pohľadávku v podobe zmenkovej odmeny podľa ust. § 48 ods. 1 bod 4. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov.

Prihlásený veriteľ v prihláške pohľadávky tvrdí, že je osobou, na rad ktorej bola zmenka vystavená.

Oprávnenosť prihlásenej pohľadávky na zaplatenie zmenkovej sumy zo zmenky vystavenej Dlžníkom nebolo možné preskúmať, keďže veriteľ v čase podania prihlášky a ani neskôr nepredložil originál zmenky ani slovenskému správcovi ustanovenému v reštrukturalizácii vedenej pred Okresným súdom Bratislava I, ani Dlžníkovi. Nie je teda možné verifikovať, či veriteľ je skutočným majiteľom zmenky, tzn. či je originál zmenky skutočne v držbe veriteľa v relevantnom čase, prípadne či ho uložil do súdnej úschovy a či táto stále trvá. Na verifikáciu skutočnosti, či je veriteľ skutočným majiteľom zmenky, nepostačuje doloženie kópie či scanu zmenky, keďže zmenka je obežiteľným cenným papierom.

Osobitne je potrebné upozorniť na to, že identickú zmenkovú pohľadávku s príslušenstvom, ako aj pohľadávku na zaplatenie zmenkovej odmeny, si prihlásil do reštrukturalizácie aj iný subjekt – pán George Formandl, ktorého prihláška je v Zozname pohľadávok SR zapísaná pod číslom 1115 a pod číslom 1116. Pán George Formandl vo svojej prihláške tvrdí, že (i) zmenka bola na jeho rad rubopisovaná (bez uvedenia dátumu a bez preukázania rubopisu) a súčasne že (ii) v nešpecifikovaný deň bola medzi veriteľom a pánom George-om Formandlom uzavretá Kúpna zmluva o prevode Zmenky a Zmenkových pohľadávok (bez doloženia tejto zmluvy), na základe ktorej mal pán George Formandl údajne nadobudnúť zmenku do svojho vlastníctva a zároveň mali byť na neho postúpené zmenkové pohľadávky (ďalej len „Zmluva o prevode zmenky“). Slovenskému správcovi ani Dlžníkovi nebol ani zo strany pána George-a Formandla predložený originál zmenky s vyznačeným rubopisom ani Zmluva o prevode zmenky.

Je teda daná odôvodnená pochybnosť, kto je skutočným majiteľom originálu zmenky s príslušenstvom a pohľadávky na zaplatenie zmenkovej odmeny. Z dôvodu nepreukázania skutočného majiteľa originálu zmenky neostala iná možnosť, ako poprieť v celom rozsahu prihlásené pohľadávky veriteľa – spoločnosti AJK správcovská s.r.o. a taktiež prihlásené pohľadávky veriteľa – pána George-a Formandla.

Ak originál zmenky bude predložený slovenskému správcovi alebo Dlžníkovi na nahliadnutie, tak v prípade, že slovenský správca a Dlžník budú mať po preskúmaní zmenky a jej rubopisov potvrdené, že veriteľ je skutočným majiteľom zmenky, bude možné prihlásenú zmenkovú pohľadávku spolu s oprávneným príslušenstvom a akcesorickými pohľadávkami uznať.

Správca popiera pohľadávku veriteľa čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0

Poplatok z omeškania

0

Náklady z uplatnenia

0

Spolu

642610,43 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

AJK správcovská s.r.o., Moravská 99, 688 01 Uherský Brod, Česká republika

Por. č. v ZP

36

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

50747,95

50747,95

Prihlásené v EUR

EUR

2087,28

0

0

0

0

2087,28

Zistené v EUR

EUR

0

0

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

2087,28 EUR

Zmenka, z titulu vystavenia ktorej si veriteľ prihlásil do reštrukturalizácie Dlžníka svoju pohľadávku s príslušenstvom, je evidovaná v účtovníctve Dlžníka ako vystavená nevysporiadaná zmenka. Je však sporný skutočný majiteľ zmenky, a teda veriteľ zmenkovej pohľadávky na zaplatenie zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Uvedená argumentácia sa rovnako vzťahuje k pohľadávke na zaplatenie zmenkovej odmeny. Bez ustálenia skutočného majiteľa originálu zmenky nie je možné právne ustáliť, kto má v nadväznosti na vystavenú zmenku nárok aj na akcesorickú pohľadávku v podobe zmenkovej odmeny podľa ust. § 48 ods. 1 bod 4. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov.

Prihlásený veriteľ v prihláške pohľadávky tvrdí, že je osobou, na rad ktorej bola zmenka vystavená.

Oprávnenosť prihlásenej pohľadávky na zaplatenie zmenkovej sumy zo zmenky vystavenej Dlžníkom nebolo možné preskúmať, keďže veriteľ v čase podania prihlášky a ani neskôr nepredložil originál zmenky ani slovenskému správcovi ustanovenému v reštrukturalizácii vedenej pred Okresným súdom Bratislava I, ani Dlžníkovi. Nie je teda možné verifikovať, či veriteľ je skutočným majiteľom zmenky, tzn. či je originál zmenky skutočne v držbe veriteľa v relevantnom čase, prípadne či ho uložil do súdnej úschovy a či táto stále trvá. Na verifikáciu skutočnosti, či je veriteľ skutočným majiteľom zmenky, nepostačuje doloženie kópie či scanu zmenky, keďže zmenka je obežiteľným cenným papierom.

Osobitne je potrebné upozorniť na to, že identickú zmenkovú pohľadávku s príslušenstvom, ako aj pohľadávku na zaplatenie zmenkovej odmeny, si prihlásil do reštrukturalizácie aj iný subjekt – pán George Formandl, ktorého prihláška je v Zozname pohľadávok SR zapísaná pod číslom 1115 a pod číslom 1116. Pán George Formandl vo svojej prihláške tvrdí, že (i) zmenka bola na jeho rad rubopisovaná (bez uvedenia dátumu a bez preukázania rubopisu) a súčasne že (ii) v nešpecifikovaný deň bola medzi veriteľom a pánom George-om Formandlom uzavretá Kúpna zmluva o prevode Zmenky a Zmenkových pohľadávok (bez doloženia tejto zmluvy), na základe ktorej mal pán George Formandl údajne nadobudnúť zmenku do svojho vlastníctva a zároveň mali byť na neho postúpené zmenkové pohľadávky (ďalej len „Zmluva o prevode zmenky“). Slovenskému správcovi ani Dlžníkovi nebol ani zo strany pána George-a Formandla predložený originál zmenky s vyznačeným rubopisom ani Zmluva o prevode zmenky.

Je teda daná odôvodnená pochybnosť, kto je skutočným majiteľom originálu zmenky s príslušenstvom a pohľadávky na zaplatenie zmenkovej odmeny. Z dôvodu nepreukázania skutočného majiteľa originálu zmenky neostala iná možnosť, ako poprieť v celom rozsahu prihlásené pohľadávky veriteľa – spoločnosti AJK správcovská s.r.o. a taktiež prihlásené pohľadávky veriteľa – pána George-a Formandla.

Ak originál zmenky bude predložený slovenskému správcovi alebo Dlžníkovi na nahliadnutie, tak v prípade, že slovenský správca a Dlžník budú mať po preskúmaní zmenky a jej rubopisov potvrdené, že veriteľ je skutočným majiteľom zmenky, bude možné prihlásenú zmenkovú pohľadávku spolu s oprávneným príslušenstvom a akcesorickými pohľadávkami uznať.

Správca popiera pohľadávku veriteľa čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

Úroky

0

Úroky z omeškania

0

Poplatok z omeškania

0

Náklady z uplatnenia

0

Spolu

2087,28 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Albrecht Zdeněk, Fibichova 299, 541 01  Trutnov, Česká republika

Por. č. v ZP

47

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

88234,52

88234,52

Prihlásené v EUR

EUR

0

3629,11

0

0

0

3629,11

Zistené v EUR

EUR

0

0

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

0 EUR

Úroky

3629,11 EUR

Veriteľ si uplatňuje nesprávny počet dní omeškania so zaplatením dlžnej zmenkovej sumy podľa vystavenej zmenky, a teda nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) a ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1:

Oprávnená výška príslušenstva pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizačnom konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I by nemala prevyšovať výšku príslušenstva prihláseného do hlavného insolvenčného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe (za predpokladu, že toto príslušenstvo je oprávnené podľa hmotnoprávnych noriem), ktoré je podľa pravidiel štátu hlavného insolvenčného konania možné uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní.

V opačnom prípade by nebolo možné aplikovať tzv. pravidlo hotchpot ustanovené v čl. 23 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Insolvenčné nariadenie“), keďže by nebolo možné určiť spoločný základ pre výpočet percentuálnej miery uspokojenia jednotlivých pohľadávok. Týmto základom by mala byť výška zistených pohľadávok prihlásených do hlavného insolvenčného konania.

Tento názor je podložený aj odbornou literatúrou, konkrétne komentárom prof. Bělohlávka a komentárom JUDr. Ikrényiho, ktoré títo vypracovali k Insolvenčnému nariadeniu. Prof. Bělohlávek uvádza, že „každý věřitel může přihlásit jen 100 % své pohledávky. V jiných řízeních je samozřejmě oprávněn přihlásit méně, není však oprávněn přihlásit více než 100 % své pohledávky“ a ďalej, že „věřitel přihlašuje vždy jednu a tutéž pohledávku“.

JUDr. Ikrényi uvádza, že „[K]aždý veriteľ môže prihlásiť do insolvenčného konania alebo viacerých insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka celú pohľadávku alebo jej časť, prípadne inú časť. … Prihlasovanie pohľadávok môže vyústiť do viacnásobného prihlásenia totožných pohľadávok do paralelných insolvenčných konaní“.

Rovnako odborná literatúra podporuje vyššie uvedené stanovisko, že veritelia si môžu svoju pohľadávku prihlásiť v hlavnom insolvenčnom konaní a aj v reštrukturalizačnom konaní (ako vedľajšom konaní podľa Insolvenčného nariadenia). Pokiaľ veritelia toto svoje právo využijú a prihlásia svoju pohľadávku v obidvoch insolvenčných konaniach, musia rešpektovať skutočnosť, že do oboch konaní prihlasujú jednu a tú istú pohľadávku.

Identitu, resp. totožnosť prihlasovaných pohľadávok je potrebné vnímať dvojako – po prvé, ide o pohľadávky, ktorá majú totožný právny základ ich vzniku a existencie a po druhé, ide o pohľadávky, ktoré sú totožné z hľadiska výšky ich istiny a príslušenstva. Tá istá pohľadávka nemôže mať v dvoch rôznych insolvenčných konaniach inú, t.j. rozdielnu, výšku príslušenstva. Ako bolo uvedené vyššie, iný ako uvedený záver by viedol k stavu právnej neistoty spočívajúcej pri nejasnej a neurčitej aplikácii tzv. pravidla hotchpot podľa čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia.

Vyššie uvedené by sa malo aplikovať aj na prípady, kedy sa do reštrukturalizačného konania prihlási veriteľ, ktorý sa neprihlásil do hlavného insolvenčného konania, teda že aj takýto veriteľ môže prihlásiť pohľadávku maximálne v takej výške, v akej mohol pohľadávku prihlásiť do hlavného insolvenčného konania. V opačnom prípade by takýto veriteľ, ktorý vedome alebo nevedome nestihol prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania, oproti veriteľom, ktorí konajúc obozretne a zodpovedne k svojim právam svoje pohľadávky prihlásili do hlavného insolvenčného konania, získal neoprávnenú výhodu spočívajúcu v tom, že by si mohol uplatňovať vyššiu výšku príslušenstva svojej pohľadávky. Odôvodnenie tohto záveru je opäť podporené aj komentárom od prof. Bělohlávka: „Bylo by totiž v rozporu s principem rovnosti věřitelů, pokud by některý z věřitelů (příp. někteří věřitelé) dosáhli lepšího poměrného uspokojení jen díky tomu, že přihlásili své pohledávky v různých řízeních, zatímco jiní věřitelé takto neučinili.“

Zhrňujúc vyššie uvedené bolo zistené, že veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava I príslušenstvo jeho pohľadávky / pohľadávok vo vyššej výške, ako si ho prihlásil do hlavného insolvenčného konania a súčasne v akej ho možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní. V hlavnom insolvenčnom konaní sa neuspokojuje príslušenstvo prirastené k pohľadávke po dni úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní (t.j. v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021).

V rozsahu, v akom výška príslušenstva prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka pred Okresným súdom Bratislava I prevyšuje výšku príslušenstva pohľadávky, ktoré možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe (t.j. príslušenstva vo výške určenej podľa hmotnoprávnych predpisov a maximálne prirasteného do dňa stanoveného podľa IZ, ktorým sú v prípade Dlžníka úroky vo výške 6 % p.a. počítané zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021), je prihlásená v rozpore s ustanovením čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia a v nadväznosti na to tiež v rozpore s ust. § 122 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii v neskoršom znení (ďalej len „ZoKR“), v spojení s ust. § 29 ods. 4 ZoKR. S prihliadnutím na požiadavku rovnakého zaobchádzania s veriteľmi je tak dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť príslušenstvo pohľadávky, výlučne dátum 11.05.2021, t.j. dátum vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci reštrukturalizačného konania prebiehajúceho v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke / pohľadávkam po dni 11.05.2021.

Dôvod na popretie 2:

Príslušenstvo pohľadávky prirastené k pohľadávke po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) aj z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 IZ platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ). Pohľadávkami, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú práve aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka (v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021). Príslušenstvom pohľadávky, ktoré je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť také príslušenstvo, ktoré už zaniklo alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzály charakter a dochádza k nemu ex lege.

Dôvod na popretie 3:

Uplatnením a uznaním vyššej výšky pohľadávky, resp. uplatnením a uznaním úrokov prirastených po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní, by vo vedľajšom insolvenčnom konaní (v prípade Dlžníka v reštrukturalizácii povolenej v Slovenskej republike) došlo k porušeniu požiadavky Insolvenčného nariadenia na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi majúcimi rovnakú kategóriu pohľadávok, pretože veriteľ s úrokmi dopočítanými aj po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní by získal výnos z jeho pohľadávky, ktorý by nebol rovnocenným, ako získajú všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii.

Záver:

Príslušenstvo pohľadávky / pohľadávok veriteľa, ktoré bolo prirastené po dni 11.05.2021 (a prípadne, ktoré bolo uplatnené vo vyššej výške ako 6 % p.a. z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021), je sporné. Z uvedeného dôvodu správca tohto sporné príslušenstvo popiera čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0

Poplatok z omeškania

0

Náklady z uplatnenia

0

Spolu

3629,11 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Albrecht Zdeněk, Fibichova 299, 541 01  Trutnov, Česká republika

Por. č. v ZP

48

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

132351,78

132351,78

Prihlásené v EUR

EUR

0

5443,66

0

0

0

5443,66

Zistené v EUR

EUR

0

0

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

0 EUR

Úroky

5443,66 EUR

Veriteľ si uplatňuje nesprávny počet dní omeškania so zaplatením dlžnej zmenkovej sumy podľa vystavenej zmenky, a teda nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) a ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1:

Oprávnená výška príslušenstva pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizačnom konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I by nemala prevyšovať výšku príslušenstva prihláseného do hlavného insolvenčného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe (za predpokladu, že toto príslušenstvo je oprávnené podľa hmotnoprávnych noriem), ktoré je podľa pravidiel štátu hlavného insolvenčného konania možné uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní.

V opačnom prípade by nebolo možné aplikovať tzv. pravidlo hotchpot ustanovené v čl. 23 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Insolvenčné nariadenie“), keďže by nebolo možné určiť spoločný základ pre výpočet percentuálnej miery uspokojenia jednotlivých pohľadávok. Týmto základom by mala byť výška zistených pohľadávok prihlásených do hlavného insolvenčného konania.

Tento názor je podložený aj odbornou literatúrou, konkrétne komentárom prof. Bělohlávka a komentárom JUDr. Ikrényiho, ktoré títo vypracovali k Insolvenčnému nariadeniu. Prof. Bělohlávek uvádza, že „každý věřitel může přihlásit jen 100 % své pohledávky. V jiných řízeních je samozřejmě oprávněn přihlásit méně, není však oprávněn přihlásit více než 100 % své pohledávky“ a ďalej, že „věřitel přihlašuje vždy jednu a tutéž pohledávku“.

JUDr. Ikrényi uvádza, že „[K]aždý veriteľ môže prihlásiť do insolvenčného konania alebo viacerých insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka celú pohľadávku alebo jej časť, prípadne inú časť. … Prihlasovanie pohľadávok môže vyústiť do viacnásobného prihlásenia totožných pohľadávok do paralelných insolvenčných konaní“.

Rovnako odborná literatúra podporuje vyššie uvedené stanovisko, že veritelia si môžu svoju pohľadávku prihlásiť v hlavnom insolvenčnom konaní a aj v reštrukturalizačnom konaní (ako vedľajšom konaní podľa Insolvenčného nariadenia). Pokiaľ veritelia toto svoje právo využijú a prihlásia svoju pohľadávku v obidvoch insolvenčných konaniach, musia rešpektovať skutočnosť, že do oboch konaní prihlasujú jednu a tú istú pohľadávku.

Identitu, resp. totožnosť prihlasovaných pohľadávok je potrebné vnímať dvojako – po prvé, ide o pohľadávky, ktorá majú totožný právny základ ich vzniku a existencie a po druhé, ide o pohľadávky, ktoré sú totožné z hľadiska výšky ich istiny a príslušenstva. Tá istá pohľadávka nemôže mať v dvoch rôznych insolvenčných konaniach inú, t.j. rozdielnu, výšku príslušenstva. Ako bolo uvedené vyššie, iný ako uvedený záver by viedol k stavu právnej neistoty spočívajúcej pri nejasnej a neurčitej aplikácii tzv. pravidla hotchpot podľa čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia.

Vyššie uvedené by sa malo aplikovať aj na prípady, kedy sa do reštrukturalizačného konania prihlási veriteľ, ktorý sa neprihlásil do hlavného insolvenčného konania, teda že aj takýto veriteľ môže prihlásiť pohľadávku maximálne v takej výške, v akej mohol pohľadávku prihlásiť do hlavného insolvenčného konania. V opačnom prípade by takýto veriteľ, ktorý vedome alebo nevedome nestihol prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania, oproti veriteľom, ktorí konajúc obozretne a zodpovedne k svojim právam svoje pohľadávky prihlásili do hlavného insolvenčného konania, získal neoprávnenú výhodu spočívajúcu v tom, že by si mohol uplatňovať vyššiu výšku príslušenstva svojej pohľadávky. Odôvodnenie tohto záveru je opäť podporené aj komentárom od prof. Bělohlávka: „Bylo by totiž v rozporu s principem rovnosti věřitelů, pokud by některý z věřitelů (příp. někteří věřitelé) dosáhli lepšího poměrného uspokojení jen díky tomu, že přihlásili své pohledávky v různých řízeních, zatímco jiní věřitelé takto neučinili.“

Zhrňujúc vyššie uvedené bolo zistené, že veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava I príslušenstvo jeho pohľadávky / pohľadávok vo vyššej výške, ako si ho prihlásil do hlavného insolvenčného konania a súčasne v akej ho možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní. V hlavnom insolvenčnom konaní sa neuspokojuje príslušenstvo prirastené k pohľadávke po dni úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní (t.j. v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021).

V rozsahu, v akom výška príslušenstva prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka pred Okresným súdom Bratislava I prevyšuje výšku príslušenstva pohľadávky, ktoré možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe (t.j. príslušenstva vo výške určenej podľa hmotnoprávnych predpisov a maximálne prirasteného do dňa stanoveného podľa IZ, ktorým sú v prípade Dlžníka úroky vo výške 6 % p.a. počítané zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021), je prihlásená v rozpore s ustanovením čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia a v nadväznosti na to tiež v rozpore s ust. § 122 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii v neskoršom znení (ďalej len „ZoKR“), v spojení s ust. § 29 ods. 4 ZoKR. S prihliadnutím na požiadavku rovnakého zaobchádzania s veriteľmi je tak dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť príslušenstvo pohľadávky, výlučne dátum 11.05.2021, t.j. dátum vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci reštrukturalizačného konania prebiehajúceho v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke / pohľadávkam po dni 11.05.2021.

Dôvod na popretie 2:

Príslušenstvo pohľadávky prirastené k pohľadávke po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) aj z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 IZ platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ). Pohľadávkami, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú práve aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka (v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021). Príslušenstvom pohľadávky, ktoré je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť také príslušenstvo, ktoré už zaniklo alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzály charakter a dochádza k nemu ex lege.

Dôvod na popretie 3:

Uplatnením a uznaním vyššej výšky pohľadávky, resp. uplatnením a uznaním úrokov prirastených po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní, by vo vedľajšom insolvenčnom konaní (v prípade Dlžníka v reštrukturalizácii povolenej v Slovenskej republike) došlo k porušeniu požiadavky Insolvenčného nariadenia na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi majúcimi rovnakú kategóriu pohľadávok, pretože veriteľ s úrokmi dopočítanými aj po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní by získal výnos z jeho pohľadávky, ktorý by nebol rovnocenným, ako získajú všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii.

Záver:

Príslušenstvo pohľadávky / pohľadávok veriteľa, ktoré bolo prirastené po dni 11.05.2021 (a prípadne, ktoré bolo uplatnené vo vyššej výške ako 6 % p.a. z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021), je sporné. Z uvedeného dôvodu správca tohto sporné príslušenstvo popiera čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0

Poplatok z omeškania

0

Náklady z uplatnenia

0

Spolu

5443,66 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Albrecht Zdeněk, Fibichova 299, 541 01  Trutnov, Česká republika

Por. č. v ZP

49

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

88234,52

88234,52

Prihlásené v EUR

EUR

0

3629,11

0

0

0

3629,11

Zistené v EUR

EUR

0

0

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

0 EUR

Úroky

3629,11 EUR

Veriteľ si uplatňuje nesprávny počet dní omeškania so zaplatením dlžnej zmenkovej sumy podľa vystavenej zmenky, a teda nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) a ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1:

Oprávnená výška príslušenstva pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizačnom konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I by nemala prevyšovať výšku príslušenstva prihláseného do hlavného insolvenčného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe (za predpokladu, že toto príslušenstvo je oprávnené podľa hmotnoprávnych noriem), ktoré je podľa pravidiel štátu hlavného insolvenčného konania možné uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní.

V opačnom prípade by nebolo možné aplikovať tzv. pravidlo hotchpot ustanovené v čl. 23 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Insolvenčné nariadenie“), keďže by nebolo možné určiť spoločný základ pre výpočet percentuálnej miery uspokojenia jednotlivých pohľadávok. Týmto základom by mala byť výška zistených pohľadávok prihlásených do hlavného insolvenčného konania.

Tento názor je podložený aj odbornou literatúrou, konkrétne komentárom prof. Bělohlávka a komentárom JUDr. Ikrényiho, ktoré títo vypracovali k Insolvenčnému nariadeniu. Prof. Bělohlávek uvádza, že „každý věřitel může přihlásit jen 100 % své pohledávky. V jiných řízeních je samozřejmě oprávněn přihlásit méně, není však oprávněn přihlásit více než 100 % své pohledávky“ a ďalej, že „věřitel přihlašuje vždy jednu a tutéž pohledávku“.

JUDr. Ikrényi uvádza, že „[K]aždý veriteľ môže prihlásiť do insolvenčného konania alebo viacerých insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka celú pohľadávku alebo jej časť, prípadne inú časť. … Prihlasovanie pohľadávok môže vyústiť do viacnásobného prihlásenia totožných pohľadávok do paralelných insolvenčných konaní“.

Rovnako odborná literatúra podporuje vyššie uvedené stanovisko, že veritelia si môžu svoju pohľadávku prihlásiť v hlavnom insolvenčnom konaní a aj v reštrukturalizačnom konaní (ako vedľajšom konaní podľa Insolvenčného nariadenia). Pokiaľ veritelia toto svoje právo využijú a prihlásia svoju pohľadávku v obidvoch insolvenčných konaniach, musia rešpektovať skutočnosť, že do oboch konaní prihlasujú jednu a tú istú pohľadávku.

Identitu, resp. totožnosť prihlasovaných pohľadávok je potrebné vnímať dvojako – po prvé, ide o pohľadávky, ktorá majú totožný právny základ ich vzniku a existencie a po druhé, ide o pohľadávky, ktoré sú totožné z hľadiska výšky ich istiny a príslušenstva. Tá istá pohľadávka nemôže mať v dvoch rôznych insolvenčných konaniach inú, t.j. rozdielnu, výšku príslušenstva. Ako bolo uvedené vyššie, iný ako uvedený záver by viedol k stavu právnej neistoty spočívajúcej pri nejasnej a neurčitej aplikácii tzv. pravidla hotchpot podľa čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia.

Vyššie uvedené by sa malo aplikovať aj na prípady, kedy sa do reštrukturalizačného konania prihlási veriteľ, ktorý sa neprihlásil do hlavného insolvenčného konania, teda že aj takýto veriteľ môže prihlásiť pohľadávku maximálne v takej výške, v akej mohol pohľadávku prihlásiť do hlavného insolvenčného konania. V opačnom prípade by takýto veriteľ, ktorý vedome alebo nevedome nestihol prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania, oproti veriteľom, ktorí konajúc obozretne a zodpovedne k svojim právam svoje pohľadávky prihlásili do hlavného insolvenčného konania, získal neoprávnenú výhodu spočívajúcu v tom, že by si mohol uplatňovať vyššiu výšku príslušenstva svojej pohľadávky. Odôvodnenie tohto záveru je opäť podporené aj komentárom od prof. Bělohlávka: „Bylo by totiž v rozporu s principem rovnosti věřitelů, pokud by některý z věřitelů (příp. někteří věřitelé) dosáhli lepšího poměrného uspokojení jen díky tomu, že přihlásili své pohledávky v různých řízeních, zatímco jiní věřitelé takto neučinili.“

Zhrňujúc vyššie uvedené bolo zistené, že veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava I príslušenstvo jeho pohľadávky / pohľadávok vo vyššej výške, ako si ho prihlásil do hlavného insolvenčného konania a súčasne v akej ho možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní. V hlavnom insolvenčnom konaní sa neuspokojuje príslušenstvo prirastené k pohľadávke po dni úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní (t.j. v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021).

V rozsahu, v akom výška príslušenstva prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka pred Okresným súdom Bratislava I prevyšuje výšku príslušenstva pohľadávky, ktoré možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe (t.j. príslušenstva vo výške určenej podľa hmotnoprávnych predpisov a maximálne prirasteného do dňa stanoveného podľa IZ, ktorým sú v prípade Dlžníka úroky vo výške 6 % p.a. počítané zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021), je prihlásená v rozpore s ustanovením čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia a v nadväznosti na to tiež v rozpore s ust. § 122 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii v neskoršom znení (ďalej len „ZoKR“), v spojení s ust. § 29 ods. 4 ZoKR. S prihliadnutím na požiadavku rovnakého zaobchádzania s veriteľmi je tak dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť príslušenstvo pohľadávky, výlučne dátum 11.05.2021, t.j. dátum vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci reštrukturalizačného konania prebiehajúceho v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke / pohľadávkam po dni 11.05.2021.

Dôvod na popretie 2:

Príslušenstvo pohľadávky prirastené k pohľadávke po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) aj z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 IZ platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ). Pohľadávkami, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú práve aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka (v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021). Príslušenstvom pohľadávky, ktoré je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť také príslušenstvo, ktoré už zaniklo alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzály charakter a dochádza k nemu ex lege.

Dôvod na popretie 3:

Uplatnením a uznaním vyššej výšky pohľadávky, resp. uplatnením a uznaním úrokov prirastených po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní, by vo vedľajšom insolvenčnom konaní (v prípade Dlžníka v reštrukturalizácii povolenej v Slovenskej republike) došlo k porušeniu požiadavky Insolvenčného nariadenia na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi majúcimi rovnakú kategóriu pohľadávok, pretože veriteľ s úrokmi dopočítanými aj po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní by získal výnos z jeho pohľadávky, ktorý by nebol rovnocenným, ako získajú všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii.

Záver:

Príslušenstvo pohľadávky / pohľadávok veriteľa, ktoré bolo prirastené po dni 11.05.2021 (a prípadne, ktoré bolo uplatnené vo vyššej výške ako 6 % p.a. z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021), je sporné. Z uvedeného dôvodu správca tohto sporné príslušenstvo popiera čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0

Poplatok z omeškania

0

Náklady z uplatnenia

0

Spolu

3629,11 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Albrecht Zdeněk, Fibichova 299, 541 01  Trutnov, Česká republika

Por. č. v ZP

50

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

70027,4

70027,4

Prihlásené v EUR

EUR

0

2880,25

0

0

0

2880,25

Zistené v EUR

EUR

0

0

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

0 EUR

Úroky

2880,25 EUR

Veriteľ si uplatňuje nesprávny počet dní omeškania so zaplatením dlžnej zmenkovej sumy podľa vystavenej zmenky, a teda nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) a ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1:

Oprávnená výška príslušenstva pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizačnom konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I by nemala prevyšovať výšku príslušenstva prihláseného do hlavného insolvenčného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe (za predpokladu, že toto príslušenstvo je oprávnené podľa hmotnoprávnych noriem), ktoré je podľa pravidiel štátu hlavného insolvenčného konania možné uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní.

V opačnom prípade by nebolo možné aplikovať tzv. pravidlo hotchpot ustanovené v čl. 23 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Insolvenčné nariadenie“), keďže by nebolo možné určiť spoločný základ pre výpočet percentuálnej miery uspokojenia jednotlivých pohľadávok. Týmto základom by mala byť výška zistených pohľadávok prihlásených do hlavného insolvenčného konania.

Tento názor je podložený aj odbornou literatúrou, konkrétne komentárom prof. Bělohlávka a komentárom JUDr. Ikrényiho, ktoré títo vypracovali k Insolvenčnému nariadeniu. Prof. Bělohlávek uvádza, že „každý věřitel může přihlásit jen 100 % své pohledávky. V jiných řízeních je samozřejmě oprávněn přihlásit méně, není však oprávněn přihlásit více než 100 % své pohledávky“ a ďalej, že „věřitel přihlašuje vždy jednu a tutéž pohledávku“.

JUDr. Ikrényi uvádza, že „[K]aždý veriteľ môže prihlásiť do insolvenčného konania alebo viacerých insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka celú pohľadávku alebo jej časť, prípadne inú časť. … Prihlasovanie pohľadávok môže vyústiť do viacnásobného prihlásenia totožných pohľadávok do paralelných insolvenčných konaní“.

Rovnako odborná literatúra podporuje vyššie uvedené stanovisko, že veritelia si môžu svoju pohľadávku prihlásiť v hlavnom insolvenčnom konaní a aj v reštrukturalizačnom konaní (ako vedľajšom konaní podľa Insolvenčného nariadenia). Pokiaľ veritelia toto svoje právo využijú a prihlásia svoju pohľadávku v obidvoch insolvenčných konaniach, musia rešpektovať skutočnosť, že do oboch konaní prihlasujú jednu a tú istú pohľadávku.

Identitu, resp. totožnosť prihlasovaných pohľadávok je potrebné vnímať dvojako – po prvé, ide o pohľadávky, ktorá majú totožný právny základ ich vzniku a existencie a po druhé, ide o pohľadávky, ktoré sú totožné z hľadiska výšky ich istiny a príslušenstva. Tá istá pohľadávka nemôže mať v dvoch rôznych insolvenčných konaniach inú, t.j. rozdielnu, výšku príslušenstva. Ako bolo uvedené vyššie, iný ako uvedený záver by viedol k stavu právnej neistoty spočívajúcej pri nejasnej a neurčitej aplikácii tzv. pravidla hotchpot podľa čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia.

Vyššie uvedené by sa malo aplikovať aj na prípady, kedy sa do reštrukturalizačného konania prihlási veriteľ, ktorý sa neprihlásil do hlavného insolvenčného konania, teda že aj takýto veriteľ môže prihlásiť pohľadávku maximálne v takej výške, v akej mohol pohľadávku prihlásiť do hlavného insolvenčného konania. V opačnom prípade by takýto veriteľ, ktorý vedome alebo nevedome nestihol prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania, oproti veriteľom, ktorí konajúc obozretne a zodpovedne k svojim právam svoje pohľadávky prihlásili do hlavného insolvenčného konania, získal neoprávnenú výhodu spočívajúcu v tom, že by si mohol uplatňovať vyššiu výšku príslušenstva svojej pohľadávky. Odôvodnenie tohto záveru je opäť podporené aj komentárom od prof. Bělohlávka: „Bylo by totiž v rozporu s principem rovnosti věřitelů, pokud by některý z věřitelů (příp. někteří věřitelé) dosáhli lepšího poměrného uspokojení jen díky tomu, že přihlásili své pohledávky v různých řízeních, zatímco jiní věřitelé takto neučinili.“

Zhrňujúc vyššie uvedené bolo zistené, že veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava I príslušenstvo jeho pohľadávky / pohľadávok vo vyššej výške, ako si ho prihlásil do hlavného insolvenčného konania a súčasne v akej ho možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní. V hlavnom insolvenčnom konaní sa neuspokojuje príslušenstvo prirastené k pohľadávke po dni úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní (t.j. v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021).

V rozsahu, v akom výška príslušenstva prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka pred Okresným súdom Bratislava I prevyšuje výšku príslušenstva pohľadávky, ktoré možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe (t.j. príslušenstva vo výške určenej podľa hmotnoprávnych predpisov a maximálne prirasteného do dňa stanoveného podľa IZ, ktorým sú v prípade Dlžníka úroky vo výške 6 % p.a. počítané zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021), je prihlásená v rozpore s ustanovením čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia a v nadväznosti na to tiež v rozpore s ust. § 122 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii v neskoršom znení (ďalej len „ZoKR“), v spojení s ust. § 29 ods. 4 ZoKR. S prihliadnutím na požiadavku rovnakého zaobchádzania s veriteľmi je tak dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť príslušenstvo pohľadávky, výlučne dátum 11.05.2021, t.j. dátum vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci reštrukturalizačného konania prebiehajúceho v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke / pohľadávkam po dni 11.05.2021.

Dôvod na popretie 2:

Príslušenstvo pohľadávky prirastené k pohľadávke po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) aj z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 IZ platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ). Pohľadávkami, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú práve aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka (v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021). Príslušenstvom pohľadávky, ktoré je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť také príslušenstvo, ktoré už zaniklo alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzály charakter a dochádza k nemu ex lege.

Dôvod na popretie 3:

Uplatnením a uznaním vyššej výšky pohľadávky, resp. uplatnením a uznaním úrokov prirastených po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní, by vo vedľajšom insolvenčnom konaní (v prípade Dlžníka v reštrukturalizácii povolenej v Slovenskej republike) došlo k porušeniu požiadavky Insolvenčného nariadenia na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi majúcimi rovnakú kategóriu pohľadávok, pretože veriteľ s úrokmi dopočítanými aj po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní by získal výnos z jeho pohľadávky, ktorý by nebol rovnocenným, ako získajú všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii.

Záver:

Príslušenstvo pohľadávky / pohľadávok veriteľa, ktoré bolo prirastené po dni 11.05.2021 (a prípadne, ktoré bolo uplatnené vo vyššej výške ako 6 % p.a. z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021), je sporné. Z uvedeného dôvodu správca tohto sporné príslušenstvo popiera čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0

Poplatok z omeškania

0

Náklady z uplatnenia

0

Spolu

2880,25 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Alexa Alexandr, Starý Máteřov 139, 530 02 Pardubice, Česká republika

Por. č. v ZP

51

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

EUR

109874,35

5526,47

115400,82

Prihlásené v EUR

EUR

109874,35

5526,47

0

0

0

115400,82

Zistené v EUR

EUR

109874,35

972,08

0

0

0

110846,43

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

0 EUR

Úroky

4554,39 EUR

Veriteľ si uplatňuje nesprávny počet dní omeškania so zaplatením dlžnej zmenkovej sumy podľa vystavenej zmenky, a teda nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) a ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1:

Oprávnená výška príslušenstva pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizačnom konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I by nemala prevyšovať výšku príslušenstva prihláseného do hlavného insolvenčného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe (za predpokladu, že toto príslušenstvo je oprávnené podľa hmotnoprávnych noriem), ktoré je podľa pravidiel štátu hlavného insolvenčného konania možné uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní.

V opačnom prípade by nebolo možné aplikovať tzv. pravidlo hotchpot ustanovené v čl. 23 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Insolvenčné nariadenie“), keďže by nebolo možné určiť spoločný základ pre výpočet percentuálnej miery uspokojenia jednotlivých pohľadávok. Týmto základom by mala byť výška zistených pohľadávok prihlásených do hlavného insolvenčného konania.

Tento názor je podložený aj odbornou literatúrou, konkrétne komentárom prof. Bělohlávka a komentárom JUDr. Ikrényiho, ktoré títo vypracovali k Insolvenčnému nariadeniu. Prof. Bělohlávek uvádza, že „každý věřitel může přihlásit jen 100 % své pohledávky. V jiných řízeních je samozřejmě oprávněn přihlásit méně, není však oprávněn přihlásit více než 100 % své pohledávky“ a ďalej, že „věřitel přihlašuje vždy jednu a tutéž pohledávku“.

JUDr. Ikrényi uvádza, že „[K]aždý veriteľ môže prihlásiť do insolvenčného konania alebo viacerých insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka celú pohľadávku alebo jej časť, prípadne inú časť. … Prihlasovanie pohľadávok môže vyústiť do viacnásobného prihlásenia totožných pohľadávok do paralelných insolvenčných konaní“.

Rovnako odborná literatúra podporuje vyššie uvedené stanovisko, že veritelia si môžu svoju pohľadávku prihlásiť v hlavnom insolvenčnom konaní a aj v reštrukturalizačnom konaní (ako vedľajšom konaní podľa Insolvenčného nariadenia). Pokiaľ veritelia toto svoje právo využijú a prihlásia svoju pohľadávku v obidvoch insolvenčných konaniach, musia rešpektovať skutočnosť, že do oboch konaní prihlasujú jednu a tú istú pohľadávku.

Identitu, resp. totožnosť prihlasovaných pohľadávok je potrebné vnímať dvojako – po prvé, ide o pohľadávky, ktorá majú totožný právny základ ich vzniku a existencie a po druhé, ide o pohľadávky, ktoré sú totožné z hľadiska výšky ich istiny a príslušenstva. Tá istá pohľadávka nemôže mať v dvoch rôznych insolvenčných konaniach inú, t.j. rozdielnu, výšku príslušenstva. Ako bolo uvedené vyššie, iný ako uvedený záver by viedol k stavu právnej neistoty spočívajúcej pri nejasnej a neurčitej aplikácii tzv. pravidla hotchpot podľa čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia.

Vyššie uvedené by sa malo aplikovať aj na prípady, kedy sa do reštrukturalizačného konania prihlási veriteľ, ktorý sa neprihlásil do hlavného insolvenčného konania, teda že aj takýto veriteľ môže prihlásiť pohľadávku maximálne v takej výške, v akej mohol pohľadávku prihlásiť do hlavného insolvenčného konania. V opačnom prípade by takýto veriteľ, ktorý vedome alebo nevedome nestihol prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania, oproti veriteľom, ktorí konajúc obozretne a zodpovedne k svojim právam svoje pohľadávky prihlásili do hlavného insolvenčného konania, získal neoprávnenú výhodu spočívajúcu v tom, že by si mohol uplatňovať vyššiu výšku príslušenstva svojej pohľadávky. Odôvodnenie tohto záveru je opäť podporené aj komentárom od prof. Bělohlávka: „Bylo by totiž v rozporu s principem rovnosti věřitelů, pokud by některý z věřitelů (příp. někteří věřitelé) dosáhli lepšího poměrného uspokojení jen díky tomu, že přihlásili své pohledávky v různých řízeních, zatímco jiní věřitelé takto neučinili.“

Zhrňujúc vyššie uvedené bolo zistené, že veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava I príslušenstvo jeho pohľadávky / pohľadávok vo vyššej výške, ako si ho prihlásil do hlavného insolvenčného konania a súčasne v akej ho možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní. V hlavnom insolvenčnom konaní sa neuspokojuje príslušenstvo prirastené k pohľadávke po dni úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní (t.j. v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021).

V rozsahu, v akom výška príslušenstva prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka pred Okresným súdom Bratislava I prevyšuje výšku príslušenstva pohľadávky, ktoré možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe (t.j. príslušenstva vo výške určenej podľa hmotnoprávnych predpisov a maximálne prirasteného do dňa stanoveného podľa IZ, ktorým sú v prípade Dlžníka úroky vo výške 6 % p.a. počítané zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021), je prihlásená v rozpore s ustanovením čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia a v nadväznosti na to tiež v rozpore s ust. § 122 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii v neskoršom znení (ďalej len „ZoKR“), v spojení s ust. § 29 ods. 4 ZoKR. S prihliadnutím na požiadavku rovnakého zaobchádzania s veriteľmi je tak dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť príslušenstvo pohľadávky, výlučne dátum 11.05.2021, t.j. dátum vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci reštrukturalizačného konania prebiehajúceho v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke / pohľadávkam po dni 11.05.2021.

Dôvod na popretie 2:

Príslušenstvo pohľadávky prirastené k pohľadávke po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) aj z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 IZ platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ). Pohľadávkami, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú práve aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka (v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021). Príslušenstvom pohľadávky, ktoré je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť také príslušenstvo, ktoré už zaniklo alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzály charakter a dochádza k nemu ex lege.

Dôvod na popretie 3:

Uplatnením a uznaním vyššej výšky pohľadávky, resp. uplatnením a uznaním úrokov prirastených po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní, by vo vedľajšom insolvenčnom konaní (v prípade Dlžníka v reštrukturalizácii povolenej v Slovenskej republike) došlo k porušeniu požiadavky Insolvenčného nariadenia na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi majúcimi rovnakú kategóriu pohľadávok, pretože veriteľ s úrokmi dopočítanými aj po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní by získal výnos z jeho pohľadávky, ktorý by nebol rovnocenným, ako získajú všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii.

Záver:

Príslušenstvo pohľadávky / pohľadávok veriteľa, ktoré bolo prirastené po dni 11.05.2021 (a prípadne, ktoré bolo uplatnené vo vyššej výške ako 6 % p.a. z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021), je sporné. Z uvedeného dôvodu správca tohto sporné príslušenstvo popiera čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0

Poplatok z omeškania

0

Náklady z uplatnenia

0

Spolu

4554,39 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Alexová Liliana, Starý Mateřov č.p. 139, 530 02 Starý Mateřov, okr. Pardubice, Česká republika

Por. č. v ZP

54

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

EUR

407337,28

32901,39

440238,67

Prihlásené v EUR

EUR

407337,28

32901,39

0

0

0

440238,67

Zistené v EUR

EUR

407337,28

16016,9

0

0

0

423354,18

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

0 EUR

Úroky

16884,49 EUR

Veriteľ si uplatňuje nesprávny počet dní omeškania so zaplatením dlžnej zmenkovej sumy podľa vystavenej zmenky, a teda nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) a ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1:

Oprávnená výška príslušenstva pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizačnom konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I by nemala prevyšovať výšku príslušenstva prihláseného do hlavného insolvenčného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe (za predpokladu, že toto príslušenstvo je oprávnené podľa hmotnoprávnych noriem), ktoré je podľa pravidiel štátu hlavného insolvenčného konania možné uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní.

V opačnom prípade by nebolo možné aplikovať tzv. pravidlo hotchpot ustanovené v čl. 23 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Insolvenčné nariadenie“), keďže by nebolo možné určiť spoločný základ pre výpočet percentuálnej miery uspokojenia jednotlivých pohľadávok. Týmto základom by mala byť výška zistených pohľadávok prihlásených do hlavného insolvenčného konania.

Tento názor je podložený aj odbornou literatúrou, konkrétne komentárom prof. Bělohlávka a komentárom JUDr. Ikrényiho, ktoré títo vypracovali k Insolvenčnému nariadeniu. Prof. Bělohlávek uvádza, že „každý věřitel může přihlásit jen 100 % své pohledávky. V jiných řízeních je samozřejmě oprávněn přihlásit méně, není však oprávněn přihlásit více než 100 % své pohledávky“ a ďalej, že „věřitel přihlašuje vždy jednu a tutéž pohledávku“.

JUDr. Ikrényi uvádza, že „[K]aždý veriteľ môže prihlásiť do insolvenčného konania alebo viacerých insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka celú pohľadávku alebo jej časť, prípadne inú časť. … Prihlasovanie pohľadávok môže vyústiť do viacnásobného prihlásenia totožných pohľadávok do paralelných insolvenčných konaní“.

Rovnako odborná literatúra podporuje vyššie uvedené stanovisko, že veritelia si môžu svoju pohľadávku prihlásiť v hlavnom insolvenčnom konaní a aj v reštrukturalizačnom konaní (ako vedľajšom konaní podľa Insolvenčného nariadenia). Pokiaľ veritelia toto svoje právo využijú a prihlásia svoju pohľadávku v obidvoch insolvenčných konaniach, musia rešpektovať skutočnosť, že do oboch konaní prihlasujú jednu a tú istú pohľadávku.

Identitu, resp. totožnosť prihlasovaných pohľadávok je potrebné vnímať dvojako – po prvé, ide o pohľadávky, ktorá majú totožný právny základ ich vzniku a existencie a po druhé, ide o pohľadávky, ktoré sú totožné z hľadiska výšky ich istiny a príslušenstva. Tá istá pohľadávka nemôže mať v dvoch rôznych insolvenčných konaniach inú, t.j. rozdielnu, výšku príslušenstva. Ako bolo uvedené vyššie, iný ako uvedený záver by viedol k stavu právnej neistoty spočívajúcej pri nejasnej a neurčitej aplikácii tzv. pravidla hotchpot podľa čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia.

Vyššie uvedené by sa malo aplikovať aj na prípady, kedy sa do reštrukturalizačného konania prihlási veriteľ, ktorý sa neprihlásil do hlavného insolvenčného konania, teda že aj takýto veriteľ môže prihlásiť pohľadávku maximálne v takej výške, v akej mohol pohľadávku prihlásiť do hlavného insolvenčného konania. V opačnom prípade by takýto veriteľ, ktorý vedome alebo nevedome nestihol prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania, oproti veriteľom, ktorí konajúc obozretne a zodpovedne k svojim právam svoje pohľadávky prihlásili do hlavného insolvenčného konania, získal neoprávnenú výhodu spočívajúcu v tom, že by si mohol uplatňovať vyššiu výšku príslušenstva svojej pohľadávky. Odôvodnenie tohto záveru je opäť podporené aj komentárom od prof. Bělohlávka: „Bylo by totiž v rozporu s principem rovnosti věřitelů, pokud by některý z věřitelů (příp. někteří věřitelé) dosáhli lepšího poměrného uspokojení jen díky tomu, že přihlásili své pohledávky v různých řízeních, zatímco jiní věřitelé takto neučinili.“

Zhrňujúc vyššie uvedené bolo zistené, že veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava I príslušenstvo jeho pohľadávky / pohľadávok vo vyššej výške, ako si ho prihlásil do hlavného insolvenčného konania a súčasne v akej ho možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní. V hlavnom insolvenčnom konaní sa neuspokojuje príslušenstvo prirastené k pohľadávke po dni úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní (t.j. v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021).

V rozsahu, v akom výška príslušenstva prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka pred Okresným súdom Bratislava I prevyšuje výšku príslušenstva pohľadávky, ktoré možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe (t.j. príslušenstva vo výške určenej podľa hmotnoprávnych predpisov a maximálne prirasteného do dňa stanoveného podľa IZ, ktorým sú v prípade Dlžníka úroky vo výške 6 % p.a. počítané zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021), je prihlásená v rozpore s ustanovením čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia a v nadväznosti na to tiež v rozpore s ust. § 122 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii v neskoršom znení (ďalej len „ZoKR“), v spojení s ust. § 29 ods. 4 ZoKR. S prihliadnutím na požiadavku rovnakého zaobchádzania s veriteľmi je tak dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť príslušenstvo pohľadávky, výlučne dátum 11.05.2021, t.j. dátum vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci reštrukturalizačného konania prebiehajúceho v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke / pohľadávkam po dni 11.05.2021.

Dôvod na popretie 2:

Príslušenstvo pohľadávky prirastené k pohľadávke po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) aj z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 IZ platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ). Pohľadávkami, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú práve aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka (v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021). Príslušenstvom pohľadávky, ktoré je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť také príslušenstvo, ktoré už zaniklo alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzály charakter a dochádza k nemu ex lege.

Dôvod na popretie 3:

Uplatnením a uznaním vyššej výšky pohľadávky, resp. uplatnením a uznaním úrokov prirastených po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní, by vo vedľajšom insolvenčnom konaní (v prípade Dlžníka v reštrukturalizácii povolenej v Slovenskej republike) došlo k porušeniu požiadavky Insolvenčného nariadenia na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi majúcimi rovnakú kategóriu pohľadávok, pretože veriteľ s úrokmi dopočítanými aj po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní by získal výnos z jeho pohľadávky, ktorý by nebol rovnocenným, ako získajú všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii.

Záver:

Príslušenstvo pohľadávky / pohľadávok veriteľa, ktoré bolo prirastené po dni 11.05.2021 (a prípadne, ktoré bolo uplatnené vo vyššej výške ako 6 % p.a. z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021), je sporné. Z uvedeného dôvodu správca tohto sporné príslušenstvo popiera čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0

Poplatok z omeškania

0

Náklady z uplatnenia

0

Spolu

16884,49 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Andrýsek Milan, Havlíčkova č.p. 724, Šestajovice, 250 92 Praha-východ, Česká republika

Por. č. v ZP

73

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

2662500

151288,29

2813788,29

Prihlásené v EUR

EUR

109509,32

6222,53

0

0

0

115731,85

Zistené v EUR

EUR

109509,32

1566,13

0

0

0

111075,45

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

0 EUR

Úroky

4656,4 EUR

Veriteľovi nevznikol nárok požadovať úroky z omeškania v zmysle Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka ani iného hmotnoprávneho predpisu odlišného od zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“). Majiteľ zmenky, t.j. veriteľ zo zmenkovej pohľadávky, môže od dlžníka postihom žiadať len úroky podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. ZZŠ. Ide o špeciálnu právnu úpravu, ktorá má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou o úrokoch z omeškania. To znamená, že v prípade omeškania dlžníka so zaplatením zmenkovej pohľadávky sú jedinými prípustnými sankčnými úrokmi úroky podľa § 48 ods. 1 bod 2. ZZŠ. Veriteľ zmenkovej pohľadávky (i) nie je oprávnený namiesto úrokov podľa § 48 ods. 1 bod 2. ZZŠ požadovať úroky z omeškania alebo iné sankčné úroky v zmysle Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka či iného hmotnoprávneho predpisu odlišného od ZZŠ (ďalej len „Odlišné sankčné úroky“), a už vôbec (ii) nie je veriteľ zmenkovej pohľadávky oprávnený požadovať Odlišné sankčné úroky popri (paralelne) úrokoch podľa § 48 ods. 1 bod 2. ZZŠ; v tomto druhom prípade by išlo o nezákonné duplicitné úročenie pohľadávky dvomi typmi sankčných úrokov. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho v Českej republike pred Mestským súdom v Prahe, veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. ZZŠ a ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky (úroky) počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie od odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021. Ak si veriteľ uplatňuje Odlišné sankčné úroky namiesto úrokov podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. ZZŠ (hoci konečná suma Odlišných sankčných úrokov by bola nižšia ako pri úrokoch podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. ZZŠ), tak z dôvodu uvedenia nesprávneho právneho dôvodu vzniku príslušenstva je nevyhnuté uplatnené Odlišné sankčné úroky poprieť v celom prihlásenom rozsahu.

Veriteľ má podľa § 48 ods. 1 bod 2. ZŠZ a § 170 písm. a) a b) IZ právo prihlásiť si príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % zo sumy 2662500 Kč, t.j. 109 509,32 EUR za obdobie od 14.2.2021 do 11.05.2021 vo výške 1 566,13 EUR. V rozsahu 4 656,40 EUR správca pohľadávku veriteľa popiera čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0

Poplatok z omeškania

0

Náklady z uplatnenia

0

Spolu

4656,4 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

APEXIM, spol. s r.o., Jiráskova 229/25, Veveří, 602 00 Brno, Česká republika

Por. č. v ZP

81

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

11342647

956511,44

12299158,44

Prihlásené v EUR

EUR

466526,01

39341,56

0

0

0

505867,57

Zistené v EUR

EUR

466526,01

20015,88

0

0

0

486541,89

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

0 EUR

Úroky

19325,68 EUR

Veriteľ si uplatňuje nesprávny počet dní omeškania so zaplatením dlžnej zmenkovej sumy podľa vystavenej zmenky, a teda nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) a ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1:

Oprávnená výška príslušenstva pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizačnom konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I by nemala prevyšovať výšku príslušenstva prihláseného do hlavného insolvenčného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe (za predpokladu, že toto príslušenstvo je oprávnené podľa hmotnoprávnych noriem), ktoré je podľa pravidiel štátu hlavného insolvenčného konania možné uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní.

V opačnom prípade by nebolo možné aplikovať tzv. pravidlo hotchpot ustanovené v čl. 23 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Insolvenčné nariadenie“), keďže by nebolo možné určiť spoločný základ pre výpočet percentuálnej miery uspokojenia jednotlivých pohľadávok. Týmto základom by mala byť výška zistených pohľadávok prihlásených do hlavného insolvenčného konania.

Tento názor je podložený aj odbornou literatúrou, konkrétne komentárom prof. Bělohlávka a komentárom JUDr. Ikrényiho, ktoré títo vypracovali k Insolvenčnému nariadeniu. Prof. Bělohlávek uvádza, že „každý věřitel může přihlásit jen 100 % své pohledávky. V jiných řízeních je samozřejmě oprávněn přihlásit méně, není však oprávněn přihlásit více než 100 % své pohledávky“ a ďalej, že „věřitel přihlašuje vždy jednu a tutéž pohledávku“.

JUDr. Ikrényi uvádza, že „[K]aždý veriteľ môže prihlásiť do insolvenčného konania alebo viacerých insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka celú pohľadávku alebo jej časť, prípadne inú časť. … Prihlasovanie pohľadávok môže vyústiť do viacnásobného prihlásenia totožných pohľadávok do paralelných insolvenčných konaní“.

Rovnako odborná literatúra podporuje vyššie uvedené stanovisko, že veritelia si môžu svoju pohľadávku prihlásiť v hlavnom insolvenčnom konaní a aj v reštrukturalizačnom konaní (ako vedľajšom konaní podľa Insolvenčného nariadenia). Pokiaľ veritelia toto svoje právo využijú a prihlásia svoju pohľadávku v obidvoch insolvenčných konaniach, musia rešpektovať skutočnosť, že do oboch konaní prihlasujú jednu a tú istú pohľadávku.

Identitu, resp. totožnosť prihlasovaných pohľadávok je potrebné vnímať dvojako – po prvé, ide o pohľadávky, ktorá majú totožný právny základ ich vzniku a existencie a po druhé, ide o pohľadávky, ktoré sú totožné z hľadiska výšky ich istiny a príslušenstva. Tá istá pohľadávka nemôže mať v dvoch rôznych insolvenčných konaniach inú, t.j. rozdielnu, výšku príslušenstva. Ako bolo uvedené vyššie, iný ako uvedený záver by viedol k stavu právnej neistoty spočívajúcej pri nejasnej a neurčitej aplikácii tzv. pravidla hotchpot podľa čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia.

Vyššie uvedené by sa malo aplikovať aj na prípady, kedy sa do reštrukturalizačného konania prihlási veriteľ, ktorý sa neprihlásil do hlavného insolvenčného konania, teda že aj takýto veriteľ môže prihlásiť pohľadávku maximálne v takej výške, v akej mohol pohľadávku prihlásiť do hlavného insolvenčného konania. V opačnom prípade by takýto veriteľ, ktorý vedome alebo nevedome nestihol prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania, oproti veriteľom, ktorí konajúc obozretne a zodpovedne k svojim právam svoje pohľadávky prihlásili do hlavného insolvenčného konania, získal neoprávnenú výhodu spočívajúcu v tom, že by si mohol uplatňovať vyššiu výšku príslušenstva svojej pohľadávky. Odôvodnenie tohto záveru je opäť podporené aj komentárom od prof. Bělohlávka: „Bylo by totiž v rozporu s principem rovnosti věřitelů, pokud by některý z věřitelů (příp. někteří věřitelé) dosáhli lepšího poměrného uspokojení jen díky tomu, že přihlásili své pohledávky v různých řízeních, zatímco jiní věřitelé takto neučinili.“

Zhrňujúc vyššie uvedené bolo zistené, že veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava I príslušenstvo jeho pohľadávky / pohľadávok vo vyššej výške, ako si ho prihlásil do hlavného insolvenčného konania a súčasne v akej ho možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní. V hlavnom insolvenčnom konaní sa neuspokojuje príslušenstvo prirastené k pohľadávke po dni úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní (t.j. v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021).

V rozsahu, v akom výška príslušenstva prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka pred Okresným súdom Bratislava I prevyšuje výšku príslušenstva pohľadávky, ktoré možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe (t.j. príslušenstva vo výške určenej podľa hmotnoprávnych predpisov a maximálne prirasteného do dňa stanoveného podľa IZ, ktorým sú v prípade Dlžníka úroky vo výške 6 % p.a. počítané zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021), je prihlásená v rozpore s ustanovením čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia a v nadväznosti na to tiež v rozpore s ust. § 122 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii v neskoršom znení (ďalej len „ZoKR“), v spojení s ust. § 29 ods. 4 ZoKR. S prihliadnutím na požiadavku rovnakého zaobchádzania s veriteľmi je tak dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť príslušenstvo pohľadávky, výlučne dátum 11.05.2021, t.j. dátum vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci reštrukturalizačného konania prebiehajúceho v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke / pohľadávkam po dni 11.05.2021.

Dôvod na popretie 2:

Príslušenstvo pohľadávky prirastené k pohľadávke po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) aj z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 IZ platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ). Pohľadávkami, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú práve aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka (v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021). Príslušenstvom pohľadávky, ktoré je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť také príslušenstvo, ktoré už zaniklo alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzály charakter a dochádza k nemu ex lege.

Dôvod na popretie 3:

Uplatnením a uznaním vyššej výšky pohľadávky, resp. uplatnením a uznaním úrokov prirastených po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní, by vo vedľajšom insolvenčnom konaní (v prípade Dlžníka v reštrukturalizácii povolenej v Slovenskej republike) došlo k porušeniu požiadavky Insolvenčného nariadenia na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi majúcimi rovnakú kategóriu pohľadávok, pretože veriteľ s úrokmi dopočítanými aj po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní by získal výnos z jeho pohľadávky, ktorý by nebol rovnocenným, ako získajú všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii.

Záver:

Príslušenstvo pohľadávky / pohľadávok veriteľa, ktoré bolo prirastené po dni 11.05.2021 (a prípadne, ktoré bolo uplatnené vo vyššej výške ako 6 % p.a. z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021), je sporné. Z uvedeného dôvodu správca tohto sporné príslušenstvo popiera čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0

Poplatok z omeškania

0

Náklady z uplatnenia

0

Spolu

19325,68 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Arca Capital Bohemia, a.s., Michelská 966/74, 141 00 Praha 4, Česká republika

Por. č. v ZP

90

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

192002775,61

20515365,06

212518140,67

Prihlásené v EUR

EUR

7897123,99

843802,29

0

0

0

8740926,28

Zistené v EUR

EUR

7349388,54

785277,13

8134665,67

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

547735,45 EUR

Veriteľ  pri právnom dôvode vzniku pohľadávky odkazuje z hmotnoprávneho hľadiska na taký titul, ktorý nasvedčuje vzniknutiu alebo tvrdenému vzniknutiu pohľadávky v mene EUR. Hoci ide o pohľadávku v mene EUR, veriteľ si ju uplatnil prihláškou do reštrukturalizácie Dlžníka vedenej pred Okresným súdom Bratislava I v mene CZK. Táto pohľadávka bola najprv prihlásená do hlavného insolvenčného konania vedeného v Českej republike (ČR) pred Mestským súdom v Prahe, pričom na účely jej prihlásenia do hlavného insolvenčného konania v ČR bola pohľadávka prepočítaná do meny CZK. Týmto kurzom mal byť kurz podľa ust. § 175 zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ“), t.j. kurz vyhlásený Českou národnou bankou v deň začatia hlavného insolvenčného konania (03.01.2021) alebo v deň splatnosti pohľadávky, ak sa pohľadávka stala splatnou pred začatím hlavného insolvenčného konania. Následne pohľadávka, ktorá bola prepočítaná do meny CZK (bez ohľadu na to, či sa použil správny kurz podľa ust. § 175 IZ alebo iný kurz do meny CZK), bola v takomto prepočte do meny CZK prihlásená aj do slovenskej reštrukturalizácie vedenej pred Okresným súdom Bratislava I. Správca postupom v zmysle ust. § 29 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v účinnom znení (ďalej len „ZKR“) v spojení s ust. § 122 ZKR prepočítal pohľadávku späť do meny EUR, a to kurzom určeným a vyhláseným v deň začatia slovenského reštrukturalizačného konania Dlžníka Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Výška takýmto spôsobom prepočítanej prihláškou uplatnenej pohľadávky do meny EUR je však odlišná, ako je pôvodná výška tejto pohľadávky v mene EUR (viď hmotnoprávny titul). Nakoľko však pohľadávka veriteľa znie pôvodne na menu EUR, nie je možné veriteľovi priznať viac ako pôvodnú sumu (resp. jej dlžnú časť) tak, ako je to aj evidované v účtovníctve Dlžníka. Kurzový rozdiel je neoprávnený a ako taký vznikol pri prepočte pohľadávky z meny EUR do meny CZK (hlavné insolvenčné konanie) a následne späť do meny EUR (slovenská reštrukturalizácia ako vedľajšie insolvenčné konanie). Tým došlo k neoprávnenému navýšeniu sumy pohľadávky. Argument o neoprávnenom kurzovom rozdiele rovnako platí aj vzťahu k výpočtu a prepočtu oprávnenej výšky prípadného príslušenstva pohľadávky. Správca tak pohľadávku veriteľa popiera v rozsahu kurzového rozdielu, čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

Úroky

58525,16 EUR

Veriteľ  pri právnom dôvode vzniku pohľadávky odkazuje z hmotnoprávneho hľadiska na taký titul, ktorý nasvedčuje vzniknutiu alebo tvrdenému vzniknutiu pohľadávky v mene EUR. Hoci ide o pohľadávku v mene EUR, veriteľ si ju uplatnil prihláškou do reštrukturalizácie Dlžníka vedenej pred Okresným súdom Bratislava I v mene CZK. Táto pohľadávka bola najprv prihlásená do hlavného insolvenčného konania vedeného v Českej republike (ČR) pred Mestským súdom v Prahe, pričom na účely jej prihlásenia do hlavného insolvenčného konania v ČR bola pohľadávka prepočítaná do meny CZK. Týmto kurzom mal byť kurz podľa ust. § 175 zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ“), t.j. kurz vyhlásený Českou národnou bankou v deň začatia hlavného insolvenčného konania (03.01.2021) alebo v deň splatnosti pohľadávky, ak sa pohľadávka stala splatnou pred začatím hlavného insolvenčného konania. Následne pohľadávka, ktorá bola prepočítaná do meny CZK (bez ohľadu na to, či sa použil správny kurz podľa ust. § 175 IZ alebo iný kurz do meny CZK), bola v takomto prepočte do meny CZK prihlásená aj do slovenskej reštrukturalizácie vedenej pred Okresným súdom Bratislava I. Správca postupom v zmysle ust. § 29 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v účinnom znení (ďalej len „ZKR“) v spojení s ust. § 122 ZKR prepočítal pohľadávku späť do meny EUR, a to kurzom určeným a vyhláseným v deň začatia slovenského reštrukturalizačného konania Dlžníka Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Výška takýmto spôsobom prepočítanej prihláškou uplatnenej pohľadávky do meny EUR je však odlišná, ako je pôvodná výška tejto pohľadávky v mene EUR (viď hmotnoprávny titul). Nakoľko však pohľadávka veriteľa znie pôvodne na menu EUR, nie je možné veriteľovi priznať viac ako pôvodnú sumu (resp. jej dlžnú časť) tak, ako je to aj evidované v účtovníctve Dlžníka. Kurzový rozdiel je neoprávnený a ako taký vznikol pri prepočte pohľadávky z meny EUR do meny CZK (hlavné insolvenčné konanie) a následne späť do meny EUR (slovenská reštrukturalizácia ako vedľajšie insolvenčné konanie). Tým došlo k neoprávnenému navýšeniu sumy pohľadávky. Argument o neoprávnenom kurzovom rozdiele rovnako platí aj vzťahu k výpočtu a prepočtu oprávnenej výšky prípadného príslušenstva pohľadávky. Správca tak pohľadávku veriteľa popiera v rozsahu kurzového rozdielu, čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0

Poplatok z omeškania

0

Náklady z uplatnenia

0

Spolu

606260,61 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Arca Capital CEE, uzavřený investiční fond, a.s., Doudlebská 1699/5, 14000 Praha 4, Česká republika

Por. č. v ZP

93

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

840000

43220

883220

Prihlásené v EUR

EUR

34549,42

1777,65

0

0

0

36327,07

Zistené v EUR

EUR

0

0

0

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

34549,42 EUR

Prihlásená pohľadávka, vrátane prihláseného príslušenstva, je v celom rozsahu neoprávnená. Predmetnú prihlášku do reštrukturalizácie Dlžníka podal (ako pri väčšine veriteľov) v mene veriteľa insolvenčný správca ustanovený v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom v Českej republike pred Mestským súdom v Prahe (ďalej len „Český insolvenčný správca“ a „Hlavné insolvenčné konanie“). Český insolvenčný správca prihlásil pohľadávku presne tak, ako bola prihlásená do Hlavného insolvenčného konania. Kľúčové je, že prihlásená pohľadávka nebola v rámci Hlavného insolvenčného konania zaradená na tzv. prieskumné konanie, keďže bola vyhodnotená ako pohľadávka prihlásená neoprávnenou osobou (v danom prípade JUDr. Veseckou konajúcou za veriteľa na základe absolútne neplatného plnomocenstva, keďže v čase udelenia tohto plnomocenstva nemal veriteľ riadne ustanovený štatutárny orgán). V čase podania prihlášky pohľadávky do Hlavého insolvenčného konania mal veriteľ len jedného člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne. V čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka nemal veriteľ ustanoveného žiadneho člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne.

Z dôvodu nezaradenia prihlášky pohľadávky na prieskumné konanie v rámci Hlavného insolvenčného konania a predovšetkým z dôvodu, že veriteľ nemá riadne ustanovený štatutárny orgán, rozhodol Mestský súd v Prahe ako príslušný insolvenčný súd o zastavení súdneho konania o prihláške pohľadávky s tým, že právoplatnosťou tohto súdneho rozhodnutia končí účasť veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní. Konzekvenciou uvedeného teda je, že veriteľ pre zásadné vady prihlášky pohľadávky nie je (nebude) účastníkom Hlavného insolvenčného konania a jeho pohľadávka nebude uspokojovaná v rámci Hlavného insolvenčného konania. Uvedené by malo rovnako platiť aj na účely reštrukturalizácie Dlžníka vedenej v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I. Zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

A. Podanie prihlášky pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania neoprávnenou osobou:

V tejto časti sú bližšie špecifikované dôvody, pre ktoré sa má za to, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou.

Prihláška pohľadávky bola podpísaná neoprávnenou osobou JUDr. Renatou Veseckou, Ph.D., advokátkou, so sídlom Balbínova 223/5, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 736 29 146 (ďalej len „Renata Vesecká“). Z príloh prihlášky vyplýva, že Renata Vesecká konala na základe dokumentu datovaného dňom 08.12.2020 s názvom „Plná moc“ (ďalej len „Generálne plnomocenstvo RV“). Generálne plnomocenstvo RV je však absolútne neplatným právnym úkonom, pretože ho za veriteľa neudelili oprávnené osoby.

Z Generálneho plnomocenstva RV vyplýva, že za veriteľa pri jeho udeľovaní dňa 08.12.2020 mali konať nasledovné dve osoby: (i) Ing. Mojmír Vančura, s trvalým bydliskom Červená Skála 375, Řež, 250 68 Husinec, Česká republika (ďalej len „Mojmír Vančura“) a (ii) MSc. Juraj Krúpa, s trvalým bydliskom Trstínska 7369/11, 841 06 Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica, Slovenská republika (ďalej len „Juraj Krúpa“). V zmysle článku 26 stanov veriteľa v aktuálnom znení platí, že veriteľ koná vždy prostredníctvom dvoch členov predstavenstva konajúcich spoločne. Uvedenému zodpovedá aj zápis spôsobu konania v mene veriteľa v obchodnom registri Českej republiky (ďalej len „ORČR“).

V čase udelenia Generálneho plnomocenstva RV bol jediným riadnym čelnom predstavenstva veriteľa Mojmír Vančura. Dňa 30.11.2020 bola spísaná Notárska zápisnica spísaná notárom Mgr. Pavlem Hutákem dňa 30.11.2020, sp. zn. NZ 219/2020 (ďalej len „Notárska zápisnica – Juraj Krúpa“), ktorou mala dozorná rada veriteľa s účinnosťou od 01.12.2020 zvoliť do funkcie člena predstavenstva veriteľa Juraja Krúpu. V čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa nebol Jurajovi Krúpovi udelený predchádzajúci súhlas ČNB na výkon funkcie člena predstavenstva veriteľa.

Veriteľ bol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa a tiež v čase podpisu Generálneho plnomocenstva RV fondom kvalifikovaných investorov podliehajúcim dohľadu ČNB. Na veriteľa sa v rozhodnom čase vzťahovali ustanovenia zákona č. 240/2013 Sb. o investičních společnostech a investičních fondech v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o investičných spoločnostiach“).

V zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osoba investiční společnosti, samosprávného investičního fondu, zahraniční osoby s povolením podle § 481 a hlavního administrátora a osoba vykonávající funkci podle § 21 odst. 5, jakož i fyzická osoba, která je zmocněna právnickou osobou, jež je individuálním statutárním orgánem investičního fondu, aby ji ve statutárním orgánu tohoto investičního fondu zastupovala, jestliže není členem statutárního orgánu nebo jinou vedoucí osobou této právnické osoby a nemá předchozí souhlas České národní banky podle této hlavy, musí mít k výkonu své funkce předchozí souhlas České národní banky.“.

V zmysle ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osobou se pro účely tohoto zákona rozumí statutární orgán, člen statutárního orgánu, ředitel právnické osoby nebo osoba, která jiným způsobem skutečně řídí činnost právnické osoby. Je-li statutárním orgánem nebo členem statutárního orgánu právnická osoba, vedoucí osobou se rozumí fyzická osoba, která je touto právnickou osobou zmocněna, aby jí ve statutárním orgánu zastupovala.“.

Každý člen štatutárneho orgánu fondu kvalifikovaných investorov teda musí v zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach v spojení s ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach mať k výkonu svojej funkcie predchádzajúci súhlas ČNB. Keďže Jurajovi Krúpovi nebol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa (a ani nikdy dodatočne) udelený predchádzajúci súhlas ČNB s výkonom funkcie člena predstavenstva veriteľa (ďalej len „Súhlas ČNB“), Juraj Krúpa nebol oprávnený vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu veriteľa a akokoľvek konať v mene veriteľa. Juraj Krúpa teda nebol oprávnený vykonať žiadny právny úkon v mene veriteľa, vrátane podpísania Generálneho plnomocenstva RV a/alebo akéhokoľvek iného právneho úkonu v mene veriteľa.  

Neoprávnenosť konania Juraja Krúpu preukazuje najmä udelenie pokuty zo strany ČNB Jurajovi Krúpovi za vykonávanie funkcie člena predstavenstva veriteľa bez Súhlasu ČNB. ČNB Rozhodnutím č.j. 2021/87717/570 zo dňa 27.08.2021, sp. zn. Sp/2020/4337/573 (ďalej len „Rozhodnutie ČNB o pokute“), ktoré bolo následne potvrdené Rozhodnutím bankovej rady ČNB o rozklade č.j. 2021/124367/CNB/110 zo dňa 09.12.2021, sp. zn. Sp/2020/437/573 573 (ďalej len „Potvrdzujúce rozhodnutie bankovej rady o pokute“), rozhodla o udelení pokuty Jurajovi Krúpovi za to, že úmyselne bez predchádzajúceho súhlasu ČNB vykonával funkciu člena predstavenstva veriteľa, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach. V odôvodnení Rozhodnutia ČNB o pokute ČNB okrem iného ustálila, že: „S ohledem na požadavek předchozího souhlasu České národní banky, přičemž předmětem posuzování Českou národní bankou je naplnění předpokladů pro řádný výkon funkce (tj. důvěryhodnost, znalosti a zkušenosti osoby), je zjevné, že bez souhlasu České národní banky nemůže fyzická osoba vykonávat funkci vedoucí osoby, tzn. ani člena představenstva investičního fondu.“.

Keďže Jurajovi Krúpovi pre absenciu Súhlasu ČNB v súlade s ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach nevzniklo oprávnenie vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, tak jediným členom predstavenstva veriteľa, ktorý bol v rozhodnom čase oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, bol Mojmír Vančura. Žiadne iné osoby (odlišné od Mojmíra Vančuru) neboli v rozhodnom čase oprávnené konať v mene veriteľa, a teda ani nemohli udeliť žiadne plnomocenstvo na zastupovanie veriteľa. Dôsledkom toho, že Juraj Krúpa bol do funkcie člena predstavenstva veriteľa ustanovený bez Súhlasu ČNB je, že Juraj Krúpa nebol oprávnený platne a účinne vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa.

Uvedené preukazuje aj rozhodovacia prax Mestského súdu v Prahe (verejne dostupné na ISIR), ktorý sa vo svojich rozhodnutiach opakovane vyjadroval k vecne a právne obdobnej veci, a to k udeleniu plnomocenstva na zastupovanie veriteľa zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu a dokonca uzavrel, že voľba člena predstavenstva investičného fondu nenadobudne účinky skôr, ako je tomuto členovi udelený súhlas ČNB.

Predmetom konaní pred Mestským súdom v Prahe bolo rozhodovanie o prihláškach pohľadávok veriteľa do insolvenčného konania spoločnosti Acquisition Capital vedeného Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 90 INS 7368/2021 (ďalej len „Insolvenčné konanie – Acquisition Capital“). Veriteľ si mal do Insolvenčného konania - Acquisition Capital prihlásiť niekoľko pohľadávok. Pri podaní a podpísaní prihlášok týchto pohľadávok mala veriteľa zastupovať Renata Vesecká, a to na základe Generálneho plnomocenstva RV. Mestský súd v Prahe v konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital rozhodol tak, že konania o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital zastavil, a to z dôvodu, že Renata Vesecká nebola oprávnená zastupovať veriteľa pri podaní prihlášok do Insolvenčného konania - Acquisition Capital z dôvodu neplatnosti plnomocenstva udeleného zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu. Mestský súd v Prahe v odôvodnení rozhodnutí o zastavení konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital ustálil, že: „Soud odkazuje zejména na § 515 zák.č. 240/2013 Sb., o investičních společnostech a investičních fondech (ZISIF) dle něhož volba člena představenstva uzavřeného investičního fondu nabývá účinnosti až okamžikem, kdy je k takovému jmenování udělen souhlas dohledového orgánu České národní banky, jak vyplývá z výše uvedeného tento souhlas udělen Juraji Krúpovi nebyl. Vzhledem k tomu, že nebylo doloženo udělení tohoto souhlasu a Juraj Krúpa nebyl zapsán, jako člen představenstva ani do obchodního rejstříku soud nemá za to, že byl oprávněn plnou moc udělit. Bez souhlasu dohledového orgánu České národní banky jeho volba členem představenstva uzavřeného investičního fondu nenabyla účinnosti.“.

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=C00D86EA34263444E05333F21FAC460E&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=2):

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P100-5 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P101-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P102-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P103-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P104-3 zo dňa 25.04.2022.

Obdobne Mestský súd v Prahe rozhodol aj o prihláškach pohľadávok veriteľa do Hlavného insolvenčného konania Dlžníka. Ako už bolo uvedené, Mestský súd v Prahe rozhodol o zastavení konaní o prihláškach veriteľa do Hlavného insolvenčného konania. Mestský súd v Prahe pritom skonštatoval, že: „Zdejšímu soudu je z jeho činnosti známo, že shora uvedená plná moc byla podepsána osobami, které neměly oprávnění JUDr. Veseckou k zastupování zmocnit.“

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=B8EA44C95A4D42D3E05333F21FAC344B&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=25):

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1470-9 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1472-7 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1484-7 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1512-8 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1516-7 zo dňa 29.07.2022.

Mestský súd v Prahe teda jednoznačne a konštantne ustálil, že Juraj Krúpa nikdy nebol bez Súhlasu ČNB oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, a teda nebol ani oprávnený, sám ani spoločne s inou osobou, udeliť akékoľvek plnomocenstvo tretej osobe na zastupovanie veriteľa pri vykonávaní akýchkoľvek právnych úkonov.

Rovnako sa k problému konania v mene veriteľa postavila aj Banková rada ČNB, ktorá v odlišnom konaní  ustálila, že: „Pro úplnost bankovní rada dodává, že ani generální plná moc ze dne 8. 12. 2020 údajně udělená JUDr. Renátě Vesecké, Ph.D., advokátce zapsané pod ev. č. ČAK 13751, se sídlem Balbínova 223/5, Praha 2 Vinohrady (dále „paní Vesecká“) pány MSc. Jurajem Krúpou (dále „pan Juraj Krúpa“) a Vančurou na závěru shora nic nemění. Důvodem je to, že plná moc měla být udělena za Fond panem Jurajem Krúpou, který však jednal protiprávně jako člen představenstva Fondu, ačkoli byl osobou, která neměla k výkonu této funkce předchozí souhlas České národní banky vyžadovaný ZISIF, a proto nebyl oprávněn jednat jako člen představenstva. Pan Vančura sice v době udělení plné moci členem představenstva byl, ovšem členem jediným, ačkoli k přijetí platného rozhodnutí o udělení plné moci bylo podle názoru bankovní rady potřeba projevu vůle dvou členů představenstva disponujících k výkonu funkce předchozím souhlasem České národní banky.“.

Vzhľadom na vyššie uvedené konanie Juraja Krúpu v mene veriteľa smerujúce k udeleniu Generálneho plnomocenstva RV v rozhodnom čase (t.j. dňa 08.12.2020) nevyvolalo žiadne právne účinky, keďže Jurajovi Krúpovi nikdy (ani do dnešného dňa) nebol udelený Súhlas ČNB. Generálne plnomocenstvo RV je teda absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu nedodržania spôsobu konania v mene veriteľa. Absolútna neplatnosť Generálneho plnomocenstva RV spôsobuje, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou, pričom insolvenčný súd rozhodol o zastavení konania o tejto prihláške a o ukončení účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní.

Ako už bolo uvedené, vyššie popísaný zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

B. Spriaznenosť veriteľa s Dlžníkom podľa slovenského práva

Prihlásená pohľadávka má charakter tzv. pohľadávky spriazneného veriteľa, ktorá sa v reštrukturalizácii Dlžníka uspokojuje ako podriadená pohľadávka.

V zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) platí:

„Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie

a)                    štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby,

b)                    fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,

c)                    štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),

d)                    blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),

e)                    iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.“

V zmysle ust. § 9 ods. 3 ZKR platí: „Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.“

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR v spojení s ust. § 9 ods. 3 ZKR.

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom (okrem iného) z týchto dôvodov:

a)                    Dlžník vlastní vo veriteľovi spolu 180 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 2,95 % na základnom imaní veriteľa. Dlžník vlastní spolu 180 kusov akcií emitovaných veriteľom. Z toho 50 kusov vlastní Dlžník tak, že ich má na svojom účte, vo svojom mene a vykonáva aj ich správu. Ohľadom zvyšných 130 kusov platí, že ich má na svojom účte spoločnosť RM - S Market o.c.p., a.s., so sídlom Nám. SNP 14, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré mesto, Slovenská republika, IČO: 35 799 072, ktorá pre Dlžníka ako vlastníka 130 kusov akcií emitovaných veriteľom vykonáva držiteľskú správu týchto akcií;

b)                    Dlžník je jediným akcionárom spoločnosti Arca Capital Bohemia, a.s., so sídlom Michelská 966/74, 141 00 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 271 10 265 (ďalej len „Arca Capital Bohemia“). Spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní vo veriteľovi spolu 807 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 13,26 % na základnom imaní veriteľa. To znamená, že cez spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní Dlžník vo veriteľovi spolu ďalších 807 kusov akcií, čo predstavuje nepriamy podiel vo výške ďalších 13,26 % na základnom imaní veriteľa;

c)                    Dlžník ako osoba podľa ust. § 9 ods. 1 písm. b) ZKR má teda vo veriteľovi kvalifikovanú účasť minimálne vo výške 16,21 % (čo predstavuje súčet 2,95 % + 13,26 %), a teda veriteľ je vo vzťahu k Dlžníkovi osobou podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR.

Veriteľ je teda spriaznenou osobou Dlžníka, a preto jeho prihlásená pohľadávka má charakter pohľadávky spriazneného veriteľa.

V prípade konkurzu podľa § 95 ods. 2 a 3 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa sa v konkurze uspokojuje ako tzv. podriadená pohľadávka. Podriadené pohľadávky sa pritom v konkurze môžu zo všeobecnej podstaty uspokojiť jedine vtedy, ak došlo k úplnému uspokojeniu nezabezpečených pohľadávok nespriaznených pohľadávok – čiže štandardne je výška uspokojenia spriaznených veriteľov v konkurze 0 %.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa nemôže byť uspokojená rovnakým alebo lepším spôsobom ako iné pohľadávky. To znamená, že uspokojenie spriaznených veriteľov musí byť v reštrukturalizácii nastavené vždy horšie ako uspokojenie iných veriteľov.

C. Duplicitné prihlásenie tých istých pohľadávok

Na základe súhrnnej prihlášky bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka č. 1 ako pohľadávka na zaplatenie zmenky vystavenej dňa 30.03.2020, splatnej dňa 30.06.2020, znejúcej na sumu 840.000,- CZK (ďalej len „Zmenka zo dňa 30.03.2020“). Na základe tej istej súhrnnej prihlášky bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka č. 4 ako pohľadávka na vrátenie pôžičky poskytnutej na základe Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 08.01.2020 medzi prihláseným veriteľom ako veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Zmluva o pôžičke zo dňa 08.01.2020“) (pôžička poskytnutá na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.01.2020 ďalej len „Pôžička zo dňa 08.01.2020“ a pohľadávka na vrátenie Pôžičky zo dňa 08.01.2020 ďalej len „Pohľadávka z Pôžičky zo dňa 08.01.2020“). Zmluva o pôžičke zo dňa 08.01.2020 bola zmenená (čo do predĺženia splatnosti pôžičky) na základe Dodatku č. 1 uzavretého dňa 30.03.2020 medzi veriteľom ako prihláseným veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Dodatok zo dňa 30.03.2020“).

V zmysle čl. III. Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.01.2020 (s názvom „Zajištění poskytnuté zápůjčky“) platí, že: „Dlužníkův závazek splatit Věřiteli zápůjčku řádně a včas, včetně příslušenství, je zajištěn směnkou.“

Veriteľ si účelovo prihlásil tie isté pohľadávky. Veriteľ si prakticky nárokuje od Dlžníka dvojnásobné plnenie. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.01.2020 v znení Dodatku zo dňa 30.03.2020 vyplýva, že splnenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 08.01.2020 má byť zabezpečené zmenkou. Dlžník týmto uvádza, že zabezpečovacou zmenkou podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.01.2020 v znení Dodatku zo dňa 30.03.2020 je práve Zmenka zo dňa 30.03.2020. 

O Zmenke zo dňa 30.03.2020 platí, že:

a)                    deň vystavenia Zmenky zo dňa 30.03.2020 = deň uzavretia Dodatku zo dňa 30.03.2020 k Zmluve o pôžičke zo dňa 08.01.2020;

b)                    deň splatnosti Zmenky zo dňa 30.03.2020 = deň splatnosti Pôžičky zo dňa 08.01.2020 (podľa Dodatku zo dňa 30.03.2020 k Zmluve o pôžičke zo dňa 08.01.2020).

Veriteľ teda požaduje vrátenie Pôžičky zo dňa 08.01.2020 a súčasne zaplatenie zmenkovej sumy zo zabezpečovacej Zmenky zo dňa 30.03.2020. V prípade, ak by prihlášky pohľadávok 1 a 4 netrpeli ďalšími zásadnými vadami, tak by veriteľ mal nanajvýš nárok na jedno plnenie – a nie nárok na plnenie z titulu pohľadávky 1 a aj plnenie z titulu pohľadávky 4. Pohľadávka 1 a pohľadávka 4 sú vzájomne previazané, pričom nie je v súlade s právom požadovať paralelné splnenie oboch. Išlo by o bezdôvodné obohatenie veriteľa.

D. Nepredloženie originálu Zmenky zo dňa 30.03.2020

Dlžníkovi ani slovenskému správcovi nebol predložený originál Zmenky zo dňa 30.03.2020.

Všeobecne platí, že zmenky sú obežiteľnými cennými papiermi. V prípade, že veriteľ uplatňuje práva zo zmenky, tak je veriteľ povinný sa prezentovať originálom zmenky. Len po predložení originálu zmenky je možné verifikovať aktívnu vecnú legitimáciu veriteľa. Výlučne po predložení originálu zmenky je zmenkový dlžník schopný kvalifikovane posúdiť, kto je aktuálny majiteľ zmenky (pretože táto mohla byť indosovaná) a či nárok zo zmenky je po práve. Predloženie originálu zmenky je jedinečné a nenahraditeľné v tom, že až po predložení originálu zmenky zo strany majiteľa zmenky sa zmenkový dlžník môže presvedčiť o formálnej správnosti zmenky, ako aj formálne skontrolovať, či predkladateľovi zmenky vôbec svedčí aktívna vecná legitimácia (t.j. nepretržitý rad indosamentov), prípadne iné skutočnosti vyplývajúce zo skriptúry originálu zmenky.

Povinnosť predložiť originál zmenky o to viac platí v súdnych a insolvenčných konaniach, kde súdy a insolvenční správcovia musia s odbornou starostlivosťou posúdiť, akej osobe svedčí právo a že toto právo svedčí danej osobe nielen ku dňu začatia určitého konania, ale až do momentu relevantného rozhodnutia príslušného orgánu (napr. rozhodnutie o potvrdení reorganizačného plánu; rozhodnutie o rozvrhu výťažku; rozhodnutie v súdnom spore o zaplatenie pohľadávky; rozhodnutie v incidenčnom spore). Práve za týmto účelom je potrebné, aby došlo k prezentácii originálu zmenky nielen v čase prvého uplatnenia práva zo zmenky na súde alebo u správcu (napr. v čase podania žaloby; v čase podania prihlášky do insolvenčného konania / konkurzu / reorganizácie), ale aby aj došlo k uloženiu originálu zmenky do relevantnej úschovy. Jedine tak sa zabezpečí právna istota, že v priebehu príslušného súdneho konania alebo insolvenčného konania / konkurzu / reorganizácie nedôjde bez vedomosti Dlžníka  a príslušného súdu či správcu k zmene majiteľa zmenky.

Slovenskému správcovi nebolo preukázané, že veriteľ je skutočným a aktuálnym vlastníkom Zmenky zo dňa 30.03.2020.

Skutočnosť, že by veriteľ mal byť skutočným a aktuálnym vlastníkom Zmenky zo dňa 30.03.2020 v žiadnom prípade nepreukazuje 2,5 roka starý Odovzdávajúci protokol („Předávací protokol“) zo dňa 08.04.2020 uzavretý medzi veriteľom ako odovzdávajúcim a spoločnosťou UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 – Michle, Česká republika, IČO: 649 48 242 (ďalej len „UniCredit“) ako preberajúcim (ďalej len „Protokol / Zmenka zo dňa 30.03.2020“). Skutočnosť, že by veriteľ mal byť skutočným a aktuálnym vlastníkom Zmenky zo dňa 24.07.2018 v žiadnom prípade nepreukazuje ani Potvrdenie o uložení zmeniek v trezore UniCredit Bank („Potvrzení o uložení směnek v trezoru UniCredit Bank“) z neznámeho dňa vystavené spoločnosťou UniCredit (ďalej len „Potvrdenie o uložení zmeniek“), ktorého prílohou má byť 5 kusov kópií zmeniek, ktoré však veriteľ nepriložil. Z Potvrdenia o uložení zmeniek nie je zrejmé, kto mal konať v mene veriteľa.

Protokol / Zmenka zo dňa 30.03.2020 a Potvrdenie o uložení zmeniek nanajvýš potvrdzujú, že za bližšie nešpecifikovaných podmienok bola spoločnosti UniCredit odovzdaná Zmenka zo dňa 30.03.2020. Nie sú známe žiadne podmienky, za akých bola Zmenka zo dňa 30.03.2020 odovzdaná, na aký účel, aká je dohodnutá doba odovzdania, aké sú podmienky vydania Zmenky zo dňa 30.03.2020 zo strany UniCredit a v prospech akej osoby. Protokol / Zmenka zo dňa 30.03.2020 a Potvrdenie o uložení zmeniek nepreukazujú skutočnosť, kde sa aktuálne nachádza Zmenka zo dňa 30.03.2020 a kto je jej skutočným vlastníkom.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je prihlásená pohľadávka sporná čo do dôvodu, výšky a vymáhateľnosti.

Úroky

1777,65 EUR

Prihlásená pohľadávka, vrátane prihláseného príslušenstva, je v celom rozsahu neoprávnená. Predmetnú prihlášku do reštrukturalizácie Dlžníka podal (ako pri väčšine veriteľov) v mene veriteľa insolvenčný správca ustanovený v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom v Českej republike pred Mestským súdom v Prahe (ďalej len „Český insolvenčný správca“ a „Hlavné insolvenčné konanie“). Český insolvenčný správca prihlásil pohľadávku presne tak, ako bola prihlásená do Hlavného insolvenčného konania. Kľúčové je, že prihlásená pohľadávka nebola v rámci Hlavného insolvenčného konania zaradená na tzv. prieskumné konanie, keďže bola vyhodnotená ako pohľadávka prihlásená neoprávnenou osobou (v danom prípade JUDr. Veseckou konajúcou za veriteľa na základe absolútne neplatného plnomocenstva, keďže v čase udelenia tohto plnomocenstva nemal veriteľ riadne ustanovený štatutárny orgán). V čase podania prihlášky pohľadávky do Hlavého insolvenčného konania mal veriteľ len jedného člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne. V čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka nemal veriteľ ustanoveného žiadneho člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne.

Z dôvodu nezaradenia prihlášky pohľadávky na prieskumné konanie v rámci Hlavného insolvenčného konania a predovšetkým z dôvodu, že veriteľ nemá riadne ustanovený štatutárny orgán, rozhodol Mestský súd v Prahe ako príslušný insolvenčný súd o zastavení súdneho konania o prihláške pohľadávky s tým, že právoplatnosťou tohto súdneho rozhodnutia končí účasť veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní. Konzekvenciou uvedeného teda je, že veriteľ pre zásadné vady prihlášky pohľadávky nie je (nebude) účastníkom Hlavného insolvenčného konania a jeho pohľadávka nebude uspokojovaná v rámci Hlavného insolvenčného konania. Uvedené by malo rovnako platiť aj na účely reštrukturalizácie Dlžníka vedenej v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I. Zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

A. Podanie prihlášky pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania neoprávnenou osobou:

V tejto časti sú bližšie špecifikované dôvody, pre ktoré sa má za to, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou.

Prihláška pohľadávky bola podpísaná neoprávnenou osobou JUDr. Renatou Veseckou, Ph.D., advokátkou, so sídlom Balbínova 223/5, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 736 29 146 (ďalej len „Renata Vesecká“). Z príloh prihlášky vyplýva, že Renata Vesecká konala na základe dokumentu datovaného dňom 08.12.2020 s názvom „Plná moc“ (ďalej len „Generálne plnomocenstvo RV“). Generálne plnomocenstvo RV je však absolútne neplatným právnym úkonom, pretože ho za veriteľa neudelili oprávnené osoby.

Z Generálneho plnomocenstva RV vyplýva, že za veriteľa pri jeho udeľovaní dňa 08.12.2020 mali konať nasledovné dve osoby: (i) Ing. Mojmír Vančura, s trvalým bydliskom Červená Skála 375, Řež, 250 68 Husinec, Česká republika (ďalej len „Mojmír Vančura“) a (ii) MSc. Juraj Krúpa, s trvalým bydliskom Trstínska 7369/11, 841 06 Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica, Slovenská republika (ďalej len „Juraj Krúpa“). V zmysle článku 26 stanov veriteľa v aktuálnom znení platí, že veriteľ koná vždy prostredníctvom dvoch členov predstavenstva konajúcich spoločne. Uvedenému zodpovedá aj zápis spôsobu konania v mene veriteľa v obchodnom registri Českej republiky (ďalej len „ORČR“).

V čase udelenia Generálneho plnomocenstva RV bol jediným riadnym čelnom predstavenstva veriteľa Mojmír Vančura. Dňa 30.11.2020 bola spísaná Notárska zápisnica spísaná notárom Mgr. Pavlem Hutákem dňa 30.11.2020, sp. zn. NZ 219/2020 (ďalej len „Notárska zápisnica – Juraj Krúpa“), ktorou mala dozorná rada veriteľa s účinnosťou od 01.12.2020 zvoliť do funkcie člena predstavenstva veriteľa Juraja Krúpu. V čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa nebol Jurajovi Krúpovi udelený predchádzajúci súhlas ČNB na výkon funkcie člena predstavenstva veriteľa.

Veriteľ bol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa a tiež v čase podpisu Generálneho plnomocenstva RV fondom kvalifikovaných investorov podliehajúcim dohľadu ČNB. Na veriteľa sa v rozhodnom čase vzťahovali ustanovenia zákona č. 240/2013 Sb. o investičních společnostech a investičních fondech v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o investičných spoločnostiach“).

V zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osoba investiční společnosti, samosprávného investičního fondu, zahraniční osoby s povolením podle § 481 a hlavního administrátora a osoba vykonávající funkci podle § 21 odst. 5, jakož i fyzická osoba, která je zmocněna právnickou osobou, jež je individuálním statutárním orgánem investičního fondu, aby ji ve statutárním orgánu tohoto investičního fondu zastupovala, jestliže není členem statutárního orgánu nebo jinou vedoucí osobou této právnické osoby a nemá předchozí souhlas České národní banky podle této hlavy, musí mít k výkonu své funkce předchozí souhlas České národní banky.“.

V zmysle ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osobou se pro účely tohoto zákona rozumí statutární orgán, člen statutárního orgánu, ředitel právnické osoby nebo osoba, která jiným způsobem skutečně řídí činnost právnické osoby. Je-li statutárním orgánem nebo členem statutárního orgánu právnická osoba, vedoucí osobou se rozumí fyzická osoba, která je touto právnickou osobou zmocněna, aby jí ve statutárním orgánu zastupovala.“.

Každý člen štatutárneho orgánu fondu kvalifikovaných investorov teda musí v zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach v spojení s ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach mať k výkonu svojej funkcie predchádzajúci súhlas ČNB. Keďže Jurajovi Krúpovi nebol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa (a ani nikdy dodatočne) udelený predchádzajúci súhlas ČNB s výkonom funkcie člena predstavenstva veriteľa (ďalej len „Súhlas ČNB“), Juraj Krúpa nebol oprávnený vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu veriteľa a akokoľvek konať v mene veriteľa. Juraj Krúpa teda nebol oprávnený vykonať žiadny právny úkon v mene veriteľa, vrátane podpísania Generálneho plnomocenstva RV a/alebo akéhokoľvek iného právneho úkonu v mene veriteľa.  

Neoprávnenosť konania Juraja Krúpu preukazuje najmä udelenie pokuty zo strany ČNB Jurajovi Krúpovi za vykonávanie funkcie člena predstavenstva veriteľa bez Súhlasu ČNB. ČNB Rozhodnutím č.j. 2021/87717/570 zo dňa 27.08.2021, sp. zn. Sp/2020/4337/573 (ďalej len „Rozhodnutie ČNB o pokute“), ktoré bolo následne potvrdené Rozhodnutím bankovej rady ČNB o rozklade č.j. 2021/124367/CNB/110 zo dňa 09.12.2021, sp. zn. Sp/2020/437/573 573 (ďalej len „Potvrdzujúce rozhodnutie bankovej rady o pokute“), rozhodla o udelení pokuty Jurajovi Krúpovi za to, že úmyselne bez predchádzajúceho súhlasu ČNB vykonával funkciu člena predstavenstva veriteľa, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach. V odôvodnení Rozhodnutia ČNB o pokute ČNB okrem iného ustálila, že: „S ohledem na požadavek předchozího souhlasu České národní banky, přičemž předmětem posuzování Českou národní bankou je naplnění předpokladů pro řádný výkon funkce (tj. důvěryhodnost, znalosti a zkušenosti osoby), je zjevné, že bez souhlasu České národní banky nemůže fyzická osoba vykonávat funkci vedoucí osoby, tzn. ani člena představenstva investičního fondu.“.

Keďže Jurajovi Krúpovi pre absenciu Súhlasu ČNB v súlade s ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach nevzniklo oprávnenie vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, tak jediným členom predstavenstva veriteľa, ktorý bol v rozhodnom čase oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, bol Mojmír Vančura. Žiadne iné osoby (odlišné od Mojmíra Vančuru) neboli v rozhodnom čase oprávnené konať v mene veriteľa, a teda ani nemohli udeliť žiadne plnomocenstvo na zastupovanie veriteľa. Dôsledkom toho, že Juraj Krúpa bol do funkcie člena predstavenstva veriteľa ustanovený bez Súhlasu ČNB je, že Juraj Krúpa nebol oprávnený platne a účinne vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa.

Uvedené preukazuje aj rozhodovacia prax Mestského súdu v Prahe (verejne dostupné na ISIR), ktorý sa vo svojich rozhodnutiach opakovane vyjadroval k vecne a právne obdobnej veci, a to k udeleniu plnomocenstva na zastupovanie veriteľa zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu a dokonca uzavrel, že voľba člena predstavenstva investičného fondu nenadobudne účinky skôr, ako je tomuto členovi udelený súhlas ČNB.

Predmetom konaní pred Mestským súdom v Prahe bolo rozhodovanie o prihláškach pohľadávok veriteľa do insolvenčného konania spoločnosti Acquisition Capital vedeného Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 90 INS 7368/2021 (ďalej len „Insolvenčné konanie – Acquisition Capital“). Veriteľ si mal do Insolvenčného konania - Acquisition Capital prihlásiť niekoľko pohľadávok. Pri podaní a podpísaní prihlášok týchto pohľadávok mala veriteľa zastupovať Renata Vesecká, a to na základe Generálneho plnomocenstva RV. Mestský súd v Prahe v konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital rozhodol tak, že konania o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital zastavil, a to z dôvodu, že Renata Vesecká nebola oprávnená zastupovať veriteľa pri podaní prihlášok do Insolvenčného konania - Acquisition Capital z dôvodu neplatnosti plnomocenstva udeleného zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu. Mestský súd v Prahe v odôvodnení rozhodnutí o zastavení konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital ustálil, že: „Soud odkazuje zejména na § 515 zák.č. 240/2013 Sb., o investičních společnostech a investičních fondech (ZISIF) dle něhož volba člena představenstva uzavřeného investičního fondu nabývá účinnosti až okamžikem, kdy je k takovému jmenování udělen souhlas dohledového orgánu České národní banky, jak vyplývá z výše uvedeného tento souhlas udělen Juraji Krúpovi nebyl. Vzhledem k tomu, že nebylo doloženo udělení tohoto souhlasu a Juraj Krúpa nebyl zapsán, jako člen představenstva ani do obchodního rejstříku soud nemá za to, že byl oprávněn plnou moc udělit. Bez souhlasu dohledového orgánu České národní banky jeho volba členem představenstva uzavřeného investičního fondu nenabyla účinnosti.“.

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=C00D86EA34263444E05333F21FAC460E&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=2):

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P100-5 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P101-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P102-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P103-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P104-3 zo dňa 25.04.2022.

Obdobne Mestský súd v Prahe rozhodol aj o prihláškach pohľadávok veriteľa do Hlavného insolvenčného konania Dlžníka. Ako už bolo uvedené, Mestský súd v Prahe rozhodol o zastavení konaní o prihláškach veriteľa do Hlavného insolvenčného konania. Mestský súd v Prahe pritom skonštatoval, že: „Zdejšímu soudu je z jeho činnosti známo, že shora uvedená plná moc byla podepsána osobami, které neměly oprávnění JUDr. Veseckou k zastupování zmocnit.“

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=B8EA44C95A4D42D3E05333F21FAC344B&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=25):

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1470-9 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1472-7 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1484-7 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1512-8 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1516-7 zo dňa 29.07.2022.

Mestský súd v Prahe teda jednoznačne a konštantne ustálil, že Juraj Krúpa nikdy nebol bez Súhlasu ČNB oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, a teda nebol ani oprávnený, sám ani spoločne s inou osobou, udeliť akékoľvek plnomocenstvo tretej osobe na zastupovanie veriteľa pri vykonávaní akýchkoľvek právnych úkonov.

Rovnako sa k problému konania v mene veriteľa postavila aj Banková rada ČNB, ktorá v odlišnom konaní  ustálila, že: „Pro úplnost bankovní rada dodává, že ani generální plná moc ze dne 8. 12. 2020 údajně udělená JUDr. Renátě Vesecké, Ph.D., advokátce zapsané pod ev. č. ČAK 13751, se sídlem Balbínova 223/5, Praha 2 Vinohrady (dále „paní Vesecká“) pány MSc. Jurajem Krúpou (dále „pan Juraj Krúpa“) a Vančurou na závěru shora nic nemění. Důvodem je to, že plná moc měla být udělena za Fond panem Jurajem Krúpou, který však jednal protiprávně jako člen představenstva Fondu, ačkoli byl osobou, která neměla k výkonu této funkce předchozí souhlas České národní banky vyžadovaný ZISIF, a proto nebyl oprávněn jednat jako člen představenstva. Pan Vančura sice v době udělení plné moci členem představenstva byl, ovšem členem jediným, ačkoli k přijetí platného rozhodnutí o udělení plné moci bylo podle názoru bankovní rady potřeba projevu vůle dvou členů představenstva disponujících k výkonu funkce předchozím souhlasem České národní banky.“.

Vzhľadom na vyššie uvedené konanie Juraja Krúpu v mene veriteľa smerujúce k udeleniu Generálneho plnomocenstva RV v rozhodnom čase (t.j. dňa 08.12.2020) nevyvolalo žiadne právne účinky, keďže Jurajovi Krúpovi nikdy (ani do dnešného dňa) nebol udelený Súhlas ČNB. Generálne plnomocenstvo RV je teda absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu nedodržania spôsobu konania v mene veriteľa. Absolútna neplatnosť Generálneho plnomocenstva RV spôsobuje, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou, pričom insolvenčný súd rozhodol o zastavení konania o tejto prihláške a o ukončení účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní.

Ako už bolo uvedené, vyššie popísaný zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

B. Spriaznenosť veriteľa s Dlžníkom podľa slovenského práva

Prihlásená pohľadávka má charakter tzv. pohľadávky spriazneného veriteľa, ktorá sa v reštrukturalizácii Dlžníka uspokojuje ako podriadená pohľadávka.

V zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) platí:

„Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie

a)                    štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby,

b)                    fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,

c)                    štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),

d)                    blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),

e)                    iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.“

V zmysle ust. § 9 ods. 3 ZKR platí: „Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.“

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR v spojení s ust. § 9 ods. 3 ZKR.

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom (okrem iného) z týchto dôvodov:

a)                    Dlžník vlastní vo veriteľovi spolu 180 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 2,95 % na základnom imaní veriteľa. Dlžník vlastní spolu 180 kusov akcií emitovaných veriteľom. Z toho 50 kusov vlastní Dlžník tak, že ich má na svojom účte, vo svojom mene a vykonáva aj ich správu. Ohľadom zvyšných 130 kusov platí, že ich má na svojom účte spoločnosť RM - S Market o.c.p., a.s., so sídlom Nám. SNP 14, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré mesto, Slovenská republika, IČO: 35 799 072, ktorá pre Dlžníka ako vlastníka 130 kusov akcií emitovaných veriteľom vykonáva držiteľskú správu týchto akcií;

b)                    Dlžník je jediným akcionárom spoločnosti Arca Capital Bohemia, a.s., so sídlom Michelská 966/74, 141 00 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 271 10 265 (ďalej len „Arca Capital Bohemia“). Spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní vo veriteľovi spolu 807 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 13,26 % na základnom imaní veriteľa. To znamená, že cez spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní Dlžník vo veriteľovi spolu ďalších 807 kusov akcií, čo predstavuje nepriamy podiel vo výške ďalších 13,26 % na základnom imaní veriteľa;

c)                    Dlžník ako osoba podľa ust. § 9 ods. 1 písm. b) ZKR má teda vo veriteľovi kvalifikovanú účasť minimálne vo výške 16,21 % (čo predstavuje súčet 2,95 % + 13,26 %), a teda veriteľ je vo vzťahu k Dlžníkovi osobou podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR.

Veriteľ je teda spriaznenou osobou Dlžníka, a preto jeho prihlásená pohľadávka má charakter pohľadávky spriazneného veriteľa.

V prípade konkurzu podľa § 95 ods. 2 a 3 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa sa v konkurze uspokojuje ako tzv. podriadená pohľadávka. Podriadené pohľadávky sa pritom v konkurze môžu zo všeobecnej podstaty uspokojiť jedine vtedy, ak došlo k úplnému uspokojeniu nezabezpečených pohľadávok nespriaznených pohľadávok – čiže štandardne je výška uspokojenia spriaznených veriteľov v konkurze 0 %.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa nemôže byť uspokojená rovnakým alebo lepším spôsobom ako iné pohľadávky. To znamená, že uspokojenie spriaznených veriteľov musí byť v reštrukturalizácii nastavené vždy horšie ako uspokojenie iných veriteľov.

C. Duplicitné prihlásenie tých istých pohľadávok

Na základe súhrnnej prihlášky bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka č. 1 ako pohľadávka na zaplatenie zmenky vystavenej dňa 30.03.2020, splatnej dňa 30.06.2020, znejúcej na sumu 840.000,- CZK (ďalej len „Zmenka zo dňa 30.03.2020“). Na základe tej istej súhrnnej prihlášky bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka č. 4 ako pohľadávka na vrátenie pôžičky poskytnutej na základe Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 08.01.2020 medzi prihláseným veriteľom ako veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Zmluva o pôžičke zo dňa 08.01.2020“) (pôžička poskytnutá na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.01.2020 ďalej len „Pôžička zo dňa 08.01.2020“ a pohľadávka na vrátenie Pôžičky zo dňa 08.01.2020 ďalej len „Pohľadávka z Pôžičky zo dňa 08.01.2020“). Zmluva o pôžičke zo dňa 08.01.2020 bola zmenená (čo do predĺženia splatnosti pôžičky) na základe Dodatku č. 1 uzavretého dňa 30.03.2020 medzi veriteľom ako prihláseným veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Dodatok zo dňa 30.03.2020“).

V zmysle čl. III. Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.01.2020 (s názvom „Zajištění poskytnuté zápůjčky“) platí, že: „Dlužníkův závazek splatit Věřiteli zápůjčku řádně a včas, včetně příslušenství, je zajištěn směnkou.“

Veriteľ si účelovo prihlásil tie isté pohľadávky. Veriteľ si prakticky nárokuje od Dlžníka dvojnásobné plnenie. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.01.2020 v znení Dodatku zo dňa 30.03.2020 vyplýva, že splnenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 08.01.2020 má byť zabezpečené zmenkou. Dlžník týmto uvádza, že zabezpečovacou zmenkou podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.01.2020 v znení Dodatku zo dňa 30.03.2020 je práve Zmenka zo dňa 30.03.2020. 

O Zmenke zo dňa 30.03.2020 platí, že:

a)                    deň vystavenia Zmenky zo dňa 30.03.2020 = deň uzavretia Dodatku zo dňa 30.03.2020 k Zmluve o pôžičke zo dňa 08.01.2020;

b)                    deň splatnosti Zmenky zo dňa 30.03.2020 = deň splatnosti Pôžičky zo dňa 08.01.2020 (podľa Dodatku zo dňa 30.03.2020 k Zmluve o pôžičke zo dňa 08.01.2020).

Veriteľ teda požaduje vrátenie Pôžičky zo dňa 08.01.2020 a súčasne zaplatenie zmenkovej sumy zo zabezpečovacej Zmenky zo dňa 30.03.2020. V prípade, ak by prihlášky pohľadávok 1 a 4 netrpeli ďalšími zásadnými vadami, tak by veriteľ mal nanajvýš nárok na jedno plnenie – a nie nárok na plnenie z titulu pohľadávky 1 a aj plnenie z titulu pohľadávky 4. Pohľadávka 1 a pohľadávka 4 sú vzájomne previazané, pričom nie je v súlade s právom požadovať paralelné splnenie oboch. Išlo by o bezdôvodné obohatenie veriteľa.

D. Nepredloženie originálu Zmenky zo dňa 30.03.2020

Dlžníkovi ani slovenskému správcovi nebol predložený originál Zmenky zo dňa 30.03.2020.

Všeobecne platí, že zmenky sú obežiteľnými cennými papiermi. V prípade, že veriteľ uplatňuje práva zo zmenky, tak je veriteľ povinný sa prezentovať originálom zmenky. Len po predložení originálu zmenky je možné verifikovať aktívnu vecnú legitimáciu veriteľa. Výlučne po predložení originálu zmenky je zmenkový dlžník schopný kvalifikovane posúdiť, kto je aktuálny majiteľ zmenky (pretože táto mohla byť indosovaná) a či nárok zo zmenky je po práve. Predloženie originálu zmenky je jedinečné a nenahraditeľné v tom, že až po predložení originálu zmenky zo strany majiteľa zmenky sa zmenkový dlžník môže presvedčiť o formálnej správnosti zmenky, ako aj formálne skontrolovať, či predkladateľovi zmenky vôbec svedčí aktívna vecná legitimácia (t.j. nepretržitý rad indosamentov), prípadne iné skutočnosti vyplývajúce zo skriptúry originálu zmenky.

Povinnosť predložiť originál zmenky o to viac platí v súdnych a insolvenčných konaniach, kde súdy a insolvenční správcovia musia s odbornou starostlivosťou posúdiť, akej osobe svedčí právo a že toto právo svedčí danej osobe nielen ku dňu začatia určitého konania, ale až do momentu relevantného rozhodnutia príslušného orgánu (napr. rozhodnutie o potvrdení reorganizačného plánu; rozhodnutie o rozvrhu výťažku; rozhodnutie v súdnom spore o zaplatenie pohľadávky; rozhodnutie v incidenčnom spore). Práve za týmto účelom je potrebné, aby došlo k prezentácii originálu zmenky nielen v čase prvého uplatnenia práva zo zmenky na súde alebo u správcu (napr. v čase podania žaloby; v čase podania prihlášky do insolvenčného konania / konkurzu / reorganizácie), ale aby aj došlo k uloženiu originálu zmenky do relevantnej úschovy. Jedine tak sa zabezpečí právna istota, že v priebehu príslušného súdneho konania alebo insolvenčného konania / konkurzu / reorganizácie nedôjde bez vedomosti Dlžníka  a príslušného súdu či správcu k zmene majiteľa zmenky.

Slovenskému správcovi nebolo preukázané, že veriteľ je skutočným a aktuálnym vlastníkom Zmenky zo dňa 30.03.2020.

Skutočnosť, že by veriteľ mal byť skutočným a aktuálnym vlastníkom Zmenky zo dňa 30.03.2020 v žiadnom prípade nepreukazuje 2,5 roka starý Odovzdávajúci protokol („Předávací protokol“) zo dňa 08.04.2020 uzavretý medzi veriteľom ako odovzdávajúcim a spoločnosťou UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 – Michle, Česká republika, IČO: 649 48 242 (ďalej len „UniCredit“) ako preberajúcim (ďalej len „Protokol / Zmenka zo dňa 30.03.2020“). Skutočnosť, že by veriteľ mal byť skutočným a aktuálnym vlastníkom Zmenky zo dňa 24.07.2018 v žiadnom prípade nepreukazuje ani Potvrdenie o uložení zmeniek v trezore UniCredit Bank („Potvrzení o uložení směnek v trezoru UniCredit Bank“) z neznámeho dňa vystavené spoločnosťou UniCredit (ďalej len „Potvrdenie o uložení zmeniek“), ktorého prílohou má byť 5 kusov kópií zmeniek, ktoré však veriteľ nepriložil. Z Potvrdenia o uložení zmeniek nie je zrejmé, kto mal konať v mene veriteľa.

Protokol / Zmenka zo dňa 30.03.2020 a Potvrdenie o uložení zmeniek nanajvýš potvrdzujú, že za bližšie nešpecifikovaných podmienok bola spoločnosti UniCredit odovzdaná Zmenka zo dňa 30.03.2020. Nie sú známe žiadne podmienky, za akých bola Zmenka zo dňa 30.03.2020 odovzdaná, na aký účel, aká je dohodnutá doba odovzdania, aké sú podmienky vydania Zmenky zo dňa 30.03.2020 zo strany UniCredit a v prospech akej osoby. Protokol / Zmenka zo dňa 30.03.2020 a Potvrdenie o uložení zmeniek nepreukazujú skutočnosť, kde sa aktuálne nachádza Zmenka zo dňa 30.03.2020 a kto je jej skutočným vlastníkom.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je prihlásená pohľadávka sporná čo do dôvodu, výšky a vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0

Poplatok z omeškania

0

Náklady z uplatnenia

0

Spolu

36327,07 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Arca Capital CEE, uzavřený investiční fond, a.s., Doudlebská 1699/5, 14000 Praha 4, Česká republika

Por. č. v ZP

94

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

20000000

9665057,15

29665057,15

Prihlásené v EUR

EUR

822605,19

397526,31

0

0

0

1220131,5

Zistené v EUR

EUR

0

0

0

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

822605,19 EUR

Na základe prihlášky pohľadávky č. 2 bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka na vrátenie pôžičky, ktorá mala byť Dlžníkovi poskytnutá na základe Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 19.05.2014 medzi prihláseným veriteľom ako veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Zmluva o pôžičke zo dňa 19.05.2014“) (pôžička poskytnutá na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 19.05.2014 ďalej len „Pôžička zo dňa 19.05.2014“ a pohľadávka na vrátenie Pôžičky zo dňa 19.05.2014 ďalej len „Pohľadávka z Pôžičky zo dňa 19.05.2014“).

Zmluva o pôžičke zo dňa 19.05.2014 bola zmenená na základe:

-                      Dodatku č. 1 uzavretého dňa 29.06.2015 medzi prihláseným veriteľom ako veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Dodatok zo dňa 29.06.2015“) - čo do predĺženia splatnosti pôžičky a výšky zmluvnej pokuty za omeškanie,

-                      Dodatku č. 2 uzavretého dňa 21.12.2016 medzi prihláseným veriteľom ako veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Dodatok zo dňa 21.12.2016“) - čo do predĺženia splatnosti pôžičky,

-                      Dodatku č. 3 uzavretého dňa 28.12.2018 medzi prihláseným veriteľom ako veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Dodatok zo dňa 28.12.2018“) - čo do predĺženia splatnosti pôžičky.

Prihlásená pohľadávka, vrátane prihláseného príslušenstva, je v celom rozsahu sporná. Predmetnú prihlášku do reštrukturalizácie Dlžníka podal (ako pri väčšine veriteľov) v mene veriteľa insolvenčný správca ustanovený v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom v Českej republike pred Mestským súdom v Prahe (ďalej len „Český insolvenčný správca“ a „Hlavné insolvenčné konanie“). Český insolvenčný správca prihlásil pohľadávku presne tak, ako bola prihlásená do Hlavného insolvenčného konania. Kľúčové je, že prihlásená pohľadávka nebola v rámci Hlavného insolvenčného konania zaradená na tzv. prieskumné konanie, keďže bola vyhodnotená ako pohľadávka prihlásená neoprávnenou osobou (v danom prípade JUDr. Veseckou konajúcou za veriteľa na základe absolútne neplatného plnomocenstva, keďže v čase udelenia tohto plnomocenstva nemal veriteľ riadne ustanovený štatutárny orgán). V čase podania prihlášky pohľadávky do Hlavého insolvenčného konania mal veriteľ len jedného člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne. V čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka nemal veriteľ ustanoveného žiadneho člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne.

Z dôvodu nezaradenia prihlášky pohľadávky na prieskumné konanie v rámci Hlavného insolvenčného konania a predovšetkým z dôvodu, že veriteľ nemá riadne ustanovený štatutárny orgán, rozhodol Mestský súd v Prahe ako príslušný insolvenčný súd o zastavení súdneho konania o prihláške pohľadávky s tým, že právoplatnosťou tohto súdneho rozhodnutia končí účasť veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní. Konzekvenciou uvedeného teda je, že veriteľ pre zásadné vady prihlášky pohľadávky nie je (nebude) účastníkom Hlavného insolvenčného konania a jeho pohľadávka nebude uspokojovaná v rámci Hlavného insolvenčného konania. Uvedené by malo rovnako platiť aj na účely reštrukturalizácie Dlžníka vedenej v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I. Zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

A. Podanie prihlášky pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania neoprávnenou osobou:

V tejto časti sú bližšie špecifikované dôvody, pre ktoré sa má za to, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou.

Prihláška pohľadávky bola podpísaná neoprávnenou osobou JUDr. Renatou Veseckou, Ph.D., advokátkou, so sídlom Balbínova 223/5, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 736 29 146 (ďalej len „Renata Vesecká“). Z príloh prihlášky vyplýva, že Renata Vesecká konala na základe dokumentu datovaného dňom 08.12.2020 s názvom „Plná moc“ (ďalej len „Generálne plnomocenstvo RV“). Generálne plnomocenstvo RV je však absolútne neplatným právnym úkonom, pretože ho za veriteľa neudelili oprávnené osoby.

Z Generálneho plnomocenstva RV vyplýva, že za veriteľa pri jeho udeľovaní dňa 08.12.2020 mali konať nasledovné dve osoby: (i) Ing. Mojmír Vančura, s trvalým bydliskom Červená Skála 375, Řež, 250 68 Husinec, Česká republika (ďalej len „Mojmír Vančura“) a (ii) MSc. Juraj Krúpa, s trvalým bydliskom Trstínska 7369/11, 841 06 Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica, Slovenská republika (ďalej len „Juraj Krúpa“). V zmysle článku 26 stanov veriteľa v aktuálnom znení platí, že veriteľ koná vždy prostredníctvom dvoch členov predstavenstva konajúcich spoločne. Uvedenému zodpovedá aj zápis spôsobu konania v mene veriteľa v obchodnom registri Českej republiky (ďalej len „ORČR“).

V čase udelenia Generálneho plnomocenstva RV bol jediným riadnym čelnom predstavenstva veriteľa Mojmír Vančura. Dňa 30.11.2020 bola spísaná Notárska zápisnica spísaná notárom Mgr. Pavlem Hutákem dňa 30.11.2020, sp. zn. NZ 219/2020 (ďalej len „Notárska zápisnica – Juraj Krúpa“), ktorou mala dozorná rada veriteľa s účinnosťou od 01.12.2020 zvoliť do funkcie člena predstavenstva veriteľa Juraja Krúpu. V čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa nebol Jurajovi Krúpovi udelený predchádzajúci súhlas ČNB na výkon funkcie člena predstavenstva veriteľa.

Veriteľ bol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa a tiež v čase podpisu Generálneho plnomocenstva RV fondom kvalifikovaných investorov podliehajúcim dohľadu ČNB. Na veriteľa sa v rozhodnom čase vzťahovali ustanovenia zákona č. 240/2013 Sb. o investičních společnostech a investičních fondech v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o investičných spoločnostiach“).

V zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osoba investiční společnosti, samosprávného investičního fondu, zahraniční osoby s povolením podle § 481 a hlavního administrátora a osoba vykonávající funkci podle § 21 odst. 5, jakož i fyzická osoba, která je zmocněna právnickou osobou, jež je individuálním statutárním orgánem investičního fondu, aby ji ve statutárním orgánu tohoto investičního fondu zastupovala, jestliže není členem statutárního orgánu nebo jinou vedoucí osobou této právnické osoby a nemá předchozí souhlas České národní banky podle této hlavy, musí mít k výkonu své funkce předchozí souhlas České národní banky.“.

V zmysle ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osobou se pro účely tohoto zákona rozumí statutární orgán, člen statutárního orgánu, ředitel právnické osoby nebo osoba, která jiným způsobem skutečně řídí činnost právnické osoby. Je-li statutárním orgánem nebo členem statutárního orgánu právnická osoba, vedoucí osobou se rozumí fyzická osoba, která je touto právnickou osobou zmocněna, aby jí ve statutárním orgánu zastupovala.“.

Každý člen štatutárneho orgánu fondu kvalifikovaných investorov teda musí v zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach v spojení s ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach mať k výkonu svojej funkcie predchádzajúci súhlas ČNB. Keďže Jurajovi Krúpovi nebol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa (a ani nikdy dodatočne) udelený predchádzajúci súhlas ČNB s výkonom funkcie člena predstavenstva veriteľa (ďalej len „Súhlas ČNB“), Juraj Krúpa nebol oprávnený vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu veriteľa a akokoľvek konať v mene veriteľa. Juraj Krúpa teda nebol oprávnený vykonať žiadny právny úkon v mene veriteľa, vrátane podpísania Generálneho plnomocenstva RV a/alebo akéhokoľvek iného právneho úkonu v mene veriteľa.  

Neoprávnenosť konania Juraja Krúpu preukazuje najmä udelenie pokuty zo strany ČNB Jurajovi Krúpovi za vykonávanie funkcie člena predstavenstva veriteľa bez Súhlasu ČNB. ČNB Rozhodnutím č.j. 2021/87717/570 zo dňa 27.08.2021, sp. zn. Sp/2020/4337/573 (ďalej len „Rozhodnutie ČNB o pokute“), ktoré bolo následne potvrdené Rozhodnutím bankovej rady ČNB o rozklade č.j. 2021/124367/CNB/110 zo dňa 09.12.2021, sp. zn. Sp/2020/437/573 573 (ďalej len „Potvrdzujúce rozhodnutie bankovej rady o pokute“), rozhodla o udelení pokuty Jurajovi Krúpovi za to, že úmyselne bez predchádzajúceho súhlasu ČNB vykonával funkciu člena predstavenstva veriteľa, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach. V odôvodnení Rozhodnutia ČNB o pokute ČNB okrem iného ustálila, že: „S ohledem na požadavek předchozího souhlasu České národní banky, přičemž předmětem posuzování Českou národní bankou je naplnění předpokladů pro řádný výkon funkce (tj. důvěryhodnost, znalosti a zkušenosti osoby), je zjevné, že bez souhlasu České národní banky nemůže fyzická osoba vykonávat funkci vedoucí osoby, tzn. ani člena představenstva investičního fondu.“.

Keďže Jurajovi Krúpovi pre absenciu Súhlasu ČNB v súlade s ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach nevzniklo oprávnenie vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, tak jediným členom predstavenstva veriteľa, ktorý bol v rozhodnom čase oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, bol Mojmír Vančura. Žiadne iné osoby (odlišné od Mojmíra Vančuru) neboli v rozhodnom čase oprávnené konať v mene veriteľa, a teda ani nemohli udeliť žiadne plnomocenstvo na zastupovanie veriteľa. Dôsledkom toho, že Juraj Krúpa bol do funkcie člena predstavenstva veriteľa ustanovený bez Súhlasu ČNB je, že Juraj Krúpa nebol oprávnený platne a účinne vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa.

Uvedené preukazuje aj rozhodovacia prax Mestského súdu v Prahe (verejne dostupné na ISIR), ktorý sa vo svojich rozhodnutiach opakovane vyjadroval k vecne a právne obdobnej veci, a to k udeleniu plnomocenstva na zastupovanie veriteľa zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu a dokonca uzavrel, že voľba člena predstavenstva investičného fondu nenadobudne účinky skôr, ako je tomuto členovi udelený súhlas ČNB.

Predmetom konaní pred Mestským súdom v Prahe bolo rozhodovanie o prihláškach pohľadávok veriteľa do insolvenčného konania spoločnosti Acquisition Capital vedeného Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 90 INS 7368/2021 (ďalej len „Insolvenčné konanie – Acquisition Capital“). Veriteľ si mal do Insolvenčného konania - Acquisition Capital prihlásiť niekoľko pohľadávok. Pri podaní a podpísaní prihlášok týchto pohľadávok mala veriteľa zastupovať Renata Vesecká, a to na základe Generálneho plnomocenstva RV. Mestský súd v Prahe v konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital rozhodol tak, že konania o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital zastavil, a to z dôvodu, že Renata Vesecká nebola oprávnená zastupovať veriteľa pri podaní prihlášok do Insolvenčného konania - Acquisition Capital z dôvodu neplatnosti plnomocenstva udeleného zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu. Mestský súd v Prahe v odôvodnení rozhodnutí o zastavení konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital ustálil, že: „Soud odkazuje zejména na § 515 zák.č. 240/2013 Sb., o investičních společnostech a investičních fondech (ZISIF) dle něhož volba člena představenstva uzavřeného investičního fondu nabývá účinnosti až okamžikem, kdy je k takovému jmenování udělen souhlas dohledového orgánu České národní banky, jak vyplývá z výše uvedeného tento souhlas udělen Juraji Krúpovi nebyl. Vzhledem k tomu, že nebylo doloženo udělení tohoto souhlasu a Juraj Krúpa nebyl zapsán, jako člen představenstva ani do obchodního rejstříku soud nemá za to, že byl oprávněn plnou moc udělit. Bez souhlasu dohledového orgánu České národní banky jeho volba členem představenstva uzavřeného investičního fondu nenabyla účinnosti.“.

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=C00D86EA34263444E05333F21FAC460E&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=2):

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P100-5 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P101-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P102-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P103-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P104-3 zo dňa 25.04.2022.

Obdobne Mestský súd v Prahe rozhodol aj o prihláškach pohľadávok veriteľa do Hlavného insolvenčného konania Dlžníka. Ako už bolo uvedené, Mestský súd v Prahe rozhodol o zastavení konaní o prihláškach veriteľa do Hlavného insolvenčného konania. Mestský súd v Prahe pritom skonštatoval, že: „Zdejšímu soudu je z jeho činnosti známo, že shora uvedená plná moc byla podepsána osobami, které neměly oprávnění JUDr. Veseckou k zastupování zmocnit.“

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=B8EA44C95A4D42D3E05333F21FAC344B&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=25):

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1470-9 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1472-7 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1484-7 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1512-8 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1516-7 zo dňa 29.07.2022.

Mestský súd v Prahe teda jednoznačne a konštantne ustálil, že Juraj Krúpa nikdy nebol bez Súhlasu ČNB oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, a teda nebol ani oprávnený, sám ani spoločne s inou osobou, udeliť akékoľvek plnomocenstvo tretej osobe na zastupovanie veriteľa pri vykonávaní akýchkoľvek právnych úkonov.

Rovnako sa k problému konania v mene veriteľa postavila aj Banková rada ČNB, ktorá v odlišnom konaní  ustálila, že: „Pro úplnost bankovní rada dodává, že ani generální plná moc ze dne 8. 12. 2020 údajně udělená JUDr. Renátě Vesecké, Ph.D., advokátce zapsané pod ev. č. ČAK 13751, se sídlem Balbínova 223/5, Praha 2 Vinohrady (dále „paní Vesecká“) pány MSc. Jurajem Krúpou (dále „pan Juraj Krúpa“) a Vančurou na závěru shora nic nemění. Důvodem je to, že plná moc měla být udělena za Fond panem Jurajem Krúpou, který však jednal protiprávně jako člen představenstva Fondu, ačkoli byl osobou, která neměla k výkonu této funkce předchozí souhlas České národní banky vyžadovaný ZISIF, a proto nebyl oprávněn jednat jako člen představenstva. Pan Vančura sice v době udělení plné moci členem představenstva byl, ovšem členem jediným, ačkoli k přijetí platného rozhodnutí o udělení plné moci bylo podle názoru bankovní rady potřeba projevu vůle dvou členů představenstva disponujících k výkonu funkce předchozím souhlasem České národní banky.“.

Vzhľadom na vyššie uvedené konanie Juraja Krúpu v mene veriteľa smerujúce k udeleniu Generálneho plnomocenstva RV v rozhodnom čase (t.j. dňa 08.12.2020) nevyvolalo žiadne právne účinky, keďže Jurajovi Krúpovi nikdy (ani do dnešného dňa) nebol udelený Súhlas ČNB. Generálne plnomocenstvo RV je teda absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu nedodržania spôsobu konania v mene veriteľa. Absolútna neplatnosť Generálneho plnomocenstva RV spôsobuje, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou, pričom insolvenčný súd rozhodol o zastavení konania o tejto prihláške a o ukončení účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní.

Ako už bolo uvedené, vyššie popísaný zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

B. Spriaznenosť veriteľa s Dlžníkom:

Prihlásená pohľadávka má charakter tzv. pohľadávky spriazneného veriteľa, ktorá sa v reštrukturalizácii Dlžníka uspokojuje ako podriadená pohľadávka.

V zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) platí:

„Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie

a)                    štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby,

b)                    fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,

c)                    štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),

d)                    blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),

e)                    iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.“

V zmysle ust. § 9 ods. 3 ZKR platí: „Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.“

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR v spojení s ust. § 9 ods. 3 ZKR.

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom (okrem iného) z týchto dôvodov:

a)                    Dlžník vlastní vo veriteľovi spolu 180 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 2,95 % na základnom imaní veriteľa. Dlžník vlastní spolu 180 kusov akcií emitovaných veriteľom. Z toho 50 kusov vlastní Dlžník tak, že ich má na svojom účte, vo svojom mene a vykonáva aj ich správu. Ohľadom zvyšných 130 kusov platí, že ich má na svojom účte spoločnosť RM - S Market o.c.p., a.s., so sídlom Nám. SNP 14, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré mesto, Slovenská republika, IČO: 35 799 072, ktorá pre Dlžníka ako vlastníka 130 kusov akcií emitovaných veriteľom vykonáva držiteľskú správu týchto akcií;

b)                    Dlžník je jediným akcionárom spoločnosti Arca Capital Bohemia, a.s., so sídlom Michelská 966/74, 141 00 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 271 10 265 (ďalej len „Arca Capital Bohemia“). Spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní vo veriteľovi spolu 807 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 13,26 % na základnom imaní veriteľa. To znamená, že cez spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní Dlžník vo veriteľovi spolu ďalších 807 kusov akcií, čo predstavuje nepriamy podiel vo výške ďalších 13,26 % na základnom imaní veriteľa;

c)                    Dlžník ako osoba podľa ust. § 9 ods. 1 písm. b) ZKR má teda vo veriteľovi kvalifikovanú účasť minimálne vo výške 16,21 % (čo predstavuje súčet 2,95 % + 13,26 %), a teda veriteľ je vo vzťahu k Dlžníkovi osobou podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR.

Nad rámec vyššie uvedeného je spriaznenosť medzi veriteľom a Dlžníkom daná aj tým, v čase uzavretia Zmluvy o pôžičke zo dňa 19.05.2014 bol majoritným akcionárom a predsedom predstavenstva Dlžníka Ing. Pavol Krúpa, s trvalým bydliskom Trstínska 7369/11, 841 06 Bratislava, Slovenská republika, dátum narodenia: 06.03.1972 (ďalej len „Pavol Krúpa”). Pavol Krúpa mal pritom v danom čase súčasne kvalifikovanú účasť vo forme nepriamej účasti na prihlásenom veriteľovi.

Veriteľ je teda spriaznenou osobou Dlžníka, a preto jeho prihlásená pohľadávka má charakter pohľadávky spriazneného veriteľa.

V prípade konkurzu podľa § 95 ods. 2 a 3 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa sa v konkurze uspokojuje ako tzv. podriadená pohľadávka. Podriadené pohľadávky sa pritom v konkurze môžu zo všeobecnej podstaty uspokojiť jedine vtedy, ak došlo k úplnému uspokojeniu nezabezpečených pohľadávok nespriaznených pohľadávok – čiže štandardne je výška uspokojenia spriaznených veriteľov v konkurze 0 %.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa nemôže byť uspokojená rovnakým alebo lepším spôsobom ako iné pohľadávky. To znamená, že uspokojenie spriaznených veriteľov musí byť v reštrukturalizácii nastavené vždy horšie ako uspokojenie iných veriteľov.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR v spojení s § 95 ods. 3 ZOKR ďalej platí, že na zabezpečenie pohľadávky spriazneného veriteľa sa neprihliada. Ak by sa na zabezpečenie spriazneného veriteľa v reštrukturalizácii prihliadalo, bol by tým porušený explicitný zákonný zákaz, že pohľadávky spriaznených veriteľov sa nesmú uspokojiť lepšie ako pohľadávky iných veriteľov, pričom práve zabezpečenie by im lepšie postavenie oproti iným veriteľom prinieslo. Z uvedeného dôvodu platí, že podľa slovenského práva sa ani v reštrukturalizácii vôbec neprihliada na zabezpečenie spriaznených pohľadávok.

C. Neexistujúce zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 19.05.2014:

Keďže prihlásená pohľadávka má charakter pohľadávky spriazneného veriteľa, tak platí, že na zabezpečenie pohľadávky spriazneného veriteľa sa neprihliada. Ak by však aj nešlo o pohľadávku spriazneného veriteľa, tak zabezpečenie, na ktoré sa odvoláva veriteľ, je v celom rozsahu sporné.

Pohľadávka z Pôžičky zo dňa 19.05.2014 má byť podľa tvrdenia veriteľa zabezpečená zabezpečovacím prevodom práva k listinnej hromadnej akcii s poradovým číslom 1, so súhrnnou menovitou hodnotou 25.000,- EUR, ktorá nahrádza desať (10) kusov listinných kmeňových akcií spoločnosti WINNER GROUP, a. s., so sídlom Pekná cesta 15, 831 52 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 46 154 809 (ďalej len „WINNER GROUP“), vo forme na meno, s poradovým číslom 01 až 010 s menovitou hodnotou jednej akcie vo výške 2.500,- EUR (ďalej len „Hromadná akcia WINNER GROUP“) (zabezpečovací prevod práva k Hromadnej akcii WINNER GROUP ďalej len „Zabezpečovací prevod práva“).

Zabezpečovací prevod práva mal byť zriadený na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode cenných papierov uzatvorenej dňa 22.06.2020 medzi spoločnosťou ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED, so sídlom Steliou Mavrommati 57, Agios Dometios, 2364 Nikózia, Cyperská republika, registračné číslo: HE 161843 [ďalej len „ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED“] ako majiteľom Hromadnej akcie WINNER GROUP a veriteľom (ďalej len „Zmluva o zabezpečovacom prevode práva“). Zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 19.05.2014 vo forme Zabezpečovacieho prevodu práva však nikdy platne a účinne nevzniklo, pretože Zabezpečovací prevod práva nebol zákonným spôsobom zavŕšený v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o cenných papieroch“).

Na vznik zabezpečovacieho prevodu práva k listinným cenným papierom (a teda aj k Hromadnej akcii WINNER GORUP na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva) sa v zmysle ust. § 53 ods. 1 až 3 Zákona o cenných papieroch v spojení s ust. § 45 ods. 1 Zákona o cenných papieroch vyžaduje registrácia v osobitnej evidencii zabezpečovacích prevodov cenných papierov, ktorú vedie centrálny depozitár, t.j. Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., so sídlom ul. 29. augusta 1/A, 814 80 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 31 338 976 (ďalej len „CDCP“). Zabezpečovací prevod práva k Hromadnej akcii WINNER GROUP zo spoločnosti ARCA CAPITAL CYPRUS v prospech veriteľa by preto mohol vzniknúť a mohol byť byť zavŕšený až jeho registráciou v osobitnej evidencii zabezpečovacích prevodov cenných papierov, ktorú vedie CDCP.

Zákon o cenných papieroch v ust. § 50 ods. 1  pre registráciu zabezpečovacieho prevodu práva k cenným papierom požaduje predloženie tzv. potvrdenia o obsahu zmluvy o zabezpečovacom prevode cenných papierov opatreného podpisom obidvoch zmluvných strán zmluvy o zabezpečovacom prevode cenných papierov (ďalej len „Potvrdenie o obsahu zmluvy“). Potvrdenie o obsahu zmluvy nebolo zo strany spoločnosti ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED ako majiteľa Hromadnej akcie WINNER GROUP nikdy vystavené ani podpísané. Preto Zabezpečovací prevod práva zo spoločnosti ARCA CAPITAL CYPRUS v prospech veriteľa nemohol byť registrovaný v osobitnej evidencii zabezpečovacích prevodov cenných papierov, ktorú vedie CDCP, a ako taký celkom zjavne nemohol byť platne zavŕšený.

Veriteľ konajúci v súčinnosti s Pavlom Krúpom však podvodným spôsobom dosiahol, že v CDCP nebol zaregistrovaný Zabezpečovací prevod práva ako dočasný inštitút, ale v CDCP bol veriteľ zaregistrovaný ako jediný akcionár spoločnosti WINNER GROUP (t.j. nie z pozície Zabezpečovacieho prevodu práva ako dočasného inštitútu, ale z titulu trvalého vlastníckeho práva).

Zápis veriteľa ako jediného akcionára spoločnosti WINNER GROUP do obchodného registra a následne do CDCP bol dosiahnutý na základe nezákonných uznesení valného zhromaždenia spoločnosti WINNER GROUP o zmene členov orgánov spoločnosti WINNER GROUP. Uvedená situácia nastala tak, že veriteľ sa v rozpore s ustanoveniami Zákona o cenných papieroch prakticky sám „vyhlásil“ za akcionára spoločnosti WINNER GROUP len na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva bez toho, že by Zabezpečovací prevod práva bol registrovaný v CDCP. Veriteľ následne v rámci tohto nezákonného „samo-ustanovenia“ prijal rozhodnutia jediného akcionára spoločnosti WINNER GROUP o zmene členov orgánov spoločnosti WINNER GROUP, kde (okrem iného) do predstavenstva spoločnosti WNNER GROUP navolil osobu Pavla Krúpu. Ten následne zabezpečil, že v CDCP bol do zoznamu akcionárov spoločnosti WINNER GROUP zapísaný ako jediný akcionár práve veriteľ (uvedené však neznamená, že týmto krokom došlo k registrácii Zabezpečovacieho prevodu práva do CDCP).

Vzhľadom na vyššie uvedené je daná spornosť ohľadom zabezpečenia Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 19.05.2014. Je dané dôvodné podozrenie, že veriteľ si uplatnil ako zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 19.05.2014 Zabezpečovací prevod práva, ktorý však platne a účinne nevznikol, a preto zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 19.05.2014 neexistuje. Ak by aj Zabezpečovací prevod práva platne a účinne vznikol, na takéto zabezpečenie nemožno prihliadať, keďže zabezpečenou pohľadávkou by mala byť pohľadávka spriazneného veriteľa.

D. Neexistencia postavenia zabezpečeného veriteľa v slovenskej reštrukturalizácii Dlžníka:

Ako bolo uvedené, ak by aj Zabezpečovací prevod práva platne a účinne vznikol, na takéto zabezpečenie nemožno prihliadať, keďže zabezpečenou pohľadávkou by mala byť pohľadávka spriazneného veriteľa.

Rovnako je potrebné uviesť, že ak by aj Zabezpečovací prevod práva platne a účinne vznikol a súčasne ak by zabezpečenou pohľadávkou nebola pohľadávka spriazneného veriteľa, tak by stále platilo, že prihlásený veriteľ by na účely slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka vedenej pred Okresným súdom Bratislava I nemal postavenie zabezpečeného veriteľa, pretože nie sú u neho kumulatívne splnené dve podmienky, ktorými sú: (i) podmienka, že zálohom je majetok Dlžníka a súčasne (ii) podmienka, že zálohom je majetok Dlžníka spadajúci do slovenskej podstaty.

Pre úplnosť je potrebné doplniť, že všeobecne na účely reštrukturalizácie Dlžníka vedenej pred Okresným súdom Bratislava I sa za zabezpečených veriteľov považujú len tí veritelia, ktorí majú zabezpečovacie právo na majetku Dlžníka, ktorý patrí pod slovenskú majetkovú podstatu. Veritelia, ktorí majú síce zabezpečovacie právo viaznuce na majetku Dlžníka, ktorý však spadá do inej ako slovenskej majetkovej podstaty (t.j. každý iný ako slovenský majetok), sa považujú za zabezpečených veriteľov výlučne na účely Hlavného insolvenčného konania v ČR, pričom na účely reštrukturalizácie Dlžníka v SR sa považujú za nezabezpečených veriteľov.

Prihlásený veriteľ však nemá status zabezpečeného veriteľa ani na účely Hlavného insolvenčného konania v ČR, ani na účely reštrukturalizácie Dlžníka v SR.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je prihlásená pohľadávka sporná čo do dôvodu, výšky a vymáhateľnosti a rovnako je sporné aj zabezpečovacie právo a jeho poradie.

Úroky

397526,31 EUR

Na základe prihlášky pohľadávky č. 2 bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka na vrátenie pôžičky, ktorá mala byť Dlžníkovi poskytnutá na základe Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 19.05.2014 medzi prihláseným veriteľom ako veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Zmluva o pôžičke zo dňa 19.05.2014“) (pôžička poskytnutá na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 19.05.2014 ďalej len „Pôžička zo dňa 19.05.2014“ a pohľadávka na vrátenie Pôžičky zo dňa 19.05.2014 ďalej len „Pohľadávka z Pôžičky zo dňa 19.05.2014“).

Zmluva o pôžičke zo dňa 19.05.2014 bola zmenená na základe:

-                      Dodatku č. 1 uzavretého dňa 29.06.2015 medzi prihláseným veriteľom ako veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Dodatok zo dňa 29.06.2015“) - čo do predĺženia splatnosti pôžičky a výšky zmluvnej pokuty za omeškanie,

-                      Dodatku č. 2 uzavretého dňa 21.12.2016 medzi prihláseným veriteľom ako veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Dodatok zo dňa 21.12.2016“) - čo do predĺženia splatnosti pôžičky,

-                      Dodatku č. 3 uzavretého dňa 28.12.2018 medzi prihláseným veriteľom ako veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Dodatok zo dňa 28.12.2018“) - čo do predĺženia splatnosti pôžičky.

Prihlásená pohľadávka, vrátane prihláseného príslušenstva, je v celom rozsahu sporná. Predmetnú prihlášku do reštrukturalizácie Dlžníka podal (ako pri väčšine veriteľov) v mene veriteľa insolvenčný správca ustanovený v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom v Českej republike pred Mestským súdom v Prahe (ďalej len „Český insolvenčný správca“ a „Hlavné insolvenčné konanie“). Český insolvenčný správca prihlásil pohľadávku presne tak, ako bola prihlásená do Hlavného insolvenčného konania. Kľúčové je, že prihlásená pohľadávka nebola v rámci Hlavného insolvenčného konania zaradená na tzv. prieskumné konanie, keďže bola vyhodnotená ako pohľadávka prihlásená neoprávnenou osobou (v danom prípade JUDr. Veseckou konajúcou za veriteľa na základe absolútne neplatného plnomocenstva, keďže v čase udelenia tohto plnomocenstva nemal veriteľ riadne ustanovený štatutárny orgán). V čase podania prihlášky pohľadávky do Hlavého insolvenčného konania mal veriteľ len jedného člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne. V čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka nemal veriteľ ustanoveného žiadneho člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne.

Z dôvodu nezaradenia prihlášky pohľadávky na prieskumné konanie v rámci Hlavného insolvenčného konania a predovšetkým z dôvodu, že veriteľ nemá riadne ustanovený štatutárny orgán, rozhodol Mestský súd v Prahe ako príslušný insolvenčný súd o zastavení súdneho konania o prihláške pohľadávky s tým, že právoplatnosťou tohto súdneho rozhodnutia končí účasť veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní. Konzekvenciou uvedeného teda je, že veriteľ pre zásadné vady prihlášky pohľadávky nie je (nebude) účastníkom Hlavného insolvenčného konania a jeho pohľadávka nebude uspokojovaná v rámci Hlavného insolvenčného konania. Uvedené by malo rovnako platiť aj na účely reštrukturalizácie Dlžníka vedenej v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I. Zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

A. Podanie prihlášky pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania neoprávnenou osobou:

V tejto časti sú bližšie špecifikované dôvody, pre ktoré sa má za to, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou.

Prihláška pohľadávky bola podpísaná neoprávnenou osobou JUDr. Renatou Veseckou, Ph.D., advokátkou, so sídlom Balbínova 223/5, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 736 29 146 (ďalej len „Renata Vesecká“). Z príloh prihlášky vyplýva, že Renata Vesecká konala na základe dokumentu datovaného dňom 08.12.2020 s názvom „Plná moc“ (ďalej len „Generálne plnomocenstvo RV“). Generálne plnomocenstvo RV je však absolútne neplatným právnym úkonom, pretože ho za veriteľa neudelili oprávnené osoby.

Z Generálneho plnomocenstva RV vyplýva, že za veriteľa pri jeho udeľovaní dňa 08.12.2020 mali konať nasledovné dve osoby: (i) Ing. Mojmír Vančura, s trvalým bydliskom Červená Skála 375, Řež, 250 68 Husinec, Česká republika (ďalej len „Mojmír Vančura“) a (ii) MSc. Juraj Krúpa, s trvalým bydliskom Trstínska 7369/11, 841 06 Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica, Slovenská republika (ďalej len „Juraj Krúpa“). V zmysle článku 26 stanov veriteľa v aktuálnom znení platí, že veriteľ koná vždy prostredníctvom dvoch členov predstavenstva konajúcich spoločne. Uvedenému zodpovedá aj zápis spôsobu konania v mene veriteľa v obchodnom registri Českej republiky (ďalej len „ORČR“).

V čase udelenia Generálneho plnomocenstva RV bol jediným riadnym čelnom predstavenstva veriteľa Mojmír Vančura. Dňa 30.11.2020 bola spísaná Notárska zápisnica spísaná notárom Mgr. Pavlem Hutákem dňa 30.11.2020, sp. zn. NZ 219/2020 (ďalej len „Notárska zápisnica – Juraj Krúpa“), ktorou mala dozorná rada veriteľa s účinnosťou od 01.12.2020 zvoliť do funkcie člena predstavenstva veriteľa Juraja Krúpu. V čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa nebol Jurajovi Krúpovi udelený predchádzajúci súhlas ČNB na výkon funkcie člena predstavenstva veriteľa.

Veriteľ bol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa a tiež v čase podpisu Generálneho plnomocenstva RV fondom kvalifikovaných investorov podliehajúcim dohľadu ČNB. Na veriteľa sa v rozhodnom čase vzťahovali ustanovenia zákona č. 240/2013 Sb. o investičních společnostech a investičních fondech v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o investičných spoločnostiach“).

V zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osoba investiční společnosti, samosprávného investičního fondu, zahraniční osoby s povolením podle § 481 a hlavního administrátora a osoba vykonávající funkci podle § 21 odst. 5, jakož i fyzická osoba, která je zmocněna právnickou osobou, jež je individuálním statutárním orgánem investičního fondu, aby ji ve statutárním orgánu tohoto investičního fondu zastupovala, jestliže není členem statutárního orgánu nebo jinou vedoucí osobou této právnické osoby a nemá předchozí souhlas České národní banky podle této hlavy, musí mít k výkonu své funkce předchozí souhlas České národní banky.“.

V zmysle ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osobou se pro účely tohoto zákona rozumí statutární orgán, člen statutárního orgánu, ředitel právnické osoby nebo osoba, která jiným způsobem skutečně řídí činnost právnické osoby. Je-li statutárním orgánem nebo členem statutárního orgánu právnická osoba, vedoucí osobou se rozumí fyzická osoba, která je touto právnickou osobou zmocněna, aby jí ve statutárním orgánu zastupovala.“.

Každý člen štatutárneho orgánu fondu kvalifikovaných investorov teda musí v zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach v spojení s ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach mať k výkonu svojej funkcie predchádzajúci súhlas ČNB. Keďže Jurajovi Krúpovi nebol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa (a ani nikdy dodatočne) udelený predchádzajúci súhlas ČNB s výkonom funkcie člena predstavenstva veriteľa (ďalej len „Súhlas ČNB“), Juraj Krúpa nebol oprávnený vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu veriteľa a akokoľvek konať v mene veriteľa. Juraj Krúpa teda nebol oprávnený vykonať žiadny právny úkon v mene veriteľa, vrátane podpísania Generálneho plnomocenstva RV a/alebo akéhokoľvek iného právneho úkonu v mene veriteľa.  

Neoprávnenosť konania Juraja Krúpu preukazuje najmä udelenie pokuty zo strany ČNB Jurajovi Krúpovi za vykonávanie funkcie člena predstavenstva veriteľa bez Súhlasu ČNB. ČNB Rozhodnutím č.j. 2021/87717/570 zo dňa 27.08.2021, sp. zn. Sp/2020/4337/573 (ďalej len „Rozhodnutie ČNB o pokute“), ktoré bolo následne potvrdené Rozhodnutím bankovej rady ČNB o rozklade č.j. 2021/124367/CNB/110 zo dňa 09.12.2021, sp. zn. Sp/2020/437/573 573 (ďalej len „Potvrdzujúce rozhodnutie bankovej rady o pokute“), rozhodla o udelení pokuty Jurajovi Krúpovi za to, že úmyselne bez predchádzajúceho súhlasu ČNB vykonával funkciu člena predstavenstva veriteľa, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach. V odôvodnení Rozhodnutia ČNB o pokute ČNB okrem iného ustálila, že: „S ohledem na požadavek předchozího souhlasu České národní banky, přičemž předmětem posuzování Českou národní bankou je naplnění předpokladů pro řádný výkon funkce (tj. důvěryhodnost, znalosti a zkušenosti osoby), je zjevné, že bez souhlasu České národní banky nemůže fyzická osoba vykonávat funkci vedoucí osoby, tzn. ani člena představenstva investičního fondu.“.

Keďže Jurajovi Krúpovi pre absenciu Súhlasu ČNB v súlade s ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach nevzniklo oprávnenie vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, tak jediným členom predstavenstva veriteľa, ktorý bol v rozhodnom čase oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, bol Mojmír Vančura. Žiadne iné osoby (odlišné od Mojmíra Vančuru) neboli v rozhodnom čase oprávnené konať v mene veriteľa, a teda ani nemohli udeliť žiadne plnomocenstvo na zastupovanie veriteľa. Dôsledkom toho, že Juraj Krúpa bol do funkcie člena predstavenstva veriteľa ustanovený bez Súhlasu ČNB je, že Juraj Krúpa nebol oprávnený platne a účinne vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa.

Uvedené preukazuje aj rozhodovacia prax Mestského súdu v Prahe (verejne dostupné na ISIR), ktorý sa vo svojich rozhodnutiach opakovane vyjadroval k vecne a právne obdobnej veci, a to k udeleniu plnomocenstva na zastupovanie veriteľa zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu a dokonca uzavrel, že voľba člena predstavenstva investičného fondu nenadobudne účinky skôr, ako je tomuto členovi udelený súhlas ČNB.

Predmetom konaní pred Mestským súdom v Prahe bolo rozhodovanie o prihláškach pohľadávok veriteľa do insolvenčného konania spoločnosti Acquisition Capital vedeného Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 90 INS 7368/2021 (ďalej len „Insolvenčné konanie – Acquisition Capital“). Veriteľ si mal do Insolvenčného konania - Acquisition Capital prihlásiť niekoľko pohľadávok. Pri podaní a podpísaní prihlášok týchto pohľadávok mala veriteľa zastupovať Renata Vesecká, a to na základe Generálneho plnomocenstva RV. Mestský súd v Prahe v konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital rozhodol tak, že konania o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital zastavil, a to z dôvodu, že Renata Vesecká nebola oprávnená zastupovať veriteľa pri podaní prihlášok do Insolvenčného konania - Acquisition Capital z dôvodu neplatnosti plnomocenstva udeleného zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu. Mestský súd v Prahe v odôvodnení rozhodnutí o zastavení konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital ustálil, že: „Soud odkazuje zejména na § 515 zák.č. 240/2013 Sb., o investičních společnostech a investičních fondech (ZISIF) dle něhož volba člena představenstva uzavřeného investičního fondu nabývá účinnosti až okamžikem, kdy je k takovému jmenování udělen souhlas dohledového orgánu České národní banky, jak vyplývá z výše uvedeného tento souhlas udělen Juraji Krúpovi nebyl. Vzhledem k tomu, že nebylo doloženo udělení tohoto souhlasu a Juraj Krúpa nebyl zapsán, jako člen představenstva ani do obchodního rejstříku soud nemá za to, že byl oprávněn plnou moc udělit. Bez souhlasu dohledového orgánu České národní banky jeho volba členem představenstva uzavřeného investičního fondu nenabyla účinnosti.“.

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=C00D86EA34263444E05333F21FAC460E&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=2):

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P100-5 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P101-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P102-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P103-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P104-3 zo dňa 25.04.2022.

Obdobne Mestský súd v Prahe rozhodol aj o prihláškach pohľadávok veriteľa do Hlavného insolvenčného konania Dlžníka. Ako už bolo uvedené, Mestský súd v Prahe rozhodol o zastavení konaní o prihláškach veriteľa do Hlavného insolvenčného konania. Mestský súd v Prahe pritom skonštatoval, že: „Zdejšímu soudu je z jeho činnosti známo, že shora uvedená plná moc byla podepsána osobami, které neměly oprávnění JUDr. Veseckou k zastupování zmocnit.“

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=B8EA44C95A4D42D3E05333F21FAC344B&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=25):

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1470-9 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1472-7 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1484-7 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1512-8 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1516-7 zo dňa 29.07.2022.

Mestský súd v Prahe teda jednoznačne a konštantne ustálil, že Juraj Krúpa nikdy nebol bez Súhlasu ČNB oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, a teda nebol ani oprávnený, sám ani spoločne s inou osobou, udeliť akékoľvek plnomocenstvo tretej osobe na zastupovanie veriteľa pri vykonávaní akýchkoľvek právnych úkonov.

Rovnako sa k problému konania v mene veriteľa postavila aj Banková rada ČNB, ktorá v odlišnom konaní  ustálila, že: „Pro úplnost bankovní rada dodává, že ani generální plná moc ze dne 8. 12. 2020 údajně udělená JUDr. Renátě Vesecké, Ph.D., advokátce zapsané pod ev. č. ČAK 13751, se sídlem Balbínova 223/5, Praha 2 Vinohrady (dále „paní Vesecká“) pány MSc. Jurajem Krúpou (dále „pan Juraj Krúpa“) a Vančurou na závěru shora nic nemění. Důvodem je to, že plná moc měla být udělena za Fond panem Jurajem Krúpou, který však jednal protiprávně jako člen představenstva Fondu, ačkoli byl osobou, která neměla k výkonu této funkce předchozí souhlas České národní banky vyžadovaný ZISIF, a proto nebyl oprávněn jednat jako člen představenstva. Pan Vančura sice v době udělení plné moci členem představenstva byl, ovšem členem jediným, ačkoli k přijetí platného rozhodnutí o udělení plné moci bylo podle názoru bankovní rady potřeba projevu vůle dvou členů představenstva disponujících k výkonu funkce předchozím souhlasem České národní banky.“.

Vzhľadom na vyššie uvedené konanie Juraja Krúpu v mene veriteľa smerujúce k udeleniu Generálneho plnomocenstva RV v rozhodnom čase (t.j. dňa 08.12.2020) nevyvolalo žiadne právne účinky, keďže Jurajovi Krúpovi nikdy (ani do dnešného dňa) nebol udelený Súhlas ČNB. Generálne plnomocenstvo RV je teda absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu nedodržania spôsobu konania v mene veriteľa. Absolútna neplatnosť Generálneho plnomocenstva RV spôsobuje, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou, pričom insolvenčný súd rozhodol o zastavení konania o tejto prihláške a o ukončení účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní.

Ako už bolo uvedené, vyššie popísaný zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

B. Spriaznenosť veriteľa s Dlžníkom:

Prihlásená pohľadávka má charakter tzv. pohľadávky spriazneného veriteľa, ktorá sa v reštrukturalizácii Dlžníka uspokojuje ako podriadená pohľadávka.

V zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) platí:

„Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie

a)                    štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby,

b)                    fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,

c)                    štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),

d)                    blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),

e)                    iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.“

V zmysle ust. § 9 ods. 3 ZKR platí: „Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.“

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR v spojení s ust. § 9 ods. 3 ZKR.

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom (okrem iného) z týchto dôvodov:

a)                    Dlžník vlastní vo veriteľovi spolu 180 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 2,95 % na základnom imaní veriteľa. Dlžník vlastní spolu 180 kusov akcií emitovaných veriteľom. Z toho 50 kusov vlastní Dlžník tak, že ich má na svojom účte, vo svojom mene a vykonáva aj ich správu. Ohľadom zvyšných 130 kusov platí, že ich má na svojom účte spoločnosť RM - S Market o.c.p., a.s., so sídlom Nám. SNP 14, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré mesto, Slovenská republika, IČO: 35 799 072, ktorá pre Dlžníka ako vlastníka 130 kusov akcií emitovaných veriteľom vykonáva držiteľskú správu týchto akcií;

b)                    Dlžník je jediným akcionárom spoločnosti Arca Capital Bohemia, a.s., so sídlom Michelská 966/74, 141 00 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 271 10 265 (ďalej len „Arca Capital Bohemia“). Spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní vo veriteľovi spolu 807 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 13,26 % na základnom imaní veriteľa. To znamená, že cez spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní Dlžník vo veriteľovi spolu ďalších 807 kusov akcií, čo predstavuje nepriamy podiel vo výške ďalších 13,26 % na základnom imaní veriteľa;

c)                    Dlžník ako osoba podľa ust. § 9 ods. 1 písm. b) ZKR má teda vo veriteľovi kvalifikovanú účasť minimálne vo výške 16,21 % (čo predstavuje súčet 2,95 % + 13,26 %), a teda veriteľ je vo vzťahu k Dlžníkovi osobou podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR.

Nad rámec vyššie uvedeného je spriaznenosť medzi veriteľom a Dlžníkom daná aj tým, v čase uzavretia Zmluvy o pôžičke zo dňa 19.05.2014 bol majoritným akcionárom a predsedom predstavenstva Dlžníka Ing. Pavol Krúpa, s trvalým bydliskom Trstínska 7369/11, 841 06 Bratislava, Slovenská republika, dátum narodenia: 06.03.1972 (ďalej len „Pavol Krúpa”). Pavol Krúpa mal pritom v danom čase súčasne kvalifikovanú účasť vo forme nepriamej účasti na prihlásenom veriteľovi.

Veriteľ je teda spriaznenou osobou Dlžníka, a preto jeho prihlásená pohľadávka má charakter pohľadávky spriazneného veriteľa.

V prípade konkurzu podľa § 95 ods. 2 a 3 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa sa v konkurze uspokojuje ako tzv. podriadená pohľadávka. Podriadené pohľadávky sa pritom v konkurze môžu zo všeobecnej podstaty uspokojiť jedine vtedy, ak došlo k úplnému uspokojeniu nezabezpečených pohľadávok nespriaznených pohľadávok – čiže štandardne je výška uspokojenia spriaznených veriteľov v konkurze 0 %.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa nemôže byť uspokojená rovnakým alebo lepším spôsobom ako iné pohľadávky. To znamená, že uspokojenie spriaznených veriteľov musí byť v reštrukturalizácii nastavené vždy horšie ako uspokojenie iných veriteľov.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR v spojení s § 95 ods. 3 ZOKR ďalej platí, že na zabezpečenie pohľadávky spriazneného veriteľa sa neprihliada. Ak by sa na zabezpečenie spriazneného veriteľa v reštrukturalizácii prihliadalo, bol by tým porušený explicitný zákonný zákaz, že pohľadávky spriaznených veriteľov sa nesmú uspokojiť lepšie ako pohľadávky iných veriteľov, pričom práve zabezpečenie by im lepšie postavenie oproti iným veriteľom prinieslo. Z uvedeného dôvodu platí, že podľa slovenského práva sa ani v reštrukturalizácii vôbec neprihliada na zabezpečenie spriaznených pohľadávok.

C. Neexistujúce zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 19.05.2014:

Keďže prihlásená pohľadávka má charakter pohľadávky spriazneného veriteľa, tak platí, že na zabezpečenie pohľadávky spriazneného veriteľa sa neprihliada. Ak by však aj nešlo o pohľadávku spriazneného veriteľa, tak zabezpečenie, na ktoré sa odvoláva veriteľ, je v celom rozsahu sporné.

Pohľadávka z Pôžičky zo dňa 19.05.2014 má byť podľa tvrdenia veriteľa zabezpečená zabezpečovacím prevodom práva k listinnej hromadnej akcii s poradovým číslom 1, so súhrnnou menovitou hodnotou 25.000,- EUR, ktorá nahrádza desať (10) kusov listinných kmeňových akcií spoločnosti WINNER GROUP, a. s., so sídlom Pekná cesta 15, 831 52 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 46 154 809 (ďalej len „WINNER GROUP“), vo forme na meno, s poradovým číslom 01 až 010 s menovitou hodnotou jednej akcie vo výške 2.500,- EUR (ďalej len „Hromadná akcia WINNER GROUP“) (zabezpečovací prevod práva k Hromadnej akcii WINNER GROUP ďalej len „Zabezpečovací prevod práva“).

Zabezpečovací prevod práva mal byť zriadený na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode cenných papierov uzatvorenej dňa 22.06.2020 medzi spoločnosťou ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED, so sídlom Steliou Mavrommati 57, Agios Dometios, 2364 Nikózia, Cyperská republika, registračné číslo: HE 161843 [ďalej len „ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED“] ako majiteľom Hromadnej akcie WINNER GROUP a veriteľom (ďalej len „Zmluva o zabezpečovacom prevode práva“). Zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 19.05.2014 vo forme Zabezpečovacieho prevodu práva však nikdy platne a účinne nevzniklo, pretože Zabezpečovací prevod práva nebol zákonným spôsobom zavŕšený v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o cenných papieroch“).

Na vznik zabezpečovacieho prevodu práva k listinným cenným papierom (a teda aj k Hromadnej akcii WINNER GORUP na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva) sa v zmysle ust. § 53 ods. 1 až 3 Zákona o cenných papieroch v spojení s ust. § 45 ods. 1 Zákona o cenných papieroch vyžaduje registrácia v osobitnej evidencii zabezpečovacích prevodov cenných papierov, ktorú vedie centrálny depozitár, t.j. Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., so sídlom ul. 29. augusta 1/A, 814 80 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 31 338 976 (ďalej len „CDCP“). Zabezpečovací prevod práva k Hromadnej akcii WINNER GROUP zo spoločnosti ARCA CAPITAL CYPRUS v prospech veriteľa by preto mohol vzniknúť a mohol byť byť zavŕšený až jeho registráciou v osobitnej evidencii zabezpečovacích prevodov cenných papierov, ktorú vedie CDCP.

Zákon o cenných papieroch v ust. § 50 ods. 1  pre registráciu zabezpečovacieho prevodu práva k cenným papierom požaduje predloženie tzv. potvrdenia o obsahu zmluvy o zabezpečovacom prevode cenných papierov opatreného podpisom obidvoch zmluvných strán zmluvy o zabezpečovacom prevode cenných papierov (ďalej len „Potvrdenie o obsahu zmluvy“). Potvrdenie o obsahu zmluvy nebolo zo strany spoločnosti ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED ako majiteľa Hromadnej akcie WINNER GROUP nikdy vystavené ani podpísané. Preto Zabezpečovací prevod práva zo spoločnosti ARCA CAPITAL CYPRUS v prospech veriteľa nemohol byť registrovaný v osobitnej evidencii zabezpečovacích prevodov cenných papierov, ktorú vedie CDCP, a ako taký celkom zjavne nemohol byť platne zavŕšený.

Veriteľ konajúci v súčinnosti s Pavlom Krúpom však podvodným spôsobom dosiahol, že v CDCP nebol zaregistrovaný Zabezpečovací prevod práva ako dočasný inštitút, ale v CDCP bol veriteľ zaregistrovaný ako jediný akcionár spoločnosti WINNER GROUP (t.j. nie z pozície Zabezpečovacieho prevodu práva ako dočasného inštitútu, ale z titulu trvalého vlastníckeho práva).

Zápis veriteľa ako jediného akcionára spoločnosti WINNER GROUP do obchodného registra a následne do CDCP bol dosiahnutý na základe nezákonných uznesení valného zhromaždenia spoločnosti WINNER GROUP o zmene členov orgánov spoločnosti WINNER GROUP. Uvedená situácia nastala tak, že veriteľ sa v rozpore s ustanoveniami Zákona o cenných papieroch prakticky sám „vyhlásil“ za akcionára spoločnosti WINNER GROUP len na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva bez toho, že by Zabezpečovací prevod práva bol registrovaný v CDCP. Veriteľ následne v rámci tohto nezákonného „samo-ustanovenia“ prijal rozhodnutia jediného akcionára spoločnosti WINNER GROUP o zmene členov orgánov spoločnosti WINNER GROUP, kde (okrem iného) do predstavenstva spoločnosti WNNER GROUP navolil osobu Pavla Krúpu. Ten následne zabezpečil, že v CDCP bol do zoznamu akcionárov spoločnosti WINNER GROUP zapísaný ako jediný akcionár práve veriteľ (uvedené však neznamená, že týmto krokom došlo k registrácii Zabezpečovacieho prevodu práva do CDCP).

Vzhľadom na vyššie uvedené je daná spornosť ohľadom zabezpečenia Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 19.05.2014. Je dané dôvodné podozrenie, že veriteľ si uplatnil ako zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 19.05.2014 Zabezpečovací prevod práva, ktorý však platne a účinne nevznikol, a preto zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 19.05.2014 neexistuje. Ak by aj Zabezpečovací prevod práva platne a účinne vznikol, na takéto zabezpečenie nemožno prihliadať, keďže zabezpečenou pohľadávkou by mala byť pohľadávka spriazneného veriteľa.

D. Neexistencia postavenia zabezpečeného veriteľa v slovenskej reštrukturalizácii Dlžníka:

Ako bolo uvedené, ak by aj Zabezpečovací prevod práva platne a účinne vznikol, na takéto zabezpečenie nemožno prihliadať, keďže zabezpečenou pohľadávkou by mala byť pohľadávka spriazneného veriteľa.

Rovnako je potrebné uviesť, že ak by aj Zabezpečovací prevod práva platne a účinne vznikol a súčasne ak by zabezpečenou pohľadávkou nebola pohľadávka spriazneného veriteľa, tak by stále platilo, že prihlásený veriteľ by na účely slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka vedenej pred Okresným súdom Bratislava I nemal postavenie zabezpečeného veriteľa, pretože nie sú u neho kumulatívne splnené dve podmienky, ktorými sú: (i) podmienka, že zálohom je majetok Dlžníka a súčasne (ii) podmienka, že zálohom je majetok Dlžníka spadajúci do slovenskej podstaty.

Pre úplnosť je potrebné doplniť, že všeobecne na účely reštrukturalizácie Dlžníka vedenej pred Okresným súdom Bratislava I sa za zabezpečených veriteľov považujú len tí veritelia, ktorí majú zabezpečovacie právo na majetku Dlžníka, ktorý patrí pod slovenskú majetkovú podstatu. Veritelia, ktorí majú síce zabezpečovacie právo viaznuce na majetku Dlžníka, ktorý však spadá do inej ako slovenskej majetkovej podstaty (t.j. každý iný ako slovenský majetok), sa považujú za zabezpečených veriteľov výlučne na účely Hlavného insolvenčného konania v ČR, pričom na účely reštrukturalizácie Dlžníka v SR sa považujú za nezabezpečených veriteľov.

Prihlásený veriteľ však nemá status zabezpečeného veriteľa ani na účely Hlavného insolvenčného konania v ČR, ani na účely reštrukturalizácie Dlžníka v SR.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je prihlásená pohľadávka sporná čo do dôvodu, výšky a vymáhateľnosti a rovnako je sporné aj zabezpečovacie právo a jeho poradie.

Úroky z omeškania

0

Poplatok z omeškania

0

Náklady z uplatnenia

0

Spolu

1220131,5 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Druh zabezpečovacieho práva *

Pohledávka byla dále zajištěna zabezpečovacím převodem práva podle smlouvy o zabezpečovacím převodu práva ze dne 22.6.2020 mezi věřitelem a společností Arca Capital (Cyprus) Limited, se sídlem Stelio Mavrommati 57, Agios Dometios, 2364 Nikósie, Kyperská republika, reg. č.: HE 161843.

Zabezpečená suma v EUR *

Poradie zabezpečovacieho práva

Riadenie poradia *

Dátum vzniku, alebo registrácie *

Čas registrácie

Právny dôvod pre zabezpečenie

Predmet zabezpečovacieho práva

Dátum popretia zabezpečovacieho práva

12.9.2022

Dôvod popretia zabezpečovacieho práva

Na základe prihlášky pohľadávky č. 2 bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka na vrátenie pôžičky, ktorá mala byť Dlžníkovi poskytnutá na základe Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 19.05.2014 medzi prihláseným veriteľom ako veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Zmluva o pôžičke zo dňa 19.05.2014“) (pôžička poskytnutá na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 19.05.2014 ďalej len „Pôžička zo dňa 19.05.2014“ a pohľadávka na vrátenie Pôžičky zo dňa 19.05.2014 ďalej len „Pohľadávka z Pôžičky zo dňa 19.05.2014“).

Zmluva o pôžičke zo dňa 19.05.2014 bola zmenená na základe:
- Dodatku č. 1 uzavretého dňa 29.06.2015 medzi prihláseným veriteľom ako veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Dodatok zo dňa 29.06.2015“) - čo do predĺženia splatnosti pôžičky a výšky zmluvnej pokuty za omeškanie,
- Dodatku č. 2 uzavretého dňa 21.12.2016 medzi prihláseným veriteľom ako veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Dodatok zo dňa 21.12.2016“) - čo do predĺženia splatnosti pôžičky,
- Dodatku č. 3 uzavretého dňa 28.12.2018 medzi prihláseným veriteľom ako veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Dodatok zo dňa 28.12.2018“) - čo do predĺženia splatnosti pôžičky.

Prihlásená pohľadávka, vrátane prihláseného príslušenstva, je v celom rozsahu sporná. Predmetnú prihlášku do reštrukturalizácie Dlžníka podal (ako pri väčšine veriteľov) v mene veriteľa insolvenčný správca ustanovený v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom v Českej republike pred Mestským súdom v Prahe (ďalej len „Český insolvenčný správca“ a „Hlavné insolvenčné konanie“). Český insolvenčný správca prihlásil pohľadávku presne tak, ako bola prihlásená do Hlavného insolvenčného konania. Kľúčové je, že prihlásená pohľadávka nebola v rámci Hlavného insolvenčného konania zaradená na tzv. prieskumné konanie, keďže bola vyhodnotená ako pohľadávka prihlásená neoprávnenou osobou (v danom prípade JUDr. Veseckou konajúcou za veriteľa na základe absolútne neplatného plnomocenstva, keďže v čase udelenia tohto plnomocenstva nemal veriteľ riadne ustanovený štatutárny orgán). V čase podania prihlášky pohľadávky do Hlavého insolvenčného konania mal veriteľ len jedného člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne. V čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka nemal veriteľ ustanoveného žiadneho člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne.

Z dôvodu nezaradenia prihlášky pohľadávky na prieskumné konanie v rámci Hlavného insolvenčného konania a predovšetkým z dôvodu, že veriteľ nemá riadne ustanovený štatutárny orgán, rozhodol Mestský súd v Prahe ako príslušný insolvenčný súd o zastavení súdneho konania o prihláške pohľadávky s tým, že právoplatnosťou tohto súdneho rozhodnutia končí účasť veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní. Konzekvenciou uvedeného teda je, že veriteľ pre zásadné vady prihlášky pohľadávky nie je (nebude) účastníkom Hlavného insolvenčného konania a jeho pohľadávka nebude uspokojovaná v rámci Hlavného insolvenčného konania. Uvedené by malo rovnako platiť aj na účely reštrukturalizácie Dlžníka vedenej v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I. Zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

A. Podanie prihlášky pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania neoprávnenou osobou:

V tejto časti sú bližšie špecifikované dôvody, pre ktoré sa má za to, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou.

Prihláška pohľadávky bola podpísaná neoprávnenou osobou JUDr. Renatou Veseckou, Ph.D., advokátkou, so sídlom Balbínova 223/5, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 736 29 146 (ďalej len „Renata Vesecká“). Z príloh prihlášky vyplýva, že Renata Vesecká konala na základe dokumentu datovaného dňom 08.12.2020 s názvom „Plná moc“ (ďalej len „Generálne plnomocenstvo RV“). Generálne plnomocenstvo RV je však absolútne neplatným právnym úkonom, pretože ho za veriteľa neudelili oprávnené osoby.

Z Generálneho plnomocenstva RV vyplýva, že za veriteľa pri jeho udeľovaní dňa 08.12.2020 mali konať nasledovné dve osoby: (i) Ing. Mojmír Vančura, s trvalým bydliskom Červená Skála 375, Řež, 250 68 Husinec, Česká republika (ďalej len „Mojmír Vančura“) a (ii) MSc. Juraj Krúpa, s trvalým bydliskom Trstínska 7369/11, 841 06 Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica, Slovenská republika (ďalej len „Juraj Krúpa“). V zmysle článku 26 stanov veriteľa v aktuálnom znení platí, že veriteľ koná vždy prostredníctvom dvoch členov predstavenstva konajúcich spoločne. Uvedenému zodpovedá aj zápis spôsobu konania v mene veriteľa v obchodnom registri Českej republiky (ďalej len „ORČR“).
V čase udelenia Generálneho plnomocenstva RV bol jediným riadnym čelnom predstavenstva veriteľa Mojmír Vančura. Dňa 30.11.2020 bola spísaná Notárska zápisnica spísaná notárom Mgr. Pavlem Hutákem dňa 30.11.2020, sp. zn. NZ 219/2020 (ďalej len „Notárska zápisnica – Juraj Krúpa“), ktorou mala dozorná rada veriteľa s účinnosťou od 01.12.2020 zvoliť do funkcie člena predstavenstva veriteľa Juraja Krúpu. V čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa nebol Jurajovi Krúpovi udelený predchádzajúci súhlas ČNB na výkon funkcie člena predstavenstva veriteľa.

Veriteľ bol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa a tiež v čase podpisu Generálneho plnomocenstva RV fondom kvalifikovaných investorov podliehajúcim dohľadu ČNB. Na veriteľa sa v rozhodnom čase vzťahovali ustanovenia zákona č. 240/2013 Sb. o investičních společnostech a investičních fondech v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o investičných spoločnostiach“).

V zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osoba investiční společnosti, samosprávného investičního fondu, zahraniční osoby s povolením podle § 481 a hlavního administrátora a osoba vykonávající funkci podle § 21 odst. 5, jakož i fyzická osoba, která je zmocněna právnickou osobou, jež je individuálním statutárním orgánem investičního fondu, aby ji ve statutárním orgánu tohoto investičního fondu zastupovala, jestliže není členem statutárního orgánu nebo jinou vedoucí osobou této právnické osoby a nemá předchozí souhlas České národní banky podle této hlavy, musí mít k výkonu své funkce předchozí souhlas České národní banky.“.

V zmysle ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osobou se pro účely tohoto zákona rozumí statutární orgán, člen statutárního orgánu, ředitel právnické osoby nebo osoba, která jiným způsobem skutečně řídí činnost právnické osoby. Je-li statutárním orgánem nebo členem statutárního orgánu právnická osoba, vedoucí osobou se rozumí fyzická osoba, která je touto právnickou osobou zmocněna, aby jí ve statutárním orgánu zastupovala.“.

Každý člen štatutárneho orgánu fondu kvalifikovaných investorov teda musí v zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach v spojení s ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach mať k výkonu svojej funkcie predchádzajúci súhlas ČNB. Keďže Jurajovi Krúpovi nebol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa (a ani nikdy dodatočne) udelený predchádzajúci súhlas ČNB s výkonom funkcie člena predstavenstva veriteľa (ďalej len „Súhlas ČNB“), Juraj Krúpa nebol oprávnený vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu veriteľa a akokoľvek konať v mene veriteľa. Juraj Krúpa teda nebol oprávnený vykonať žiadny právny úkon v mene veriteľa, vrátane podpísania Generálneho plnomocenstva RV a/alebo akéhokoľvek iného právneho úkonu v mene veriteľa.  

Neoprávnenosť konania Juraja Krúpu preukazuje najmä udelenie pokuty zo strany ČNB Jurajovi Krúpovi za vykonávanie funkcie člena predstavenstva veriteľa bez Súhlasu ČNB. ČNB Rozhodnutím č.j. 2021/87717/570 zo dňa 27.08.2021, sp. zn. Sp/2020/4337/573 (ďalej len „Rozhodnutie ČNB o pokute“), ktoré bolo následne potvrdené Rozhodnutím bankovej rady ČNB o rozklade č.j. 2021/124367/CNB/110 zo dňa 09.12.2021, sp. zn. Sp/2020/437/573 573 (ďalej len „Potvrdzujúce rozhodnutie bankovej rady o pokute“), rozhodla o udelení pokuty Jurajovi Krúpovi za to, že úmyselne bez predchádzajúceho súhlasu ČNB vykonával funkciu člena predstavenstva veriteľa, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach. V odôvodnení Rozhodnutia ČNB o pokute ČNB okrem iného ustálila, že: „S ohledem na požadavek předchozího souhlasu České národní banky, přičemž předmětem posuzování Českou národní bankou je naplnění předpokladů pro řádný výkon funkce (tj. důvěryhodnost, znalosti a zkušenosti osoby), je zjevné, že bez souhlasu České národní banky nemůže fyzická osoba vykonávat funkci vedoucí osoby, tzn. ani člena představenstva investičního fondu.“.

Keďže Jurajovi Krúpovi pre absenciu Súhlasu ČNB v súlade s ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach nevzniklo oprávnenie vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, tak jediným členom predstavenstva veriteľa, ktorý bol v rozhodnom čase oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, bol Mojmír Vančura. Žiadne iné osoby (odlišné od Mojmíra Vančuru) neboli v rozhodnom čase oprávnené konať v mene veriteľa, a teda ani nemohli udeliť žiadne plnomocenstvo na zastupovanie veriteľa. Dôsledkom toho, že Juraj Krúpa bol do funkcie člena predstavenstva veriteľa ustanovený bez Súhlasu ČNB je, že Juraj Krúpa nebol oprávnený platne a účinne vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa.
Uvedené preukazuje aj rozhodovacia prax Mestského súdu v Prahe (verejne dostupné na ISIR), ktorý sa vo svojich rozhodnutiach opakovane vyjadroval k vecne a právne obdobnej veci, a to k udeleniu plnomocenstva na zastupovanie veriteľa zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu a dokonca uzavrel, že voľba člena predstavenstva investičného fondu nenadobudne účinky skôr, ako je tomuto členovi udelený súhlas ČNB.

Predmetom konaní pred Mestským súdom v Prahe bolo rozhodovanie o prihláškach pohľadávok veriteľa do insolvenčného konania spoločnosti Acquisition Capital vedeného Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 90 INS 7368/2021 (ďalej len „Insolvenčné konanie – Acquisition Capital“). Veriteľ si mal do Insolvenčného konania - Acquisition Capital prihlásiť niekoľko pohľadávok. Pri podaní a podpísaní prihlášok týchto pohľadávok mala veriteľa zastupovať Renata Vesecká, a to na základe Generálneho plnomocenstva RV. Mestský súd v Prahe v konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital rozhodol tak, že konania o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital zastavil, a to z dôvodu, že Renata Vesecká nebola oprávnená zastupovať veriteľa pri podaní prihlášok do Insolvenčného konania - Acquisition Capital z dôvodu neplatnosti plnomocenstva udeleného zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu. Mestský súd v Prahe v odôvodnení rozhodnutí o zastavení konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital ustálil, že: „Soud odkazuje zejména na § 515 zák.č. 240/2013 Sb., o investičních společnostech a investičních fondech (ZISIF) dle něhož volba člena představenstva uzavřeného investičního fondu nabývá účinnosti až okamžikem, kdy je k takovému jmenování udělen souhlas dohledového orgánu České národní banky, jak vyplývá z výše uvedeného tento souhlas udělen Juraji Krúpovi nebyl. Vzhledem k tomu, že nebylo doloženo udělení tohoto souhlasu a Juraj Krúpa nebyl zapsán, jako člen představenstva ani do obchodního rejstříku soud nemá za to, že byl oprávněn plnou moc udělit. Bez souhlasu dohledového orgánu České národní banky jeho volba členem představenstva uzavřeného investičního fondu nenabyla účinnosti.“.

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=C00D86EA34263444E05333F21FAC460E&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=2):

- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P100-5 zo dňa 25.04.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P101-3 zo dňa 25.04.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P102-3 zo dňa 25.04.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P103-3 zo dňa 25.04.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P104-3 zo dňa 25.04.2022.

Obdobne Mestský súd v Prahe rozhodol aj o prihláškach pohľadávok veriteľa do Hlavného insolvenčného konania Dlžníka. Ako už bolo uvedené, Mestský súd v Prahe rozhodol o zastavení konaní o prihláškach veriteľa do Hlavného insolvenčného konania. Mestský súd v Prahe pritom skonštatoval, že: „Zdejšímu soudu je z jeho činnosti známo, že shora uvedená plná moc byla podepsána osobami, které neměly oprávnění JUDr. Veseckou k zastupování zmocnit.“

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=B8EA44C95A4D42D3E05333F21FAC344B&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=25):

- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1470-9 zo dňa 29.07.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1472-7 zo dňa 29.07.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1484-7 zo dňa 29.07.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1512-8 zo dňa 29.07.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1516-7 zo dňa 29.07.2022.

Mestský súd v Prahe teda jednoznačne a konštantne ustálil, že Juraj Krúpa nikdy nebol bez Súhlasu ČNB oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, a teda nebol ani oprávnený, sám ani spoločne s inou osobou, udeliť akékoľvek plnomocenstvo tretej osobe na zastupovanie veriteľa pri vykonávaní akýchkoľvek právnych úkonov.

Rovnako sa k problému konania v mene veriteľa postavila aj Banková rada ČNB, ktorá v odlišnom konaní  ustálila, že: „Pro úplnost bankovní rada dodává, že ani generální plná moc ze dne 8. 12. 2020 údajně udělená JUDr. Renátě Vesecké, Ph.D., advokátce zapsané pod ev. č. ČAK 13751, se sídlem Balbínova 223/5, Praha 2 Vinohrady (dále „paní Vesecká“) pány MSc. Jurajem Krúpou (dále „pan Juraj Krúpa“) a Vančurou na závěru shora nic nemění. Důvodem je to, že plná moc měla být udělena za Fond panem Jurajem Krúpou, který však jednal protiprávně jako člen představenstva Fondu, ačkoli byl osobou, která neměla k výkonu této funkce předchozí souhlas České národní banky vyžadovaný ZISIF, a proto nebyl oprávněn jednat jako člen představenstva. Pan Vančura sice v době udělení plné moci členem představenstva byl, ovšem členem jediným, ačkoli k přijetí platného rozhodnutí o udělení plné moci bylo podle názoru bankovní rady potřeba projevu vůle dvou členů představenstva disponujících k výkonu funkce předchozím souhlasem České národní banky.“.

Vzhľadom na vyššie uvedené konanie Juraja Krúpu v mene veriteľa smerujúce k udeleniu Generálneho plnomocenstva RV v rozhodnom čase (t.j. dňa 08.12.2020) nevyvolalo žiadne právne účinky, keďže Jurajovi Krúpovi nikdy (ani do dnešného dňa) nebol udelený Súhlas ČNB. Generálne plnomocenstvo RV je teda absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu nedodržania spôsobu konania v mene veriteľa. Absolútna neplatnosť Generálneho plnomocenstva RV spôsobuje, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou, pričom insolvenčný súd rozhodol o zastavení konania o tejto prihláške a o ukončení účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní.
Ako už bolo uvedené, vyššie popísaný zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

B. Spriaznenosť veriteľa s Dlžníkom:

Prihlásená pohľadávka má charakter tzv. pohľadávky spriazneného veriteľa, ktorá sa v reštrukturalizácii Dlžníka uspokojuje ako podriadená pohľadávka.

V zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) platí:
„Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie
a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby,
b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,
c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),
d) blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),
e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.“

V zmysle ust. § 9 ods. 3 ZKR platí: „Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.“

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR v spojení s ust. § 9 ods. 3 ZKR.

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom (okrem iného) z týchto dôvodov:

a) Dlžník vlastní vo veriteľovi spolu 180 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 2,95 % na základnom imaní veriteľa. Dlžník vlastní spolu 180 kusov akcií emitovaných veriteľom. Z toho 50 kusov vlastní Dlžník tak, že ich má na svojom účte, vo svojom mene a vykonáva aj ich správu. Ohľadom zvyšných 130 kusov platí, že ich má na svojom účte spoločnosť RM - S Market o.c.p., a.s., so sídlom Nám. SNP 14, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré mesto, Slovenská republika, IČO: 35 799 072, ktorá pre Dlžníka ako vlastníka 130 kusov akcií emitovaných veriteľom vykonáva držiteľskú správu týchto akcií;

b) Dlžník je jediným akcionárom spoločnosti Arca Capital Bohemia, a.s., so sídlom Michelská 966/74, 141 00 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 271 10 265 (ďalej len „Arca Capital Bohemia“). Spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní vo veriteľovi spolu 807 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 13,26 % na základnom imaní veriteľa. To znamená, že cez spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní Dlžník vo veriteľovi spolu ďalších 807 kusov akcií, čo predstavuje nepriamy podiel vo výške ďalších 13,26 % na základnom imaní veriteľa;

c) Dlžník ako osoba podľa ust. § 9 ods. 1 písm. b) ZKR má teda vo veriteľovi kvalifikovanú účasť minimálne vo výške 16,21 % (čo predstavuje súčet 2,95 % + 13,26 %), a teda veriteľ je vo vzťahu k Dlžníkovi osobou podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR.

Nad rámec vyššie uvedeného je spriaznenosť medzi veriteľom a Dlžníkom daná aj tým, v čase uzavretia Zmluvy o pôžičke zo dňa 19.05.2014 bol majoritným akcionárom a predsedom predstavenstva Dlžníka Ing. Pavol Krúpa, s trvalým bydliskom Trstínska 7369/11, 841 06 Bratislava, Slovenská republika, dátum narodenia: 06.03.1972 (ďalej len „Pavol Krúpa”). Pavol Krúpa mal pritom v danom čase súčasne kvalifikovanú účasť vo forme nepriamej účasti na prihlásenom veriteľovi.

Veriteľ je teda spriaznenou osobou Dlžníka, a preto jeho prihlásená pohľadávka má charakter pohľadávky spriazneného veriteľa.

V prípade konkurzu podľa § 95 ods. 2 a 3 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa sa v konkurze uspokojuje ako tzv. podriadená pohľadávka. Podriadené pohľadávky sa pritom v konkurze môžu zo všeobecnej podstaty uspokojiť jedine vtedy, ak došlo k úplnému uspokojeniu nezabezpečených pohľadávok nespriaznených pohľadávok – čiže štandardne je výška uspokojenia spriaznených veriteľov v konkurze 0 %.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa nemôže byť uspokojená rovnakým alebo lepším spôsobom ako iné pohľadávky. To znamená, že uspokojenie spriaznených veriteľov musí byť v reštrukturalizácii nastavené vždy horšie ako uspokojenie iných veriteľov.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR v spojení s § 95 ods. 3 ZOKR ďalej platí, že na zabezpečenie pohľadávky spriazneného veriteľa sa neprihliada. Ak by sa na zabezpečenie spriazneného veriteľa v reštrukturalizácii prihliadalo, bol by tým porušený explicitný zákonný zákaz, že pohľadávky spriaznených veriteľov sa nesmú uspokojiť lepšie ako pohľadávky iných veriteľov, pričom práve zabezpečenie by im lepšie postavenie oproti iným veriteľom prinieslo. Z uvedeného dôvodu platí, že podľa slovenského práva sa ani v reštrukturalizácii vôbec neprihliada na zabezpečenie spriaznených pohľadávok.


C. Neexistujúce zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 19.05.2014:

Keďže prihlásená pohľadávka má charakter pohľadávky spriazneného veriteľa, tak platí, že na zabezpečenie pohľadávky spriazneného veriteľa sa neprihliada. Ak by však aj nešlo o pohľadávku spriazneného veriteľa, tak zabezpečenie, na ktoré sa odvoláva veriteľ, je v celom rozsahu sporné.

Pohľadávka z Pôžičky zo dňa 19.05.2014 má byť podľa tvrdenia veriteľa zabezpečená zabezpečovacím prevodom práva k listinnej hromadnej akcii s poradovým číslom 1, so súhrnnou menovitou hodnotou 25.000,- EUR, ktorá nahrádza desať (10) kusov listinných kmeňových akcií spoločnosti WINNER GROUP, a. s., so sídlom Pekná cesta 15, 831 52 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 46 154 809 (ďalej len „WINNER GROUP“), vo forme na meno, s poradovým číslom 01 až 010 s menovitou hodnotou jednej akcie vo výške 2.500,- EUR (ďalej len „Hromadná akcia WINNER GROUP“) (zabezpečovací prevod práva k Hromadnej akcii WINNER GROUP ďalej len „Zabezpečovací prevod práva“).

Zabezpečovací prevod práva mal byť zriadený na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode cenných papierov uzatvorenej dňa 22.06.2020 medzi spoločnosťou ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED, so sídlom Steliou Mavrommati 57, Agios Dometios, 2364 Nikózia, Cyperská republika, registračné číslo: HE 161843 [ďalej len „ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED“] ako majiteľom Hromadnej akcie WINNER GROUP a veriteľom (ďalej len „Zmluva o zabezpečovacom prevode práva“). Zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 19.05.2014 vo forme Zabezpečovacieho prevodu práva však nikdy platne a účinne nevzniklo, pretože Zabezpečovací prevod práva nebol zákonným spôsobom zavŕšený v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o cenných papieroch“).

Na vznik zabezpečovacieho prevodu práva k listinným cenným papierom (a teda aj k Hromadnej akcii WINNER GORUP na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva) sa v zmysle ust. § 53 ods. 1 až 3 Zákona o cenných papieroch v spojení s ust. § 45 ods. 1 Zákona o cenných papieroch vyžaduje registrácia v osobitnej evidencii zabezpečovacích prevodov cenných papierov, ktorú vedie centrálny depozitár, t.j. Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., so sídlom ul. 29. augusta 1/A, 814 80 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 31 338 976 (ďalej len „CDCP“). Zabezpečovací prevod práva k Hromadnej akcii WINNER GROUP zo spoločnosti ARCA CAPITAL CYPRUS v prospech veriteľa by preto mohol vzniknúť a mohol byť byť zavŕšený až jeho registráciou v osobitnej evidencii zabezpečovacích prevodov cenných papierov, ktorú vedie CDCP.

Zákon o cenných papieroch v ust. § 50 ods. 1  pre registráciu zabezpečovacieho prevodu práva k cenným papierom požaduje predloženie tzv. potvrdenia o obsahu zmluvy o zabezpečovacom prevode cenných papierov opatreného podpisom obidvoch zmluvných strán zmluvy o zabezpečovacom prevode cenných papierov (ďalej len „Potvrdenie o obsahu zmluvy“). Potvrdenie o obsahu zmluvy nebolo zo strany spoločnosti ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED ako majiteľa Hromadnej akcie WINNER GROUP nikdy vystavené ani podpísané. Preto Zabezpečovací prevod práva zo spoločnosti ARCA CAPITAL CYPRUS v prospech veriteľa nemohol byť registrovaný v osobitnej evidencii zabezpečovacích prevodov cenných papierov, ktorú vedie CDCP, a ako taký celkom zjavne nemohol byť platne zavŕšený.

Veriteľ konajúci v súčinnosti s Pavlom Krúpom však podvodným spôsobom dosiahol, že v CDCP nebol zaregistrovaný Zabezpečovací prevod práva ako dočasný inštitút, ale v CDCP bol veriteľ zaregistrovaný ako jediný akcionár spoločnosti WINNER GROUP (t.j. nie z pozície Zabezpečovacieho prevodu práva ako dočasného inštitútu, ale z titulu trvalého vlastníckeho práva).

Zápis veriteľa ako jediného akcionára spoločnosti WINNER GROUP do obchodného registra a následne do CDCP bol dosiahnutý na základe nezákonných uznesení valného zhromaždenia spoločnosti WINNER GROUP o zmene členov orgánov spoločnosti WINNER GROUP. Uvedená situácia nastala tak, že veriteľ sa v rozpore s ustanoveniami Zákona o cenných papieroch prakticky sám „vyhlásil“ za akcionára spoločnosti WINNER GROUP len na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva bez toho, že by Zabezpečovací prevod práva bol registrovaný v CDCP. Veriteľ následne v rámci tohto nezákonného „samo-ustanovenia“ prijal rozhodnutia jediného akcionára spoločnosti WINNER GROUP o zmene členov orgánov spoločnosti WINNER GROUP, kde (okrem iného) do predstavenstva spoločnosti WNNER GROUP navolil osobu Pavla Krúpu. Ten následne zabezpečil, že v CDCP bol do zoznamu akcionárov spoločnosti WINNER GROUP zapísaný ako jediný akcionár práve veriteľ (uvedené však neznamená, že týmto krokom došlo k registrácii Zabezpečovacieho prevodu práva do CDCP).

Vzhľadom na vyššie uvedené je daná spornosť ohľadom zabezpečenia Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 19.05.2014. Je dané dôvodné podozrenie, že veriteľ si uplatnil ako zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 19.05.2014 Zabezpečovací prevod práva, ktorý však platne a účinne nevznikol, a preto zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 19.05.2014 neexistuje. Ak by aj Zabezpečovací prevod práva platne a účinne vznikol, na takéto zabezpečenie nemožno prihliadať, keďže zabezpečenou pohľadávkou by mala byť pohľadávka spriazneného veriteľa.

D. Neexistencia postavenia zabezpečeného veriteľa v slovenskej reštrukturalizácii Dlžníka:

Ako bolo uvedené, ak by aj Zabezpečovací prevod práva platne a účinne vznikol, na takéto zabezpečenie nemožno prihliadať, keďže zabezpečenou pohľadávkou by mala byť pohľadávka spriazneného veriteľa.
Rovnako je potrebné uviesť, že ak by aj Zabezpečovací prevod práva platne a účinne vznikol a súčasne ak by zabezpečenou pohľadávkou nebola pohľadávka spriazneného veriteľa, tak by stále platilo, že prihlásený veriteľ by na účely slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka vedenej pred Okresným súdom Bratislava I nemal postavenie zabezpečeného veriteľa, pretože nie sú u neho kumulatívne splnené dve podmienky, ktorými sú: (i) podmienka, že zálohom je majetok Dlžníka a súčasne (ii) podmienka, že zálohom je majetok Dlžníka spadajúci do slovenskej podstaty.

Pre úplnosť je potrebné doplniť, že všeobecne na účely reštrukturalizácie Dlžníka vedenej pred Okresným súdom Bratislava I sa za zabezpečených veriteľov považujú len tí veritelia, ktorí majú zabezpečovacie právo na majetku Dlžníka, ktorý patrí pod slovenskú majetkovú podstatu. Veritelia, ktorí majú síce zabezpečovacie právo viaznuce na majetku Dlžníka, ktorý však spadá do inej ako slovenskej majetkovej podstaty (t.j. každý iný ako slovenský majetok), sa považujú za zabezpečených veriteľov výlučne na účely Hlavného insolvenčného konania v ČR, pričom na účely reštrukturalizácie Dlžníka v SR sa považujú za nezabezpečených veriteľov.

Prihlásený veriteľ však nemá status zabezpečeného veriteľa ani na účely Hlavného insolvenčného konania v ČR, ani na účely reštrukturalizácie Dlžníka v SR.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je prihlásená pohľadávka sporná čo do dôvodu, výšky a vymáhateľnosti a rovnako je sporné aj zabezpečovacie právo a jeho poradie.

Rozsah popretia zabezpečovacieho práva

v celom rozsahu

Dátum popretia poradia zabezpečovacieho práva

12.9.2022

Dôvod a rozsah popretia poradia zabezpečovacieho práva

Na základe prihlášky pohľadávky č. 2 bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka na vrátenie pôžičky, ktorá mala byť Dlžníkovi poskytnutá na základe Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 19.05.2014 medzi prihláseným veriteľom ako veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Zmluva o pôžičke zo dňa 19.05.2014“) (pôžička poskytnutá na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 19.05.2014 ďalej len „Pôžička zo dňa 19.05.2014“ a pohľadávka na vrátenie Pôžičky zo dňa 19.05.2014 ďalej len „Pohľadávka z Pôžičky zo dňa 19.05.2014“).

Zmluva o pôžičke zo dňa 19.05.2014 bola zmenená na základe:
- Dodatku č. 1 uzavretého dňa 29.06.2015 medzi prihláseným veriteľom ako veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Dodatok zo dňa 29.06.2015“) - čo do predĺženia splatnosti pôžičky a výšky zmluvnej pokuty za omeškanie,
- Dodatku č. 2 uzavretého dňa 21.12.2016 medzi prihláseným veriteľom ako veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Dodatok zo dňa 21.12.2016“) - čo do predĺženia splatnosti pôžičky,
- Dodatku č. 3 uzavretého dňa 28.12.2018 medzi prihláseným veriteľom ako veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Dodatok zo dňa 28.12.2018“) - čo do predĺženia splatnosti pôžičky.

Prihlásená pohľadávka, vrátane prihláseného príslušenstva, je v celom rozsahu sporná. Predmetnú prihlášku do reštrukturalizácie Dlžníka podal (ako pri väčšine veriteľov) v mene veriteľa insolvenčný správca ustanovený v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom v Českej republike pred Mestským súdom v Prahe (ďalej len „Český insolvenčný správca“ a „Hlavné insolvenčné konanie“). Český insolvenčný správca prihlásil pohľadávku presne tak, ako bola prihlásená do Hlavného insolvenčného konania. Kľúčové je, že prihlásená pohľadávka nebola v rámci Hlavného insolvenčného konania zaradená na tzv. prieskumné konanie, keďže bola vyhodnotená ako pohľadávka prihlásená neoprávnenou osobou (v danom prípade JUDr. Veseckou konajúcou za veriteľa na základe absolútne neplatného plnomocenstva, keďže v čase udelenia tohto plnomocenstva nemal veriteľ riadne ustanovený štatutárny orgán). V čase podania prihlášky pohľadávky do Hlavého insolvenčného konania mal veriteľ len jedného člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne. V čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka nemal veriteľ ustanoveného žiadneho člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne.

Z dôvodu nezaradenia prihlášky pohľadávky na prieskumné konanie v rámci Hlavného insolvenčného konania a predovšetkým z dôvodu, že veriteľ nemá riadne ustanovený štatutárny orgán, rozhodol Mestský súd v Prahe ako príslušný insolvenčný súd o zastavení súdneho konania o prihláške pohľadávky s tým, že právoplatnosťou tohto súdneho rozhodnutia končí účasť veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní. Konzekvenciou uvedeného teda je, že veriteľ pre zásadné vady prihlášky pohľadávky nie je (nebude) účastníkom Hlavného insolvenčného konania a jeho pohľadávka nebude uspokojovaná v rámci Hlavného insolvenčného konania. Uvedené by malo rovnako platiť aj na účely reštrukturalizácie Dlžníka vedenej v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I. Zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

A. Podanie prihlášky pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania neoprávnenou osobou:

V tejto časti sú bližšie špecifikované dôvody, pre ktoré sa má za to, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou.

Prihláška pohľadávky bola podpísaná neoprávnenou osobou JUDr. Renatou Veseckou, Ph.D., advokátkou, so sídlom Balbínova 223/5, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 736 29 146 (ďalej len „Renata Vesecká“). Z príloh prihlášky vyplýva, že Renata Vesecká konala na základe dokumentu datovaného dňom 08.12.2020 s názvom „Plná moc“ (ďalej len „Generálne plnomocenstvo RV“). Generálne plnomocenstvo RV je však absolútne neplatným právnym úkonom, pretože ho za veriteľa neudelili oprávnené osoby.

Z Generálneho plnomocenstva RV vyplýva, že za veriteľa pri jeho udeľovaní dňa 08.12.2020 mali konať nasledovné dve osoby: (i) Ing. Mojmír Vančura, s trvalým bydliskom Červená Skála 375, Řež, 250 68 Husinec, Česká republika (ďalej len „Mojmír Vančura“) a (ii) MSc. Juraj Krúpa, s trvalým bydliskom Trstínska 7369/11, 841 06 Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica, Slovenská republika (ďalej len „Juraj Krúpa“). V zmysle článku 26 stanov veriteľa v aktuálnom znení platí, že veriteľ koná vždy prostredníctvom dvoch členov predstavenstva konajúcich spoločne. Uvedenému zodpovedá aj zápis spôsobu konania v mene veriteľa v obchodnom registri Českej republiky (ďalej len „ORČR“).
V čase udelenia Generálneho plnomocenstva RV bol jediným riadnym čelnom predstavenstva veriteľa Mojmír Vančura. Dňa 30.11.2020 bola spísaná Notárska zápisnica spísaná notárom Mgr. Pavlem Hutákem dňa 30.11.2020, sp. zn. NZ 219/2020 (ďalej len „Notárska zápisnica – Juraj Krúpa“), ktorou mala dozorná rada veriteľa s účinnosťou od 01.12.2020 zvoliť do funkcie člena predstavenstva veriteľa Juraja Krúpu. V čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa nebol Jurajovi Krúpovi udelený predchádzajúci súhlas ČNB na výkon funkcie člena predstavenstva veriteľa.

Veriteľ bol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa a tiež v čase podpisu Generálneho plnomocenstva RV fondom kvalifikovaných investorov podliehajúcim dohľadu ČNB. Na veriteľa sa v rozhodnom čase vzťahovali ustanovenia zákona č. 240/2013 Sb. o investičních společnostech a investičních fondech v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o investičných spoločnostiach“).

V zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osoba investiční společnosti, samosprávného investičního fondu, zahraniční osoby s povolením podle § 481 a hlavního administrátora a osoba vykonávající funkci podle § 21 odst. 5, jakož i fyzická osoba, která je zmocněna právnickou osobou, jež je individuálním statutárním orgánem investičního fondu, aby ji ve statutárním orgánu tohoto investičního fondu zastupovala, jestliže není členem statutárního orgánu nebo jinou vedoucí osobou této právnické osoby a nemá předchozí souhlas České národní banky podle této hlavy, musí mít k výkonu své funkce předchozí souhlas České národní banky.“.

V zmysle ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osobou se pro účely tohoto zákona rozumí statutární orgán, člen statutárního orgánu, ředitel právnické osoby nebo osoba, která jiným způsobem skutečně řídí činnost právnické osoby. Je-li statutárním orgánem nebo členem statutárního orgánu právnická osoba, vedoucí osobou se rozumí fyzická osoba, která je touto právnickou osobou zmocněna, aby jí ve statutárním orgánu zastupovala.“.

Každý člen štatutárneho orgánu fondu kvalifikovaných investorov teda musí v zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach v spojení s ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach mať k výkonu svojej funkcie predchádzajúci súhlas ČNB. Keďže Jurajovi Krúpovi nebol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa (a ani nikdy dodatočne) udelený predchádzajúci súhlas ČNB s výkonom funkcie člena predstavenstva veriteľa (ďalej len „Súhlas ČNB“), Juraj Krúpa nebol oprávnený vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu veriteľa a akokoľvek konať v mene veriteľa. Juraj Krúpa teda nebol oprávnený vykonať žiadny právny úkon v mene veriteľa, vrátane podpísania Generálneho plnomocenstva RV a/alebo akéhokoľvek iného právneho úkonu v mene veriteľa.  

Neoprávnenosť konania Juraja Krúpu preukazuje najmä udelenie pokuty zo strany ČNB Jurajovi Krúpovi za vykonávanie funkcie člena predstavenstva veriteľa bez Súhlasu ČNB. ČNB Rozhodnutím č.j. 2021/87717/570 zo dňa 27.08.2021, sp. zn. Sp/2020/4337/573 (ďalej len „Rozhodnutie ČNB o pokute“), ktoré bolo následne potvrdené Rozhodnutím bankovej rady ČNB o rozklade č.j. 2021/124367/CNB/110 zo dňa 09.12.2021, sp. zn. Sp/2020/437/573 573 (ďalej len „Potvrdzujúce rozhodnutie bankovej rady o pokute“), rozhodla o udelení pokuty Jurajovi Krúpovi za to, že úmyselne bez predchádzajúceho súhlasu ČNB vykonával funkciu člena predstavenstva veriteľa, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach. V odôvodnení Rozhodnutia ČNB o pokute ČNB okrem iného ustálila, že: „S ohledem na požadavek předchozího souhlasu České národní banky, přičemž předmětem posuzování Českou národní bankou je naplnění předpokladů pro řádný výkon funkce (tj. důvěryhodnost, znalosti a zkušenosti osoby), je zjevné, že bez souhlasu České národní banky nemůže fyzická osoba vykonávat funkci vedoucí osoby, tzn. ani člena představenstva investičního fondu.“.

Keďže Jurajovi Krúpovi pre absenciu Súhlasu ČNB v súlade s ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach nevzniklo oprávnenie vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, tak jediným členom predstavenstva veriteľa, ktorý bol v rozhodnom čase oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, bol Mojmír Vančura. Žiadne iné osoby (odlišné od Mojmíra Vančuru) neboli v rozhodnom čase oprávnené konať v mene veriteľa, a teda ani nemohli udeliť žiadne plnomocenstvo na zastupovanie veriteľa. Dôsledkom toho, že Juraj Krúpa bol do funkcie člena predstavenstva veriteľa ustanovený bez Súhlasu ČNB je, že Juraj Krúpa nebol oprávnený platne a účinne vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa.
Uvedené preukazuje aj rozhodovacia prax Mestského súdu v Prahe (verejne dostupné na ISIR), ktorý sa vo svojich rozhodnutiach opakovane vyjadroval k vecne a právne obdobnej veci, a to k udeleniu plnomocenstva na zastupovanie veriteľa zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu a dokonca uzavrel, že voľba člena predstavenstva investičného fondu nenadobudne účinky skôr, ako je tomuto členovi udelený súhlas ČNB.

Predmetom konaní pred Mestským súdom v Prahe bolo rozhodovanie o prihláškach pohľadávok veriteľa do insolvenčného konania spoločnosti Acquisition Capital vedeného Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 90 INS 7368/2021 (ďalej len „Insolvenčné konanie – Acquisition Capital“). Veriteľ si mal do Insolvenčného konania - Acquisition Capital prihlásiť niekoľko pohľadávok. Pri podaní a podpísaní prihlášok týchto pohľadávok mala veriteľa zastupovať Renata Vesecká, a to na základe Generálneho plnomocenstva RV. Mestský súd v Prahe v konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital rozhodol tak, že konania o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital zastavil, a to z dôvodu, že Renata Vesecká nebola oprávnená zastupovať veriteľa pri podaní prihlášok do Insolvenčného konania - Acquisition Capital z dôvodu neplatnosti plnomocenstva udeleného zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu. Mestský súd v Prahe v odôvodnení rozhodnutí o zastavení konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital ustálil, že: „Soud odkazuje zejména na § 515 zák.č. 240/2013 Sb., o investičních společnostech a investičních fondech (ZISIF) dle něhož volba člena představenstva uzavřeného investičního fondu nabývá účinnosti až okamžikem, kdy je k takovému jmenování udělen souhlas dohledového orgánu České národní banky, jak vyplývá z výše uvedeného tento souhlas udělen Juraji Krúpovi nebyl. Vzhledem k tomu, že nebylo doloženo udělení tohoto souhlasu a Juraj Krúpa nebyl zapsán, jako člen představenstva ani do obchodního rejstříku soud nemá za to, že byl oprávněn plnou moc udělit. Bez souhlasu dohledového orgánu České národní banky jeho volba členem představenstva uzavřeného investičního fondu nenabyla účinnosti.“.

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=C00D86EA34263444E05333F21FAC460E&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=2):

- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P100-5 zo dňa 25.04.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P101-3 zo dňa 25.04.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P102-3 zo dňa 25.04.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P103-3 zo dňa 25.04.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P104-3 zo dňa 25.04.2022.

Obdobne Mestský súd v Prahe rozhodol aj o prihláškach pohľadávok veriteľa do Hlavného insolvenčného konania Dlžníka. Ako už bolo uvedené, Mestský súd v Prahe rozhodol o zastavení konaní o prihláškach veriteľa do Hlavného insolvenčného konania. Mestský súd v Prahe pritom skonštatoval, že: „Zdejšímu soudu je z jeho činnosti známo, že shora uvedená plná moc byla podepsána osobami, které neměly oprávnění JUDr. Veseckou k zastupování zmocnit.“

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=B8EA44C95A4D42D3E05333F21FAC344B&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=25):

- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1470-9 zo dňa 29.07.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1472-7 zo dňa 29.07.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1484-7 zo dňa 29.07.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1512-8 zo dňa 29.07.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1516-7 zo dňa 29.07.2022.

Mestský súd v Prahe teda jednoznačne a konštantne ustálil, že Juraj Krúpa nikdy nebol bez Súhlasu ČNB oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, a teda nebol ani oprávnený, sám ani spoločne s inou osobou, udeliť akékoľvek plnomocenstvo tretej osobe na zastupovanie veriteľa pri vykonávaní akýchkoľvek právnych úkonov.

Rovnako sa k problému konania v mene veriteľa postavila aj Banková rada ČNB, ktorá v odlišnom konaní  ustálila, že: „Pro úplnost bankovní rada dodává, že ani generální plná moc ze dne 8. 12. 2020 údajně udělená JUDr. Renátě Vesecké, Ph.D., advokátce zapsané pod ev. č. ČAK 13751, se sídlem Balbínova 223/5, Praha 2 Vinohrady (dále „paní Vesecká“) pány MSc. Jurajem Krúpou (dále „pan Juraj Krúpa“) a Vančurou na závěru shora nic nemění. Důvodem je to, že plná moc měla být udělena za Fond panem Jurajem Krúpou, který však jednal protiprávně jako člen představenstva Fondu, ačkoli byl osobou, která neměla k výkonu této funkce předchozí souhlas České národní banky vyžadovaný ZISIF, a proto nebyl oprávněn jednat jako člen představenstva. Pan Vančura sice v době udělení plné moci členem představenstva byl, ovšem členem jediným, ačkoli k přijetí platného rozhodnutí o udělení plné moci bylo podle názoru bankovní rady potřeba projevu vůle dvou členů představenstva disponujících k výkonu funkce předchozím souhlasem České národní banky.“.

Vzhľadom na vyššie uvedené konanie Juraja Krúpu v mene veriteľa smerujúce k udeleniu Generálneho plnomocenstva RV v rozhodnom čase (t.j. dňa 08.12.2020) nevyvolalo žiadne právne účinky, keďže Jurajovi Krúpovi nikdy (ani do dnešného dňa) nebol udelený Súhlas ČNB. Generálne plnomocenstvo RV je teda absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu nedodržania spôsobu konania v mene veriteľa. Absolútna neplatnosť Generálneho plnomocenstva RV spôsobuje, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou, pričom insolvenčný súd rozhodol o zastavení konania o tejto prihláške a o ukončení účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní.
Ako už bolo uvedené, vyššie popísaný zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

B. Spriaznenosť veriteľa s Dlžníkom:

Prihlásená pohľadávka má charakter tzv. pohľadávky spriazneného veriteľa, ktorá sa v reštrukturalizácii Dlžníka uspokojuje ako podriadená pohľadávka.

V zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) platí:
„Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie
a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby,
b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,
c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),
d) blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),
e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.“

V zmysle ust. § 9 ods. 3 ZKR platí: „Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.“

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR v spojení s ust. § 9 ods. 3 ZKR.

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom (okrem iného) z týchto dôvodov:

a) Dlžník vlastní vo veriteľovi spolu 180 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 2,95 % na základnom imaní veriteľa. Dlžník vlastní spolu 180 kusov akcií emitovaných veriteľom. Z toho 50 kusov vlastní Dlžník tak, že ich má na svojom účte, vo svojom mene a vykonáva aj ich správu. Ohľadom zvyšných 130 kusov platí, že ich má na svojom účte spoločnosť RM - S Market o.c.p., a.s., so sídlom Nám. SNP 14, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré mesto, Slovenská republika, IČO: 35 799 072, ktorá pre Dlžníka ako vlastníka 130 kusov akcií emitovaných veriteľom vykonáva držiteľskú správu týchto akcií;

b) Dlžník je jediným akcionárom spoločnosti Arca Capital Bohemia, a.s., so sídlom Michelská 966/74, 141 00 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 271 10 265 (ďalej len „Arca Capital Bohemia“). Spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní vo veriteľovi spolu 807 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 13,26 % na základnom imaní veriteľa. To znamená, že cez spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní Dlžník vo veriteľovi spolu ďalších 807 kusov akcií, čo predstavuje nepriamy podiel vo výške ďalších 13,26 % na základnom imaní veriteľa;

c) Dlžník ako osoba podľa ust. § 9 ods. 1 písm. b) ZKR má teda vo veriteľovi kvalifikovanú účasť minimálne vo výške 16,21 % (čo predstavuje súčet 2,95 % + 13,26 %), a teda veriteľ je vo vzťahu k Dlžníkovi osobou podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR.

Nad rámec vyššie uvedeného je spriaznenosť medzi veriteľom a Dlžníkom daná aj tým, v čase uzavretia Zmluvy o pôžičke zo dňa 19.05.2014 bol majoritným akcionárom a predsedom predstavenstva Dlžníka Ing. Pavol Krúpa, s trvalým bydliskom Trstínska 7369/11, 841 06 Bratislava, Slovenská republika, dátum narodenia: 06.03.1972 (ďalej len „Pavol Krúpa”). Pavol Krúpa mal pritom v danom čase súčasne kvalifikovanú účasť vo forme nepriamej účasti na prihlásenom veriteľovi.

Veriteľ je teda spriaznenou osobou Dlžníka, a preto jeho prihlásená pohľadávka má charakter pohľadávky spriazneného veriteľa.

V prípade konkurzu podľa § 95 ods. 2 a 3 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa sa v konkurze uspokojuje ako tzv. podriadená pohľadávka. Podriadené pohľadávky sa pritom v konkurze môžu zo všeobecnej podstaty uspokojiť jedine vtedy, ak došlo k úplnému uspokojeniu nezabezpečených pohľadávok nespriaznených pohľadávok – čiže štandardne je výška uspokojenia spriaznených veriteľov v konkurze 0 %.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa nemôže byť uspokojená rovnakým alebo lepším spôsobom ako iné pohľadávky. To znamená, že uspokojenie spriaznených veriteľov musí byť v reštrukturalizácii nastavené vždy horšie ako uspokojenie iných veriteľov.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR v spojení s § 95 ods. 3 ZOKR ďalej platí, že na zabezpečenie pohľadávky spriazneného veriteľa sa neprihliada. Ak by sa na zabezpečenie spriazneného veriteľa v reštrukturalizácii prihliadalo, bol by tým porušený explicitný zákonný zákaz, že pohľadávky spriaznených veriteľov sa nesmú uspokojiť lepšie ako pohľadávky iných veriteľov, pričom práve zabezpečenie by im lepšie postavenie oproti iným veriteľom prinieslo. Z uvedeného dôvodu platí, že podľa slovenského práva sa ani v reštrukturalizácii vôbec neprihliada na zabezpečenie spriaznených pohľadávok.


C. Neexistujúce zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 19.05.2014:

Keďže prihlásená pohľadávka má charakter pohľadávky spriazneného veriteľa, tak platí, že na zabezpečenie pohľadávky spriazneného veriteľa sa neprihliada. Ak by však aj nešlo o pohľadávku spriazneného veriteľa, tak zabezpečenie, na ktoré sa odvoláva veriteľ, je v celom rozsahu sporné.

Pohľadávka z Pôžičky zo dňa 19.05.2014 má byť podľa tvrdenia veriteľa zabezpečená zabezpečovacím prevodom práva k listinnej hromadnej akcii s poradovým číslom 1, so súhrnnou menovitou hodnotou 25.000,- EUR, ktorá nahrádza desať (10) kusov listinných kmeňových akcií spoločnosti WINNER GROUP, a. s., so sídlom Pekná cesta 15, 831 52 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 46 154 809 (ďalej len „WINNER GROUP“), vo forme na meno, s poradovým číslom 01 až 010 s menovitou hodnotou jednej akcie vo výške 2.500,- EUR (ďalej len „Hromadná akcia WINNER GROUP“) (zabezpečovací prevod práva k Hromadnej akcii WINNER GROUP ďalej len „Zabezpečovací prevod práva“).

Zabezpečovací prevod práva mal byť zriadený na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode cenných papierov uzatvorenej dňa 22.06.2020 medzi spoločnosťou ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED, so sídlom Steliou Mavrommati 57, Agios Dometios, 2364 Nikózia, Cyperská republika, registračné číslo: HE 161843 [ďalej len „ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED“] ako majiteľom Hromadnej akcie WINNER GROUP a veriteľom (ďalej len „Zmluva o zabezpečovacom prevode práva“). Zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 19.05.2014 vo forme Zabezpečovacieho prevodu práva však nikdy platne a účinne nevzniklo, pretože Zabezpečovací prevod práva nebol zákonným spôsobom zavŕšený v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o cenných papieroch“).

Na vznik zabezpečovacieho prevodu práva k listinným cenným papierom (a teda aj k Hromadnej akcii WINNER GORUP na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva) sa v zmysle ust. § 53 ods. 1 až 3 Zákona o cenných papieroch v spojení s ust. § 45 ods. 1 Zákona o cenných papieroch vyžaduje registrácia v osobitnej evidencii zabezpečovacích prevodov cenných papierov, ktorú vedie centrálny depozitár, t.j. Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., so sídlom ul. 29. augusta 1/A, 814 80 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 31 338 976 (ďalej len „CDCP“). Zabezpečovací prevod práva k Hromadnej akcii WINNER GROUP zo spoločnosti ARCA CAPITAL CYPRUS v prospech veriteľa by preto mohol vzniknúť a mohol byť byť zavŕšený až jeho registráciou v osobitnej evidencii zabezpečovacích prevodov cenných papierov, ktorú vedie CDCP.

Zákon o cenných papieroch v ust. § 50 ods. 1  pre registráciu zabezpečovacieho prevodu práva k cenným papierom požaduje predloženie tzv. potvrdenia o obsahu zmluvy o zabezpečovacom prevode cenných papierov opatreného podpisom obidvoch zmluvných strán zmluvy o zabezpečovacom prevode cenných papierov (ďalej len „Potvrdenie o obsahu zmluvy“). Potvrdenie o obsahu zmluvy nebolo zo strany spoločnosti ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED ako majiteľa Hromadnej akcie WINNER GROUP nikdy vystavené ani podpísané. Preto Zabezpečovací prevod práva zo spoločnosti ARCA CAPITAL CYPRUS v prospech veriteľa nemohol byť registrovaný v osobitnej evidencii zabezpečovacích prevodov cenných papierov, ktorú vedie CDCP, a ako taký celkom zjavne nemohol byť platne zavŕšený.

Veriteľ konajúci v súčinnosti s Pavlom Krúpom však podvodným spôsobom dosiahol, že v CDCP nebol zaregistrovaný Zabezpečovací prevod práva ako dočasný inštitút, ale v CDCP bol veriteľ zaregistrovaný ako jediný akcionár spoločnosti WINNER GROUP (t.j. nie z pozície Zabezpečovacieho prevodu práva ako dočasného inštitútu, ale z titulu trvalého vlastníckeho práva).

Zápis veriteľa ako jediného akcionára spoločnosti WINNER GROUP do obchodného registra a následne do CDCP bol dosiahnutý na základe nezákonných uznesení valného zhromaždenia spoločnosti WINNER GROUP o zmene členov orgánov spoločnosti WINNER GROUP. Uvedená situácia nastala tak, že veriteľ sa v rozpore s ustanoveniami Zákona o cenných papieroch prakticky sám „vyhlásil“ za akcionára spoločnosti WINNER GROUP len na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva bez toho, že by Zabezpečovací prevod práva bol registrovaný v CDCP. Veriteľ následne v rámci tohto nezákonného „samo-ustanovenia“ prijal rozhodnutia jediného akcionára spoločnosti WINNER GROUP o zmene členov orgánov spoločnosti WINNER GROUP, kde (okrem iného) do predstavenstva spoločnosti WNNER GROUP navolil osobu Pavla Krúpu. Ten následne zabezpečil, že v CDCP bol do zoznamu akcionárov spoločnosti WINNER GROUP zapísaný ako jediný akcionár práve veriteľ (uvedené však neznamená, že týmto krokom došlo k registrácii Zabezpečovacieho prevodu práva do CDCP).

Vzhľadom na vyššie uvedené je daná spornosť ohľadom zabezpečenia Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 19.05.2014. Je dané dôvodné podozrenie, že veriteľ si uplatnil ako zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 19.05.2014 Zabezpečovací prevod práva, ktorý však platne a účinne nevznikol, a preto zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 19.05.2014 neexistuje. Ak by aj Zabezpečovací prevod práva platne a účinne vznikol, na takéto zabezpečenie nemožno prihliadať, keďže zabezpečenou pohľadávkou by mala byť pohľadávka spriazneného veriteľa.

D. Neexistencia postavenia zabezpečeného veriteľa v slovenskej reštrukturalizácii Dlžníka:

Ako bolo uvedené, ak by aj Zabezpečovací prevod práva platne a účinne vznikol, na takéto zabezpečenie nemožno prihliadať, keďže zabezpečenou pohľadávkou by mala byť pohľadávka spriazneného veriteľa.
Rovnako je potrebné uviesť, že ak by aj Zabezpečovací prevod práva platne a účinne vznikol a súčasne ak by zabezpečenou pohľadávkou nebola pohľadávka spriazneného veriteľa, tak by stále platilo, že prihlásený veriteľ by na účely slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka vedenej pred Okresným súdom Bratislava I nemal postavenie zabezpečeného veriteľa, pretože nie sú u neho kumulatívne splnené dve podmienky, ktorými sú: (i) podmienka, že zálohom je majetok Dlžníka a súčasne (ii) podmienka, že zálohom je majetok Dlžníka spadajúci do slovenskej podstaty.

Pre úplnosť je potrebné doplniť, že všeobecne na účely reštrukturalizácie Dlžníka vedenej pred Okresným súdom Bratislava I sa za zabezpečených veriteľov považujú len tí veritelia, ktorí majú zabezpečovacie právo na majetku Dlžníka, ktorý patrí pod slovenskú majetkovú podstatu. Veritelia, ktorí majú síce zabezpečovacie právo viaznuce na majetku Dlžníka, ktorý však spadá do inej ako slovenskej majetkovej podstaty (t.j. každý iný ako slovenský majetok), sa považujú za zabezpečených veriteľov výlučne na účely Hlavného insolvenčného konania v ČR, pričom na účely reštrukturalizácie Dlžníka v SR sa považujú za nezabezpečených veriteľov.

Prihlásený veriteľ však nemá status zabezpečeného veriteľa ani na účely Hlavného insolvenčného konania v ČR, ani na účely reštrukturalizácie Dlžníka v SR.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je prihlásená pohľadávka sporná čo do dôvodu, výšky a vymáhateľnosti a rovnako je sporné aj zabezpečovacie právo a jeho poradie.

Veriteľ

Arca Capital CEE, uzavřený investiční fond, a.s., Doudlebská 1699/5, 14000 Praha 4, Česká republika

Por. č. v ZP

95

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

7310333,45

7310333,45

Prihlásené v EUR

EUR

300675,91

0

0

0

0

300675,91

Zistené v EUR

EUR

0

0

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

300675,91 EUR

Na základe prihlášky pohľadávky č. 3 bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka na zaplatenie zmluvnej pokuty za omeškanie Dlžníka s vrátením pôžičky, ktorá mala byť Dlžníkovi poskytnutá na základe Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 19.05.2014 medzi prihláseným veriteľom ako veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Zmluva o pôžičke zo dňa 19.05.2014“) (pôžička poskytnutá na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 19.05.2014 ďalej len „Pôžička zo dňa 19.05.2014“ a pohľadávka na vrátenie Pôžičky zo dňa 19.05.2014 ďalej len „Pohľadávka z Pôžičky zo dňa 19.05.2014“).

Zmluva o pôžičke zo dňa 19.05.2014 bola zmenená na základe:

-                      Dodatku č. 1 uzavretého dňa 29.06.2015 medzi prihláseným veriteľom ako veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Dodatok zo dňa 29.06.2015“) - čo do predĺženia splatnosti pôžičky a výšky zmluvnej pokuty za omeškanie,

-                      Dodatku č. 2 uzavretého dňa 21.12.2016 medzi prihláseným veriteľom ako veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Dodatok zo dňa 21.12.2016“) - čo do predĺženia splatnosti pôžičky,

-                      Dodatku č. 3 uzavretého dňa 28.12.2018 medzi prihláseným veriteľom ako veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Dodatok zo dňa 28.12.2018“) - čo do predĺženia splatnosti pôžičky.

Prihlásená pohľadávka, vrátane prihláseného príslušenstva, je v celom rozsahu sporná. Predmetnú prihlášku do reštrukturalizácie Dlžníka podal (ako pri väčšine veriteľov) v mene veriteľa insolvenčný správca ustanovený v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom v Českej republike pred Mestským súdom v Prahe (ďalej len „Český insolvenčný správca“ a „Hlavné insolvenčné konanie“). Český insolvenčný správca prihlásil pohľadávku presne tak, ako bola prihlásená do Hlavného insolvenčného konania. Kľúčové je, že prihlásená pohľadávka nebola v rámci Hlavného insolvenčného konania zaradená na tzv. prieskumné konanie, keďže bola vyhodnotená ako pohľadávka prihlásená neoprávnenou osobou (v danom prípade JUDr. Veseckou konajúcou za veriteľa na základe absolútne neplatného plnomocenstva, keďže v čase udelenia tohto plnomocenstva nemal veriteľ riadne ustanovený štatutárny orgán). V čase podania prihlášky pohľadávky do Hlavého insolvenčného konania mal veriteľ len jedného člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne. V čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka nemal veriteľ ustanoveného žiadneho člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne.

Z dôvodu nezaradenia prihlášky pohľadávky na prieskumné konanie v rámci Hlavného insolvenčného konania a predovšetkým z dôvodu, že veriteľ nemá riadne ustanovený štatutárny orgán, rozhodol Mestský súd v Prahe ako príslušný insolvenčný súd o zastavení súdneho konania o prihláške pohľadávky s tým, že právoplatnosťou tohto súdneho rozhodnutia končí účasť veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní. Konzekvenciou uvedeného teda je, že veriteľ pre zásadné vady prihlášky pohľadávky nie je (nebude) účastníkom Hlavného insolvenčného konania a jeho pohľadávka nebude uspokojovaná v rámci Hlavného insolvenčného konania. Uvedené by malo rovnako platiť aj na účely reštrukturalizácie Dlžníka vedenej v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I. Zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

A. Podanie prihlášky pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania neoprávnenou osobou:

V tejto časti sú bližšie špecifikované dôvody, pre ktoré sa má za to, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou.

Prihláška pohľadávky bola podpísaná neoprávnenou osobou JUDr. Renatou Veseckou, Ph.D., advokátkou, so sídlom Balbínova 223/5, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 736 29 146 (ďalej len „Renata Vesecká“). Z príloh prihlášky vyplýva, že Renata Vesecká konala na základe dokumentu datovaného dňom 08.12.2020 s názvom „Plná moc“ (ďalej len „Generálne plnomocenstvo RV“). Generálne plnomocenstvo RV je však absolútne neplatným právnym úkonom, pretože ho za veriteľa neudelili oprávnené osoby.

Z Generálneho plnomocenstva RV vyplýva, že za veriteľa pri jeho udeľovaní dňa 08.12.2020 mali konať nasledovné dve osoby: (i) Ing. Mojmír Vančura, s trvalým bydliskom Červená Skála 375, Řež, 250 68 Husinec, Česká republika (ďalej len „Mojmír Vančura“) a (ii) MSc. Juraj Krúpa, s trvalým bydliskom Trstínska 7369/11, 841 06 Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica, Slovenská republika (ďalej len „Juraj Krúpa“). V zmysle článku 26 stanov veriteľa v aktuálnom znení platí, že veriteľ koná vždy prostredníctvom dvoch členov predstavenstva konajúcich spoločne. Uvedenému zodpovedá aj zápis spôsobu konania v mene veriteľa v obchodnom registri Českej republiky (ďalej len „ORČR“).

V čase udelenia Generálneho plnomocenstva RV bol jediným riadnym čelnom predstavenstva veriteľa Mojmír Vančura. Dňa 30.11.2020 bola spísaná Notárska zápisnica spísaná notárom Mgr. Pavlem Hutákem dňa 30.11.2020, sp. zn. NZ 219/2020 (ďalej len „Notárska zápisnica – Juraj Krúpa“), ktorou mala dozorná rada veriteľa s účinnosťou od 01.12.2020 zvoliť do funkcie člena predstavenstva veriteľa Juraja Krúpu. V čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa nebol Jurajovi Krúpovi udelený predchádzajúci súhlas ČNB na výkon funkcie člena predstavenstva veriteľa.

Veriteľ bol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa a tiež v čase podpisu Generálneho plnomocenstva RV fondom kvalifikovaných investorov podliehajúcim dohľadu ČNB. Na veriteľa sa v rozhodnom čase vzťahovali ustanovenia zákona č. 240/2013 Sb. o investičních společnostech a investičních fondech v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o investičných spoločnostiach“).

V zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osoba investiční společnosti, samosprávného investičního fondu, zahraniční osoby s povolením podle § 481 a hlavního administrátora a osoba vykonávající funkci podle § 21 odst. 5, jakož i fyzická osoba, která je zmocněna právnickou osobou, jež je individuálním statutárním orgánem investičního fondu, aby ji ve statutárním orgánu tohoto investičního fondu zastupovala, jestliže není členem statutárního orgánu nebo jinou vedoucí osobou této právnické osoby a nemá předchozí souhlas České národní banky podle této hlavy, musí mít k výkonu své funkce předchozí souhlas České národní banky.“.

V zmysle ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osobou se pro účely tohoto zákona rozumí statutární orgán, člen statutárního orgánu, ředitel právnické osoby nebo osoba, která jiným způsobem skutečně řídí činnost právnické osoby. Je-li statutárním orgánem nebo členem statutárního orgánu právnická osoba, vedoucí osobou se rozumí fyzická osoba, která je touto právnickou osobou zmocněna, aby jí ve statutárním orgánu zastupovala.“.

Každý člen štatutárneho orgánu fondu kvalifikovaných investorov teda musí v zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach v spojení s ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach mať k výkonu svojej funkcie predchádzajúci súhlas ČNB. Keďže Jurajovi Krúpovi nebol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa (a ani nikdy dodatočne) udelený predchádzajúci súhlas ČNB s výkonom funkcie člena predstavenstva veriteľa (ďalej len „Súhlas ČNB“), Juraj Krúpa nebol oprávnený vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu veriteľa a akokoľvek konať v mene veriteľa. Juraj Krúpa teda nebol oprávnený vykonať žiadny právny úkon v mene veriteľa, vrátane podpísania Generálneho plnomocenstva RV a/alebo akéhokoľvek iného právneho úkonu v mene veriteľa.  

Neoprávnenosť konania Juraja Krúpu preukazuje najmä udelenie pokuty zo strany ČNB Jurajovi Krúpovi za vykonávanie funkcie člena predstavenstva veriteľa bez Súhlasu ČNB. ČNB Rozhodnutím č.j. 2021/87717/570 zo dňa 27.08.2021, sp. zn. Sp/2020/4337/573 (ďalej len „Rozhodnutie ČNB o pokute“), ktoré bolo následne potvrdené Rozhodnutím bankovej rady ČNB o rozklade č.j. 2021/124367/CNB/110 zo dňa 09.12.2021, sp. zn. Sp/2020/437/573 573 (ďalej len „Potvrdzujúce rozhodnutie bankovej rady o pokute“), rozhodla o udelení pokuty Jurajovi Krúpovi za to, že úmyselne bez predchádzajúceho súhlasu ČNB vykonával funkciu člena predstavenstva veriteľa, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach. V odôvodnení Rozhodnutia ČNB o pokute ČNB okrem iného ustálila, že: „S ohledem na požadavek předchozího souhlasu České národní banky, přičemž předmětem posuzování Českou národní bankou je naplnění předpokladů pro řádný výkon funkce (tj. důvěryhodnost, znalosti a zkušenosti osoby), je zjevné, že bez souhlasu České národní banky nemůže fyzická osoba vykonávat funkci vedoucí osoby, tzn. ani člena představenstva investičního fondu.“.

Keďže Jurajovi Krúpovi pre absenciu Súhlasu ČNB v súlade s ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach nevzniklo oprávnenie vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, tak jediným členom predstavenstva veriteľa, ktorý bol v rozhodnom čase oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, bol Mojmír Vančura. Žiadne iné osoby (odlišné od Mojmíra Vančuru) neboli v rozhodnom čase oprávnené konať v mene veriteľa, a teda ani nemohli udeliť žiadne plnomocenstvo na zastupovanie veriteľa. Dôsledkom toho, že Juraj Krúpa bol do funkcie člena predstavenstva veriteľa ustanovený bez Súhlasu ČNB je, že Juraj Krúpa nebol oprávnený platne a účinne vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa.

Uvedené preukazuje aj rozhodovacia prax Mestského súdu v Prahe (verejne dostupné na ISIR), ktorý sa vo svojich rozhodnutiach opakovane vyjadroval k vecne a právne obdobnej veci, a to k udeleniu plnomocenstva na zastupovanie veriteľa zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu a dokonca uzavrel, že voľba člena predstavenstva investičného fondu nenadobudne účinky skôr, ako je tomuto členovi udelený súhlas ČNB.

Predmetom konaní pred Mestským súdom v Prahe bolo rozhodovanie o prihláškach pohľadávok veriteľa do insolvenčného konania spoločnosti Acquisition Capital vedeného Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 90 INS 7368/2021 (ďalej len „Insolvenčné konanie – Acquisition Capital“). Veriteľ si mal do Insolvenčného konania - Acquisition Capital prihlásiť niekoľko pohľadávok. Pri podaní a podpísaní prihlášok týchto pohľadávok mala veriteľa zastupovať Renata Vesecká, a to na základe Generálneho plnomocenstva RV. Mestský súd v Prahe v konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital rozhodol tak, že konania o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital zastavil, a to z dôvodu, že Renata Vesecká nebola oprávnená zastupovať veriteľa pri podaní prihlášok do Insolvenčného konania - Acquisition Capital z dôvodu neplatnosti plnomocenstva udeleného zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu. Mestský súd v Prahe v odôvodnení rozhodnutí o zastavení konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital ustálil, že: „Soud odkazuje zejména na § 515 zák.č. 240/2013 Sb., o investičních společnostech a investičních fondech (ZISIF) dle něhož volba člena představenstva uzavřeného investičního fondu nabývá účinnosti až okamžikem, kdy je k takovému jmenování udělen souhlas dohledového orgánu České národní banky, jak vyplývá z výše uvedeného tento souhlas udělen Juraji Krúpovi nebyl. Vzhledem k tomu, že nebylo doloženo udělení tohoto souhlasu a Juraj Krúpa nebyl zapsán, jako člen představenstva ani do obchodního rejstříku soud nemá za to, že byl oprávněn plnou moc udělit. Bez souhlasu dohledového orgánu České národní banky jeho volba členem představenstva uzavřeného investičního fondu nenabyla účinnosti.“.

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=C00D86EA34263444E05333F21FAC460E&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=2):

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P100-5 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P101-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P102-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P103-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P104-3 zo dňa 25.04.2022.

Obdobne Mestský súd v Prahe rozhodol aj o prihláškach pohľadávok veriteľa do Hlavného insolvenčného konania Dlžníka. Ako už bolo uvedené, Mestský súd v Prahe rozhodol o zastavení konaní o prihláškach veriteľa do Hlavného insolvenčného konania. Mestský súd v Prahe pritom skonštatoval, že: „Zdejšímu soudu je z jeho činnosti známo, že shora uvedená plná moc byla podepsána osobami, které neměly oprávnění JUDr. Veseckou k zastupování zmocnit.“

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=B8EA44C95A4D42D3E05333F21FAC344B&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=25):

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1470-9 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1472-7 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1484-7 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1512-8 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1516-7 zo dňa 29.07.2022.

Mestský súd v Prahe teda jednoznačne a konštantne ustálil, že Juraj Krúpa nikdy nebol bez Súhlasu ČNB oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, a teda nebol ani oprávnený, sám ani spoločne s inou osobou, udeliť akékoľvek plnomocenstvo tretej osobe na zastupovanie veriteľa pri vykonávaní akýchkoľvek právnych úkonov.

Rovnako sa k problému konania v mene veriteľa postavila aj Banková rada ČNB, ktorá v odlišnom konaní  ustálila, že: „Pro úplnost bankovní rada dodává, že ani generální plná moc ze dne 8. 12. 2020 údajně udělená JUDr. Renátě Vesecké, Ph.D., advokátce zapsané pod ev. č. ČAK 13751, se sídlem Balbínova 223/5, Praha 2 Vinohrady (dále „paní Vesecká“) pány MSc. Jurajem Krúpou (dále „pan Juraj Krúpa“) a Vančurou na závěru shora nic nemění. Důvodem je to, že plná moc měla být udělena za Fond panem Jurajem Krúpou, který však jednal protiprávně jako člen představenstva Fondu, ačkoli byl osobou, která neměla k výkonu této funkce předchozí souhlas České národní banky vyžadovaný ZISIF, a proto nebyl oprávněn jednat jako člen představenstva. Pan Vančura sice v době udělení plné moci členem představenstva byl, ovšem členem jediným, ačkoli k přijetí platného rozhodnutí o udělení plné moci bylo podle názoru bankovní rady potřeba projevu vůle dvou členů představenstva disponujících k výkonu funkce předchozím souhlasem České národní banky.“.

Vzhľadom na vyššie uvedené konanie Juraja Krúpu v mene veriteľa smerujúce k udeleniu Generálneho plnomocenstva RV v rozhodnom čase (t.j. dňa 08.12.2020) nevyvolalo žiadne právne účinky, keďže Jurajovi Krúpovi nikdy (ani do dnešného dňa) nebol udelený Súhlas ČNB. Generálne plnomocenstvo RV je teda absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu nedodržania spôsobu konania v mene veriteľa. Absolútna neplatnosť Generálneho plnomocenstva RV spôsobuje, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou, pričom insolvenčný súd rozhodol o zastavení konania o tejto prihláške a o ukončení účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní.

Ako už bolo uvedené, vyššie popísaný zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

B. Spriaznenosť veriteľa s Dlžníkom:

Prihlásená pohľadávka má charakter tzv. pohľadávky spriazneného veriteľa, ktorá sa v reštrukturalizácii Dlžníka uspokojuje ako podriadená pohľadávka.

V zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) platí:

„Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie

a)                    štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby,

b)                    fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,

c)                    štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),

d)                    blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),

e)                    iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.“

V zmysle ust. § 9 ods. 3 ZKR platí: „Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.“

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR v spojení s ust. § 9 ods. 3 ZKR.

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom (okrem iného) z týchto dôvodov:

a)                    Dlžník vlastní vo veriteľovi spolu 180 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 2,95 % na základnom imaní veriteľa. Dlžník vlastní spolu 180 kusov akcií emitovaných veriteľom. Z toho 50 kusov vlastní Dlžník tak, že ich má na svojom účte, vo svojom mene a vykonáva aj ich správu. Ohľadom zvyšných 130 kusov platí, že ich má na svojom účte spoločnosť RM - S Market o.c.p., a.s., so sídlom Nám. SNP 14, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré mesto, Slovenská republika, IČO: 35 799 072, ktorá pre Dlžníka ako vlastníka 130 kusov akcií emitovaných veriteľom vykonáva držiteľskú správu týchto akcií;

b)                    Dlžník je jediným akcionárom spoločnosti Arca Capital Bohemia, a.s., so sídlom Michelská 966/74, 141 00 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 271 10 265 (ďalej len „Arca Capital Bohemia“). Spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní vo veriteľovi spolu 807 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 13,26 % na základnom imaní veriteľa. To znamená, že cez spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní Dlžník vo veriteľovi spolu ďalších 807 kusov akcií, čo predstavuje nepriamy podiel vo výške ďalších 13,26 % na základnom imaní veriteľa;

c)                    Dlžník ako osoba podľa ust. § 9 ods. 1 písm. b) ZKR má teda vo veriteľovi kvalifikovanú účasť minimálne vo výške 16,21 % (čo predstavuje súčet 2,95 % + 13,26 %), a teda veriteľ je vo vzťahu k Dlžníkovi osobou podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR.

Nad rámec vyššie uvedeného je spriaznenosť medzi veriteľom a Dlžníkom daná aj tým, že v čase uzavretia Zmluvy o pôžičke zo dňa 19.05.2014 bol majoritným akcionárom a predsedom predstavenstva Dlžníka Ing. Pavol Krúpa, s trvalým bydliskom Trstínska 7369/11, 841 06 Bratislava, Slovenská republika, dátum narodenia: 06.03.1972 (ďalej len „Pavol Krúpa”). Pavol Krúpa mal pritom v danom čase súčasne kvalifikovanú účasť vo forme nepriamej účasti na prihlásenom veriteľovi.

Veriteľ je teda spriaznenou osobou Dlžníka, a preto jeho prihlásená pohľadávka má charakter pohľadávky spriazneného veriteľa.

V prípade konkurzu podľa § 95 ods. 2 a 3 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa sa v konkurze uspokojuje ako tzv. podriadená pohľadávka. Podriadené pohľadávky sa pritom v konkurze môžu zo všeobecnej podstaty uspokojiť jedine vtedy, ak došlo k úplnému uspokojeniu nezabezpečených pohľadávok nespriaznených pohľadávok – čiže štandardne je výška uspokojenia spriaznených veriteľov v konkurze 0 %.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa nemôže byť uspokojená rovnakým alebo lepším spôsobom ako iné pohľadávky. To znamená, že uspokojenie spriaznených veriteľov musí byť v reštrukturalizácii nastavené vždy horšie ako uspokojenie iných veriteľov.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR v spojení s § 95 ods. 3 ZOKR ďalej platí, že na zabezpečenie pohľadávky spriazneného veriteľa sa neprihliada. Ak by sa na zabezpečenie spriazneného veriteľa v reštrukturalizácii prihliadalo, bol by tým porušený explicitný zákonný zákaz, že pohľadávky spriaznených veriteľov sa nesmú uspokojiť lepšie ako pohľadávky iných veriteľov, pričom práve zabezpečenie by im lepšie postavenie oproti iným veriteľom prinieslo. Z uvedeného dôvodu platí, že podľa slovenského práva sa ani v reštrukturalizácii vôbec neprihliada na zabezpečenie spriaznených pohľadávok.

C. Neplatnosť dohody o výške zmluvnej pokuty pre rozpor s dobrými mravmi:

Na základe prihlášky pohľadávky č. 3 v rámci súhrnnej prihlášky bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. IV. Zmluvy o pôžičke zo dňa 19.05.2014 (ďalej len „Zmluvná pokuta“ a pohľadávka na zaplatenie Zmluvnej pokuty ďalej len „Pohľadávka na zaplatenie Zmluvnej pokuty“). V zmysle čl. IV. Zmluvy o pôžičke zo dňa 19.05.2014 (s názvom „Sankční ustanovení“) má mať veriteľ nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z dlžnej čiastky (istiny a/alebo úrokov) za každý deň omeškania.

Sadzba Zmluvnej pokuty sa javí ako neprimerane vysoká a v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranosť Zmluvnej pokuty sa prejavuje aj vo výške Pohľadávky na zaplatenie Zmluvnej pokuty uplatnenej veriteľom, ktorá je celkom zjavne neprimeraná hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti Dlžníka.

D. Neplatnosť dohody o výške zmluvnej pokuty z dôvodu neurčitosti výšky zmluvnej pokuty:

Zmluvná pokuta je dohodnutá v čl. IV. Zmluvy o pôžičke zo dňa 19.05.2014 a súčasne je dohodnutá v čl. II. ods. II.1. Zmluvy o pôžičke zo dňa 19.05.2014, kde bola inkorporovaná na základe Dodatku zo dňa 29.06.2015.

Z dôvodu duplicitnej úpravy Zmluvnej pokuty zabezpečujúcej tú istú povinnosť sa javí, že dohoda veriteľa a Dlžníka na Zmluvnej pokute je neplatná pre neurčitosť výšky / sadzby Zmluvnej pokuty, ktorá sa má aplikovať v prípade omeškania dlžníka.

E. Právo na uplatnenie Zmluvnej pokuty vzniklo až po rozhodnutí o úpadku v Hlavnom insolvenčnom konaní:

Veriteľovi vzniklo právo na uplatnenie Zmluvnej pokuty až po rozhodnutí o úpadku dlžníka v Hlavnom insolvenčnom konaní.

Právo na uplatnenie Zmluvnej pokuty vzniknuté až po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v Hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v Hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ).

Pohľadávkami, ktoré sa v Hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú v zmysle ust. § 170 písm. e) IZ práve aj „smluvní pokuty, pokud právo na jejich uplatnění vzniklo až po rozhodnutí o úpadku“. Pohľadávkou, ktorú je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť taká pohľadávka, ktorá už zanikla alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v Hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzálny charakter a dochádza k nemu ex lege.

F. Právo na zmluvnú pokutu sa uspokojuje ako podriadená pohľadávka

Ak by aj pohľadávka nemala charakter pohľadávky spriazneného veriteľa, aj tak by sa pohľadávka na zaplatenie Zmluvnej pokuty uspokojovala v poradí ako podriadená pohľadávka.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je prihlásená pohľadávka sporná čo do dôvodu, výšky a vymáhateľnosti.

Úroky

0

Úroky z omeškania

0

Poplatok z omeškania

0

Náklady z uplatnenia

0

Spolu

300675,91 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Arca Capital CEE, uzavřený investiční fond, a.s., Doudlebská 1699/5, 14000 Praha 4, Česká republika

Por. č. v ZP

96

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

815139

137002,22

952141,22

Prihlásené v EUR

EUR

33526,88

5634,94

0

0

0

39161,82

Zistené v EUR

EUR

0

0

0

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

33526,88 EUR

Prihlásená pohľadávka, vrátane prihláseného príslušenstva, je v celom rozsahu neoprávnená. Predmetnú prihlášku do reštrukturalizácie Dlžníka podal (ako pri väčšine veriteľov) v mene veriteľa insolvenčný správca ustanovený v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom v Českej republike pred Mestským súdom v Prahe (ďalej len „Český insolvenčný správca“ a „Hlavné insolvenčné konanie“). Český insolvenčný správca prihlásil pohľadávku presne tak, ako bola prihlásená do Hlavného insolvenčného konania. Kľúčové je, že prihlásená pohľadávka nebola v rámci Hlavného insolvenčného konania zaradená na tzv. prieskumné konanie, keďže bola vyhodnotená ako pohľadávka prihlásená neoprávnenou osobou (v danom prípade JUDr. Veseckou konajúcou za veriteľa na základe absolútne neplatného plnomocenstva, keďže v čase udelenia tohto plnomocenstva nemal veriteľ riadne ustanovený štatutárny orgán). V čase podania prihlášky pohľadávky do Hlavého insolvenčného konania mal veriteľ len jedného člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne. V čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka nemal veriteľ ustanoveného žiadneho člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne.

Z dôvodu nezaradenia prihlášky pohľadávky na prieskumné konanie v rámci Hlavného insolvenčného konania a predovšetkým z dôvodu, že veriteľ nemá riadne ustanovený štatutárny orgán, rozhodol Mestský súd v Prahe ako príslušný insolvenčný súd o zastavení súdneho konania o prihláške pohľadávky s tým, že právoplatnosťou tohto súdneho rozhodnutia končí účasť veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní. Konzekvenciou uvedeného teda je, že veriteľ pre zásadné vady prihlášky pohľadávky nie je (nebude) účastníkom Hlavného insolvenčného konania a jeho pohľadávka nebude uspokojovaná v rámci Hlavného insolvenčného konania. Uvedené by malo rovnako platiť aj na účely reštrukturalizácie Dlžníka vedenej v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I. Zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

A. Podanie prihlášky pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania neoprávnenou osobou:

V tejto časti sú bližšie špecifikované dôvody, pre ktoré sa má za to, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou.

Prihláška pohľadávky bola podpísaná neoprávnenou osobou JUDr. Renatou Veseckou, Ph.D., advokátkou, so sídlom Balbínova 223/5, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 736 29 146 (ďalej len „Renata Vesecká“). Z príloh prihlášky vyplýva, že Renata Vesecká konala na základe dokumentu datovaného dňom 08.12.2020 s názvom „Plná moc“ (ďalej len „Generálne plnomocenstvo RV“). Generálne plnomocenstvo RV je však absolútne neplatným právnym úkonom, pretože ho za veriteľa neudelili oprávnené osoby.

Z Generálneho plnomocenstva RV vyplýva, že za veriteľa pri jeho udeľovaní dňa 08.12.2020 mali konať nasledovné dve osoby: (i) Ing. Mojmír Vančura, s trvalým bydliskom Červená Skála 375, Řež, 250 68 Husinec, Česká republika (ďalej len „Mojmír Vančura“) a (ii) MSc. Juraj Krúpa, s trvalým bydliskom Trstínska 7369/11, 841 06 Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica, Slovenská republika (ďalej len „Juraj Krúpa“). V zmysle článku 26 stanov veriteľa v aktuálnom znení platí, že veriteľ koná vždy prostredníctvom dvoch členov predstavenstva konajúcich spoločne. Uvedenému zodpovedá aj zápis spôsobu konania v mene veriteľa v obchodnom registri Českej republiky (ďalej len „ORČR“).

V čase udelenia Generálneho plnomocenstva RV bol jediným riadnym čelnom predstavenstva veriteľa Mojmír Vančura. Dňa 30.11.2020 bola spísaná Notárska zápisnica spísaná notárom Mgr. Pavlem Hutákem dňa 30.11.2020, sp. zn. NZ 219/2020 (ďalej len „Notárska zápisnica – Juraj Krúpa“), ktorou mala dozorná rada veriteľa s účinnosťou od 01.12.2020 zvoliť do funkcie člena predstavenstva veriteľa Juraja Krúpu. V čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa nebol Jurajovi Krúpovi udelený predchádzajúci súhlas ČNB na výkon funkcie člena predstavenstva veriteľa.

Veriteľ bol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa a tiež v čase podpisu Generálneho plnomocenstva RV fondom kvalifikovaných investorov podliehajúcim dohľadu ČNB. Na veriteľa sa v rozhodnom čase vzťahovali ustanovenia zákona č. 240/2013 Sb. o investičních společnostech a investičních fondech v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o investičných spoločnostiach“).

V zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osoba investiční společnosti, samosprávného investičního fondu, zahraniční osoby s povolením podle § 481 a hlavního administrátora a osoba vykonávající funkci podle § 21 odst. 5, jakož i fyzická osoba, která je zmocněna právnickou osobou, jež je individuálním statutárním orgánem investičního fondu, aby ji ve statutárním orgánu tohoto investičního fondu zastupovala, jestliže není členem statutárního orgánu nebo jinou vedoucí osobou této právnické osoby a nemá předchozí souhlas České národní banky podle této hlavy, musí mít k výkonu své funkce předchozí souhlas České národní banky.“.

V zmysle ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osobou se pro účely tohoto zákona rozumí statutární orgán, člen statutárního orgánu, ředitel právnické osoby nebo osoba, která jiným způsobem skutečně řídí činnost právnické osoby. Je-li statutárním orgánem nebo členem statutárního orgánu právnická osoba, vedoucí osobou se rozumí fyzická osoba, která je touto právnickou osobou zmocněna, aby jí ve statutárním orgánu zastupovala.“.

Každý člen štatutárneho orgánu fondu kvalifikovaných investorov teda musí v zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach v spojení s ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach mať k výkonu svojej funkcie predchádzajúci súhlas ČNB. Keďže Jurajovi Krúpovi nebol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa (a ani nikdy dodatočne) udelený predchádzajúci súhlas ČNB s výkonom funkcie člena predstavenstva veriteľa (ďalej len „Súhlas ČNB“), Juraj Krúpa nebol oprávnený vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu veriteľa a akokoľvek konať v mene veriteľa. Juraj Krúpa teda nebol oprávnený vykonať žiadny právny úkon v mene veriteľa, vrátane podpísania Generálneho plnomocenstva RV a/alebo akéhokoľvek iného právneho úkonu v mene veriteľa.  

Neoprávnenosť konania Juraja Krúpu preukazuje najmä udelenie pokuty zo strany ČNB Jurajovi Krúpovi za vykonávanie funkcie člena predstavenstva veriteľa bez Súhlasu ČNB. ČNB Rozhodnutím č.j. 2021/87717/570 zo dňa 27.08.2021, sp. zn. Sp/2020/4337/573 (ďalej len „Rozhodnutie ČNB o pokute“), ktoré bolo následne potvrdené Rozhodnutím bankovej rady ČNB o rozklade č.j. 2021/124367/CNB/110 zo dňa 09.12.2021, sp. zn. Sp/2020/437/573 573 (ďalej len „Potvrdzujúce rozhodnutie bankovej rady o pokute“), rozhodla o udelení pokuty Jurajovi Krúpovi za to, že úmyselne bez predchádzajúceho súhlasu ČNB vykonával funkciu člena predstavenstva veriteľa, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach. V odôvodnení Rozhodnutia ČNB o pokute ČNB okrem iného ustálila, že: „S ohledem na požadavek předchozího souhlasu České národní banky, přičemž předmětem posuzování Českou národní bankou je naplnění předpokladů pro řádný výkon funkce (tj. důvěryhodnost, znalosti a zkušenosti osoby), je zjevné, že bez souhlasu České národní banky nemůže fyzická osoba vykonávat funkci vedoucí osoby, tzn. ani člena představenstva investičního fondu.“.

Keďže Jurajovi Krúpovi pre absenciu Súhlasu ČNB v súlade s ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach nevzniklo oprávnenie vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, tak jediným členom predstavenstva veriteľa, ktorý bol v rozhodnom čase oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, bol Mojmír Vančura. Žiadne iné osoby (odlišné od Mojmíra Vančuru) neboli v rozhodnom čase oprávnené konať v mene veriteľa, a teda ani nemohli udeliť žiadne plnomocenstvo na zastupovanie veriteľa. Dôsledkom toho, že Juraj Krúpa bol do funkcie člena predstavenstva veriteľa ustanovený bez Súhlasu ČNB je, že Juraj Krúpa nebol oprávnený platne a účinne vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa.

Uvedené preukazuje aj rozhodovacia prax Mestského súdu v Prahe (verejne dostupné na ISIR), ktorý sa vo svojich rozhodnutiach opakovane vyjadroval k vecne a právne obdobnej veci, a to k udeleniu plnomocenstva na zastupovanie veriteľa zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu a dokonca uzavrel, že voľba člena predstavenstva investičného fondu nenadobudne účinky skôr, ako je tomuto členovi udelený súhlas ČNB.

Predmetom konaní pred Mestským súdom v Prahe bolo rozhodovanie o prihláškach pohľadávok veriteľa do insolvenčného konania spoločnosti Acquisition Capital vedeného Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 90 INS 7368/2021 (ďalej len „Insolvenčné konanie – Acquisition Capital“). Veriteľ si mal do Insolvenčného konania - Acquisition Capital prihlásiť niekoľko pohľadávok. Pri podaní a podpísaní prihlášok týchto pohľadávok mala veriteľa zastupovať Renata Vesecká, a to na základe Generálneho plnomocenstva RV. Mestský súd v Prahe v konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital rozhodol tak, že konania o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital zastavil, a to z dôvodu, že Renata Vesecká nebola oprávnená zastupovať veriteľa pri podaní prihlášok do Insolvenčného konania - Acquisition Capital z dôvodu neplatnosti plnomocenstva udeleného zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu. Mestský súd v Prahe v odôvodnení rozhodnutí o zastavení konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital ustálil, že: „Soud odkazuje zejména na § 515 zák.č. 240/2013 Sb., o investičních společnostech a investičních fondech (ZISIF) dle něhož volba člena představenstva uzavřeného investičního fondu nabývá účinnosti až okamžikem, kdy je k takovému jmenování udělen souhlas dohledového orgánu České národní banky, jak vyplývá z výše uvedeného tento souhlas udělen Juraji Krúpovi nebyl. Vzhledem k tomu, že nebylo doloženo udělení tohoto souhlasu a Juraj Krúpa nebyl zapsán, jako člen představenstva ani do obchodního rejstříku soud nemá za to, že byl oprávněn plnou moc udělit. Bez souhlasu dohledového orgánu České národní banky jeho volba členem představenstva uzavřeného investičního fondu nenabyla účinnosti.“.

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=C00D86EA34263444E05333F21FAC460E&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=2):

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P100-5 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P101-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P102-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P103-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P104-3 zo dňa 25.04.2022.

Obdobne Mestský súd v Prahe rozhodol aj o prihláškach pohľadávok veriteľa do Hlavného insolvenčného konania Dlžníka. Ako už bolo uvedené, Mestský súd v Prahe rozhodol o zastavení konaní o prihláškach veriteľa do Hlavného insolvenčného konania. Mestský súd v Prahe pritom skonštatoval, že: „Zdejšímu soudu je z jeho činnosti známo, že shora uvedená plná moc byla podepsána osobami, které neměly oprávnění JUDr. Veseckou k zastupování zmocnit.“

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=B8EA44C95A4D42D3E05333F21FAC344B&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=25):

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1470-9 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1472-7 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1484-7 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1512-8 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1516-7 zo dňa 29.07.2022.

Mestský súd v Prahe teda jednoznačne a konštantne ustálil, že Juraj Krúpa nikdy nebol bez Súhlasu ČNB oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, a teda nebol ani oprávnený, sám ani spoločne s inou osobou, udeliť akékoľvek plnomocenstvo tretej osobe na zastupovanie veriteľa pri vykonávaní akýchkoľvek právnych úkonov.

Rovnako sa k problému konania v mene veriteľa postavila aj Banková rada ČNB, ktorá v odlišnom konaní  ustálila, že: „Pro úplnost bankovní rada dodává, že ani generální plná moc ze dne 8. 12. 2020 údajně udělená JUDr. Renátě Vesecké, Ph.D., advokátce zapsané pod ev. č. ČAK 13751, se sídlem Balbínova 223/5, Praha 2 Vinohrady (dále „paní Vesecká“) pány MSc. Jurajem Krúpou (dále „pan Juraj Krúpa“) a Vančurou na závěru shora nic nemění. Důvodem je to, že plná moc měla být udělena za Fond panem Jurajem Krúpou, který však jednal protiprávně jako člen představenstva Fondu, ačkoli byl osobou, která neměla k výkonu této funkce předchozí souhlas České národní banky vyžadovaný ZISIF, a proto nebyl oprávněn jednat jako člen představenstva. Pan Vančura sice v době udělení plné moci členem představenstva byl, ovšem členem jediným, ačkoli k přijetí platného rozhodnutí o udělení plné moci bylo podle názoru bankovní rady potřeba projevu vůle dvou členů představenstva disponujících k výkonu funkce předchozím souhlasem České národní banky.“.

Vzhľadom na vyššie uvedené konanie Juraja Krúpu v mene veriteľa smerujúce k udeleniu Generálneho plnomocenstva RV v rozhodnom čase (t.j. dňa 08.12.2020) nevyvolalo žiadne právne účinky, keďže Jurajovi Krúpovi nikdy (ani do dnešného dňa) nebol udelený Súhlas ČNB. Generálne plnomocenstvo RV je teda absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu nedodržania spôsobu konania v mene veriteľa. Absolútna neplatnosť Generálneho plnomocenstva RV spôsobuje, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou, pričom insolvenčný súd rozhodol o zastavení konania o tejto prihláške a o ukončení účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní.

Ako už bolo uvedené, vyššie popísaný zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

B. Spriaznenosť veriteľa s Dlžníkom podľa slovenského práva

Prihlásená pohľadávka má charakter tzv. pohľadávky spriazneného veriteľa, ktorá sa v reštrukturalizácii Dlžníka uspokojuje ako podriadená pohľadávka.

V zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) platí:

„Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie

a)                    štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby,

b)                    fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,

c)                    štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),

d)                    blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),

e)                    iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.“

V zmysle ust. § 9 ods. 3 ZKR platí: „Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.“

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR v spojení s ust. § 9 ods. 3 ZKR.

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom (okrem iného) z týchto dôvodov:

a)                    Dlžník vlastní vo veriteľovi spolu 180 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 2,95 % na základnom imaní veriteľa. Dlžník vlastní spolu 180 kusov akcií emitovaných veriteľom. Z toho 50 kusov vlastní Dlžník tak, že ich má na svojom účte, vo svojom mene a vykonáva aj ich správu. Ohľadom zvyšných 130 kusov platí, že ich má na svojom účte spoločnosť RM - S Market o.c.p., a.s., so sídlom Nám. SNP 14, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré mesto, Slovenská republika, IČO: 35 799 072, ktorá pre Dlžníka ako vlastníka 130 kusov akcií emitovaných veriteľom vykonáva držiteľskú správu týchto akcií;

b)                    Dlžník je jediným akcionárom spoločnosti Arca Capital Bohemia, a.s., so sídlom Michelská 966/74, 141 00 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 271 10 265 (ďalej len „Arca Capital Bohemia“). Spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní vo veriteľovi spolu 807 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 13,26 % na základnom imaní veriteľa. To znamená, že cez spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní Dlžník vo veriteľovi spolu ďalších 807 kusov akcií, čo predstavuje nepriamy podiel vo výške ďalších 13,26 % na základnom imaní veriteľa;

c)                    Dlžník ako osoba podľa ust. § 9 ods. 1 písm. b) ZKR má teda vo veriteľovi kvalifikovanú účasť minimálne vo výške 16,21 % (čo predstavuje súčet 2,95 % + 13,26 %), a teda veriteľ je vo vzťahu k Dlžníkovi osobou podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR.

Veriteľ je teda spriaznenou osobou Dlžníka, a preto jeho prihlásená pohľadávka má charakter pohľadávky spriazneného veriteľa.

V prípade konkurzu podľa § 95 ods. 2 a 3 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa sa v konkurze uspokojuje ako tzv. podriadená pohľadávka. Podriadené pohľadávky sa pritom v konkurze môžu zo všeobecnej podstaty uspokojiť jedine vtedy, ak došlo k úplnému uspokojeniu nezabezpečených pohľadávok nespriaznených pohľadávok – čiže štandardne je výška uspokojenia spriaznených veriteľov v konkurze 0 %.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa nemôže byť uspokojená rovnakým alebo lepším spôsobom ako iné pohľadávky. To znamená, že uspokojenie spriaznených veriteľov musí byť v reštrukturalizácii nastavené vždy horšie ako uspokojenie iných veriteľov.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR v spojení s § 95 ods. 3 ZOKR ďalej platí, že na zabezpečenie pohľadávky spriazneného veriteľa sa neprihliada. Ak by sa na zabezpečenie spriazneného veriteľa v reštrukturalizácii prihliadalo, bol by tým porušený explicitný zákonný zákaz, že pohľadávky spriaznených veriteľov sa nesmú uspokojiť lepšie ako pohľadávky iných veriteľov, pričom práve zabezpečenie by im lepšie postavenie oproti iným veriteľom prinieslo. Z uvedeného dôvodu platí, že podľa slovenského práva sa ani v reštrukturalizácii vôbec neprihliada na zabezpečenie spriaznených pohľadávok.

C. Duplicitné prihlásenie tých istých pohľadávok:

Na základe súhrnnej prihlášky bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka č. 1 ako pohľadávka na zaplatenie zmenky vystavenej dňa 30.03.2020, splatnej dňa 30.06.2020, znejúcej na sumu 840.000,- CZK (ďalej len „Zmenka zo dňa 30.03.2020“). Na základe tej istej súhrnnej prihlášky bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka č. 4 ako pohľadávka na vrátenie pôžičky poskytnutej na základe Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 08.01.2020 medzi prihláseným veriteľom ako veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Zmluva o pôžičke zo dňa 08.01.2020“) (pôžička poskytnutá na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.01.2020 ďalej len „Pôžička zo dňa 08.01.2020“ a pohľadávka na vrátenie Pôžičky zo dňa 08.01.2020 ďalej len „Pohľadávka z Pôžičky zo dňa 08.01.2020“). Zmluva o pôžičke zo dňa 08.01.2020 bola zmenená (čo do predĺženia splatnosti pôžičky) na základe Dodatku č. 1 uzavretého dňa 30.03.2020 medzi veriteľom ako prihláseným veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Dodatok zo dňa 30.03.2020“).

V zmysle čl. III. Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.01.2020 (s názvom „Zajištění poskytnuté zápůjčky“) platí, že: „Dlužníkův závazek splatit Věřiteli zápůjčku řádně a včas, včetně příslušenství, je zajištěn směnkou.“

Veriteľ si účelovo prihlásil tie isté pohľadávky. Veriteľ si prakticky nárokuje od Dlžníka dvojnásobné plnenie. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.01.2020 v znení Dodatku zo dňa 30.03.2020 vyplýva, že splnenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 08.01.2020 má byť zabezpečené zmenkou. Dlžník týmto uvádza, že zabezpečovacou zmenkou podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.01.2020 v znení Dodatku zo dňa 30.03.2020 je práve Zmenka zo dňa 30.03.2020. 

O Zmenke zo dňa 30.03.2020 platí, že:

a)                    deň vystavenia Zmenky zo dňa 30.03.2020 = deň uzavretia Dodatku zo dňa 30.03.2020 k Zmluve o pôžičke zo dňa 08.01.2020;

b)                    deň splatnosti Zmenky zo dňa 30.03.2020 = deň splatnosti Pôžičky zo dňa 08.01.2020 (podľa Dodatku zo dňa 30.03.2020 k Zmluve o pôžičke zo dňa 08.01.2020).

Veriteľ teda požaduje vrátenie Pôžičky zo dňa 08.01.2020 a súčasne zaplatenie zmenkovej sumy zo zabezpečovacej Zmenky zo dňa 30.03.2020. V prípade, ak by súhrnná prihláška ohľadom pohľadávok 1 a 4 netrpeli ďalšími zásadnými vadami, tak by veriteľ mal nanajvýš nárok na jedno plnenie – a nie nárok na plnenie z titulu pohľadávky 1 a aj plnenie z titulu pohľadávky 4. Pohľadávka 1 a pohľadávka 4 sú vzájomne previazané, pričom nie je v súlade s právom požadovať paralelné splnenie oboch. Išlo by o bezdôvodné obohatenie veriteľa.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je prihlásená pohľadávka sporná čo do dôvodu, výšky a vymáhateľnosti.

Úroky

5634,94 EUR

Prihlásená pohľadávka, vrátane prihláseného príslušenstva, je v celom rozsahu neoprávnená. Predmetnú prihlášku do reštrukturalizácie Dlžníka podal (ako pri väčšine veriteľov) v mene veriteľa insolvenčný správca ustanovený v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom v Českej republike pred Mestským súdom v Prahe (ďalej len „Český insolvenčný správca“ a „Hlavné insolvenčné konanie“). Český insolvenčný správca prihlásil pohľadávku presne tak, ako bola prihlásená do Hlavného insolvenčného konania. Kľúčové je, že prihlásená pohľadávka nebola v rámci Hlavného insolvenčného konania zaradená na tzv. prieskumné konanie, keďže bola vyhodnotená ako pohľadávka prihlásená neoprávnenou osobou (v danom prípade JUDr. Veseckou konajúcou za veriteľa na základe absolútne neplatného plnomocenstva, keďže v čase udelenia tohto plnomocenstva nemal veriteľ riadne ustanovený štatutárny orgán). V čase podania prihlášky pohľadávky do Hlavého insolvenčného konania mal veriteľ len jedného člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne. V čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka nemal veriteľ ustanoveného žiadneho člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne.

Z dôvodu nezaradenia prihlášky pohľadávky na prieskumné konanie v rámci Hlavného insolvenčného konania a predovšetkým z dôvodu, že veriteľ nemá riadne ustanovený štatutárny orgán, rozhodol Mestský súd v Prahe ako príslušný insolvenčný súd o zastavení súdneho konania o prihláške pohľadávky s tým, že právoplatnosťou tohto súdneho rozhodnutia končí účasť veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní. Konzekvenciou uvedeného teda je, že veriteľ pre zásadné vady prihlášky pohľadávky nie je (nebude) účastníkom Hlavného insolvenčného konania a jeho pohľadávka nebude uspokojovaná v rámci Hlavného insolvenčného konania. Uvedené by malo rovnako platiť aj na účely reštrukturalizácie Dlžníka vedenej v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I. Zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

A. Podanie prihlášky pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania neoprávnenou osobou:

V tejto časti sú bližšie špecifikované dôvody, pre ktoré sa má za to, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou.

Prihláška pohľadávky bola podpísaná neoprávnenou osobou JUDr. Renatou Veseckou, Ph.D., advokátkou, so sídlom Balbínova 223/5, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 736 29 146 (ďalej len „Renata Vesecká“). Z príloh prihlášky vyplýva, že Renata Vesecká konala na základe dokumentu datovaného dňom 08.12.2020 s názvom „Plná moc“ (ďalej len „Generálne plnomocenstvo RV“). Generálne plnomocenstvo RV je však absolútne neplatným právnym úkonom, pretože ho za veriteľa neudelili oprávnené osoby.

Z Generálneho plnomocenstva RV vyplýva, že za veriteľa pri jeho udeľovaní dňa 08.12.2020 mali konať nasledovné dve osoby: (i) Ing. Mojmír Vančura, s trvalým bydliskom Červená Skála 375, Řež, 250 68 Husinec, Česká republika (ďalej len „Mojmír Vančura“) a (ii) MSc. Juraj Krúpa, s trvalým bydliskom Trstínska 7369/11, 841 06 Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica, Slovenská republika (ďalej len „Juraj Krúpa“). V zmysle článku 26 stanov veriteľa v aktuálnom znení platí, že veriteľ koná vždy prostredníctvom dvoch členov predstavenstva konajúcich spoločne. Uvedenému zodpovedá aj zápis spôsobu konania v mene veriteľa v obchodnom registri Českej republiky (ďalej len „ORČR“).

V čase udelenia Generálneho plnomocenstva RV bol jediným riadnym čelnom predstavenstva veriteľa Mojmír Vančura. Dňa 30.11.2020 bola spísaná Notárska zápisnica spísaná notárom Mgr. Pavlem Hutákem dňa 30.11.2020, sp. zn. NZ 219/2020 (ďalej len „Notárska zápisnica – Juraj Krúpa“), ktorou mala dozorná rada veriteľa s účinnosťou od 01.12.2020 zvoliť do funkcie člena predstavenstva veriteľa Juraja Krúpu. V čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa nebol Jurajovi Krúpovi udelený predchádzajúci súhlas ČNB na výkon funkcie člena predstavenstva veriteľa.

Veriteľ bol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa a tiež v čase podpisu Generálneho plnomocenstva RV fondom kvalifikovaných investorov podliehajúcim dohľadu ČNB. Na veriteľa sa v rozhodnom čase vzťahovali ustanovenia zákona č. 240/2013 Sb. o investičních společnostech a investičních fondech v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o investičných spoločnostiach“).

V zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osoba investiční společnosti, samosprávného investičního fondu, zahraniční osoby s povolením podle § 481 a hlavního administrátora a osoba vykonávající funkci podle § 21 odst. 5, jakož i fyzická osoba, která je zmocněna právnickou osobou, jež je individuálním statutárním orgánem investičního fondu, aby ji ve statutárním orgánu tohoto investičního fondu zastupovala, jestliže není členem statutárního orgánu nebo jinou vedoucí osobou této právnické osoby a nemá předchozí souhlas České národní banky podle této hlavy, musí mít k výkonu své funkce předchozí souhlas České národní banky.“.

V zmysle ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osobou se pro účely tohoto zákona rozumí statutární orgán, člen statutárního orgánu, ředitel právnické osoby nebo osoba, která jiným způsobem skutečně řídí činnost právnické osoby. Je-li statutárním orgánem nebo členem statutárního orgánu právnická osoba, vedoucí osobou se rozumí fyzická osoba, která je touto právnickou osobou zmocněna, aby jí ve statutárním orgánu zastupovala.“.

Každý člen štatutárneho orgánu fondu kvalifikovaných investorov teda musí v zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach v spojení s ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach mať k výkonu svojej funkcie predchádzajúci súhlas ČNB. Keďže Jurajovi Krúpovi nebol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa (a ani nikdy dodatočne) udelený predchádzajúci súhlas ČNB s výkonom funkcie člena predstavenstva veriteľa (ďalej len „Súhlas ČNB“), Juraj Krúpa nebol oprávnený vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu veriteľa a akokoľvek konať v mene veriteľa. Juraj Krúpa teda nebol oprávnený vykonať žiadny právny úkon v mene veriteľa, vrátane podpísania Generálneho plnomocenstva RV a/alebo akéhokoľvek iného právneho úkonu v mene veriteľa.  

Neoprávnenosť konania Juraja Krúpu preukazuje najmä udelenie pokuty zo strany ČNB Jurajovi Krúpovi za vykonávanie funkcie člena predstavenstva veriteľa bez Súhlasu ČNB. ČNB Rozhodnutím č.j. 2021/87717/570 zo dňa 27.08.2021, sp. zn. Sp/2020/4337/573 (ďalej len „Rozhodnutie ČNB o pokute“), ktoré bolo následne potvrdené Rozhodnutím bankovej rady ČNB o rozklade č.j. 2021/124367/CNB/110 zo dňa 09.12.2021, sp. zn. Sp/2020/437/573 573 (ďalej len „Potvrdzujúce rozhodnutie bankovej rady o pokute“), rozhodla o udelení pokuty Jurajovi Krúpovi za to, že úmyselne bez predchádzajúceho súhlasu ČNB vykonával funkciu člena predstavenstva veriteľa, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach. V odôvodnení Rozhodnutia ČNB o pokute ČNB okrem iného ustálila, že: „S ohledem na požadavek předchozího souhlasu České národní banky, přičemž předmětem posuzování Českou národní bankou je naplnění předpokladů pro řádný výkon funkce (tj. důvěryhodnost, znalosti a zkušenosti osoby), je zjevné, že bez souhlasu České národní banky nemůže fyzická osoba vykonávat funkci vedoucí osoby, tzn. ani člena představenstva investičního fondu.“.

Keďže Jurajovi Krúpovi pre absenciu Súhlasu ČNB v súlade s ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach nevzniklo oprávnenie vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, tak jediným členom predstavenstva veriteľa, ktorý bol v rozhodnom čase oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, bol Mojmír Vančura. Žiadne iné osoby (odlišné od Mojmíra Vančuru) neboli v rozhodnom čase oprávnené konať v mene veriteľa, a teda ani nemohli udeliť žiadne plnomocenstvo na zastupovanie veriteľa. Dôsledkom toho, že Juraj Krúpa bol do funkcie člena predstavenstva veriteľa ustanovený bez Súhlasu ČNB je, že Juraj Krúpa nebol oprávnený platne a účinne vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa.

Uvedené preukazuje aj rozhodovacia prax Mestského súdu v Prahe (verejne dostupné na ISIR), ktorý sa vo svojich rozhodnutiach opakovane vyjadroval k vecne a právne obdobnej veci, a to k udeleniu plnomocenstva na zastupovanie veriteľa zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu a dokonca uzavrel, že voľba člena predstavenstva investičného fondu nenadobudne účinky skôr, ako je tomuto členovi udelený súhlas ČNB.

Predmetom konaní pred Mestským súdom v Prahe bolo rozhodovanie o prihláškach pohľadávok veriteľa do insolvenčného konania spoločnosti Acquisition Capital vedeného Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 90 INS 7368/2021 (ďalej len „Insolvenčné konanie – Acquisition Capital“). Veriteľ si mal do Insolvenčného konania - Acquisition Capital prihlásiť niekoľko pohľadávok. Pri podaní a podpísaní prihlášok týchto pohľadávok mala veriteľa zastupovať Renata Vesecká, a to na základe Generálneho plnomocenstva RV. Mestský súd v Prahe v konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital rozhodol tak, že konania o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital zastavil, a to z dôvodu, že Renata Vesecká nebola oprávnená zastupovať veriteľa pri podaní prihlášok do Insolvenčného konania - Acquisition Capital z dôvodu neplatnosti plnomocenstva udeleného zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu. Mestský súd v Prahe v odôvodnení rozhodnutí o zastavení konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital ustálil, že: „Soud odkazuje zejména na § 515 zák.č. 240/2013 Sb., o investičních společnostech a investičních fondech (ZISIF) dle něhož volba člena představenstva uzavřeného investičního fondu nabývá účinnosti až okamžikem, kdy je k takovému jmenování udělen souhlas dohledového orgánu České národní banky, jak vyplývá z výše uvedeného tento souhlas udělen Juraji Krúpovi nebyl. Vzhledem k tomu, že nebylo doloženo udělení tohoto souhlasu a Juraj Krúpa nebyl zapsán, jako člen představenstva ani do obchodního rejstříku soud nemá za to, že byl oprávněn plnou moc udělit. Bez souhlasu dohledového orgánu České národní banky jeho volba členem představenstva uzavřeného investičního fondu nenabyla účinnosti.“.

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=C00D86EA34263444E05333F21FAC460E&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=2):

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P100-5 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P101-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P102-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P103-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P104-3 zo dňa 25.04.2022.

Obdobne Mestský súd v Prahe rozhodol aj o prihláškach pohľadávok veriteľa do Hlavného insolvenčného konania Dlžníka. Ako už bolo uvedené, Mestský súd v Prahe rozhodol o zastavení konaní o prihláškach veriteľa do Hlavného insolvenčného konania. Mestský súd v Prahe pritom skonštatoval, že: „Zdejšímu soudu je z jeho činnosti známo, že shora uvedená plná moc byla podepsána osobami, které neměly oprávnění JUDr. Veseckou k zastupování zmocnit.“

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=B8EA44C95A4D42D3E05333F21FAC344B&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=25):

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1470-9 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1472-7 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1484-7 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1512-8 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1516-7 zo dňa 29.07.2022.

Mestský súd v Prahe teda jednoznačne a konštantne ustálil, že Juraj Krúpa nikdy nebol bez Súhlasu ČNB oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, a teda nebol ani oprávnený, sám ani spoločne s inou osobou, udeliť akékoľvek plnomocenstvo tretej osobe na zastupovanie veriteľa pri vykonávaní akýchkoľvek právnych úkonov.

Rovnako sa k problému konania v mene veriteľa postavila aj Banková rada ČNB, ktorá v odlišnom konaní  ustálila, že: „Pro úplnost bankovní rada dodává, že ani generální plná moc ze dne 8. 12. 2020 údajně udělená JUDr. Renátě Vesecké, Ph.D., advokátce zapsané pod ev. č. ČAK 13751, se sídlem Balbínova 223/5, Praha 2 Vinohrady (dále „paní Vesecká“) pány MSc. Jurajem Krúpou (dále „pan Juraj Krúpa“) a Vančurou na závěru shora nic nemění. Důvodem je to, že plná moc měla být udělena za Fond panem Jurajem Krúpou, který však jednal protiprávně jako člen představenstva Fondu, ačkoli byl osobou, která neměla k výkonu této funkce předchozí souhlas České národní banky vyžadovaný ZISIF, a proto nebyl oprávněn jednat jako člen představenstva. Pan Vančura sice v době udělení plné moci členem představenstva byl, ovšem členem jediným, ačkoli k přijetí platného rozhodnutí o udělení plné moci bylo podle názoru bankovní rady potřeba projevu vůle dvou členů představenstva disponujících k výkonu funkce předchozím souhlasem České národní banky.“.

Vzhľadom na vyššie uvedené konanie Juraja Krúpu v mene veriteľa smerujúce k udeleniu Generálneho plnomocenstva RV v rozhodnom čase (t.j. dňa 08.12.2020) nevyvolalo žiadne právne účinky, keďže Jurajovi Krúpovi nikdy (ani do dnešného dňa) nebol udelený Súhlas ČNB. Generálne plnomocenstvo RV je teda absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu nedodržania spôsobu konania v mene veriteľa. Absolútna neplatnosť Generálneho plnomocenstva RV spôsobuje, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou, pričom insolvenčný súd rozhodol o zastavení konania o tejto prihláške a o ukončení účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní.

Ako už bolo uvedené, vyššie popísaný zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

B. Spriaznenosť veriteľa s Dlžníkom podľa slovenského práva

Prihlásená pohľadávka má charakter tzv. pohľadávky spriazneného veriteľa, ktorá sa v reštrukturalizácii Dlžníka uspokojuje ako podriadená pohľadávka.

V zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) platí:

„Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie

a)                    štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby,

b)                    fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,

c)                    štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),

d)                    blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),

e)                    iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.“

V zmysle ust. § 9 ods. 3 ZKR platí: „Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.“

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR v spojení s ust. § 9 ods. 3 ZKR.

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom (okrem iného) z týchto dôvodov:

a)                    Dlžník vlastní vo veriteľovi spolu 180 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 2,95 % na základnom imaní veriteľa. Dlžník vlastní spolu 180 kusov akcií emitovaných veriteľom. Z toho 50 kusov vlastní Dlžník tak, že ich má na svojom účte, vo svojom mene a vykonáva aj ich správu. Ohľadom zvyšných 130 kusov platí, že ich má na svojom účte spoločnosť RM - S Market o.c.p., a.s., so sídlom Nám. SNP 14, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré mesto, Slovenská republika, IČO: 35 799 072, ktorá pre Dlžníka ako vlastníka 130 kusov akcií emitovaných veriteľom vykonáva držiteľskú správu týchto akcií;

b)                    Dlžník je jediným akcionárom spoločnosti Arca Capital Bohemia, a.s., so sídlom Michelská 966/74, 141 00 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 271 10 265 (ďalej len „Arca Capital Bohemia“). Spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní vo veriteľovi spolu 807 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 13,26 % na základnom imaní veriteľa. To znamená, že cez spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní Dlžník vo veriteľovi spolu ďalších 807 kusov akcií, čo predstavuje nepriamy podiel vo výške ďalších 13,26 % na základnom imaní veriteľa;

c)                    Dlžník ako osoba podľa ust. § 9 ods. 1 písm. b) ZKR má teda vo veriteľovi kvalifikovanú účasť minimálne vo výške 16,21 % (čo predstavuje súčet 2,95 % + 13,26 %), a teda veriteľ je vo vzťahu k Dlžníkovi osobou podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR.

Veriteľ je teda spriaznenou osobou Dlžníka, a preto jeho prihlásená pohľadávka má charakter pohľadávky spriazneného veriteľa.

V prípade konkurzu podľa § 95 ods. 2 a 3 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa sa v konkurze uspokojuje ako tzv. podriadená pohľadávka. Podriadené pohľadávky sa pritom v konkurze môžu zo všeobecnej podstaty uspokojiť jedine vtedy, ak došlo k úplnému uspokojeniu nezabezpečených pohľadávok nespriaznených pohľadávok – čiže štandardne je výška uspokojenia spriaznených veriteľov v konkurze 0 %.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa nemôže byť uspokojená rovnakým alebo lepším spôsobom ako iné pohľadávky. To znamená, že uspokojenie spriaznených veriteľov musí byť v reštrukturalizácii nastavené vždy horšie ako uspokojenie iných veriteľov.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR v spojení s § 95 ods. 3 ZOKR ďalej platí, že na zabezpečenie pohľadávky spriazneného veriteľa sa neprihliada. Ak by sa na zabezpečenie spriazneného veriteľa v reštrukturalizácii prihliadalo, bol by tým porušený explicitný zákonný zákaz, že pohľadávky spriaznených veriteľov sa nesmú uspokojiť lepšie ako pohľadávky iných veriteľov, pričom práve zabezpečenie by im lepšie postavenie oproti iným veriteľom prinieslo. Z uvedeného dôvodu platí, že podľa slovenského práva sa ani v reštrukturalizácii vôbec neprihliada na zabezpečenie spriaznených pohľadávok.

C. Duplicitné prihlásenie tých istých pohľadávok:

Na základe súhrnnej prihlášky bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka č. 1 ako pohľadávka na zaplatenie zmenky vystavenej dňa 30.03.2020, splatnej dňa 30.06.2020, znejúcej na sumu 840.000,- CZK (ďalej len „Zmenka zo dňa 30.03.2020“). Na základe tej istej súhrnnej prihlášky bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka č. 4 ako pohľadávka na vrátenie pôžičky poskytnutej na základe Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 08.01.2020 medzi prihláseným veriteľom ako veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Zmluva o pôžičke zo dňa 08.01.2020“) (pôžička poskytnutá na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.01.2020 ďalej len „Pôžička zo dňa 08.01.2020“ a pohľadávka na vrátenie Pôžičky zo dňa 08.01.2020 ďalej len „Pohľadávka z Pôžičky zo dňa 08.01.2020“). Zmluva o pôžičke zo dňa 08.01.2020 bola zmenená (čo do predĺženia splatnosti pôžičky) na základe Dodatku č. 1 uzavretého dňa 30.03.2020 medzi veriteľom ako prihláseným veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Dodatok zo dňa 30.03.2020“).

V zmysle čl. III. Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.01.2020 (s názvom „Zajištění poskytnuté zápůjčky“) platí, že: „Dlužníkův závazek splatit Věřiteli zápůjčku řádně a včas, včetně příslušenství, je zajištěn směnkou.“

Veriteľ si účelovo prihlásil tie isté pohľadávky. Veriteľ si prakticky nárokuje od Dlžníka dvojnásobné plnenie. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.01.2020 v znení Dodatku zo dňa 30.03.2020 vyplýva, že splnenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 08.01.2020 má byť zabezpečené zmenkou. Dlžník týmto uvádza, že zabezpečovacou zmenkou podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.01.2020 v znení Dodatku zo dňa 30.03.2020 je práve Zmenka zo dňa 30.03.2020. 

O Zmenke zo dňa 30.03.2020 platí, že:

a)                    deň vystavenia Zmenky zo dňa 30.03.2020 = deň uzavretia Dodatku zo dňa 30.03.2020 k Zmluve o pôžičke zo dňa 08.01.2020;

b)                    deň splatnosti Zmenky zo dňa 30.03.2020 = deň splatnosti Pôžičky zo dňa 08.01.2020 (podľa Dodatku zo dňa 30.03.2020 k Zmluve o pôžičke zo dňa 08.01.2020).

Veriteľ teda požaduje vrátenie Pôžičky zo dňa 08.01.2020 a súčasne zaplatenie zmenkovej sumy zo zabezpečovacej Zmenky zo dňa 30.03.2020. V prípade, ak by súhrnná prihláška ohľadom pohľadávok 1 a 4 netrpeli ďalšími zásadnými vadami, tak by veriteľ mal nanajvýš nárok na jedno plnenie – a nie nárok na plnenie z titulu pohľadávky 1 a aj plnenie z titulu pohľadávky 4. Pohľadávka 1 a pohľadávka 4 sú vzájomne previazané, pričom nie je v súlade s právom požadovať paralelné splnenie oboch. Išlo by o bezdôvodné obohatenie veriteľa.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je prihlásená pohľadávka sporná čo do dôvodu, výšky a vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0

Poplatok z omeškania

0

Náklady z uplatnenia

0

Spolu

39161,82 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Arca Capital CEE, uzavřený investiční fond, a.s., Doudlebská 1699/5, 14000 Praha 4, Česká republika

Por. č. v ZP

97

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

527051,22

527051,22

Prihlásené v EUR

EUR

21677,75

0

0

0

0

21677,75

Zistené v EUR

EUR

0

0

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

21677,75 EUR

Na základe prihlášky pohľadávky č. 5 bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka na zaplatenie zmluvnej pokuty za omeškanie Dlžníka s vrátením pôžičky, ktorá mala byť Dlžníkovi poskytnutá na základe Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 08.01.2020 medzi veriteľom ako veriteľom a dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Zmluva o pôžičke zo dňa 08.01.2020“).

Prihlásená pohľadávka, vrátane prihláseného príslušenstva, je v celom rozsahu sporná. Predmetnú prihlášku do reštrukturalizácie Dlžníka podal (ako pri väčšine veriteľov) v mene veriteľa insolvenčný správca ustanovený v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom v Českej republike pred Mestským súdom v Prahe (ďalej len „Český insolvenčný správca“ a „Hlavné insolvenčné konanie“). Český insolvenčný správca prihlásil pohľadávku presne tak, ako bola prihlásená do Hlavného insolvenčného konania. Kľúčové je, že prihlásená pohľadávka nebola v rámci Hlavného insolvenčného konania zaradená na tzv. prieskumné konanie, keďže bola vyhodnotená ako pohľadávka prihlásená neoprávnenou osobou (v danom prípade JUDr. Veseckou konajúcou za veriteľa na základe absolútne neplatného plnomocenstva, keďže v čase udelenia tohto plnomocenstva nemal veriteľ riadne ustanovený štatutárny orgán). V čase podania prihlášky pohľadávky do Hlavého insolvenčného konania mal veriteľ len jedného člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne. V čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka nemal veriteľ ustanoveného žiadneho člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne.

Z dôvodu nezaradenia prihlášky pohľadávky na prieskumné konanie v rámci Hlavného insolvenčného konania a predovšetkým z dôvodu, že veriteľ nemá riadne ustanovený štatutárny orgán, rozhodol Mestský súd v Prahe ako príslušný insolvenčný súd o zastavení súdneho konania o prihláške pohľadávky s tým, že právoplatnosťou tohto súdneho rozhodnutia končí účasť veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní. Konzekvenciou uvedeného teda je, že veriteľ pre zásadné vady prihlášky pohľadávky nie je (nebude) účastníkom Hlavného insolvenčného konania a jeho pohľadávka nebude uspokojovaná v rámci Hlavného insolvenčného konania. Uvedené by malo rovnako platiť aj na účely reštrukturalizácie Dlžníka vedenej v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I. Zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

A. Podanie prihlášky pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania neoprávnenou osobou:

V tejto časti sú bližšie špecifikované dôvody, pre ktoré sa má za to, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou.

Prihláška pohľadávky bola podpísaná neoprávnenou osobou JUDr. Renatou Veseckou, Ph.D., advokátkou, so sídlom Balbínova 223/5, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 736 29 146 (ďalej len „Renata Vesecká“). Z príloh prihlášky vyplýva, že Renata Vesecká konala na základe dokumentu datovaného dňom 08.12.2020 s názvom „Plná moc“ (ďalej len „Generálne plnomocenstvo RV“). Generálne plnomocenstvo RV je však absolútne neplatným právnym úkonom, pretože ho za veriteľa neudelili oprávnené osoby.

Z Generálneho plnomocenstva RV vyplýva, že za veriteľa pri jeho udeľovaní dňa 08.12.2020 mali konať nasledovné dve osoby: (i) Ing. Mojmír Vančura, s trvalým bydliskom Červená Skála 375, Řež, 250 68 Husinec, Česká republika (ďalej len „Mojmír Vančura“) a (ii) MSc. Juraj Krúpa, s trvalým bydliskom Trstínska 7369/11, 841 06 Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica, Slovenská republika (ďalej len „Juraj Krúpa“). V zmysle článku 26 stanov veriteľa v aktuálnom znení platí, že veriteľ koná vždy prostredníctvom dvoch členov predstavenstva konajúcich spoločne. Uvedenému zodpovedá aj zápis spôsobu konania v mene veriteľa v obchodnom registri Českej republiky (ďalej len „ORČR“).

V čase udelenia Generálneho plnomocenstva RV bol jediným riadnym čelnom predstavenstva veriteľa Mojmír Vančura. Dňa 30.11.2020 bola spísaná Notárska zápisnica spísaná notárom Mgr. Pavlem Hutákem dňa 30.11.2020, sp. zn. NZ 219/2020 (ďalej len „Notárska zápisnica – Juraj Krúpa“), ktorou mala dozorná rada veriteľa s účinnosťou od 01.12.2020 zvoliť do funkcie člena predstavenstva veriteľa Juraja Krúpu. V čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa nebol Jurajovi Krúpovi udelený predchádzajúci súhlas ČNB na výkon funkcie člena predstavenstva veriteľa.

Veriteľ bol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa a tiež v čase podpisu Generálneho plnomocenstva RV fondom kvalifikovaných investorov podliehajúcim dohľadu ČNB. Na veriteľa sa v rozhodnom čase vzťahovali ustanovenia zákona č. 240/2013 Sb. o investičních společnostech a investičních fondech v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o investičných spoločnostiach“).

V zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osoba investiční společnosti, samosprávného investičního fondu, zahraniční osoby s povolením podle § 481 a hlavního administrátora a osoba vykonávající funkci podle § 21 odst. 5, jakož i fyzická osoba, která je zmocněna právnickou osobou, jež je individuálním statutárním orgánem investičního fondu, aby ji ve statutárním orgánu tohoto investičního fondu zastupovala, jestliže není členem statutárního orgánu nebo jinou vedoucí osobou této právnické osoby a nemá předchozí souhlas České národní banky podle této hlavy, musí mít k výkonu své funkce předchozí souhlas České národní banky.“.

V zmysle ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osobou se pro účely tohoto zákona rozumí statutární orgán, člen statutárního orgánu, ředitel právnické osoby nebo osoba, která jiným způsobem skutečně řídí činnost právnické osoby. Je-li statutárním orgánem nebo členem statutárního orgánu právnická osoba, vedoucí osobou se rozumí fyzická osoba, která je touto právnickou osobou zmocněna, aby jí ve statutárním orgánu zastupovala.“.

Každý člen štatutárneho orgánu fondu kvalifikovaných investorov teda musí v zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach v spojení s ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach mať k výkonu svojej funkcie predchádzajúci súhlas ČNB. Keďže Jurajovi Krúpovi nebol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa (a ani nikdy dodatočne) udelený predchádzajúci súhlas ČNB s výkonom funkcie člena predstavenstva veriteľa (ďalej len „Súhlas ČNB“), Juraj Krúpa nebol oprávnený vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu veriteľa a akokoľvek konať v mene veriteľa. Juraj Krúpa teda nebol oprávnený vykonať žiadny právny úkon v mene veriteľa, vrátane podpísania Generálneho plnomocenstva RV a/alebo akéhokoľvek iného právneho úkonu v mene veriteľa.  

Neoprávnenosť konania Juraja Krúpu preukazuje najmä udelenie pokuty zo strany ČNB Jurajovi Krúpovi za vykonávanie funkcie člena predstavenstva veriteľa bez Súhlasu ČNB. ČNB Rozhodnutím č.j. 2021/87717/570 zo dňa 27.08.2021, sp. zn. Sp/2020/4337/573 (ďalej len „Rozhodnutie ČNB o pokute“), ktoré bolo následne potvrdené Rozhodnutím bankovej rady ČNB o rozklade č.j. 2021/124367/CNB/110 zo dňa 09.12.2021, sp. zn. Sp/2020/437/573 573 (ďalej len „Potvrdzujúce rozhodnutie bankovej rady o pokute“), rozhodla o udelení pokuty Jurajovi Krúpovi za to, že úmyselne bez predchádzajúceho súhlasu ČNB vykonával funkciu člena predstavenstva veriteľa, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach. V odôvodnení Rozhodnutia ČNB o pokute ČNB okrem iného ustálila, že: „S ohledem na požadavek předchozího souhlasu České národní banky, přičemž předmětem posuzování Českou národní bankou je naplnění předpokladů pro řádný výkon funkce (tj. důvěryhodnost, znalosti a zkušenosti osoby), je zjevné, že bez souhlasu České národní banky nemůže fyzická osoba vykonávat funkci vedoucí osoby, tzn. ani člena představenstva investičního fondu.“.

Keďže Jurajovi Krúpovi pre absenciu Súhlasu ČNB v súlade s ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach nevzniklo oprávnenie vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, tak jediným členom predstavenstva veriteľa, ktorý bol v rozhodnom čase oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, bol Mojmír Vančura. Žiadne iné osoby (odlišné od Mojmíra Vančuru) neboli v rozhodnom čase oprávnené konať v mene veriteľa, a teda ani nemohli udeliť žiadne plnomocenstvo na zastupovanie veriteľa. Dôsledkom toho, že Juraj Krúpa bol do funkcie člena predstavenstva veriteľa ustanovený bez Súhlasu ČNB je, že Juraj Krúpa nebol oprávnený platne a účinne vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa.

Uvedené preukazuje aj rozhodovacia prax Mestského súdu v Prahe (verejne dostupné na ISIR), ktorý sa vo svojich rozhodnutiach opakovane vyjadroval k vecne a právne obdobnej veci, a to k udeleniu plnomocenstva na zastupovanie veriteľa zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu a dokonca uzavrel, že voľba člena predstavenstva investičného fondu nenadobudne účinky skôr, ako je tomuto členovi udelený súhlas ČNB.

Predmetom konaní pred Mestským súdom v Prahe bolo rozhodovanie o prihláškach pohľadávok veriteľa do insolvenčného konania spoločnosti Acquisition Capital vedeného Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 90 INS 7368/2021 (ďalej len „Insolvenčné konanie – Acquisition Capital“). Veriteľ si mal do Insolvenčného konania - Acquisition Capital prihlásiť niekoľko pohľadávok. Pri podaní a podpísaní prihlášok týchto pohľadávok mala veriteľa zastupovať Renata Vesecká, a to na základe Generálneho plnomocenstva RV. Mestský súd v Prahe v konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital rozhodol tak, že konania o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital zastavil, a to z dôvodu, že Renata Vesecká nebola oprávnená zastupovať veriteľa pri podaní prihlášok do Insolvenčného konania - Acquisition Capital z dôvodu neplatnosti plnomocenstva udeleného zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu. Mestský súd v Prahe v odôvodnení rozhodnutí o zastavení konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital ustálil, že: „Soud odkazuje zejména na § 515 zák.č. 240/2013 Sb., o investičních společnostech a investičních fondech (ZISIF) dle něhož volba člena představenstva uzavřeného investičního fondu nabývá účinnosti až okamžikem, kdy je k takovému jmenování udělen souhlas dohledového orgánu České národní banky, jak vyplývá z výše uvedeného tento souhlas udělen Juraji Krúpovi nebyl. Vzhledem k tomu, že nebylo doloženo udělení tohoto souhlasu a Juraj Krúpa nebyl zapsán, jako člen představenstva ani do obchodního rejstříku soud nemá za to, že byl oprávněn plnou moc udělit. Bez souhlasu dohledového orgánu České národní banky jeho volba členem představenstva uzavřeného investičního fondu nenabyla účinnosti.“.

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=C00D86EA34263444E05333F21FAC460E&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=2):

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P100-5 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P101-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P102-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P103-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P104-3 zo dňa 25.04.2022.

Obdobne Mestský súd v Prahe rozhodol aj o prihláškach pohľadávok veriteľa do Hlavného insolvenčného konania Dlžníka. Ako už bolo uvedené, Mestský súd v Prahe rozhodol o zastavení konaní o prihláškach veriteľa do Hlavného insolvenčného konania. Mestský súd v Prahe pritom skonštatoval, že: „Zdejšímu soudu je z jeho činnosti známo, že shora uvedená plná moc byla podepsána osobami, které neměly oprávnění JUDr. Veseckou k zastupování zmocnit.“

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=B8EA44C95A4D42D3E05333F21FAC344B&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=25):

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1470-9 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1472-7 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1484-7 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1512-8 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1516-7 zo dňa 29.07.2022.

Mestský súd v Prahe teda jednoznačne a konštantne ustálil, že Juraj Krúpa nikdy nebol bez Súhlasu ČNB oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, a teda nebol ani oprávnený, sám ani spoločne s inou osobou, udeliť akékoľvek plnomocenstvo tretej osobe na zastupovanie veriteľa pri vykonávaní akýchkoľvek právnych úkonov.

Rovnako sa k problému konania v mene veriteľa postavila aj Banková rada ČNB, ktorá v odlišnom konaní  ustálila, že: „Pro úplnost bankovní rada dodává, že ani generální plná moc ze dne 8. 12. 2020 údajně udělená JUDr. Renátě Vesecké, Ph.D., advokátce zapsané pod ev. č. ČAK 13751, se sídlem Balbínova 223/5, Praha 2 Vinohrady (dále „paní Vesecká“) pány MSc. Jurajem Krúpou (dále „pan Juraj Krúpa“) a Vančurou na závěru shora nic nemění. Důvodem je to, že plná moc měla být udělena za Fond panem Jurajem Krúpou, který však jednal protiprávně jako člen představenstva Fondu, ačkoli byl osobou, která neměla k výkonu této funkce předchozí souhlas České národní banky vyžadovaný ZISIF, a proto nebyl oprávněn jednat jako člen představenstva. Pan Vančura sice v době udělení plné moci členem představenstva byl, ovšem členem jediným, ačkoli k přijetí platného rozhodnutí o udělení plné moci bylo podle názoru bankovní rady potřeba projevu vůle dvou členů představenstva disponujících k výkonu funkce předchozím souhlasem České národní banky.“.

Vzhľadom na vyššie uvedené konanie Juraja Krúpu v mene veriteľa smerujúce k udeleniu Generálneho plnomocenstva RV v rozhodnom čase (t.j. dňa 08.12.2020) nevyvolalo žiadne právne účinky, keďže Jurajovi Krúpovi nikdy (ani do dnešného dňa) nebol udelený Súhlas ČNB. Generálne plnomocenstvo RV je teda absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu nedodržania spôsobu konania v mene veriteľa. Absolútna neplatnosť Generálneho plnomocenstva RV spôsobuje, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou, pričom insolvenčný súd rozhodol o zastavení konania o tejto prihláške a o ukončení účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní.

Ako už bolo uvedené, vyššie popísaný zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

B. Spriaznenosť veriteľa s Dlžníkom:

Prihlásená pohľadávka má charakter tzv. pohľadávky spriazneného veriteľa, ktorá sa v reštrukturalizácii Dlžníka uspokojuje ako podriadená pohľadávka.

V zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) platí:

„Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie

a)                    štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby,

b)                    fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,

c)                    štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),

d)                    blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),

e)                    iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.“

V zmysle ust. § 9 ods. 3 ZKR platí: „Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.“

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR v spojení s ust. § 9 ods. 3 ZKR.

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom (okrem iného) z týchto dôvodov:

a)                    Dlžník vlastní vo veriteľovi spolu 180 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 2,95 % na základnom imaní veriteľa. Dlžník vlastní spolu 180 kusov akcií emitovaných veriteľom. Z toho 50 kusov vlastní Dlžník tak, že ich má na svojom účte, vo svojom mene a vykonáva aj ich správu. Ohľadom zvyšných 130 kusov platí, že ich má na svojom účte spoločnosť RM - S Market o.c.p., a.s., so sídlom Nám. SNP 14, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré mesto, Slovenská republika, IČO: 35 799 072, ktorá pre Dlžníka ako vlastníka 130 kusov akcií emitovaných veriteľom vykonáva držiteľskú správu týchto akcií;

b)                    Dlžník je jediným akcionárom spoločnosti Arca Capital Bohemia, a.s., so sídlom Michelská 966/74, 141 00 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 271 10 265 (ďalej len „Arca Capital Bohemia“). Spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní vo veriteľovi spolu 807 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 13,26 % na základnom imaní veriteľa. To znamená, že cez spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní Dlžník vo veriteľovi spolu ďalších 807 kusov akcií, čo predstavuje nepriamy podiel vo výške ďalších 13,26 % na základnom imaní veriteľa;

c)                    Dlžník ako osoba podľa ust. § 9 ods. 1 písm. b) ZKR má teda vo veriteľovi kvalifikovanú účasť minimálne vo výške 16,21 % (čo predstavuje súčet 2,95 % + 13,26 %), a teda veriteľ je vo vzťahu k Dlžníkovi osobou podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR.

Veriteľ je teda spriaznenou osobou Dlžníka, a preto jeho prihlásená pohľadávka má charakter pohľadávky spriazneného veriteľa.

V prípade konkurzu podľa § 95 ods. 2 a 3 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa sa v konkurze uspokojuje ako tzv. podriadená pohľadávka. Podriadené pohľadávky sa pritom v konkurze môžu zo všeobecnej podstaty uspokojiť jedine vtedy, ak došlo k úplnému uspokojeniu nezabezpečených pohľadávok nespriaznených pohľadávok – čiže štandardne je výška uspokojenia spriaznených veriteľov v konkurze 0 %.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa nemôže byť uspokojená rovnakým alebo lepším spôsobom ako iné pohľadávky. To znamená, že uspokojenie spriaznených veriteľov musí byť v reštrukturalizácii nastavené vždy horšie ako uspokojenie iných veriteľov.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR v spojení s § 95 ods. 3 ZOKR ďalej platí, že na zabezpečenie pohľadávky spriazneného veriteľa sa neprihliada. Ak by sa na zabezpečenie spriazneného veriteľa v reštrukturalizácii prihliadalo, bol by tým porušený explicitný zákonný zákaz, že pohľadávky spriaznených veriteľov sa nesmú uspokojiť lepšie ako pohľadávky iných veriteľov, pričom práve zabezpečenie by im lepšie postavenie oproti iným veriteľom prinieslo. Z uvedeného dôvodu platí, že podľa slovenského práva sa ani v reštrukturalizácii vôbec neprihliada na zabezpečenie spriaznených pohľadávok.

C. Neplatnosť dohody o výške zmluvnej pokuty pre rozpor s dobrými mravmi:

Na základe prihlášky pohľadávky č. 5 v rámci súhrnnej prihlášky bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. IV. Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 08.01.2020 (ďalej len „Zmluvná pokuta“ a pohľadávka na zaplatenie Zmluvnej pokuty ďalej len „Pohľadávka na zaplatenie Zmluvnej pokuty“). Zmluva o pôžičke zo dňa 08.01.2020 bola zmenená (čo do predĺženia splatnosti pôžičky) na základe Dodatku č. 1 uzavretého dňa 30.03.2020 medzi veriteľom ako veriteľom a dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Dodatok zo dňa 30.03.2020“).

V zmysle čl. IV. Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.01.2020 (s názvom „Sankční ustanovení“) má mať veriteľ nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z dlžnej čiastky (istiny a/alebo úrokov) za každý deň omeškania. Sadzba Zmluvnej pokuty sa javí ako neprimerane vysoká a v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranosť Zmluvnej pokuty sa prejavuje aj vo výške Pohľadávky na zaplatenie Zmluvnej pokuty uplatnenej veriteľom, ktorá je celkom zjavne neprimeraná hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti Dlžníka a ktorá je dôsledkom neprimeranej „dennej sadzby“ Zmluvnej pokuty.

D. Právo na uplatnenie Zmluvnej pokuty vzniklo až po rozhodnutí o úpadku v Hlavnom insolvenčnom konaní:

Veriteľovi vzniklo právo na uplatnenie Zmluvnej pokuty až po rozhodnutí o úpadku dlžníka v Hlavnom insolvenčnom konaní.

Právo na uplatnenie Zmluvnej pokuty vzniknuté až po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v Hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v Hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ).

Pohľadávkami, ktoré sa v Hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú v zmysle ust. § 170 písm. e) IZ práve aj „smluvní pokuty, pokud právo na jejich uplatnění vzniklo až po rozhodnutí o úpadku“. Pohľadávkou, ktorú je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť taká pohľadávka, ktorá už zanikla alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v Hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzálny charakter a dochádza k nemu ex lege.

E. Právo na zmluvnú pokutu sa uspokojuje ako podriadená pohľadávka

Ak by aj pohľadávka nemala charakter pohľadávky spriazneného veriteľa, aj tak by sa pohľadávka na zaplatenie Zmluvnej pokuty uspokojovala v poradí ako podriadená pohľadávka.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je prihlásená pohľadávka sporná čo do dôvodu, výšky a vymáhateľnosti.

Úroky

0

Úroky z omeškania

0

Poplatok z omeškania

0

Náklady z uplatnenia

0

Spolu

21677,75 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Arca Capital CEE, uzavřený investiční fond, a.s., Doudlebská 1699/5, 14000 Praha 4, Česká republika

Por. č. v ZP

98

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

50000000

17952535,8

67952535,8

Prihlásené v EUR

EUR

2056512,98

738392,46

0

0

0

2794905,44

Zistené v EUR

EUR

0

0

0

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

2056512,98 EUR

Na základe prihlášky pohľadávky č. 6 v rámci súhrnnej prihlášky bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka na vrátenie pôžičky, ktorá mala byť Dlžníkovi poskytnutá na základe Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 08.06.2016 medzi prihláseným veriteľom ako veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Zmluva o pôžičke zo dňa 08.06.2016“) (pôžička poskytnutá na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.06.2016 ďalej len „Pôžička zo dňa 08.06.2016“ a pohľadávka na vrátenie Pôžičky zo dňa 08.06.2016 ďalej len „Pohľadávka z Pôžičky zo dňa 08.06.2016“). Zmluva o pôžičke zo dňa 08.06.2016 bola zmenená na základe (čo do predĺženia splatnosti pôžičky) Dodatku č. 1 uzavretého dňa 30.06.2018 medzi prihláseným veriteľom ako veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Dodatok zo dňa 30.06.2018“).

Prihlásená pohľadávka, vrátane prihláseného príslušenstva, je v celom rozsahu sporná. Predmetnú prihlášku do reštrukturalizácie Dlžníka podal (ako pri väčšine veriteľov) v mene veriteľa insolvenčný správca ustanovený v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom v Českej republike pred Mestským súdom v Prahe (ďalej len „Český insolvenčný správca“ a „Hlavné insolvenčné konanie“). Český insolvenčný správca prihlásil pohľadávku presne tak, ako bola prihlásená do Hlavného insolvenčného konania. Kľúčové je, že prihlásená pohľadávka nebola v rámci Hlavného insolvenčného konania zaradená na tzv. prieskumné konanie, keďže bola vyhodnotená ako pohľadávka prihlásená neoprávnenou osobou (v danom prípade JUDr. Veseckou konajúcou za veriteľa na základe absolútne neplatného plnomocenstva, keďže v čase udelenia tohto plnomocenstva nemal veriteľ riadne ustanovený štatutárny orgán). V čase podania prihlášky pohľadávky do Hlavého insolvenčného konania mal veriteľ len jedného člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne. V čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka nemal veriteľ ustanoveného žiadneho člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne.

Z dôvodu nezaradenia prihlášky pohľadávky na prieskumné konanie v rámci Hlavného insolvenčného konania a predovšetkým z dôvodu, že veriteľ nemá riadne ustanovený štatutárny orgán, rozhodol Mestský súd v Prahe ako príslušný insolvenčný súd o zastavení súdneho konania o prihláške pohľadávky s tým, že právoplatnosťou tohto súdneho rozhodnutia končí účasť veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní. Konzekvenciou uvedeného teda je, že veriteľ pre zásadné vady prihlášky pohľadávky nie je (nebude) účastníkom Hlavného insolvenčného konania a jeho pohľadávka nebude uspokojovaná v rámci Hlavného insolvenčného konania. Uvedené by malo rovnako platiť aj na účely reštrukturalizácie Dlžníka vedenej v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I. Zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

A. Podanie prihlášky pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania neoprávnenou osobou:

V tejto časti sú bližšie špecifikované dôvody, pre ktoré sa má za to, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou.

Prihláška pohľadávky bola podpísaná neoprávnenou osobou JUDr. Renatou Veseckou, Ph.D., advokátkou, so sídlom Balbínova 223/5, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 736 29 146 (ďalej len „Renata Vesecká“). Z príloh prihlášky vyplýva, že Renata Vesecká konala na základe dokumentu datovaného dňom 08.12.2020 s názvom „Plná moc“ (ďalej len „Generálne plnomocenstvo RV“). Generálne plnomocenstvo RV je však absolútne neplatným právnym úkonom, pretože ho za veriteľa neudelili oprávnené osoby.

Z Generálneho plnomocenstva RV vyplýva, že za veriteľa pri jeho udeľovaní dňa 08.12.2020 mali konať nasledovné dve osoby: (i) Ing. Mojmír Vančura, s trvalým bydliskom Červená Skála 375, Řež, 250 68 Husinec, Česká republika (ďalej len „Mojmír Vančura“) a (ii) MSc. Juraj Krúpa, s trvalým bydliskom Trstínska 7369/11, 841 06 Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica, Slovenská republika (ďalej len „Juraj Krúpa“). V zmysle článku 26 stanov veriteľa v aktuálnom znení platí, že veriteľ koná vždy prostredníctvom dvoch členov predstavenstva konajúcich spoločne. Uvedenému zodpovedá aj zápis spôsobu konania v mene veriteľa v obchodnom registri Českej republiky (ďalej len „ORČR“).

V čase udelenia Generálneho plnomocenstva RV bol jediným riadnym čelnom predstavenstva veriteľa Mojmír Vančura. Dňa 30.11.2020 bola spísaná Notárska zápisnica spísaná notárom Mgr. Pavlem Hutákem dňa 30.11.2020, sp. zn. NZ 219/2020 (ďalej len „Notárska zápisnica – Juraj Krúpa“), ktorou mala dozorná rada veriteľa s účinnosťou od 01.12.2020 zvoliť do funkcie člena predstavenstva veriteľa Juraja Krúpu. V čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa nebol Jurajovi Krúpovi udelený predchádzajúci súhlas ČNB na výkon funkcie člena predstavenstva veriteľa.

Veriteľ bol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa a tiež v čase podpisu Generálneho plnomocenstva RV fondom kvalifikovaných investorov podliehajúcim dohľadu ČNB. Na veriteľa sa v rozhodnom čase vzťahovali ustanovenia zákona č. 240/2013 Sb. o investičních společnostech a investičních fondech v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o investičných spoločnostiach“).

V zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osoba investiční společnosti, samosprávného investičního fondu, zahraniční osoby s povolením podle § 481 a hlavního administrátora a osoba vykonávající funkci podle § 21 odst. 5, jakož i fyzická osoba, která je zmocněna právnickou osobou, jež je individuálním statutárním orgánem investičního fondu, aby ji ve statutárním orgánu tohoto investičního fondu zastupovala, jestliže není členem statutárního orgánu nebo jinou vedoucí osobou této právnické osoby a nemá předchozí souhlas České národní banky podle této hlavy, musí mít k výkonu své funkce předchozí souhlas České národní banky.“.

V zmysle ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osobou se pro účely tohoto zákona rozumí statutární orgán, člen statutárního orgánu, ředitel právnické osoby nebo osoba, která jiným způsobem skutečně řídí činnost právnické osoby. Je-li statutárním orgánem nebo členem statutárního orgánu právnická osoba, vedoucí osobou se rozumí fyzická osoba, která je touto právnickou osobou zmocněna, aby jí ve statutárním orgánu zastupovala.“.

Každý člen štatutárneho orgánu fondu kvalifikovaných investorov teda musí v zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach v spojení s ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach mať k výkonu svojej funkcie predchádzajúci súhlas ČNB. Keďže Jurajovi Krúpovi nebol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa (a ani nikdy dodatočne) udelený predchádzajúci súhlas ČNB s výkonom funkcie člena predstavenstva veriteľa (ďalej len „Súhlas ČNB“), Juraj Krúpa nebol oprávnený vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu veriteľa a akokoľvek konať v mene veriteľa. Juraj Krúpa teda nebol oprávnený vykonať žiadny právny úkon v mene veriteľa, vrátane podpísania Generálneho plnomocenstva RV a/alebo akéhokoľvek iného právneho úkonu v mene veriteľa.  

Neoprávnenosť konania Juraja Krúpu preukazuje najmä udelenie pokuty zo strany ČNB Jurajovi Krúpovi za vykonávanie funkcie člena predstavenstva veriteľa bez Súhlasu ČNB. ČNB Rozhodnutím č.j. 2021/87717/570 zo dňa 27.08.2021, sp. zn. Sp/2020/4337/573 (ďalej len „Rozhodnutie ČNB o pokute“), ktoré bolo následne potvrdené Rozhodnutím bankovej rady ČNB o rozklade č.j. 2021/124367/CNB/110 zo dňa 09.12.2021, sp. zn. Sp/2020/437/573 573 (ďalej len „Potvrdzujúce rozhodnutie bankovej rady o pokute“), rozhodla o udelení pokuty Jurajovi Krúpovi za to, že úmyselne bez predchádzajúceho súhlasu ČNB vykonával funkciu člena predstavenstva veriteľa, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach. V odôvodnení Rozhodnutia ČNB o pokute ČNB okrem iného ustálila, že: „S ohledem na požadavek předchozího souhlasu České národní banky, přičemž předmětem posuzování Českou národní bankou je naplnění předpokladů pro řádný výkon funkce (tj. důvěryhodnost, znalosti a zkušenosti osoby), je zjevné, že bez souhlasu České národní banky nemůže fyzická osoba vykonávat funkci vedoucí osoby, tzn. ani člena představenstva investičního fondu.“.

Keďže Jurajovi Krúpovi pre absenciu Súhlasu ČNB v súlade s ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach nevzniklo oprávnenie vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, tak jediným členom predstavenstva veriteľa, ktorý bol v rozhodnom čase oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, bol Mojmír Vančura. Žiadne iné osoby (odlišné od Mojmíra Vančuru) neboli v rozhodnom čase oprávnené konať v mene veriteľa, a teda ani nemohli udeliť žiadne plnomocenstvo na zastupovanie veriteľa. Dôsledkom toho, že Juraj Krúpa bol do funkcie člena predstavenstva veriteľa ustanovený bez Súhlasu ČNB je, že Juraj Krúpa nebol oprávnený platne a účinne vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa.

Uvedené preukazuje aj rozhodovacia prax Mestského súdu v Prahe (verejne dostupné na ISIR), ktorý sa vo svojich rozhodnutiach opakovane vyjadroval k vecne a právne obdobnej veci, a to k udeleniu plnomocenstva na zastupovanie veriteľa zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu a dokonca uzavrel, že voľba člena predstavenstva investičného fondu nenadobudne účinky skôr, ako je tomuto členovi udelený súhlas ČNB.

Predmetom konaní pred Mestským súdom v Prahe bolo rozhodovanie o prihláškach pohľadávok veriteľa do insolvenčného konania spoločnosti Acquisition Capital vedeného Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 90 INS 7368/2021 (ďalej len „Insolvenčné konanie – Acquisition Capital“). Veriteľ si mal do Insolvenčného konania - Acquisition Capital prihlásiť niekoľko pohľadávok. Pri podaní a podpísaní prihlášok týchto pohľadávok mala veriteľa zastupovať Renata Vesecká, a to na základe Generálneho plnomocenstva RV. Mestský súd v Prahe v konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital rozhodol tak, že konania o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital zastavil, a to z dôvodu, že Renata Vesecká nebola oprávnená zastupovať veriteľa pri podaní prihlášok do Insolvenčného konania - Acquisition Capital z dôvodu neplatnosti plnomocenstva udeleného zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu. Mestský súd v Prahe v odôvodnení rozhodnutí o zastavení konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital ustálil, že: „Soud odkazuje zejména na § 515 zák.č. 240/2013 Sb., o investičních společnostech a investičních fondech (ZISIF) dle něhož volba člena představenstva uzavřeného investičního fondu nabývá účinnosti až okamžikem, kdy je k takovému jmenování udělen souhlas dohledového orgánu České národní banky, jak vyplývá z výše uvedeného tento souhlas udělen Juraji Krúpovi nebyl. Vzhledem k tomu, že nebylo doloženo udělení tohoto souhlasu a Juraj Krúpa nebyl zapsán, jako člen představenstva ani do obchodního rejstříku soud nemá za to, že byl oprávněn plnou moc udělit. Bez souhlasu dohledového orgánu České národní banky jeho volba členem představenstva uzavřeného investičního fondu nenabyla účinnosti.“.

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=C00D86EA34263444E05333F21FAC460E&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=2):

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P100-5 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P101-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P102-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P103-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P104-3 zo dňa 25.04.2022.

Obdobne Mestský súd v Prahe rozhodol aj o prihláškach pohľadávok veriteľa do Hlavného insolvenčného konania Dlžníka. Ako už bolo uvedené, Mestský súd v Prahe rozhodol o zastavení konaní o prihláškach veriteľa do Hlavného insolvenčného konania. Mestský súd v Prahe pritom skonštatoval, že: „Zdejšímu soudu je z jeho činnosti známo, že shora uvedená plná moc byla podepsána osobami, které neměly oprávnění JUDr. Veseckou k zastupování zmocnit.“

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=B8EA44C95A4D42D3E05333F21FAC344B&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=25):

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1470-9 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1472-7 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1484-7 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1512-8 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1516-7 zo dňa 29.07.2022.

Mestský súd v Prahe teda jednoznačne a konštantne ustálil, že Juraj Krúpa nikdy nebol bez Súhlasu ČNB oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, a teda nebol ani oprávnený, sám ani spoločne s inou osobou, udeliť akékoľvek plnomocenstvo tretej osobe na zastupovanie veriteľa pri vykonávaní akýchkoľvek právnych úkonov.

Rovnako sa k problému konania v mene veriteľa postavila aj Banková rada ČNB, ktorá v odlišnom konaní  ustálila, že: „Pro úplnost bankovní rada dodává, že ani generální plná moc ze dne 8. 12. 2020 údajně udělená JUDr. Renátě Vesecké, Ph.D., advokátce zapsané pod ev. č. ČAK 13751, se sídlem Balbínova 223/5, Praha 2 Vinohrady (dále „paní Vesecká“) pány MSc. Jurajem Krúpou (dále „pan Juraj Krúpa“) a Vančurou na závěru shora nic nemění. Důvodem je to, že plná moc měla být udělena za Fond panem Jurajem Krúpou, který však jednal protiprávně jako člen představenstva Fondu, ačkoli byl osobou, která neměla k výkonu této funkce předchozí souhlas České národní banky vyžadovaný ZISIF, a proto nebyl oprávněn jednat jako člen představenstva. Pan Vančura sice v době udělení plné moci členem představenstva byl, ovšem členem jediným, ačkoli k přijetí platného rozhodnutí o udělení plné moci bylo podle názoru bankovní rady potřeba projevu vůle dvou členů představenstva disponujících k výkonu funkce předchozím souhlasem České národní banky.“.

Vzhľadom na vyššie uvedené konanie Juraja Krúpu v mene veriteľa smerujúce k udeleniu Generálneho plnomocenstva RV v rozhodnom čase (t.j. dňa 08.12.2020) nevyvolalo žiadne právne účinky, keďže Jurajovi Krúpovi nikdy (ani do dnešného dňa) nebol udelený Súhlas ČNB. Generálne plnomocenstvo RV je teda absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu nedodržania spôsobu konania v mene veriteľa. Absolútna neplatnosť Generálneho plnomocenstva RV spôsobuje, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou, pričom insolvenčný súd rozhodol o zastavení konania o tejto prihláške a o ukončení účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní.

Ako už bolo uvedené, vyššie popísaný zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

B. Spriaznenosť veriteľa s Dlžníkom:

Prihlásená pohľadávka má charakter tzv. pohľadávky spriazneného veriteľa, ktorá sa v reštrukturalizácii Dlžníka uspokojuje ako podriadená pohľadávka.

V zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) platí:

„Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie

a)                    štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby,

b)                    fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,

c)                    štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),

d)                    blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),

e)                    iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.“

V zmysle ust. § 9 ods. 3 ZKR platí: „Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.“

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR v spojení s ust. § 9 ods. 3 ZKR.

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom (okrem iného) z týchto dôvodov:

a)                    Dlžník vlastní vo veriteľovi spolu 180 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 2,95 % na základnom imaní veriteľa. Dlžník vlastní spolu 180 kusov akcií emitovaných veriteľom. Z toho 50 kusov vlastní Dlžník tak, že ich má na svojom účte, vo svojom mene a vykonáva aj ich správu. Ohľadom zvyšných 130 kusov platí, že ich má na svojom účte spoločnosť RM - S Market o.c.p., a.s., so sídlom Nám. SNP 14, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré mesto, Slovenská republika, IČO: 35 799 072, ktorá pre Dlžníka ako vlastníka 130 kusov akcií emitovaných veriteľom vykonáva držiteľskú správu týchto akcií;

b)                    Dlžník je jediným akcionárom spoločnosti Arca Capital Bohemia, a.s., so sídlom Michelská 966/74, 141 00 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 271 10 265 (ďalej len „Arca Capital Bohemia“). Spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní vo veriteľovi spolu 807 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 13,26 % na základnom imaní veriteľa. To znamená, že cez spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní Dlžník vo veriteľovi spolu ďalších 807 kusov akcií, čo predstavuje nepriamy podiel vo výške ďalších 13,26 % na základnom imaní veriteľa;

c)                    Dlžník ako osoba podľa ust. § 9 ods. 1 písm. b) ZKR má teda vo veriteľovi kvalifikovanú účasť minimálne vo výške 16,21 % (čo predstavuje súčet 2,95 % + 13,26 %), a teda veriteľ je vo vzťahu k Dlžníkovi osobou podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR.

Nad rámec vyššie uvedeného je spriaznenosť medzi veriteľom a Dlžníkom daná aj tým, v čase uzavretia Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.06.2016 bol majoritným akcionárom a predsedom predstavenstva Dlžníka Ing. Pavol Krúpa, s trvalým bydliskom Trstínska 7369/11, 841 06 Bratislava, Slovenská republika, dátum narodenia: 06.03.1972 (ďalej len „Pavol Krúpa”). Pavol Krúpa mal pritom v danom čase súčasne kvalifikovanú účasť vo forme nepriamej účasti na prihlásenom veriteľovi.

Veriteľ je teda spriaznenou osobou Dlžníka, a preto jeho prihlásená pohľadávka má charakter pohľadávky spriazneného veriteľa.

V prípade konkurzu podľa § 95 ods. 2 a 3 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa sa v konkurze uspokojuje ako tzv. podriadená pohľadávka. Podriadené pohľadávky sa pritom v konkurze môžu zo všeobecnej podstaty uspokojiť jedine vtedy, ak došlo k úplnému uspokojeniu nezabezpečených pohľadávok nespriaznených pohľadávok – čiže štandardne je výška uspokojenia spriaznených veriteľov v konkurze 0 %.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa nemôže byť uspokojená rovnakým alebo lepším spôsobom ako iné pohľadávky. To znamená, že uspokojenie spriaznených veriteľov musí byť v reštrukturalizácii nastavené vždy horšie ako uspokojenie iných veriteľov.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR v spojení s § 95 ods. 3 ZOKR ďalej platí, že na zabezpečenie pohľadávky spriazneného veriteľa sa neprihliada. Ak by sa na zabezpečenie spriazneného veriteľa v reštrukturalizácii prihliadalo, bol by tým porušený explicitný zákonný zákaz, že pohľadávky spriaznených veriteľov sa nesmú uspokojiť lepšie ako pohľadávky iných veriteľov, pričom práve zabezpečenie by im lepšie postavenie oproti iným veriteľom prinieslo. Z uvedeného dôvodu platí, že podľa slovenského práva sa ani v reštrukturalizácii vôbec neprihliada na zabezpečenie spriaznených pohľadávok.

C. Neexistujúce zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 08.06.2016:

Keďže prihlásená pohľadávka má charakter pohľadávky spriazneného veriteľa, tak platí, že na zabezpečenie pohľadávky spriazneného veriteľa sa neprihliada. Ak by však aj nešlo o pohľadávku spriazneného veriteľa, tak zabezpečenie, na ktoré sa odvoláva veriteľ, je v celom rozsahu sporné.

Pohľadávka z Pôžičky zo dňa 08.06.2016 má byť podľa tvrdenia veriteľa zabezpečená zabezpečovacím prevodom práva k listinnej hromadnej akcii s poradovým číslom 1, so súhrnnou menovitou hodnotou 25.000,- EUR, ktorá nahrádza desať (10) kusov listinných kmeňových akcií spoločnosti WINNER GROUP, a. s., so sídlom Pekná cesta 15, 831 52 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 46 154 809 (ďalej len „WINNER GROUP“), vo forme na meno, s poradovým číslom 01 až 010 s menovitou hodnotou jednej akcie vo výške 2.500,- EUR (ďalej len „Hromadná akcia WINNER GROUP“) (zabezpečovací prevod práva k Hromadnej akcii WINNER GROUP ďalej len „Zabezpečovací prevod práva“).

Zabezpečovací prevod práva mal byť zriadený na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode cenných papierov uzatvorenej dňa 22.06.2020 medzi spoločnosťou ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED, so sídlom Steliou Mavrommati 57, Agios Dometios, 2364 Nikózia, Cyperská republika, registračné číslo: HE 161843 [ďalej len „ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED“] ako majiteľom Hromadnej akcie WINNER GROUP a veriteľom (ďalej len „Zmluva o zabezpečovacom prevode práva“). Zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 08.06.2016 vo forme Zabezpečovacieho prevodu práva však nikdy platne a účinne nevzniklo, pretože Zabezpečovací prevod práva nebol zákonným spôsobom zavŕšený v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o cenných papieroch“).

Na vznik zabezpečovacieho prevodu práva k listinným cenným papierom (a teda aj k Hromadnej akcii WINNER GORUP na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva) sa v zmysle ust. § 53 ods. 1 až 3 Zákona o cenných papieroch v spojení s ust. § 45 ods. 1 Zákona o cenných papieroch vyžaduje registrácia v osobitnej evidencii zabezpečovacích prevodov cenných papierov, ktorú vedie centrálny depozitár, t.j. Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., so sídlom ul. 29. augusta 1/A, 814 80 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 31 338 976 (ďalej len „CDCP“). Zabezpečovací prevod práva k Hromadnej akcii WINNER GROUP zo spoločnosti ARCA CAPITAL CYPRUS v prospech veriteľa by preto mohol vzniknúť a mohol byť zavŕšený až jeho registráciou v osobitnej evidencii zabezpečovacích prevodov cenných papierov, ktorú vedie CDCP.

Zákon o cenných papieroch v ust. § 50 ods. 1  pre registráciu zabezpečovacieho prevodu práva k cenným papierom požaduje predloženie tzv. potvrdenia o obsahu zmluvy o zabezpečovacom prevode cenných papierov opatreného podpisom obidvoch zmluvných strán zmluvy o zabezpečovacom prevode cenných papierov (ďalej len „Potvrdenie o obsahu zmluvy“). Potvrdenie o obsahu zmluvy nebolo zo strany spoločnosti ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED ako majiteľa Hromadnej akcie WINNER GROUP nikdy vystavené ani podpísané. Preto Zabezpečovací prevod práva zo spoločnosti ARCA CAPITAL CYPRUS v prospech veriteľa nemohol byť registrovaný v osobitnej evidencii zabezpečovacích prevodov cenných papierov, ktorú vedie CDCP, a ako taký celkom zjavne nemohol byť platne zavŕšený.

Veriteľ konajúci v súčinnosti s Pavlom Krúpom však podvodným spôsobom dosiahol, že v CDCP nebol zaregistrovaný Zabezpečovací prevod práva ako dočasný inštitút, ale v CDCP bol veriteľ zaregistrovaný ako jediný akcionár spoločnosti WINNER GROUP (t.j. nie z pozície Zabezpečovacieho prevodu práva ako dočasného inštitútu, ale z titulu trvalého vlastníckeho práva).

Zápis veriteľa ako jediného akcionára spoločnosti WINNER GROUP do obchodného registra a následne do CDCP bol dosiahnutý na základe nezákonných uznesení valného zhromaždenia spoločnosti WINNER GROUP o zmene členov orgánov spoločnosti WINNER GROUP. Uvedená situácia nastala tak, že veriteľ sa v rozpore s ustanoveniami Zákona o cenných papieroch prakticky sám „vyhlásil“ za akcionára spoločnosti WINNER GROUP len na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva bez toho, že by Zabezpečovací prevod práva bol registrovaný v CDCP. Veriteľ následne v rámci tohto nezákonného „samo-ustanovenia“ prijal rozhodnutia jediného akcionára spoločnosti WINNER GROUP o zmene členov orgánov spoločnosti WINNER GROUP, kde (okrem iného) do predstavenstva spoločnosti WNNER GROUP navolil osobu Pavla Krúpu. Ten následne zabezpečil, že v CDCP bol do zoznamu akcionárov spoločnosti WINNER GROUP zapísaný ako jediný akcionár práve veriteľ (uvedené však neznamená, že týmto krokom došlo k registrácii Zabezpečovacieho prevodu práva do CDCP).

Vzhľadom na vyššie uvedené je daná spornosť ohľadom zabezpečenia Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 08.06.2016. Je dané dôvodné podozrenie, že veriteľ si uplatnil ako zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 08.06.2016 Zabezpečovací prevod práva, ktorý však platne a účinne nevznikol, a preto zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 08.06.2016 neexistuje. Ak by aj Zabezpečovací prevod práva platne a účinne vznikol, na takéto zabezpečenie nemožno prihliadať, keďže zabezpečenou pohľadávkou by mala byť pohľadávka spriazneného veriteľa.

D. Neexistencia postavenia zabezpečeného veriteľa v slovenskej reštrukturalizácii Dlžníka:

Ako bolo uvedené, ak by aj Zabezpečovací prevod práva platne a účinne vznikol, na takéto zabezpečenie nemožno prihliadať, keďže zabezpečenou pohľadávkou by mala byť pohľadávka spriazneného veriteľa.

Rovnako je potrebné uviesť, že ak by aj Zabezpečovací prevod práva platne a účinne vznikol a súčasne ak by zabezpečenou pohľadávkou nebola pohľadávka spriazneného veriteľa, tak by stále platilo, že prihlásený veriteľ by na účely slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka vedenej pred Okresným súdom Bratislava I nemal postavenie zabezpečeného veriteľa, pretože nie sú u neho kumulatívne splnené dve podmienky, ktorými sú: (i) podmienka, že zálohom je majetok Dlžníka a súčasne (ii) podmienka, že zálohom je majetok Dlžníka spadajúci do slovenskej podstaty.

Pre úplnosť je potrebné doplniť, že všeobecne na účely reštrukturalizácie Dlžníka vedenej pred Okresným súdom Bratislava I sa za zabezpečených veriteľov považujú len tí veritelia, ktorí majú zabezpečovacie právo na majetku Dlžníka, ktorý patrí pod slovenskú majetkovú podstatu. Veritelia, ktorí majú síce zabezpečovacie právo viaznuce na majetku Dlžníka, ktorý však spadá do inej ako slovenskej majetkovej podstaty (t.j. každý iný ako slovenský majetok), sa považujú za zabezpečených veriteľov výlučne na účely Hlavného insolvenčného konania v ČR, pričom na účely reštrukturalizácie Dlžníka v SR sa považujú za nezabezpečených veriteľov.

Prihlásený veriteľ však nemá status zabezpečeného veriteľa ani na účely Hlavného insolvenčného konania v ČR, ani na účely reštrukturalizácie Dlžníka v SR.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je prihlásená pohľadávka sporná čo do dôvodu, výšky a vymáhateľnosti a rovnako je sporné aj zabezpečovacie právo a jeho poradie.

Úroky

738392,46 EUR

Na základe prihlášky pohľadávky č. 6 v rámci súhrnnej prihlášky bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka na vrátenie pôžičky, ktorá mala byť Dlžníkovi poskytnutá na základe Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 08.06.2016 medzi prihláseným veriteľom ako veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Zmluva o pôžičke zo dňa 08.06.2016“) (pôžička poskytnutá na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.06.2016 ďalej len „Pôžička zo dňa 08.06.2016“ a pohľadávka na vrátenie Pôžičky zo dňa 08.06.2016 ďalej len „Pohľadávka z Pôžičky zo dňa 08.06.2016“). Zmluva o pôžičke zo dňa 08.06.2016 bola zmenená na základe (čo do predĺženia splatnosti pôžičky) Dodatku č. 1 uzavretého dňa 30.06.2018 medzi prihláseným veriteľom ako veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Dodatok zo dňa 30.06.2018“).

Prihlásená pohľadávka, vrátane prihláseného príslušenstva, je v celom rozsahu sporná. Predmetnú prihlášku do reštrukturalizácie Dlžníka podal (ako pri väčšine veriteľov) v mene veriteľa insolvenčný správca ustanovený v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom v Českej republike pred Mestským súdom v Prahe (ďalej len „Český insolvenčný správca“ a „Hlavné insolvenčné konanie“). Český insolvenčný správca prihlásil pohľadávku presne tak, ako bola prihlásená do Hlavného insolvenčného konania. Kľúčové je, že prihlásená pohľadávka nebola v rámci Hlavného insolvenčného konania zaradená na tzv. prieskumné konanie, keďže bola vyhodnotená ako pohľadávka prihlásená neoprávnenou osobou (v danom prípade JUDr. Veseckou konajúcou za veriteľa na základe absolútne neplatného plnomocenstva, keďže v čase udelenia tohto plnomocenstva nemal veriteľ riadne ustanovený štatutárny orgán). V čase podania prihlášky pohľadávky do Hlavého insolvenčného konania mal veriteľ len jedného člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne. V čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka nemal veriteľ ustanoveného žiadneho člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne.

Z dôvodu nezaradenia prihlášky pohľadávky na prieskumné konanie v rámci Hlavného insolvenčného konania a predovšetkým z dôvodu, že veriteľ nemá riadne ustanovený štatutárny orgán, rozhodol Mestský súd v Prahe ako príslušný insolvenčný súd o zastavení súdneho konania o prihláške pohľadávky s tým, že právoplatnosťou tohto súdneho rozhodnutia končí účasť veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní. Konzekvenciou uvedeného teda je, že veriteľ pre zásadné vady prihlášky pohľadávky nie je (nebude) účastníkom Hlavného insolvenčného konania a jeho pohľadávka nebude uspokojovaná v rámci Hlavného insolvenčného konania. Uvedené by malo rovnako platiť aj na účely reštrukturalizácie Dlžníka vedenej v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I. Zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

A. Podanie prihlášky pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania neoprávnenou osobou:

V tejto časti sú bližšie špecifikované dôvody, pre ktoré sa má za to, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou.

Prihláška pohľadávky bola podpísaná neoprávnenou osobou JUDr. Renatou Veseckou, Ph.D., advokátkou, so sídlom Balbínova 223/5, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 736 29 146 (ďalej len „Renata Vesecká“). Z príloh prihlášky vyplýva, že Renata Vesecká konala na základe dokumentu datovaného dňom 08.12.2020 s názvom „Plná moc“ (ďalej len „Generálne plnomocenstvo RV“). Generálne plnomocenstvo RV je však absolútne neplatným právnym úkonom, pretože ho za veriteľa neudelili oprávnené osoby.

Z Generálneho plnomocenstva RV vyplýva, že za veriteľa pri jeho udeľovaní dňa 08.12.2020 mali konať nasledovné dve osoby: (i) Ing. Mojmír Vančura, s trvalým bydliskom Červená Skála 375, Řež, 250 68 Husinec, Česká republika (ďalej len „Mojmír Vančura“) a (ii) MSc. Juraj Krúpa, s trvalým bydliskom Trstínska 7369/11, 841 06 Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica, Slovenská republika (ďalej len „Juraj Krúpa“). V zmysle článku 26 stanov veriteľa v aktuálnom znení platí, že veriteľ koná vždy prostredníctvom dvoch členov predstavenstva konajúcich spoločne. Uvedenému zodpovedá aj zápis spôsobu konania v mene veriteľa v obchodnom registri Českej republiky (ďalej len „ORČR“).

V čase udelenia Generálneho plnomocenstva RV bol jediným riadnym čelnom predstavenstva veriteľa Mojmír Vančura. Dňa 30.11.2020 bola spísaná Notárska zápisnica spísaná notárom Mgr. Pavlem Hutákem dňa 30.11.2020, sp. zn. NZ 219/2020 (ďalej len „Notárska zápisnica – Juraj Krúpa“), ktorou mala dozorná rada veriteľa s účinnosťou od 01.12.2020 zvoliť do funkcie člena predstavenstva veriteľa Juraja Krúpu. V čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa nebol Jurajovi Krúpovi udelený predchádzajúci súhlas ČNB na výkon funkcie člena predstavenstva veriteľa.

Veriteľ bol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa a tiež v čase podpisu Generálneho plnomocenstva RV fondom kvalifikovaných investorov podliehajúcim dohľadu ČNB. Na veriteľa sa v rozhodnom čase vzťahovali ustanovenia zákona č. 240/2013 Sb. o investičních společnostech a investičních fondech v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o investičných spoločnostiach“).

V zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osoba investiční společnosti, samosprávného investičního fondu, zahraniční osoby s povolením podle § 481 a hlavního administrátora a osoba vykonávající funkci podle § 21 odst. 5, jakož i fyzická osoba, která je zmocněna právnickou osobou, jež je individuálním statutárním orgánem investičního fondu, aby ji ve statutárním orgánu tohoto investičního fondu zastupovala, jestliže není členem statutárního orgánu nebo jinou vedoucí osobou této právnické osoby a nemá předchozí souhlas České národní banky podle této hlavy, musí mít k výkonu své funkce předchozí souhlas České národní banky.“.

V zmysle ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osobou se pro účely tohoto zákona rozumí statutární orgán, člen statutárního orgánu, ředitel právnické osoby nebo osoba, která jiným způsobem skutečně řídí činnost právnické osoby. Je-li statutárním orgánem nebo členem statutárního orgánu právnická osoba, vedoucí osobou se rozumí fyzická osoba, která je touto právnickou osobou zmocněna, aby jí ve statutárním orgánu zastupovala.“.

Každý člen štatutárneho orgánu fondu kvalifikovaných investorov teda musí v zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach v spojení s ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach mať k výkonu svojej funkcie predchádzajúci súhlas ČNB. Keďže Jurajovi Krúpovi nebol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa (a ani nikdy dodatočne) udelený predchádzajúci súhlas ČNB s výkonom funkcie člena predstavenstva veriteľa (ďalej len „Súhlas ČNB“), Juraj Krúpa nebol oprávnený vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu veriteľa a akokoľvek konať v mene veriteľa. Juraj Krúpa teda nebol oprávnený vykonať žiadny právny úkon v mene veriteľa, vrátane podpísania Generálneho plnomocenstva RV a/alebo akéhokoľvek iného právneho úkonu v mene veriteľa.  

Neoprávnenosť konania Juraja Krúpu preukazuje najmä udelenie pokuty zo strany ČNB Jurajovi Krúpovi za vykonávanie funkcie člena predstavenstva veriteľa bez Súhlasu ČNB. ČNB Rozhodnutím č.j. 2021/87717/570 zo dňa 27.08.2021, sp. zn. Sp/2020/4337/573 (ďalej len „Rozhodnutie ČNB o pokute“), ktoré bolo následne potvrdené Rozhodnutím bankovej rady ČNB o rozklade č.j. 2021/124367/CNB/110 zo dňa 09.12.2021, sp. zn. Sp/2020/437/573 573 (ďalej len „Potvrdzujúce rozhodnutie bankovej rady o pokute“), rozhodla o udelení pokuty Jurajovi Krúpovi za to, že úmyselne bez predchádzajúceho súhlasu ČNB vykonával funkciu člena predstavenstva veriteľa, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach. V odôvodnení Rozhodnutia ČNB o pokute ČNB okrem iného ustálila, že: „S ohledem na požadavek předchozího souhlasu České národní banky, přičemž předmětem posuzování Českou národní bankou je naplnění předpokladů pro řádný výkon funkce (tj. důvěryhodnost, znalosti a zkušenosti osoby), je zjevné, že bez souhlasu České národní banky nemůže fyzická osoba vykonávat funkci vedoucí osoby, tzn. ani člena představenstva investičního fondu.“.

Keďže Jurajovi Krúpovi pre absenciu Súhlasu ČNB v súlade s ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach nevzniklo oprávnenie vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, tak jediným členom predstavenstva veriteľa, ktorý bol v rozhodnom čase oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, bol Mojmír Vančura. Žiadne iné osoby (odlišné od Mojmíra Vančuru) neboli v rozhodnom čase oprávnené konať v mene veriteľa, a teda ani nemohli udeliť žiadne plnomocenstvo na zastupovanie veriteľa. Dôsledkom toho, že Juraj Krúpa bol do funkcie člena predstavenstva veriteľa ustanovený bez Súhlasu ČNB je, že Juraj Krúpa nebol oprávnený platne a účinne vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa.

Uvedené preukazuje aj rozhodovacia prax Mestského súdu v Prahe (verejne dostupné na ISIR), ktorý sa vo svojich rozhodnutiach opakovane vyjadroval k vecne a právne obdobnej veci, a to k udeleniu plnomocenstva na zastupovanie veriteľa zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu a dokonca uzavrel, že voľba člena predstavenstva investičného fondu nenadobudne účinky skôr, ako je tomuto členovi udelený súhlas ČNB.

Predmetom konaní pred Mestským súdom v Prahe bolo rozhodovanie o prihláškach pohľadávok veriteľa do insolvenčného konania spoločnosti Acquisition Capital vedeného Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 90 INS 7368/2021 (ďalej len „Insolvenčné konanie – Acquisition Capital“). Veriteľ si mal do Insolvenčného konania - Acquisition Capital prihlásiť niekoľko pohľadávok. Pri podaní a podpísaní prihlášok týchto pohľadávok mala veriteľa zastupovať Renata Vesecká, a to na základe Generálneho plnomocenstva RV. Mestský súd v Prahe v konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital rozhodol tak, že konania o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital zastavil, a to z dôvodu, že Renata Vesecká nebola oprávnená zastupovať veriteľa pri podaní prihlášok do Insolvenčného konania - Acquisition Capital z dôvodu neplatnosti plnomocenstva udeleného zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu. Mestský súd v Prahe v odôvodnení rozhodnutí o zastavení konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital ustálil, že: „Soud odkazuje zejména na § 515 zák.č. 240/2013 Sb., o investičních společnostech a investičních fondech (ZISIF) dle něhož volba člena představenstva uzavřeného investičního fondu nabývá účinnosti až okamžikem, kdy je k takovému jmenování udělen souhlas dohledového orgánu České národní banky, jak vyplývá z výše uvedeného tento souhlas udělen Juraji Krúpovi nebyl. Vzhledem k tomu, že nebylo doloženo udělení tohoto souhlasu a Juraj Krúpa nebyl zapsán, jako člen představenstva ani do obchodního rejstříku soud nemá za to, že byl oprávněn plnou moc udělit. Bez souhlasu dohledového orgánu České národní banky jeho volba členem představenstva uzavřeného investičního fondu nenabyla účinnosti.“.

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=C00D86EA34263444E05333F21FAC460E&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=2):

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P100-5 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P101-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P102-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P103-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P104-3 zo dňa 25.04.2022.

Obdobne Mestský súd v Prahe rozhodol aj o prihláškach pohľadávok veriteľa do Hlavného insolvenčného konania Dlžníka. Ako už bolo uvedené, Mestský súd v Prahe rozhodol o zastavení konaní o prihláškach veriteľa do Hlavného insolvenčného konania. Mestský súd v Prahe pritom skonštatoval, že: „Zdejšímu soudu je z jeho činnosti známo, že shora uvedená plná moc byla podepsána osobami, které neměly oprávnění JUDr. Veseckou k zastupování zmocnit.“

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=B8EA44C95A4D42D3E05333F21FAC344B&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=25):

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1470-9 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1472-7 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1484-7 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1512-8 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1516-7 zo dňa 29.07.2022.

Mestský súd v Prahe teda jednoznačne a konštantne ustálil, že Juraj Krúpa nikdy nebol bez Súhlasu ČNB oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, a teda nebol ani oprávnený, sám ani spoločne s inou osobou, udeliť akékoľvek plnomocenstvo tretej osobe na zastupovanie veriteľa pri vykonávaní akýchkoľvek právnych úkonov.

Rovnako sa k problému konania v mene veriteľa postavila aj Banková rada ČNB, ktorá v odlišnom konaní  ustálila, že: „Pro úplnost bankovní rada dodává, že ani generální plná moc ze dne 8. 12. 2020 údajně udělená JUDr. Renátě Vesecké, Ph.D., advokátce zapsané pod ev. č. ČAK 13751, se sídlem Balbínova 223/5, Praha 2 Vinohrady (dále „paní Vesecká“) pány MSc. Jurajem Krúpou (dále „pan Juraj Krúpa“) a Vančurou na závěru shora nic nemění. Důvodem je to, že plná moc měla být udělena za Fond panem Jurajem Krúpou, který však jednal protiprávně jako člen představenstva Fondu, ačkoli byl osobou, která neměla k výkonu této funkce předchozí souhlas České národní banky vyžadovaný ZISIF, a proto nebyl oprávněn jednat jako člen představenstva. Pan Vančura sice v době udělení plné moci členem představenstva byl, ovšem členem jediným, ačkoli k přijetí platného rozhodnutí o udělení plné moci bylo podle názoru bankovní rady potřeba projevu vůle dvou členů představenstva disponujících k výkonu funkce předchozím souhlasem České národní banky.“.

Vzhľadom na vyššie uvedené konanie Juraja Krúpu v mene veriteľa smerujúce k udeleniu Generálneho plnomocenstva RV v rozhodnom čase (t.j. dňa 08.12.2020) nevyvolalo žiadne právne účinky, keďže Jurajovi Krúpovi nikdy (ani do dnešného dňa) nebol udelený Súhlas ČNB. Generálne plnomocenstvo RV je teda absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu nedodržania spôsobu konania v mene veriteľa. Absolútna neplatnosť Generálneho plnomocenstva RV spôsobuje, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou, pričom insolvenčný súd rozhodol o zastavení konania o tejto prihláške a o ukončení účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní.

Ako už bolo uvedené, vyššie popísaný zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

B. Spriaznenosť veriteľa s Dlžníkom:

Prihlásená pohľadávka má charakter tzv. pohľadávky spriazneného veriteľa, ktorá sa v reštrukturalizácii Dlžníka uspokojuje ako podriadená pohľadávka.

V zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) platí:

„Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie

a)                    štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby,

b)                    fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,

c)                    štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),

d)                    blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),

e)                    iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.“

V zmysle ust. § 9 ods. 3 ZKR platí: „Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.“

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR v spojení s ust. § 9 ods. 3 ZKR.

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom (okrem iného) z týchto dôvodov:

a)                    Dlžník vlastní vo veriteľovi spolu 180 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 2,95 % na základnom imaní veriteľa. Dlžník vlastní spolu 180 kusov akcií emitovaných veriteľom. Z toho 50 kusov vlastní Dlžník tak, že ich má na svojom účte, vo svojom mene a vykonáva aj ich správu. Ohľadom zvyšných 130 kusov platí, že ich má na svojom účte spoločnosť RM - S Market o.c.p., a.s., so sídlom Nám. SNP 14, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré mesto, Slovenská republika, IČO: 35 799 072, ktorá pre Dlžníka ako vlastníka 130 kusov akcií emitovaných veriteľom vykonáva držiteľskú správu týchto akcií;

b)                    Dlžník je jediným akcionárom spoločnosti Arca Capital Bohemia, a.s., so sídlom Michelská 966/74, 141 00 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 271 10 265 (ďalej len „Arca Capital Bohemia“). Spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní vo veriteľovi spolu 807 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 13,26 % na základnom imaní veriteľa. To znamená, že cez spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní Dlžník vo veriteľovi spolu ďalších 807 kusov akcií, čo predstavuje nepriamy podiel vo výške ďalších 13,26 % na základnom imaní veriteľa;

c)                    Dlžník ako osoba podľa ust. § 9 ods. 1 písm. b) ZKR má teda vo veriteľovi kvalifikovanú účasť minimálne vo výške 16,21 % (čo predstavuje súčet 2,95 % + 13,26 %), a teda veriteľ je vo vzťahu k Dlžníkovi osobou podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR.

Nad rámec vyššie uvedeného je spriaznenosť medzi veriteľom a Dlžníkom daná aj tým, v čase uzavretia Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.06.2016 bol majoritným akcionárom a predsedom predstavenstva Dlžníka Ing. Pavol Krúpa, s trvalým bydliskom Trstínska 7369/11, 841 06 Bratislava, Slovenská republika, dátum narodenia: 06.03.1972 (ďalej len „Pavol Krúpa”). Pavol Krúpa mal pritom v danom čase súčasne kvalifikovanú účasť vo forme nepriamej účasti na prihlásenom veriteľovi.

Veriteľ je teda spriaznenou osobou Dlžníka, a preto jeho prihlásená pohľadávka má charakter pohľadávky spriazneného veriteľa.

V prípade konkurzu podľa § 95 ods. 2 a 3 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa sa v konkurze uspokojuje ako tzv. podriadená pohľadávka. Podriadené pohľadávky sa pritom v konkurze môžu zo všeobecnej podstaty uspokojiť jedine vtedy, ak došlo k úplnému uspokojeniu nezabezpečených pohľadávok nespriaznených pohľadávok – čiže štandardne je výška uspokojenia spriaznených veriteľov v konkurze 0 %.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa nemôže byť uspokojená rovnakým alebo lepším spôsobom ako iné pohľadávky. To znamená, že uspokojenie spriaznených veriteľov musí byť v reštrukturalizácii nastavené vždy horšie ako uspokojenie iných veriteľov.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR v spojení s § 95 ods. 3 ZOKR ďalej platí, že na zabezpečenie pohľadávky spriazneného veriteľa sa neprihliada. Ak by sa na zabezpečenie spriazneného veriteľa v reštrukturalizácii prihliadalo, bol by tým porušený explicitný zákonný zákaz, že pohľadávky spriaznených veriteľov sa nesmú uspokojiť lepšie ako pohľadávky iných veriteľov, pričom práve zabezpečenie by im lepšie postavenie oproti iným veriteľom prinieslo. Z uvedeného dôvodu platí, že podľa slovenského práva sa ani v reštrukturalizácii vôbec neprihliada na zabezpečenie spriaznených pohľadávok.

C. Neexistujúce zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 08.06.2016:

Keďže prihlásená pohľadávka má charakter pohľadávky spriazneného veriteľa, tak platí, že na zabezpečenie pohľadávky spriazneného veriteľa sa neprihliada. Ak by však aj nešlo o pohľadávku spriazneného veriteľa, tak zabezpečenie, na ktoré sa odvoláva veriteľ, je v celom rozsahu sporné.

Pohľadávka z Pôžičky zo dňa 08.06.2016 má byť podľa tvrdenia veriteľa zabezpečená zabezpečovacím prevodom práva k listinnej hromadnej akcii s poradovým číslom 1, so súhrnnou menovitou hodnotou 25.000,- EUR, ktorá nahrádza desať (10) kusov listinných kmeňových akcií spoločnosti WINNER GROUP, a. s., so sídlom Pekná cesta 15, 831 52 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 46 154 809 (ďalej len „WINNER GROUP“), vo forme na meno, s poradovým číslom 01 až 010 s menovitou hodnotou jednej akcie vo výške 2.500,- EUR (ďalej len „Hromadná akcia WINNER GROUP“) (zabezpečovací prevod práva k Hromadnej akcii WINNER GROUP ďalej len „Zabezpečovací prevod práva“).

Zabezpečovací prevod práva mal byť zriadený na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode cenných papierov uzatvorenej dňa 22.06.2020 medzi spoločnosťou ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED, so sídlom Steliou Mavrommati 57, Agios Dometios, 2364 Nikózia, Cyperská republika, registračné číslo: HE 161843 [ďalej len „ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED“] ako majiteľom Hromadnej akcie WINNER GROUP a veriteľom (ďalej len „Zmluva o zabezpečovacom prevode práva“). Zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 08.06.2016 vo forme Zabezpečovacieho prevodu práva však nikdy platne a účinne nevzniklo, pretože Zabezpečovací prevod práva nebol zákonným spôsobom zavŕšený v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o cenných papieroch“).

Na vznik zabezpečovacieho prevodu práva k listinným cenným papierom (a teda aj k Hromadnej akcii WINNER GORUP na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva) sa v zmysle ust. § 53 ods. 1 až 3 Zákona o cenných papieroch v spojení s ust. § 45 ods. 1 Zákona o cenných papieroch vyžaduje registrácia v osobitnej evidencii zabezpečovacích prevodov cenných papierov, ktorú vedie centrálny depozitár, t.j. Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., so sídlom ul. 29. augusta 1/A, 814 80 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 31 338 976 (ďalej len „CDCP“). Zabezpečovací prevod práva k Hromadnej akcii WINNER GROUP zo spoločnosti ARCA CAPITAL CYPRUS v prospech veriteľa by preto mohol vzniknúť a mohol byť zavŕšený až jeho registráciou v osobitnej evidencii zabezpečovacích prevodov cenných papierov, ktorú vedie CDCP.

Zákon o cenných papieroch v ust. § 50 ods. 1  pre registráciu zabezpečovacieho prevodu práva k cenným papierom požaduje predloženie tzv. potvrdenia o obsahu zmluvy o zabezpečovacom prevode cenných papierov opatreného podpisom obidvoch zmluvných strán zmluvy o zabezpečovacom prevode cenných papierov (ďalej len „Potvrdenie o obsahu zmluvy“). Potvrdenie o obsahu zmluvy nebolo zo strany spoločnosti ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED ako majiteľa Hromadnej akcie WINNER GROUP nikdy vystavené ani podpísané. Preto Zabezpečovací prevod práva zo spoločnosti ARCA CAPITAL CYPRUS v prospech veriteľa nemohol byť registrovaný v osobitnej evidencii zabezpečovacích prevodov cenných papierov, ktorú vedie CDCP, a ako taký celkom zjavne nemohol byť platne zavŕšený.

Veriteľ konajúci v súčinnosti s Pavlom Krúpom však podvodným spôsobom dosiahol, že v CDCP nebol zaregistrovaný Zabezpečovací prevod práva ako dočasný inštitút, ale v CDCP bol veriteľ zaregistrovaný ako jediný akcionár spoločnosti WINNER GROUP (t.j. nie z pozície Zabezpečovacieho prevodu práva ako dočasného inštitútu, ale z titulu trvalého vlastníckeho práva).

Zápis veriteľa ako jediného akcionára spoločnosti WINNER GROUP do obchodného registra a následne do CDCP bol dosiahnutý na základe nezákonných uznesení valného zhromaždenia spoločnosti WINNER GROUP o zmene členov orgánov spoločnosti WINNER GROUP. Uvedená situácia nastala tak, že veriteľ sa v rozpore s ustanoveniami Zákona o cenných papieroch prakticky sám „vyhlásil“ za akcionára spoločnosti WINNER GROUP len na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva bez toho, že by Zabezpečovací prevod práva bol registrovaný v CDCP. Veriteľ následne v rámci tohto nezákonného „samo-ustanovenia“ prijal rozhodnutia jediného akcionára spoločnosti WINNER GROUP o zmene členov orgánov spoločnosti WINNER GROUP, kde (okrem iného) do predstavenstva spoločnosti WNNER GROUP navolil osobu Pavla Krúpu. Ten následne zabezpečil, že v CDCP bol do zoznamu akcionárov spoločnosti WINNER GROUP zapísaný ako jediný akcionár práve veriteľ (uvedené však neznamená, že týmto krokom došlo k registrácii Zabezpečovacieho prevodu práva do CDCP).

Vzhľadom na vyššie uvedené je daná spornosť ohľadom zabezpečenia Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 08.06.2016. Je dané dôvodné podozrenie, že veriteľ si uplatnil ako zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 08.06.2016 Zabezpečovací prevod práva, ktorý však platne a účinne nevznikol, a preto zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 08.06.2016 neexistuje. Ak by aj Zabezpečovací prevod práva platne a účinne vznikol, na takéto zabezpečenie nemožno prihliadať, keďže zabezpečenou pohľadávkou by mala byť pohľadávka spriazneného veriteľa.

D. Neexistencia postavenia zabezpečeného veriteľa v slovenskej reštrukturalizácii Dlžníka:

Ako bolo uvedené, ak by aj Zabezpečovací prevod práva platne a účinne vznikol, na takéto zabezpečenie nemožno prihliadať, keďže zabezpečenou pohľadávkou by mala byť pohľadávka spriazneného veriteľa.

Rovnako je potrebné uviesť, že ak by aj Zabezpečovací prevod práva platne a účinne vznikol a súčasne ak by zabezpečenou pohľadávkou nebola pohľadávka spriazneného veriteľa, tak by stále platilo, že prihlásený veriteľ by na účely slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka vedenej pred Okresným súdom Bratislava I nemal postavenie zabezpečeného veriteľa, pretože nie sú u neho kumulatívne splnené dve podmienky, ktorými sú: (i) podmienka, že zálohom je majetok Dlžníka a súčasne (ii) podmienka, že zálohom je majetok Dlžníka spadajúci do slovenskej podstaty.

Pre úplnosť je potrebné doplniť, že všeobecne na účely reštrukturalizácie Dlžníka vedenej pred Okresným súdom Bratislava I sa za zabezpečených veriteľov považujú len tí veritelia, ktorí majú zabezpečovacie právo na majetku Dlžníka, ktorý patrí pod slovenskú majetkovú podstatu. Veritelia, ktorí majú síce zabezpečovacie právo viaznuce na majetku Dlžníka, ktorý však spadá do inej ako slovenskej majetkovej podstaty (t.j. každý iný ako slovenský majetok), sa považujú za zabezpečených veriteľov výlučne na účely Hlavného insolvenčného konania v ČR, pričom na účely reštrukturalizácie Dlžníka v SR sa považujú za nezabezpečených veriteľov.

Prihlásený veriteľ však nemá status zabezpečeného veriteľa ani na účely Hlavného insolvenčného konania v ČR, ani na účely reštrukturalizácie Dlžníka v SR.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je prihlásená pohľadávka sporná čo do dôvodu, výšky a vymáhateľnosti a rovnako je sporné aj zabezpečovacie právo a jeho poradie.

Úroky z omeškania

0

Poplatok z omeškania

0

Náklady z uplatnenia

0

Spolu

2794905,44 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Druh zabezpečovacieho práva *

Pohledávka byla dále zajištěna zabezpečovacím převodem práva podle smlouvy o zabezpečovacím převodu práva ze dne 22.6.2020 mezi věřitelem a společností Arca Capital (Cyprus) Limited, se sídlem Stelio Mavrommati 57, Agios Dometios, 2364 Nikósie, Kyperská republika, reg. č.: HE 161843.

Zabezpečená suma v EUR *

Poradie zabezpečovacieho práva

Riadenie poradia *

Dátum vzniku, alebo registrácie *

Čas registrácie

Právny dôvod pre zabezpečenie

Predmet zabezpečovacieho práva

Dátum popretia zabezpečovacieho práva

12.9.2022

Dôvod popretia zabezpečovacieho práva

Na základe prihlášky pohľadávky č. 6 v rámci súhrnnej prihlášky bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka na vrátenie pôžičky, ktorá mala byť Dlžníkovi poskytnutá na základe Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 08.06.2016 medzi prihláseným veriteľom ako veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Zmluva o pôžičke zo dňa 08.06.2016“) (pôžička poskytnutá na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.06.2016 ďalej len „Pôžička zo dňa 08.06.2016“ a pohľadávka na vrátenie Pôžičky zo dňa 08.06.2016 ďalej len „Pohľadávka z Pôžičky zo dňa 08.06.2016“). Zmluva o pôžičke zo dňa 08.06.2016 bola zmenená na základe (čo do predĺženia splatnosti pôžičky) Dodatku č. 1 uzavretého dňa 30.06.2018 medzi prihláseným veriteľom ako veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Dodatok zo dňa 30.06.2018“).

Prihlásená pohľadávka, vrátane prihláseného príslušenstva, je v celom rozsahu sporná. Predmetnú prihlášku do reštrukturalizácie Dlžníka podal (ako pri väčšine veriteľov) v mene veriteľa insolvenčný správca ustanovený v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom v Českej republike pred Mestským súdom v Prahe (ďalej len „Český insolvenčný správca“ a „Hlavné insolvenčné konanie“). Český insolvenčný správca prihlásil pohľadávku presne tak, ako bola prihlásená do Hlavného insolvenčného konania. Kľúčové je, že prihlásená pohľadávka nebola v rámci Hlavného insolvenčného konania zaradená na tzv. prieskumné konanie, keďže bola vyhodnotená ako pohľadávka prihlásená neoprávnenou osobou (v danom prípade JUDr. Veseckou konajúcou za veriteľa na základe absolútne neplatného plnomocenstva, keďže v čase udelenia tohto plnomocenstva nemal veriteľ riadne ustanovený štatutárny orgán). V čase podania prihlášky pohľadávky do Hlavého insolvenčného konania mal veriteľ len jedného člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne. V čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka nemal veriteľ ustanoveného žiadneho člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne.

Z dôvodu nezaradenia prihlášky pohľadávky na prieskumné konanie v rámci Hlavného insolvenčného konania a predovšetkým z dôvodu, že veriteľ nemá riadne ustanovený štatutárny orgán, rozhodol Mestský súd v Prahe ako príslušný insolvenčný súd o zastavení súdneho konania o prihláške pohľadávky s tým, že právoplatnosťou tohto súdneho rozhodnutia končí účasť veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní. Konzekvenciou uvedeného teda je, že veriteľ pre zásadné vady prihlášky pohľadávky nie je (nebude) účastníkom Hlavného insolvenčného konania a jeho pohľadávka nebude uspokojovaná v rámci Hlavného insolvenčného konania. Uvedené by malo rovnako platiť aj na účely reštrukturalizácie Dlžníka vedenej v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I. Zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

A. Podanie prihlášky pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania neoprávnenou osobou:

V tejto časti sú bližšie špecifikované dôvody, pre ktoré sa má za to, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou.

Prihláška pohľadávky bola podpísaná neoprávnenou osobou JUDr. Renatou Veseckou, Ph.D., advokátkou, so sídlom Balbínova 223/5, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 736 29 146 (ďalej len „Renata Vesecká“). Z príloh prihlášky vyplýva, že Renata Vesecká konala na základe dokumentu datovaného dňom 08.12.2020 s názvom „Plná moc“ (ďalej len „Generálne plnomocenstvo RV“). Generálne plnomocenstvo RV je však absolútne neplatným právnym úkonom, pretože ho za veriteľa neudelili oprávnené osoby.

Z Generálneho plnomocenstva RV vyplýva, že za veriteľa pri jeho udeľovaní dňa 08.12.2020 mali konať nasledovné dve osoby: (i) Ing. Mojmír Vančura, s trvalým bydliskom Červená Skála 375, Řež, 250 68 Husinec, Česká republika (ďalej len „Mojmír Vančura“) a (ii) MSc. Juraj Krúpa, s trvalým bydliskom Trstínska 7369/11, 841 06 Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica, Slovenská republika (ďalej len „Juraj Krúpa“). V zmysle článku 26 stanov veriteľa v aktuálnom znení platí, že veriteľ koná vždy prostredníctvom dvoch členov predstavenstva konajúcich spoločne. Uvedenému zodpovedá aj zápis spôsobu konania v mene veriteľa v obchodnom registri Českej republiky (ďalej len „ORČR“).
V čase udelenia Generálneho plnomocenstva RV bol jediným riadnym čelnom predstavenstva veriteľa Mojmír Vančura. Dňa 30.11.2020 bola spísaná Notárska zápisnica spísaná notárom Mgr. Pavlem Hutákem dňa 30.11.2020, sp. zn. NZ 219/2020 (ďalej len „Notárska zápisnica – Juraj Krúpa“), ktorou mala dozorná rada veriteľa s účinnosťou od 01.12.2020 zvoliť do funkcie člena predstavenstva veriteľa Juraja Krúpu. V čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa nebol Jurajovi Krúpovi udelený predchádzajúci súhlas ČNB na výkon funkcie člena predstavenstva veriteľa.

Veriteľ bol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa a tiež v čase podpisu Generálneho plnomocenstva RV fondom kvalifikovaných investorov podliehajúcim dohľadu ČNB. Na veriteľa sa v rozhodnom čase vzťahovali ustanovenia zákona č. 240/2013 Sb. o investičních společnostech a investičních fondech v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o investičných spoločnostiach“).

V zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osoba investiční společnosti, samosprávného investičního fondu, zahraniční osoby s povolením podle § 481 a hlavního administrátora a osoba vykonávající funkci podle § 21 odst. 5, jakož i fyzická osoba, která je zmocněna právnickou osobou, jež je individuálním statutárním orgánem investičního fondu, aby ji ve statutárním orgánu tohoto investičního fondu zastupovala, jestliže není členem statutárního orgánu nebo jinou vedoucí osobou této právnické osoby a nemá předchozí souhlas České národní banky podle této hlavy, musí mít k výkonu své funkce předchozí souhlas České národní banky.“.

V zmysle ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osobou se pro účely tohoto zákona rozumí statutární orgán, člen statutárního orgánu, ředitel právnické osoby nebo osoba, která jiným způsobem skutečně řídí činnost právnické osoby. Je-li statutárním orgánem nebo členem statutárního orgánu právnická osoba, vedoucí osobou se rozumí fyzická osoba, která je touto právnickou osobou zmocněna, aby jí ve statutárním orgánu zastupovala.“.

Každý člen štatutárneho orgánu fondu kvalifikovaných investorov teda musí v zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach v spojení s ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach mať k výkonu svojej funkcie predchádzajúci súhlas ČNB. Keďže Jurajovi Krúpovi nebol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa (a ani nikdy dodatočne) udelený predchádzajúci súhlas ČNB s výkonom funkcie člena predstavenstva veriteľa (ďalej len „Súhlas ČNB“), Juraj Krúpa nebol oprávnený vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu veriteľa a akokoľvek konať v mene veriteľa. Juraj Krúpa teda nebol oprávnený vykonať žiadny právny úkon v mene veriteľa, vrátane podpísania Generálneho plnomocenstva RV a/alebo akéhokoľvek iného právneho úkonu v mene veriteľa.  

Neoprávnenosť konania Juraja Krúpu preukazuje najmä udelenie pokuty zo strany ČNB Jurajovi Krúpovi za vykonávanie funkcie člena predstavenstva veriteľa bez Súhlasu ČNB. ČNB Rozhodnutím č.j. 2021/87717/570 zo dňa 27.08.2021, sp. zn. Sp/2020/4337/573 (ďalej len „Rozhodnutie ČNB o pokute“), ktoré bolo následne potvrdené Rozhodnutím bankovej rady ČNB o rozklade č.j. 2021/124367/CNB/110 zo dňa 09.12.2021, sp. zn. Sp/2020/437/573 573 (ďalej len „Potvrdzujúce rozhodnutie bankovej rady o pokute“), rozhodla o udelení pokuty Jurajovi Krúpovi za to, že úmyselne bez predchádzajúceho súhlasu ČNB vykonával funkciu člena predstavenstva veriteľa, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach. V odôvodnení Rozhodnutia ČNB o pokute ČNB okrem iného ustálila, že: „S ohledem na požadavek předchozího souhlasu České národní banky, přičemž předmětem posuzování Českou národní bankou je naplnění předpokladů pro řádný výkon funkce (tj. důvěryhodnost, znalosti a zkušenosti osoby), je zjevné, že bez souhlasu České národní banky nemůže fyzická osoba vykonávat funkci vedoucí osoby, tzn. ani člena představenstva investičního fondu.“.

Keďže Jurajovi Krúpovi pre absenciu Súhlasu ČNB v súlade s ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach nevzniklo oprávnenie vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, tak jediným členom predstavenstva veriteľa, ktorý bol v rozhodnom čase oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, bol Mojmír Vančura. Žiadne iné osoby (odlišné od Mojmíra Vančuru) neboli v rozhodnom čase oprávnené konať v mene veriteľa, a teda ani nemohli udeliť žiadne plnomocenstvo na zastupovanie veriteľa. Dôsledkom toho, že Juraj Krúpa bol do funkcie člena predstavenstva veriteľa ustanovený bez Súhlasu ČNB je, že Juraj Krúpa nebol oprávnený platne a účinne vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa.
Uvedené preukazuje aj rozhodovacia prax Mestského súdu v Prahe (verejne dostupné na ISIR), ktorý sa vo svojich rozhodnutiach opakovane vyjadroval k vecne a právne obdobnej veci, a to k udeleniu plnomocenstva na zastupovanie veriteľa zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu a dokonca uzavrel, že voľba člena predstavenstva investičného fondu nenadobudne účinky skôr, ako je tomuto členovi udelený súhlas ČNB.

Predmetom konaní pred Mestským súdom v Prahe bolo rozhodovanie o prihláškach pohľadávok veriteľa do insolvenčného konania spoločnosti Acquisition Capital vedeného Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 90 INS 7368/2021 (ďalej len „Insolvenčné konanie – Acquisition Capital“). Veriteľ si mal do Insolvenčného konania - Acquisition Capital prihlásiť niekoľko pohľadávok. Pri podaní a podpísaní prihlášok týchto pohľadávok mala veriteľa zastupovať Renata Vesecká, a to na základe Generálneho plnomocenstva RV. Mestský súd v Prahe v konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital rozhodol tak, že konania o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital zastavil, a to z dôvodu, že Renata Vesecká nebola oprávnená zastupovať veriteľa pri podaní prihlášok do Insolvenčného konania - Acquisition Capital z dôvodu neplatnosti plnomocenstva udeleného zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu. Mestský súd v Prahe v odôvodnení rozhodnutí o zastavení konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital ustálil, že: „Soud odkazuje zejména na § 515 zák.č. 240/2013 Sb., o investičních společnostech a investičních fondech (ZISIF) dle něhož volba člena představenstva uzavřeného investičního fondu nabývá účinnosti až okamžikem, kdy je k takovému jmenování udělen souhlas dohledového orgánu České národní banky, jak vyplývá z výše uvedeného tento souhlas udělen Juraji Krúpovi nebyl. Vzhledem k tomu, že nebylo doloženo udělení tohoto souhlasu a Juraj Krúpa nebyl zapsán, jako člen představenstva ani do obchodního rejstříku soud nemá za to, že byl oprávněn plnou moc udělit. Bez souhlasu dohledového orgánu České národní banky jeho volba členem představenstva uzavřeného investičního fondu nenabyla účinnosti.“.

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=C00D86EA34263444E05333F21FAC460E&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=2):

- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P100-5 zo dňa 25.04.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P101-3 zo dňa 25.04.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P102-3 zo dňa 25.04.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P103-3 zo dňa 25.04.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P104-3 zo dňa 25.04.2022.

Obdobne Mestský súd v Prahe rozhodol aj o prihláškach pohľadávok veriteľa do Hlavného insolvenčného konania Dlžníka. Ako už bolo uvedené, Mestský súd v Prahe rozhodol o zastavení konaní o prihláškach veriteľa do Hlavného insolvenčného konania. Mestský súd v Prahe pritom skonštatoval, že: „Zdejšímu soudu je z jeho činnosti známo, že shora uvedená plná moc byla podepsána osobami, které neměly oprávnění JUDr. Veseckou k zastupování zmocnit.“

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=B8EA44C95A4D42D3E05333F21FAC344B&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=25):

- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1470-9 zo dňa 29.07.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1472-7 zo dňa 29.07.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1484-7 zo dňa 29.07.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1512-8 zo dňa 29.07.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1516-7 zo dňa 29.07.2022.

Mestský súd v Prahe teda jednoznačne a konštantne ustálil, že Juraj Krúpa nikdy nebol bez Súhlasu ČNB oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, a teda nebol ani oprávnený, sám ani spoločne s inou osobou, udeliť akékoľvek plnomocenstvo tretej osobe na zastupovanie veriteľa pri vykonávaní akýchkoľvek právnych úkonov.

Rovnako sa k problému konania v mene veriteľa postavila aj Banková rada ČNB, ktorá v odlišnom konaní  ustálila, že: „Pro úplnost bankovní rada dodává, že ani generální plná moc ze dne 8. 12. 2020 údajně udělená JUDr. Renátě Vesecké, Ph.D., advokátce zapsané pod ev. č. ČAK 13751, se sídlem Balbínova 223/5, Praha 2 Vinohrady (dále „paní Vesecká“) pány MSc. Jurajem Krúpou (dále „pan Juraj Krúpa“) a Vančurou na závěru shora nic nemění. Důvodem je to, že plná moc měla být udělena za Fond panem Jurajem Krúpou, který však jednal protiprávně jako člen představenstva Fondu, ačkoli byl osobou, která neměla k výkonu této funkce předchozí souhlas České národní banky vyžadovaný ZISIF, a proto nebyl oprávněn jednat jako člen představenstva. Pan Vančura sice v době udělení plné moci členem představenstva byl, ovšem členem jediným, ačkoli k přijetí platného rozhodnutí o udělení plné moci bylo podle názoru bankovní rady potřeba projevu vůle dvou členů představenstva disponujících k výkonu funkce předchozím souhlasem České národní banky.“.

Vzhľadom na vyššie uvedené konanie Juraja Krúpu v mene veriteľa smerujúce k udeleniu Generálneho plnomocenstva RV v rozhodnom čase (t.j. dňa 08.12.2020) nevyvolalo žiadne právne účinky, keďže Jurajovi Krúpovi nikdy (ani do dnešného dňa) nebol udelený Súhlas ČNB. Generálne plnomocenstvo RV je teda absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu nedodržania spôsobu konania v mene veriteľa. Absolútna neplatnosť Generálneho plnomocenstva RV spôsobuje, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou, pričom insolvenčný súd rozhodol o zastavení konania o tejto prihláške a o ukončení účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní.
Ako už bolo uvedené, vyššie popísaný zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

B. Spriaznenosť veriteľa s Dlžníkom:

Prihlásená pohľadávka má charakter tzv. pohľadávky spriazneného veriteľa, ktorá sa v reštrukturalizácii Dlžníka uspokojuje ako podriadená pohľadávka.

V zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) platí:
„Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie
a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby,
b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,
c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),
d) blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),
e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.“

V zmysle ust. § 9 ods. 3 ZKR platí: „Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.“

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR v spojení s ust. § 9 ods. 3 ZKR.

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom (okrem iného) z týchto dôvodov:

a) Dlžník vlastní vo veriteľovi spolu 180 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 2,95 % na základnom imaní veriteľa. Dlžník vlastní spolu 180 kusov akcií emitovaných veriteľom. Z toho 50 kusov vlastní Dlžník tak, že ich má na svojom účte, vo svojom mene a vykonáva aj ich správu. Ohľadom zvyšných 130 kusov platí, že ich má na svojom účte spoločnosť RM - S Market o.c.p., a.s., so sídlom Nám. SNP 14, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré mesto, Slovenská republika, IČO: 35 799 072, ktorá pre Dlžníka ako vlastníka 130 kusov akcií emitovaných veriteľom vykonáva držiteľskú správu týchto akcií;

b) Dlžník je jediným akcionárom spoločnosti Arca Capital Bohemia, a.s., so sídlom Michelská 966/74, 141 00 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 271 10 265 (ďalej len „Arca Capital Bohemia“). Spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní vo veriteľovi spolu 807 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 13,26 % na základnom imaní veriteľa. To znamená, že cez spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní Dlžník vo veriteľovi spolu ďalších 807 kusov akcií, čo predstavuje nepriamy podiel vo výške ďalších 13,26 % na základnom imaní veriteľa;

c) Dlžník ako osoba podľa ust. § 9 ods. 1 písm. b) ZKR má teda vo veriteľovi kvalifikovanú účasť minimálne vo výške 16,21 % (čo predstavuje súčet 2,95 % + 13,26 %), a teda veriteľ je vo vzťahu k Dlžníkovi osobou podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR.

Nad rámec vyššie uvedeného je spriaznenosť medzi veriteľom a Dlžníkom daná aj tým, v čase uzavretia Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.06.2016 bol majoritným akcionárom a predsedom predstavenstva Dlžníka Ing. Pavol Krúpa, s trvalým bydliskom Trstínska 7369/11, 841 06 Bratislava, Slovenská republika, dátum narodenia: 06.03.1972 (ďalej len „Pavol Krúpa”). Pavol Krúpa mal pritom v danom čase súčasne kvalifikovanú účasť vo forme nepriamej účasti na prihlásenom veriteľovi.

Veriteľ je teda spriaznenou osobou Dlžníka, a preto jeho prihlásená pohľadávka má charakter pohľadávky spriazneného veriteľa.

V prípade konkurzu podľa § 95 ods. 2 a 3 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa sa v konkurze uspokojuje ako tzv. podriadená pohľadávka. Podriadené pohľadávky sa pritom v konkurze môžu zo všeobecnej podstaty uspokojiť jedine vtedy, ak došlo k úplnému uspokojeniu nezabezpečených pohľadávok nespriaznených pohľadávok – čiže štandardne je výška uspokojenia spriaznených veriteľov v konkurze 0 %.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa nemôže byť uspokojená rovnakým alebo lepším spôsobom ako iné pohľadávky. To znamená, že uspokojenie spriaznených veriteľov musí byť v reštrukturalizácii nastavené vždy horšie ako uspokojenie iných veriteľov.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR v spojení s § 95 ods. 3 ZOKR ďalej platí, že na zabezpečenie pohľadávky spriazneného veriteľa sa neprihliada. Ak by sa na zabezpečenie spriazneného veriteľa v reštrukturalizácii prihliadalo, bol by tým porušený explicitný zákonný zákaz, že pohľadávky spriaznených veriteľov sa nesmú uspokojiť lepšie ako pohľadávky iných veriteľov, pričom práve zabezpečenie by im lepšie postavenie oproti iným veriteľom prinieslo. Z uvedeného dôvodu platí, že podľa slovenského práva sa ani v reštrukturalizácii vôbec neprihliada na zabezpečenie spriaznených pohľadávok.

C. Neexistujúce zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 08.06.2016:

Keďže prihlásená pohľadávka má charakter pohľadávky spriazneného veriteľa, tak platí, že na zabezpečenie pohľadávky spriazneného veriteľa sa neprihliada. Ak by však aj nešlo o pohľadávku spriazneného veriteľa, tak zabezpečenie, na ktoré sa odvoláva veriteľ, je v celom rozsahu sporné.

Pohľadávka z Pôžičky zo dňa 08.06.2016 má byť podľa tvrdenia veriteľa zabezpečená zabezpečovacím prevodom práva k listinnej hromadnej akcii s poradovým číslom 1, so súhrnnou menovitou hodnotou 25.000,- EUR, ktorá nahrádza desať (10) kusov listinných kmeňových akcií spoločnosti WINNER GROUP, a. s., so sídlom Pekná cesta 15, 831 52 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 46 154 809 (ďalej len „WINNER GROUP“), vo forme na meno, s poradovým číslom 01 až 010 s menovitou hodnotou jednej akcie vo výške 2.500,- EUR (ďalej len „Hromadná akcia WINNER GROUP“) (zabezpečovací prevod práva k Hromadnej akcii WINNER GROUP ďalej len „Zabezpečovací prevod práva“).

Zabezpečovací prevod práva mal byť zriadený na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode cenných papierov uzatvorenej dňa 22.06.2020 medzi spoločnosťou ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED, so sídlom Steliou Mavrommati 57, Agios Dometios, 2364 Nikózia, Cyperská republika, registračné číslo: HE 161843 [ďalej len „ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED“] ako majiteľom Hromadnej akcie WINNER GROUP a veriteľom (ďalej len „Zmluva o zabezpečovacom prevode práva“). Zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 08.06.2016 vo forme Zabezpečovacieho prevodu práva však nikdy platne a účinne nevzniklo, pretože Zabezpečovací prevod práva nebol zákonným spôsobom zavŕšený v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o cenných papieroch“).

Na vznik zabezpečovacieho prevodu práva k listinným cenným papierom (a teda aj k Hromadnej akcii WINNER GORUP na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva) sa v zmysle ust. § 53 ods. 1 až 3 Zákona o cenných papieroch v spojení s ust. § 45 ods. 1 Zákona o cenných papieroch vyžaduje registrácia v osobitnej evidencii zabezpečovacích prevodov cenných papierov, ktorú vedie centrálny depozitár, t.j. Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., so sídlom ul. 29. augusta 1/A, 814 80 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 31 338 976 (ďalej len „CDCP“). Zabezpečovací prevod práva k Hromadnej akcii WINNER GROUP zo spoločnosti ARCA CAPITAL CYPRUS v prospech veriteľa by preto mohol vzniknúť a mohol byť zavŕšený až jeho registráciou v osobitnej evidencii zabezpečovacích prevodov cenných papierov, ktorú vedie CDCP.

Zákon o cenných papieroch v ust. § 50 ods. 1  pre registráciu zabezpečovacieho prevodu práva k cenným papierom požaduje predloženie tzv. potvrdenia o obsahu zmluvy o zabezpečovacom prevode cenných papierov opatreného podpisom obidvoch zmluvných strán zmluvy o zabezpečovacom prevode cenných papierov (ďalej len „Potvrdenie o obsahu zmluvy“). Potvrdenie o obsahu zmluvy nebolo zo strany spoločnosti ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED ako majiteľa Hromadnej akcie WINNER GROUP nikdy vystavené ani podpísané. Preto Zabezpečovací prevod práva zo spoločnosti ARCA CAPITAL CYPRUS v prospech veriteľa nemohol byť registrovaný v osobitnej evidencii zabezpečovacích prevodov cenných papierov, ktorú vedie CDCP, a ako taký celkom zjavne nemohol byť platne zavŕšený.

Veriteľ konajúci v súčinnosti s Pavlom Krúpom však podvodným spôsobom dosiahol, že v CDCP nebol zaregistrovaný Zabezpečovací prevod práva ako dočasný inštitút, ale v CDCP bol veriteľ zaregistrovaný ako jediný akcionár spoločnosti WINNER GROUP (t.j. nie z pozície Zabezpečovacieho prevodu práva ako dočasného inštitútu, ale z titulu trvalého vlastníckeho práva).

Zápis veriteľa ako jediného akcionára spoločnosti WINNER GROUP do obchodného registra a následne do CDCP bol dosiahnutý na základe nezákonných uznesení valného zhromaždenia spoločnosti WINNER GROUP o zmene členov orgánov spoločnosti WINNER GROUP. Uvedená situácia nastala tak, že veriteľ sa v rozpore s ustanoveniami Zákona o cenných papieroch prakticky sám „vyhlásil“ za akcionára spoločnosti WINNER GROUP len na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva bez toho, že by Zabezpečovací prevod práva bol registrovaný v CDCP. Veriteľ následne v rámci tohto nezákonného „samo-ustanovenia“ prijal rozhodnutia jediného akcionára spoločnosti WINNER GROUP o zmene členov orgánov spoločnosti WINNER GROUP, kde (okrem iného) do predstavenstva spoločnosti WNNER GROUP navolil osobu Pavla Krúpu. Ten následne zabezpečil, že v CDCP bol do zoznamu akcionárov spoločnosti WINNER GROUP zapísaný ako jediný akcionár práve veriteľ (uvedené však neznamená, že týmto krokom došlo k registrácii Zabezpečovacieho prevodu práva do CDCP).

Vzhľadom na vyššie uvedené je daná spornosť ohľadom zabezpečenia Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 08.06.2016. Je dané dôvodné podozrenie, že veriteľ si uplatnil ako zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 08.06.2016 Zabezpečovací prevod práva, ktorý však platne a účinne nevznikol, a preto zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 08.06.2016 neexistuje. Ak by aj Zabezpečovací prevod práva platne a účinne vznikol, na takéto zabezpečenie nemožno prihliadať, keďže zabezpečenou pohľadávkou by mala byť pohľadávka spriazneného veriteľa.

D. Neexistencia postavenia zabezpečeného veriteľa v slovenskej reštrukturalizácii Dlžníka:

Ako bolo uvedené, ak by aj Zabezpečovací prevod práva platne a účinne vznikol, na takéto zabezpečenie nemožno prihliadať, keďže zabezpečenou pohľadávkou by mala byť pohľadávka spriazneného veriteľa.
Rovnako je potrebné uviesť, že ak by aj Zabezpečovací prevod práva platne a účinne vznikol a súčasne ak by zabezpečenou pohľadávkou nebola pohľadávka spriazneného veriteľa, tak by stále platilo, že prihlásený veriteľ by na účely slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka vedenej pred Okresným súdom Bratislava I nemal postavenie zabezpečeného veriteľa, pretože nie sú u neho kumulatívne splnené dve podmienky, ktorými sú: (i) podmienka, že zálohom je majetok Dlžníka a súčasne (ii) podmienka, že zálohom je majetok Dlžníka spadajúci do slovenskej podstaty.

Pre úplnosť je potrebné doplniť, že všeobecne na účely reštrukturalizácie Dlžníka vedenej pred Okresným súdom Bratislava I sa za zabezpečených veriteľov považujú len tí veritelia, ktorí majú zabezpečovacie právo na majetku Dlžníka, ktorý patrí pod slovenskú majetkovú podstatu. Veritelia, ktorí majú síce zabezpečovacie právo viaznuce na majetku Dlžníka, ktorý však spadá do inej ako slovenskej majetkovej podstaty (t.j. každý iný ako slovenský majetok), sa považujú za zabezpečených veriteľov výlučne na účely Hlavného insolvenčného konania v ČR, pričom na účely reštrukturalizácie Dlžníka v SR sa považujú za nezabezpečených veriteľov.

Prihlásený veriteľ však nemá status zabezpečeného veriteľa ani na účely Hlavného insolvenčného konania v ČR, ani na účely reštrukturalizácie Dlžníka v SR.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je prihlásená pohľadávka sporná čo do dôvodu, výšky a vymáhateľnosti a rovnako je sporné aj zabezpečovacie právo a jeho poradie.

Rozsah popretia zabezpečovacieho práva

v celom rozsahu

Dátum popretia poradia zabezpečovacieho práva

12.9.2022

Dôvod a rozsah popretia poradia zabezpečovacieho práva

Na základe prihlášky pohľadávky č. 6 v rámci súhrnnej prihlášky bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka na vrátenie pôžičky, ktorá mala byť Dlžníkovi poskytnutá na základe Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 08.06.2016 medzi prihláseným veriteľom ako veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Zmluva o pôžičke zo dňa 08.06.2016“) (pôžička poskytnutá na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.06.2016 ďalej len „Pôžička zo dňa 08.06.2016“ a pohľadávka na vrátenie Pôžičky zo dňa 08.06.2016 ďalej len „Pohľadávka z Pôžičky zo dňa 08.06.2016“). Zmluva o pôžičke zo dňa 08.06.2016 bola zmenená na základe (čo do predĺženia splatnosti pôžičky) Dodatku č. 1 uzavretého dňa 30.06.2018 medzi prihláseným veriteľom ako veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Dodatok zo dňa 30.06.2018“).

Prihlásená pohľadávka, vrátane prihláseného príslušenstva, je v celom rozsahu sporná. Predmetnú prihlášku do reštrukturalizácie Dlžníka podal (ako pri väčšine veriteľov) v mene veriteľa insolvenčný správca ustanovený v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom v Českej republike pred Mestským súdom v Prahe (ďalej len „Český insolvenčný správca“ a „Hlavné insolvenčné konanie“). Český insolvenčný správca prihlásil pohľadávku presne tak, ako bola prihlásená do Hlavného insolvenčného konania. Kľúčové je, že prihlásená pohľadávka nebola v rámci Hlavného insolvenčného konania zaradená na tzv. prieskumné konanie, keďže bola vyhodnotená ako pohľadávka prihlásená neoprávnenou osobou (v danom prípade JUDr. Veseckou konajúcou za veriteľa na základe absolútne neplatného plnomocenstva, keďže v čase udelenia tohto plnomocenstva nemal veriteľ riadne ustanovený štatutárny orgán). V čase podania prihlášky pohľadávky do Hlavého insolvenčného konania mal veriteľ len jedného člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne. V čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka nemal veriteľ ustanoveného žiadneho člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne.

Z dôvodu nezaradenia prihlášky pohľadávky na prieskumné konanie v rámci Hlavného insolvenčného konania a predovšetkým z dôvodu, že veriteľ nemá riadne ustanovený štatutárny orgán, rozhodol Mestský súd v Prahe ako príslušný insolvenčný súd o zastavení súdneho konania o prihláške pohľadávky s tým, že právoplatnosťou tohto súdneho rozhodnutia končí účasť veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní. Konzekvenciou uvedeného teda je, že veriteľ pre zásadné vady prihlášky pohľadávky nie je (nebude) účastníkom Hlavného insolvenčného konania a jeho pohľadávka nebude uspokojovaná v rámci Hlavného insolvenčného konania. Uvedené by malo rovnako platiť aj na účely reštrukturalizácie Dlžníka vedenej v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I. Zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

A. Podanie prihlášky pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania neoprávnenou osobou:

V tejto časti sú bližšie špecifikované dôvody, pre ktoré sa má za to, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou.

Prihláška pohľadávky bola podpísaná neoprávnenou osobou JUDr. Renatou Veseckou, Ph.D., advokátkou, so sídlom Balbínova 223/5, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 736 29 146 (ďalej len „Renata Vesecká“). Z príloh prihlášky vyplýva, že Renata Vesecká konala na základe dokumentu datovaného dňom 08.12.2020 s názvom „Plná moc“ (ďalej len „Generálne plnomocenstvo RV“). Generálne plnomocenstvo RV je však absolútne neplatným právnym úkonom, pretože ho za veriteľa neudelili oprávnené osoby.

Z Generálneho plnomocenstva RV vyplýva, že za veriteľa pri jeho udeľovaní dňa 08.12.2020 mali konať nasledovné dve osoby: (i) Ing. Mojmír Vančura, s trvalým bydliskom Červená Skála 375, Řež, 250 68 Husinec, Česká republika (ďalej len „Mojmír Vančura“) a (ii) MSc. Juraj Krúpa, s trvalým bydliskom Trstínska 7369/11, 841 06 Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica, Slovenská republika (ďalej len „Juraj Krúpa“). V zmysle článku 26 stanov veriteľa v aktuálnom znení platí, že veriteľ koná vždy prostredníctvom dvoch členov predstavenstva konajúcich spoločne. Uvedenému zodpovedá aj zápis spôsobu konania v mene veriteľa v obchodnom registri Českej republiky (ďalej len „ORČR“).
V čase udelenia Generálneho plnomocenstva RV bol jediným riadnym čelnom predstavenstva veriteľa Mojmír Vančura. Dňa 30.11.2020 bola spísaná Notárska zápisnica spísaná notárom Mgr. Pavlem Hutákem dňa 30.11.2020, sp. zn. NZ 219/2020 (ďalej len „Notárska zápisnica – Juraj Krúpa“), ktorou mala dozorná rada veriteľa s účinnosťou od 01.12.2020 zvoliť do funkcie člena predstavenstva veriteľa Juraja Krúpu. V čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa nebol Jurajovi Krúpovi udelený predchádzajúci súhlas ČNB na výkon funkcie člena predstavenstva veriteľa.

Veriteľ bol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa a tiež v čase podpisu Generálneho plnomocenstva RV fondom kvalifikovaných investorov podliehajúcim dohľadu ČNB. Na veriteľa sa v rozhodnom čase vzťahovali ustanovenia zákona č. 240/2013 Sb. o investičních společnostech a investičních fondech v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o investičných spoločnostiach“).

V zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osoba investiční společnosti, samosprávného investičního fondu, zahraniční osoby s povolením podle § 481 a hlavního administrátora a osoba vykonávající funkci podle § 21 odst. 5, jakož i fyzická osoba, která je zmocněna právnickou osobou, jež je individuálním statutárním orgánem investičního fondu, aby ji ve statutárním orgánu tohoto investičního fondu zastupovala, jestliže není členem statutárního orgánu nebo jinou vedoucí osobou této právnické osoby a nemá předchozí souhlas České národní banky podle této hlavy, musí mít k výkonu své funkce předchozí souhlas České národní banky.“.

V zmysle ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osobou se pro účely tohoto zákona rozumí statutární orgán, člen statutárního orgánu, ředitel právnické osoby nebo osoba, která jiným způsobem skutečně řídí činnost právnické osoby. Je-li statutárním orgánem nebo členem statutárního orgánu právnická osoba, vedoucí osobou se rozumí fyzická osoba, která je touto právnickou osobou zmocněna, aby jí ve statutárním orgánu zastupovala.“.

Každý člen štatutárneho orgánu fondu kvalifikovaných investorov teda musí v zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach v spojení s ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach mať k výkonu svojej funkcie predchádzajúci súhlas ČNB. Keďže Jurajovi Krúpovi nebol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa (a ani nikdy dodatočne) udelený predchádzajúci súhlas ČNB s výkonom funkcie člena predstavenstva veriteľa (ďalej len „Súhlas ČNB“), Juraj Krúpa nebol oprávnený vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu veriteľa a akokoľvek konať v mene veriteľa. Juraj Krúpa teda nebol oprávnený vykonať žiadny právny úkon v mene veriteľa, vrátane podpísania Generálneho plnomocenstva RV a/alebo akéhokoľvek iného právneho úkonu v mene veriteľa.  

Neoprávnenosť konania Juraja Krúpu preukazuje najmä udelenie pokuty zo strany ČNB Jurajovi Krúpovi za vykonávanie funkcie člena predstavenstva veriteľa bez Súhlasu ČNB. ČNB Rozhodnutím č.j. 2021/87717/570 zo dňa 27.08.2021, sp. zn. Sp/2020/4337/573 (ďalej len „Rozhodnutie ČNB o pokute“), ktoré bolo následne potvrdené Rozhodnutím bankovej rady ČNB o rozklade č.j. 2021/124367/CNB/110 zo dňa 09.12.2021, sp. zn. Sp/2020/437/573 573 (ďalej len „Potvrdzujúce rozhodnutie bankovej rady o pokute“), rozhodla o udelení pokuty Jurajovi Krúpovi za to, že úmyselne bez predchádzajúceho súhlasu ČNB vykonával funkciu člena predstavenstva veriteľa, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach. V odôvodnení Rozhodnutia ČNB o pokute ČNB okrem iného ustálila, že: „S ohledem na požadavek předchozího souhlasu České národní banky, přičemž předmětem posuzování Českou národní bankou je naplnění předpokladů pro řádný výkon funkce (tj. důvěryhodnost, znalosti a zkušenosti osoby), je zjevné, že bez souhlasu České národní banky nemůže fyzická osoba vykonávat funkci vedoucí osoby, tzn. ani člena představenstva investičního fondu.“.

Keďže Jurajovi Krúpovi pre absenciu Súhlasu ČNB v súlade s ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach nevzniklo oprávnenie vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, tak jediným členom predstavenstva veriteľa, ktorý bol v rozhodnom čase oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, bol Mojmír Vančura. Žiadne iné osoby (odlišné od Mojmíra Vančuru) neboli v rozhodnom čase oprávnené konať v mene veriteľa, a teda ani nemohli udeliť žiadne plnomocenstvo na zastupovanie veriteľa. Dôsledkom toho, že Juraj Krúpa bol do funkcie člena predstavenstva veriteľa ustanovený bez Súhlasu ČNB je, že Juraj Krúpa nebol oprávnený platne a účinne vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa.
Uvedené preukazuje aj rozhodovacia prax Mestského súdu v Prahe (verejne dostupné na ISIR), ktorý sa vo svojich rozhodnutiach opakovane vyjadroval k vecne a právne obdobnej veci, a to k udeleniu plnomocenstva na zastupovanie veriteľa zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu a dokonca uzavrel, že voľba člena predstavenstva investičného fondu nenadobudne účinky skôr, ako je tomuto členovi udelený súhlas ČNB.

Predmetom konaní pred Mestským súdom v Prahe bolo rozhodovanie o prihláškach pohľadávok veriteľa do insolvenčného konania spoločnosti Acquisition Capital vedeného Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 90 INS 7368/2021 (ďalej len „Insolvenčné konanie – Acquisition Capital“). Veriteľ si mal do Insolvenčného konania - Acquisition Capital prihlásiť niekoľko pohľadávok. Pri podaní a podpísaní prihlášok týchto pohľadávok mala veriteľa zastupovať Renata Vesecká, a to na základe Generálneho plnomocenstva RV. Mestský súd v Prahe v konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital rozhodol tak, že konania o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital zastavil, a to z dôvodu, že Renata Vesecká nebola oprávnená zastupovať veriteľa pri podaní prihlášok do Insolvenčného konania - Acquisition Capital z dôvodu neplatnosti plnomocenstva udeleného zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu. Mestský súd v Prahe v odôvodnení rozhodnutí o zastavení konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital ustálil, že: „Soud odkazuje zejména na § 515 zák.č. 240/2013 Sb., o investičních společnostech a investičních fondech (ZISIF) dle něhož volba člena představenstva uzavřeného investičního fondu nabývá účinnosti až okamžikem, kdy je k takovému jmenování udělen souhlas dohledového orgánu České národní banky, jak vyplývá z výše uvedeného tento souhlas udělen Juraji Krúpovi nebyl. Vzhledem k tomu, že nebylo doloženo udělení tohoto souhlasu a Juraj Krúpa nebyl zapsán, jako člen představenstva ani do obchodního rejstříku soud nemá za to, že byl oprávněn plnou moc udělit. Bez souhlasu dohledového orgánu České národní banky jeho volba členem představenstva uzavřeného investičního fondu nenabyla účinnosti.“.

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=C00D86EA34263444E05333F21FAC460E&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=2):

- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P100-5 zo dňa 25.04.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P101-3 zo dňa 25.04.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P102-3 zo dňa 25.04.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P103-3 zo dňa 25.04.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P104-3 zo dňa 25.04.2022.

Obdobne Mestský súd v Prahe rozhodol aj o prihláškach pohľadávok veriteľa do Hlavného insolvenčného konania Dlžníka. Ako už bolo uvedené, Mestský súd v Prahe rozhodol o zastavení konaní o prihláškach veriteľa do Hlavného insolvenčného konania. Mestský súd v Prahe pritom skonštatoval, že: „Zdejšímu soudu je z jeho činnosti známo, že shora uvedená plná moc byla podepsána osobami, které neměly oprávnění JUDr. Veseckou k zastupování zmocnit.“

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=B8EA44C95A4D42D3E05333F21FAC344B&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=25):

- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1470-9 zo dňa 29.07.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1472-7 zo dňa 29.07.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1484-7 zo dňa 29.07.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1512-8 zo dňa 29.07.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1516-7 zo dňa 29.07.2022.

Mestský súd v Prahe teda jednoznačne a konštantne ustálil, že Juraj Krúpa nikdy nebol bez Súhlasu ČNB oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, a teda nebol ani oprávnený, sám ani spoločne s inou osobou, udeliť akékoľvek plnomocenstvo tretej osobe na zastupovanie veriteľa pri vykonávaní akýchkoľvek právnych úkonov.

Rovnako sa k problému konania v mene veriteľa postavila aj Banková rada ČNB, ktorá v odlišnom konaní  ustálila, že: „Pro úplnost bankovní rada dodává, že ani generální plná moc ze dne 8. 12. 2020 údajně udělená JUDr. Renátě Vesecké, Ph.D., advokátce zapsané pod ev. č. ČAK 13751, se sídlem Balbínova 223/5, Praha 2 Vinohrady (dále „paní Vesecká“) pány MSc. Jurajem Krúpou (dále „pan Juraj Krúpa“) a Vančurou na závěru shora nic nemění. Důvodem je to, že plná moc měla být udělena za Fond panem Jurajem Krúpou, který však jednal protiprávně jako člen představenstva Fondu, ačkoli byl osobou, která neměla k výkonu této funkce předchozí souhlas České národní banky vyžadovaný ZISIF, a proto nebyl oprávněn jednat jako člen představenstva. Pan Vančura sice v době udělení plné moci členem představenstva byl, ovšem členem jediným, ačkoli k přijetí platného rozhodnutí o udělení plné moci bylo podle názoru bankovní rady potřeba projevu vůle dvou členů představenstva disponujících k výkonu funkce předchozím souhlasem České národní banky.“.

Vzhľadom na vyššie uvedené konanie Juraja Krúpu v mene veriteľa smerujúce k udeleniu Generálneho plnomocenstva RV v rozhodnom čase (t.j. dňa 08.12.2020) nevyvolalo žiadne právne účinky, keďže Jurajovi Krúpovi nikdy (ani do dnešného dňa) nebol udelený Súhlas ČNB. Generálne plnomocenstvo RV je teda absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu nedodržania spôsobu konania v mene veriteľa. Absolútna neplatnosť Generálneho plnomocenstva RV spôsobuje, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou, pričom insolvenčný súd rozhodol o zastavení konania o tejto prihláške a o ukončení účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní.
Ako už bolo uvedené, vyššie popísaný zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

B. Spriaznenosť veriteľa s Dlžníkom:

Prihlásená pohľadávka má charakter tzv. pohľadávky spriazneného veriteľa, ktorá sa v reštrukturalizácii Dlžníka uspokojuje ako podriadená pohľadávka.

V zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) platí:
„Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie
a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby,
b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,
c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),
d) blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),
e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.“

V zmysle ust. § 9 ods. 3 ZKR platí: „Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.“

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR v spojení s ust. § 9 ods. 3 ZKR.

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom (okrem iného) z týchto dôvodov:

a) Dlžník vlastní vo veriteľovi spolu 180 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 2,95 % na základnom imaní veriteľa. Dlžník vlastní spolu 180 kusov akcií emitovaných veriteľom. Z toho 50 kusov vlastní Dlžník tak, že ich má na svojom účte, vo svojom mene a vykonáva aj ich správu. Ohľadom zvyšných 130 kusov platí, že ich má na svojom účte spoločnosť RM - S Market o.c.p., a.s., so sídlom Nám. SNP 14, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré mesto, Slovenská republika, IČO: 35 799 072, ktorá pre Dlžníka ako vlastníka 130 kusov akcií emitovaných veriteľom vykonáva držiteľskú správu týchto akcií;

b) Dlžník je jediným akcionárom spoločnosti Arca Capital Bohemia, a.s., so sídlom Michelská 966/74, 141 00 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 271 10 265 (ďalej len „Arca Capital Bohemia“). Spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní vo veriteľovi spolu 807 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 13,26 % na základnom imaní veriteľa. To znamená, že cez spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní Dlžník vo veriteľovi spolu ďalších 807 kusov akcií, čo predstavuje nepriamy podiel vo výške ďalších 13,26 % na základnom imaní veriteľa;

c) Dlžník ako osoba podľa ust. § 9 ods. 1 písm. b) ZKR má teda vo veriteľovi kvalifikovanú účasť minimálne vo výške 16,21 % (čo predstavuje súčet 2,95 % + 13,26 %), a teda veriteľ je vo vzťahu k Dlžníkovi osobou podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR.

Nad rámec vyššie uvedeného je spriaznenosť medzi veriteľom a Dlžníkom daná aj tým, v čase uzavretia Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.06.2016 bol majoritným akcionárom a predsedom predstavenstva Dlžníka Ing. Pavol Krúpa, s trvalým bydliskom Trstínska 7369/11, 841 06 Bratislava, Slovenská republika, dátum narodenia: 06.03.1972 (ďalej len „Pavol Krúpa”). Pavol Krúpa mal pritom v danom čase súčasne kvalifikovanú účasť vo forme nepriamej účasti na prihlásenom veriteľovi.

Veriteľ je teda spriaznenou osobou Dlžníka, a preto jeho prihlásená pohľadávka má charakter pohľadávky spriazneného veriteľa.

V prípade konkurzu podľa § 95 ods. 2 a 3 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa sa v konkurze uspokojuje ako tzv. podriadená pohľadávka. Podriadené pohľadávky sa pritom v konkurze môžu zo všeobecnej podstaty uspokojiť jedine vtedy, ak došlo k úplnému uspokojeniu nezabezpečených pohľadávok nespriaznených pohľadávok – čiže štandardne je výška uspokojenia spriaznených veriteľov v konkurze 0 %.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa nemôže byť uspokojená rovnakým alebo lepším spôsobom ako iné pohľadávky. To znamená, že uspokojenie spriaznených veriteľov musí byť v reštrukturalizácii nastavené vždy horšie ako uspokojenie iných veriteľov.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR v spojení s § 95 ods. 3 ZOKR ďalej platí, že na zabezpečenie pohľadávky spriazneného veriteľa sa neprihliada. Ak by sa na zabezpečenie spriazneného veriteľa v reštrukturalizácii prihliadalo, bol by tým porušený explicitný zákonný zákaz, že pohľadávky spriaznených veriteľov sa nesmú uspokojiť lepšie ako pohľadávky iných veriteľov, pričom práve zabezpečenie by im lepšie postavenie oproti iným veriteľom prinieslo. Z uvedeného dôvodu platí, že podľa slovenského práva sa ani v reštrukturalizácii vôbec neprihliada na zabezpečenie spriaznených pohľadávok.

C. Neexistujúce zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 08.06.2016:

Keďže prihlásená pohľadávka má charakter pohľadávky spriazneného veriteľa, tak platí, že na zabezpečenie pohľadávky spriazneného veriteľa sa neprihliada. Ak by však aj nešlo o pohľadávku spriazneného veriteľa, tak zabezpečenie, na ktoré sa odvoláva veriteľ, je v celom rozsahu sporné.

Pohľadávka z Pôžičky zo dňa 08.06.2016 má byť podľa tvrdenia veriteľa zabezpečená zabezpečovacím prevodom práva k listinnej hromadnej akcii s poradovým číslom 1, so súhrnnou menovitou hodnotou 25.000,- EUR, ktorá nahrádza desať (10) kusov listinných kmeňových akcií spoločnosti WINNER GROUP, a. s., so sídlom Pekná cesta 15, 831 52 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 46 154 809 (ďalej len „WINNER GROUP“), vo forme na meno, s poradovým číslom 01 až 010 s menovitou hodnotou jednej akcie vo výške 2.500,- EUR (ďalej len „Hromadná akcia WINNER GROUP“) (zabezpečovací prevod práva k Hromadnej akcii WINNER GROUP ďalej len „Zabezpečovací prevod práva“).

Zabezpečovací prevod práva mal byť zriadený na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode cenných papierov uzatvorenej dňa 22.06.2020 medzi spoločnosťou ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED, so sídlom Steliou Mavrommati 57, Agios Dometios, 2364 Nikózia, Cyperská republika, registračné číslo: HE 161843 [ďalej len „ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED“] ako majiteľom Hromadnej akcie WINNER GROUP a veriteľom (ďalej len „Zmluva o zabezpečovacom prevode práva“). Zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 08.06.2016 vo forme Zabezpečovacieho prevodu práva však nikdy platne a účinne nevzniklo, pretože Zabezpečovací prevod práva nebol zákonným spôsobom zavŕšený v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o cenných papieroch“).

Na vznik zabezpečovacieho prevodu práva k listinným cenným papierom (a teda aj k Hromadnej akcii WINNER GORUP na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva) sa v zmysle ust. § 53 ods. 1 až 3 Zákona o cenných papieroch v spojení s ust. § 45 ods. 1 Zákona o cenných papieroch vyžaduje registrácia v osobitnej evidencii zabezpečovacích prevodov cenných papierov, ktorú vedie centrálny depozitár, t.j. Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., so sídlom ul. 29. augusta 1/A, 814 80 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 31 338 976 (ďalej len „CDCP“). Zabezpečovací prevod práva k Hromadnej akcii WINNER GROUP zo spoločnosti ARCA CAPITAL CYPRUS v prospech veriteľa by preto mohol vzniknúť a mohol byť zavŕšený až jeho registráciou v osobitnej evidencii zabezpečovacích prevodov cenných papierov, ktorú vedie CDCP.

Zákon o cenných papieroch v ust. § 50 ods. 1  pre registráciu zabezpečovacieho prevodu práva k cenným papierom požaduje predloženie tzv. potvrdenia o obsahu zmluvy o zabezpečovacom prevode cenných papierov opatreného podpisom obidvoch zmluvných strán zmluvy o zabezpečovacom prevode cenných papierov (ďalej len „Potvrdenie o obsahu zmluvy“). Potvrdenie o obsahu zmluvy nebolo zo strany spoločnosti ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED ako majiteľa Hromadnej akcie WINNER GROUP nikdy vystavené ani podpísané. Preto Zabezpečovací prevod práva zo spoločnosti ARCA CAPITAL CYPRUS v prospech veriteľa nemohol byť registrovaný v osobitnej evidencii zabezpečovacích prevodov cenných papierov, ktorú vedie CDCP, a ako taký celkom zjavne nemohol byť platne zavŕšený.

Veriteľ konajúci v súčinnosti s Pavlom Krúpom však podvodným spôsobom dosiahol, že v CDCP nebol zaregistrovaný Zabezpečovací prevod práva ako dočasný inštitút, ale v CDCP bol veriteľ zaregistrovaný ako jediný akcionár spoločnosti WINNER GROUP (t.j. nie z pozície Zabezpečovacieho prevodu práva ako dočasného inštitútu, ale z titulu trvalého vlastníckeho práva).

Zápis veriteľa ako jediného akcionára spoločnosti WINNER GROUP do obchodného registra a následne do CDCP bol dosiahnutý na základe nezákonných uznesení valného zhromaždenia spoločnosti WINNER GROUP o zmene členov orgánov spoločnosti WINNER GROUP. Uvedená situácia nastala tak, že veriteľ sa v rozpore s ustanoveniami Zákona o cenných papieroch prakticky sám „vyhlásil“ za akcionára spoločnosti WINNER GROUP len na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva bez toho, že by Zabezpečovací prevod práva bol registrovaný v CDCP. Veriteľ následne v rámci tohto nezákonného „samo-ustanovenia“ prijal rozhodnutia jediného akcionára spoločnosti WINNER GROUP o zmene členov orgánov spoločnosti WINNER GROUP, kde (okrem iného) do predstavenstva spoločnosti WNNER GROUP navolil osobu Pavla Krúpu. Ten následne zabezpečil, že v CDCP bol do zoznamu akcionárov spoločnosti WINNER GROUP zapísaný ako jediný akcionár práve veriteľ (uvedené však neznamená, že týmto krokom došlo k registrácii Zabezpečovacieho prevodu práva do CDCP).

Vzhľadom na vyššie uvedené je daná spornosť ohľadom zabezpečenia Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 08.06.2016. Je dané dôvodné podozrenie, že veriteľ si uplatnil ako zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 08.06.2016 Zabezpečovací prevod práva, ktorý však platne a účinne nevznikol, a preto zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 08.06.2016 neexistuje. Ak by aj Zabezpečovací prevod práva platne a účinne vznikol, na takéto zabezpečenie nemožno prihliadať, keďže zabezpečenou pohľadávkou by mala byť pohľadávka spriazneného veriteľa.

D. Neexistencia postavenia zabezpečeného veriteľa v slovenskej reštrukturalizácii Dlžníka:

Ako bolo uvedené, ak by aj Zabezpečovací prevod práva platne a účinne vznikol, na takéto zabezpečenie nemožno prihliadať, keďže zabezpečenou pohľadávkou by mala byť pohľadávka spriazneného veriteľa.
Rovnako je potrebné uviesť, že ak by aj Zabezpečovací prevod práva platne a účinne vznikol a súčasne ak by zabezpečenou pohľadávkou nebola pohľadávka spriazneného veriteľa, tak by stále platilo, že prihlásený veriteľ by na účely slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka vedenej pred Okresným súdom Bratislava I nemal postavenie zabezpečeného veriteľa, pretože nie sú u neho kumulatívne splnené dve podmienky, ktorými sú: (i) podmienka, že zálohom je majetok Dlžníka a súčasne (ii) podmienka, že zálohom je majetok Dlžníka spadajúci do slovenskej podstaty.

Pre úplnosť je potrebné doplniť, že všeobecne na účely reštrukturalizácie Dlžníka vedenej pred Okresným súdom Bratislava I sa za zabezpečených veriteľov považujú len tí veritelia, ktorí majú zabezpečovacie právo na majetku Dlžníka, ktorý patrí pod slovenskú majetkovú podstatu. Veritelia, ktorí majú síce zabezpečovacie právo viaznuce na majetku Dlžníka, ktorý však spadá do inej ako slovenskej majetkovej podstaty (t.j. každý iný ako slovenský majetok), sa považujú za zabezpečených veriteľov výlučne na účely Hlavného insolvenčného konania v ČR, pričom na účely reštrukturalizácie Dlžníka v SR sa považujú za nezabezpečených veriteľov.

Prihlásený veriteľ však nemá status zabezpečeného veriteľa ani na účely Hlavného insolvenčného konania v ČR, ani na účely reštrukturalizácie Dlžníka v SR.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je prihlásená pohľadávka sporná čo do dôvodu, výšky a vymáhateľnosti a rovnako je sporné aj zabezpečovacie právo a jeho poradie.

Veriteľ

Arca Capital CEE, uzavřený investiční fond, a.s., Doudlebská 1699/5, 14000 Praha 4, Česká republika

Por. č. v ZP

99

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

16898833,61

16898833,61

Prihlásené v EUR

EUR

695053,41

0

0

0

0

695053,41

Zistené v EUR

EUR

0

0

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

695053,41 EUR

Na základe prihlášky pohľadávky č. 7 bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka na zaplatenie zmluvnej pokuty za omeškanie Dlžníka s vrátením pôžičky, ktorá mala byť Dlžníkovi poskytnutá na základe Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 08.06.2016 medzi prihláseným veriteľom ako veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Zmluva o pôžičke zo dňa 08.06.2016“) (pôžička poskytnutá na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.06.2016 ďalej len „Pôžička zo dňa 08.06.2016“ a pohľadávka na vrátenie Pôžičky zo dňa 08.06.2016 ďalej len „Pohľadávka z Pôžičky zo dňa 08.06.2016“). Zmluva o pôžičke zo dňa 08.06.2016 bola zmenená na základe (čo do predĺženia splatnosti pôžičky) Dodatku č. 1 uzavretého dňa 30.06.2018 medzi prihláseným veriteľom ako veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Dodatok zo dňa 30.06.2018“).

Prihlásená pohľadávka, vrátane prihláseného príslušenstva, je v celom rozsahu sporná. Predmetnú prihlášku do reštrukturalizácie Dlžníka podal (ako pri väčšine veriteľov) v mene veriteľa insolvenčný správca ustanovený v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom v Českej republike pred Mestským súdom v Prahe (ďalej len „Český insolvenčný správca“ a „Hlavné insolvenčné konanie“). Český insolvenčný správca prihlásil pohľadávku presne tak, ako bola prihlásená do Hlavného insolvenčného konania. Kľúčové je, že prihlásená pohľadávka nebola v rámci Hlavného insolvenčného konania zaradená na tzv. prieskumné konanie, keďže bola vyhodnotená ako pohľadávka prihlásená neoprávnenou osobou (v danom prípade JUDr. Veseckou konajúcou za veriteľa na základe absolútne neplatného plnomocenstva, keďže v čase udelenia tohto plnomocenstva nemal veriteľ riadne ustanovený štatutárny orgán). V čase podania prihlášky pohľadávky do Hlavého insolvenčného konania mal veriteľ len jedného člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne. V čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka nemal veriteľ ustanoveného žiadneho člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne.

Z dôvodu nezaradenia prihlášky pohľadávky na prieskumné konanie v rámci Hlavného insolvenčného konania a predovšetkým z dôvodu, že veriteľ nemá riadne ustanovený štatutárny orgán, rozhodol Mestský súd v Prahe ako príslušný insolvenčný súd o zastavení súdneho konania o prihláške pohľadávky s tým, že právoplatnosťou tohto súdneho rozhodnutia končí účasť veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní. Konzekvenciou uvedeného teda je, že veriteľ pre zásadné vady prihlášky pohľadávky nie je (nebude) účastníkom Hlavného insolvenčného konania a jeho pohľadávka nebude uspokojovaná v rámci Hlavného insolvenčného konania. Uvedené by malo rovnako platiť aj na účely reštrukturalizácie Dlžníka vedenej v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I. Zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

A. Podanie prihlášky pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania neoprávnenou osobou:

V tejto časti sú bližšie špecifikované dôvody, pre ktoré sa má za to, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou.

Prihláška pohľadávky bola podpísaná neoprávnenou osobou JUDr. Renatou Veseckou, Ph.D., advokátkou, so sídlom Balbínova 223/5, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 736 29 146 (ďalej len „Renata Vesecká“). Z príloh prihlášky vyplýva, že Renata Vesecká konala na základe dokumentu datovaného dňom 08.12.2020 s názvom „Plná moc“ (ďalej len „Generálne plnomocenstvo RV“). Generálne plnomocenstvo RV je však absolútne neplatným právnym úkonom, pretože ho za veriteľa neudelili oprávnené osoby.

Z Generálneho plnomocenstva RV vyplýva, že za veriteľa pri jeho udeľovaní dňa 08.12.2020 mali konať nasledovné dve osoby: (i) Ing. Mojmír Vančura, s trvalým bydliskom Červená Skála 375, Řež, 250 68 Husinec, Česká republika (ďalej len „Mojmír Vančura“) a (ii) MSc. Juraj Krúpa, s trvalým bydliskom Trstínska 7369/11, 841 06 Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica, Slovenská republika (ďalej len „Juraj Krúpa“). V zmysle článku 26 stanov veriteľa v aktuálnom znení platí, že veriteľ koná vždy prostredníctvom dvoch členov predstavenstva konajúcich spoločne. Uvedenému zodpovedá aj zápis spôsobu konania v mene veriteľa v obchodnom registri Českej republiky (ďalej len „ORČR“).

V čase udelenia Generálneho plnomocenstva RV bol jediným riadnym čelnom predstavenstva veriteľa Mojmír Vančura. Dňa 30.11.2020 bola spísaná Notárska zápisnica spísaná notárom Mgr. Pavlem Hutákem dňa 30.11.2020, sp. zn. NZ 219/2020 (ďalej len „Notárska zápisnica – Juraj Krúpa“), ktorou mala dozorná rada veriteľa s účinnosťou od 01.12.2020 zvoliť do funkcie člena predstavenstva veriteľa Juraja Krúpu. V čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa nebol Jurajovi Krúpovi udelený predchádzajúci súhlas ČNB na výkon funkcie člena predstavenstva veriteľa.

Veriteľ bol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa a tiež v čase podpisu Generálneho plnomocenstva RV fondom kvalifikovaných investorov podliehajúcim dohľadu ČNB. Na veriteľa sa v rozhodnom čase vzťahovali ustanovenia zákona č. 240/2013 Sb. o investičních společnostech a investičních fondech v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o investičných spoločnostiach“).

V zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osoba investiční společnosti, samosprávného investičního fondu, zahraniční osoby s povolením podle § 481 a hlavního administrátora a osoba vykonávající funkci podle § 21 odst. 5, jakož i fyzická osoba, která je zmocněna právnickou osobou, jež je individuálním statutárním orgánem investičního fondu, aby ji ve statutárním orgánu tohoto investičního fondu zastupovala, jestliže není členem statutárního orgánu nebo jinou vedoucí osobou této právnické osoby a nemá předchozí souhlas České národní banky podle této hlavy, musí mít k výkonu své funkce předchozí souhlas České národní banky.“.

V zmysle ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osobou se pro účely tohoto zákona rozumí statutární orgán, člen statutárního orgánu, ředitel právnické osoby nebo osoba, která jiným způsobem skutečně řídí činnost právnické osoby. Je-li statutárním orgánem nebo členem statutárního orgánu právnická osoba, vedoucí osobou se rozumí fyzická osoba, která je touto právnickou osobou zmocněna, aby jí ve statutárním orgánu zastupovala.“.

Každý člen štatutárneho orgánu fondu kvalifikovaných investorov teda musí v zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach v spojení s ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach mať k výkonu svojej funkcie predchádzajúci súhlas ČNB. Keďže Jurajovi Krúpovi nebol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa (a ani nikdy dodatočne) udelený predchádzajúci súhlas ČNB s výkonom funkcie člena predstavenstva veriteľa (ďalej len „Súhlas ČNB“), Juraj Krúpa nebol oprávnený vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu veriteľa a akokoľvek konať v mene veriteľa. Juraj Krúpa teda nebol oprávnený vykonať žiadny právny úkon v mene veriteľa, vrátane podpísania Generálneho plnomocenstva RV a/alebo akéhokoľvek iného právneho úkonu v mene veriteľa.  

Neoprávnenosť konania Juraja Krúpu preukazuje najmä udelenie pokuty zo strany ČNB Jurajovi Krúpovi za vykonávanie funkcie člena predstavenstva veriteľa bez Súhlasu ČNB. ČNB Rozhodnutím č.j. 2021/87717/570 zo dňa 27.08.2021, sp. zn. Sp/2020/4337/573 (ďalej len „Rozhodnutie ČNB o pokute“), ktoré bolo následne potvrdené Rozhodnutím bankovej rady ČNB o rozklade č.j. 2021/124367/CNB/110 zo dňa 09.12.2021, sp. zn. Sp/2020/437/573 573 (ďalej len „Potvrdzujúce rozhodnutie bankovej rady o pokute“), rozhodla o udelení pokuty Jurajovi Krúpovi za to, že úmyselne bez predchádzajúceho súhlasu ČNB vykonával funkciu člena predstavenstva veriteľa, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach. V odôvodnení Rozhodnutia ČNB o pokute ČNB okrem iného ustálila, že: „S ohledem na požadavek předchozího souhlasu České národní banky, přičemž předmětem posuzování Českou národní bankou je naplnění předpokladů pro řádný výkon funkce (tj. důvěryhodnost, znalosti a zkušenosti osoby), je zjevné, že bez souhlasu České národní banky nemůže fyzická osoba vykonávat funkci vedoucí osoby, tzn. ani člena představenstva investičního fondu.“.

Keďže Jurajovi Krúpovi pre absenciu Súhlasu ČNB v súlade s ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach nevzniklo oprávnenie vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, tak jediným členom predstavenstva veriteľa, ktorý bol v rozhodnom čase oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, bol Mojmír Vančura. Žiadne iné osoby (odlišné od Mojmíra Vančuru) neboli v rozhodnom čase oprávnené konať v mene veriteľa, a teda ani nemohli udeliť žiadne plnomocenstvo na zastupovanie veriteľa. Dôsledkom toho, že Juraj Krúpa bol do funkcie člena predstavenstva veriteľa ustanovený bez Súhlasu ČNB je, že Juraj Krúpa nebol oprávnený platne a účinne vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa.

Uvedené preukazuje aj rozhodovacia prax Mestského súdu v Prahe (verejne dostupné na ISIR), ktorý sa vo svojich rozhodnutiach opakovane vyjadroval k vecne a právne obdobnej veci, a to k udeleniu plnomocenstva na zastupovanie veriteľa zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu a dokonca uzavrel, že voľba člena predstavenstva investičného fondu nenadobudne účinky skôr, ako je tomuto členovi udelený súhlas ČNB.

Predmetom konaní pred Mestským súdom v Prahe bolo rozhodovanie o prihláškach pohľadávok veriteľa do insolvenčného konania spoločnosti Acquisition Capital vedeného Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 90 INS 7368/2021 (ďalej len „Insolvenčné konanie – Acquisition Capital“). Veriteľ si mal do Insolvenčného konania - Acquisition Capital prihlásiť niekoľko pohľadávok. Pri podaní a podpísaní prihlášok týchto pohľadávok mala veriteľa zastupovať Renata Vesecká, a to na základe Generálneho plnomocenstva RV. Mestský súd v Prahe v konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital rozhodol tak, že konania o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital zastavil, a to z dôvodu, že Renata Vesecká nebola oprávnená zastupovať veriteľa pri podaní prihlášok do Insolvenčného konania - Acquisition Capital z dôvodu neplatnosti plnomocenstva udeleného zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu. Mestský súd v Prahe v odôvodnení rozhodnutí o zastavení konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital ustálil, že: „Soud odkazuje zejména na § 515 zák.č. 240/2013 Sb., o investičních společnostech a investičních fondech (ZISIF) dle něhož volba člena představenstva uzavřeného investičního fondu nabývá účinnosti až okamžikem, kdy je k takovému jmenování udělen souhlas dohledového orgánu České národní banky, jak vyplývá z výše uvedeného tento souhlas udělen Juraji Krúpovi nebyl. Vzhledem k tomu, že nebylo doloženo udělení tohoto souhlasu a Juraj Krúpa nebyl zapsán, jako člen představenstva ani do obchodního rejstříku soud nemá za to, že byl oprávněn plnou moc udělit. Bez souhlasu dohledového orgánu České národní banky jeho volba členem představenstva uzavřeného investičního fondu nenabyla účinnosti.“.

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=C00D86EA34263444E05333F21FAC460E&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=2):

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P100-5 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P101-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P102-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P103-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P104-3 zo dňa 25.04.2022.

Obdobne Mestský súd v Prahe rozhodol aj o prihláškach pohľadávok veriteľa do Hlavného insolvenčného konania Dlžníka. Ako už bolo uvedené, Mestský súd v Prahe rozhodol o zastavení konaní o prihláškach veriteľa do Hlavného insolvenčného konania. Mestský súd v Prahe pritom skonštatoval, že: „Zdejšímu soudu je z jeho činnosti známo, že shora uvedená plná moc byla podepsána osobami, které neměly oprávnění JUDr. Veseckou k zastupování zmocnit.“

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=B8EA44C95A4D42D3E05333F21FAC344B&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=25):

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1470-9 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1472-7 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1484-7 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1512-8 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1516-7 zo dňa 29.07.2022.

Mestský súd v Prahe teda jednoznačne a konštantne ustálil, že Juraj Krúpa nikdy nebol bez Súhlasu ČNB oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, a teda nebol ani oprávnený, sám ani spoločne s inou osobou, udeliť akékoľvek plnomocenstvo tretej osobe na zastupovanie veriteľa pri vykonávaní akýchkoľvek právnych úkonov.

Rovnako sa k problému konania v mene veriteľa postavila aj Banková rada ČNB, ktorá v odlišnom konaní  ustálila, že: „Pro úplnost bankovní rada dodává, že ani generální plná moc ze dne 8. 12. 2020 údajně udělená JUDr. Renátě Vesecké, Ph.D., advokátce zapsané pod ev. č. ČAK 13751, se sídlem Balbínova 223/5, Praha 2 Vinohrady (dále „paní Vesecká“) pány MSc. Jurajem Krúpou (dále „pan Juraj Krúpa“) a Vančurou na závěru shora nic nemění. Důvodem je to, že plná moc měla být udělena za Fond panem Jurajem Krúpou, který však jednal protiprávně jako člen představenstva Fondu, ačkoli byl osobou, která neměla k výkonu této funkce předchozí souhlas České národní banky vyžadovaný ZISIF, a proto nebyl oprávněn jednat jako člen představenstva. Pan Vančura sice v době udělení plné moci členem představenstva byl, ovšem členem jediným, ačkoli k přijetí platného rozhodnutí o udělení plné moci bylo podle názoru bankovní rady potřeba projevu vůle dvou členů představenstva disponujících k výkonu funkce předchozím souhlasem České národní banky.“.

Vzhľadom na vyššie uvedené konanie Juraja Krúpu v mene veriteľa smerujúce k udeleniu Generálneho plnomocenstva RV v rozhodnom čase (t.j. dňa 08.12.2020) nevyvolalo žiadne právne účinky, keďže Jurajovi Krúpovi nikdy (ani do dnešného dňa) nebol udelený Súhlas ČNB. Generálne plnomocenstvo RV je teda absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu nedodržania spôsobu konania v mene veriteľa. Absolútna neplatnosť Generálneho plnomocenstva RV spôsobuje, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou, pričom insolvenčný súd rozhodol o zastavení konania o tejto prihláške a o ukončení účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní.

Ako už bolo uvedené, vyššie popísaný zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

B. Spriaznenosť veriteľa s Dlžníkom:

Prihlásená pohľadávka má charakter tzv. pohľadávky spriazneného veriteľa, ktorá sa v reštrukturalizácii Dlžníka uspokojuje ako podriadená pohľadávka.

V zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) platí:

„Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie

a)                    štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby,

b)                    fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,

c)                    štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),

d)                    blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),

e)                    iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.“

V zmysle ust. § 9 ods. 3 ZKR platí: „Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.“

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR v spojení s ust. § 9 ods. 3 ZKR.

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom (okrem iného) z týchto dôvodov:

a)                    Dlžník vlastní vo veriteľovi spolu 180 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 2,95 % na základnom imaní veriteľa. Dlžník vlastní spolu 180 kusov akcií emitovaných veriteľom. Z toho 50 kusov vlastní Dlžník tak, že ich má na svojom účte, vo svojom mene a vykonáva aj ich správu. Ohľadom zvyšných 130 kusov platí, že ich má na svojom účte spoločnosť RM - S Market o.c.p., a.s., so sídlom Nám. SNP 14, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré mesto, Slovenská republika, IČO: 35 799 072, ktorá pre Dlžníka ako vlastníka 130 kusov akcií emitovaných veriteľom vykonáva držiteľskú správu týchto akcií;

b)                    Dlžník je jediným akcionárom spoločnosti Arca Capital Bohemia, a.s., so sídlom Michelská 966/74, 141 00 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 271 10 265 (ďalej len „Arca Capital Bohemia“). Spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní vo veriteľovi spolu 807 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 13,26 % na základnom imaní veriteľa. To znamená, že cez spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní Dlžník vo veriteľovi spolu ďalších 807 kusov akcií, čo predstavuje nepriamy podiel vo výške ďalších 13,26 % na základnom imaní veriteľa;

c)                    Dlžník ako osoba podľa ust. § 9 ods. 1 písm. b) ZKR má teda vo veriteľovi kvalifikovanú účasť minimálne vo výške 16,21 % (čo predstavuje súčet 2,95 % + 13,26 %), a teda veriteľ je vo vzťahu k Dlžníkovi osobou podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR.

Nad rámec vyššie uvedeného je spriaznenosť medzi veriteľom a Dlžníkom daná aj tým, že v čase uzavretia Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.06.2016 bol majoritným akcionárom a predsedom predstavenstva Dlžníka Ing. Pavol Krúpa, s trvalým bydliskom Trstínska 7369/11, 841 06 Bratislava, Slovenská republika, dátum narodenia: 06.03.1972 (ďalej len „Pavol Krúpa”). Pavol Krúpa mal pritom v danom čase súčasne kvalifikovanú účasť vo forme nepriamej účasti na prihlásenom veriteľovi.

Veriteľ je teda spriaznenou osobou Dlžníka, a preto jeho prihlásená pohľadávka má charakter pohľadávky spriazneného veriteľa.

V prípade konkurzu podľa § 95 ods. 2 a 3 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa sa v konkurze uspokojuje ako tzv. podriadená pohľadávka. Podriadené pohľadávky sa pritom v konkurze môžu zo všeobecnej podstaty uspokojiť jedine vtedy, ak došlo k úplnému uspokojeniu nezabezpečených pohľadávok nespriaznených pohľadávok – čiže štandardne je výška uspokojenia spriaznených veriteľov v konkurze 0 %.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa nemôže byť uspokojená rovnakým alebo lepším spôsobom ako iné pohľadávky. To znamená, že uspokojenie spriaznených veriteľov musí byť v reštrukturalizácii nastavené vždy horšie ako uspokojenie iných veriteľov.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR v spojení s § 95 ods. 3 ZOKR ďalej platí, že na zabezpečenie pohľadávky spriazneného veriteľa sa neprihliada. Ak by sa na zabezpečenie spriazneného veriteľa v reštrukturalizácii prihliadalo, bol by tým porušený explicitný zákonný zákaz, že pohľadávky spriaznených veriteľov sa nesmú uspokojiť lepšie ako pohľadávky iných veriteľov, pričom práve zabezpečenie by im lepšie postavenie oproti iným veriteľom prinieslo. Z uvedeného dôvodu platí, že podľa slovenského práva sa ani v reštrukturalizácii vôbec neprihliada na zabezpečenie spriaznených pohľadávok.

C. Neplatnosť dohody o výške zmluvnej pokuty pre rozpor s dobrými mravmi:

Na základe prihlášky pohľadávky č. 7 v rámci súhrnnej prihlášky bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. IV. Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.06.2016 (ďalej len „Zmluvná pokuta“ a pohľadávka na zaplatenie Zmluvnej pokuty ďalej len „Pohľadávka na zaplatenie Zmluvnej pokuty“). Zmluva o pôžičke zo dňa 08.06.2016 bola zmenená na základe (čo do predĺženia splatnosti pôžičky) Dodatku č. 1 uzavretého dňa 30.06.2018 medzi veriteľom ako veriteľom a dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Dodatok zo dňa 30.06.2018“).

V zmysle čl. IV. Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.06.2016 (s názvom „Sankční ustanovení“) má mať veriteľ nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z dlžnej čiastky (istiny a/alebo úrokov) za každý deň omeškania.

Sadzba Zmluvnej pokuty sa javí ako neprimerane vysoká a v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranosť Zmluvnej pokuty sa prejavuje aj vo výške Pohľadávky na zaplatenie Zmluvnej pokuty uplatnenej veriteľom, ktorá je celkom zjavne neprimeraná hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti Dlžníka.

D. Právo na uplatnenie Zmluvnej pokuty vzniklo až po rozhodnutí o úpadku v Hlavnom insolvenčnom konaní:

Veriteľovi vzniklo právo na uplatnenie Zmluvnej pokuty až po rozhodnutí o úpadku dlžníka v Hlavnom insolvenčnom konaní.

Právo na uplatnenie Zmluvnej pokuty vzniknuté až po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v Hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v Hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ).

Pohľadávkami, ktoré sa v Hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú v zmysle ust. § 170 písm. e) IZ práve aj „smluvní pokuty, pokud právo na jejich uplatnění vzniklo až po rozhodnutí o úpadku“. Pohľadávkou, ktorú je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť taká pohľadávka, ktorá už zanikla alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v Hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzálny charakter a dochádza k nemu ex lege.

E. Právo na zmluvnú pokutu sa uspokojuje ako podriadená pohľadávka

Ak by aj pohľadávka nemala charakter pohľadávky spriazneného veriteľa, aj tak by sa pohľadávka na zaplatenie Zmluvnej pokuty uspokojovala v poradí ako podriadená pohľadávka.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je prihlásená pohľadávka sporná čo do dôvodu, výšky a vymáhateľnosti.

Úroky

0

Úroky z omeškania

0

Poplatok z omeškania

0

Náklady z uplatnenia

0

Spolu

695053,41 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Arca Capital CEE, uzavřený investiční fond, a.s., Doudlebská 1699/5, 14000 Praha 4, Česká republika

Por. č. v ZP

100

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

10000000

2645730,45

12645730,45

Prihlásené v EUR

EUR

411302,6

108819,58

0

0

0

520122,18

Zistené v EUR

EUR

0

0

0

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

411302,6 EUR

Na základe prihlášky pohľadávky č. 8 bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka na vrátenie pôžičky, ktorá mala byť Dlžníkovi poskytnutá na základe Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 24.07.2018 /  dňa 24.07.2019 medzi prihláseným veriteľom ako veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom – v prihláške je uvedený rok 2019, na doloženej listine je uvedený rok 2018 (ďalej len „Zmluva o pôžičke zo dňa 24.07.2018“) (pôžička poskytnutá na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.07.2018 ďalej len „Pôžička zo dňa 24.07.2018“ a pohľadávka na vrátenie Pôžičky zo dňa 24.07.2018 ďalej len „Pohľadávka z Pôžičky zo dňa 24.07.2018“).

Prihlásená pohľadávka, vrátane prihláseného príslušenstva, je v celom rozsahu sporná. Predmetnú prihlášku do reštrukturalizácie Dlžníka podal (ako pri väčšine veriteľov) v mene veriteľa insolvenčný správca ustanovený v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom v Českej republike pred Mestským súdom v Prahe (ďalej len „Český insolvenčný správca“ a „Hlavné insolvenčné konanie“). Český insolvenčný správca prihlásil pohľadávku presne tak, ako bola prihlásená do Hlavného insolvenčného konania. Kľúčové je, že prihlásená pohľadávka nebola v rámci Hlavného insolvenčného konania zaradená na tzv. prieskumné konanie, keďže bola vyhodnotená ako pohľadávka prihlásená neoprávnenou osobou (v danom prípade JUDr. Veseckou konajúcou za veriteľa na základe absolútne neplatného plnomocenstva, keďže v čase udelenia tohto plnomocenstva nemal veriteľ riadne ustanovený štatutárny orgán). V čase podania prihlášky pohľadávky do Hlavého insolvenčného konania mal veriteľ len jedného člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne. V čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka nemal veriteľ ustanoveného žiadneho člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne.

Z dôvodu nezaradenia prihlášky pohľadávky na prieskumné konanie v rámci Hlavného insolvenčného konania a predovšetkým z dôvodu, že veriteľ nemá riadne ustanovený štatutárny orgán, rozhodol Mestský súd v Prahe ako príslušný insolvenčný súd o zastavení súdneho konania o prihláške pohľadávky s tým, že právoplatnosťou tohto súdneho rozhodnutia končí účasť veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní. Konzekvenciou uvedeného teda je, že veriteľ pre zásadné vady prihlášky pohľadávky nie je (nebude) účastníkom Hlavného insolvenčného konania a jeho pohľadávka nebude uspokojovaná v rámci Hlavného insolvenčného konania. Uvedené by malo rovnako platiť aj na účely reštrukturalizácie Dlžníka vedenej v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I. Zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

A. Podanie prihlášky pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania neoprávnenou osobou:

V tejto časti sú bližšie špecifikované dôvody, pre ktoré sa má za to, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou.

Prihláška pohľadávky bola podpísaná neoprávnenou osobou JUDr. Renatou Veseckou, Ph.D., advokátkou, so sídlom Balbínova 223/5, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 736 29 146 (ďalej len „Renata Vesecká“). Z príloh prihlášky vyplýva, že Renata Vesecká konala na základe dokumentu datovaného dňom 08.12.2020 s názvom „Plná moc“ (ďalej len „Generálne plnomocenstvo RV“). Generálne plnomocenstvo RV je však absolútne neplatným právnym úkonom, pretože ho za veriteľa neudelili oprávnené osoby.

Z Generálneho plnomocenstva RV vyplýva, že za veriteľa pri jeho udeľovaní dňa 08.12.2020 mali konať nasledovné dve osoby: (i) Ing. Mojmír Vančura, s trvalým bydliskom Červená Skála 375, Řež, 250 68 Husinec, Česká republika (ďalej len „Mojmír Vančura“) a (ii) MSc. Juraj Krúpa, s trvalým bydliskom Trstínska 7369/11, 841 06 Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica, Slovenská republika (ďalej len „Juraj Krúpa“). V zmysle článku 26 stanov veriteľa v aktuálnom znení platí, že veriteľ koná vždy prostredníctvom dvoch členov predstavenstva konajúcich spoločne. Uvedenému zodpovedá aj zápis spôsobu konania v mene veriteľa v obchodnom registri Českej republiky (ďalej len „ORČR“).

V čase udelenia Generálneho plnomocenstva RV bol jediným riadnym čelnom predstavenstva veriteľa Mojmír Vančura. Dňa 30.11.2020 bola spísaná Notárska zápisnica spísaná notárom Mgr. Pavlem Hutákem dňa 30.11.2020, sp. zn. NZ 219/2020 (ďalej len „Notárska zápisnica – Juraj Krúpa“), ktorou mala dozorná rada veriteľa s účinnosťou od 01.12.2020 zvoliť do funkcie člena predstavenstva veriteľa Juraja Krúpu. V čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa nebol Jurajovi Krúpovi udelený predchádzajúci súhlas ČNB na výkon funkcie člena predstavenstva veriteľa.

Veriteľ bol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa a tiež v čase podpisu Generálneho plnomocenstva RV fondom kvalifikovaných investorov podliehajúcim dohľadu ČNB. Na veriteľa sa v rozhodnom čase vzťahovali ustanovenia zákona č. 240/2013 Sb. o investičních společnostech a investičních fondech v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o investičných spoločnostiach“).

V zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osoba investiční společnosti, samosprávného investičního fondu, zahraniční osoby s povolením podle § 481 a hlavního administrátora a osoba vykonávající funkci podle § 21 odst. 5, jakož i fyzická osoba, která je zmocněna právnickou osobou, jež je individuálním statutárním orgánem investičního fondu, aby ji ve statutárním orgánu tohoto investičního fondu zastupovala, jestliže není členem statutárního orgánu nebo jinou vedoucí osobou této právnické osoby a nemá předchozí souhlas České národní banky podle této hlavy, musí mít k výkonu své funkce předchozí souhlas České národní banky.“.

V zmysle ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osobou se pro účely tohoto zákona rozumí statutární orgán, člen statutárního orgánu, ředitel právnické osoby nebo osoba, která jiným způsobem skutečně řídí činnost právnické osoby. Je-li statutárním orgánem nebo členem statutárního orgánu právnická osoba, vedoucí osobou se rozumí fyzická osoba, která je touto právnickou osobou zmocněna, aby jí ve statutárním orgánu zastupovala.“.

Každý člen štatutárneho orgánu fondu kvalifikovaných investorov teda musí v zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach v spojení s ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach mať k výkonu svojej funkcie predchádzajúci súhlas ČNB. Keďže Jurajovi Krúpovi nebol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa (a ani nikdy dodatočne) udelený predchádzajúci súhlas ČNB s výkonom funkcie člena predstavenstva veriteľa (ďalej len „Súhlas ČNB“), Juraj Krúpa nebol oprávnený vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu veriteľa a akokoľvek konať v mene veriteľa. Juraj Krúpa teda nebol oprávnený vykonať žiadny právny úkon v mene veriteľa, vrátane podpísania Generálneho plnomocenstva RV a/alebo akéhokoľvek iného právneho úkonu v mene veriteľa.  

Neoprávnenosť konania Juraja Krúpu preukazuje najmä udelenie pokuty zo strany ČNB Jurajovi Krúpovi za vykonávanie funkcie člena predstavenstva veriteľa bez Súhlasu ČNB. ČNB Rozhodnutím č.j. 2021/87717/570 zo dňa 27.08.2021, sp. zn. Sp/2020/4337/573 (ďalej len „Rozhodnutie ČNB o pokute“), ktoré bolo následne potvrdené Rozhodnutím bankovej rady ČNB o rozklade č.j. 2021/124367/CNB/110 zo dňa 09.12.2021, sp. zn. Sp/2020/437/573 573 (ďalej len „Potvrdzujúce rozhodnutie bankovej rady o pokute“), rozhodla o udelení pokuty Jurajovi Krúpovi za to, že úmyselne bez predchádzajúceho súhlasu ČNB vykonával funkciu člena predstavenstva veriteľa, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach. V odôvodnení Rozhodnutia ČNB o pokute ČNB okrem iného ustálila, že: „S ohledem na požadavek předchozího souhlasu České národní banky, přičemž předmětem posuzování Českou národní bankou je naplnění předpokladů pro řádný výkon funkce (tj. důvěryhodnost, znalosti a zkušenosti osoby), je zjevné, že bez souhlasu České národní banky nemůže fyzická osoba vykonávat funkci vedoucí osoby, tzn. ani člena představenstva investičního fondu.“.

Keďže Jurajovi Krúpovi pre absenciu Súhlasu ČNB v súlade s ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach nevzniklo oprávnenie vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, tak jediným členom predstavenstva veriteľa, ktorý bol v rozhodnom čase oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, bol Mojmír Vančura. Žiadne iné osoby (odlišné od Mojmíra Vančuru) neboli v rozhodnom čase oprávnené konať v mene veriteľa, a teda ani nemohli udeliť žiadne plnomocenstvo na zastupovanie veriteľa. Dôsledkom toho, že Juraj Krúpa bol do funkcie člena predstavenstva veriteľa ustanovený bez Súhlasu ČNB je, že Juraj Krúpa nebol oprávnený platne a účinne vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa.

Uvedené preukazuje aj rozhodovacia prax Mestského súdu v Prahe (verejne dostupné na ISIR), ktorý sa vo svojich rozhodnutiach opakovane vyjadroval k vecne a právne obdobnej veci, a to k udeleniu plnomocenstva na zastupovanie veriteľa zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu a dokonca uzavrel, že voľba člena predstavenstva investičného fondu nenadobudne účinky skôr, ako je tomuto členovi udelený súhlas ČNB.

Predmetom konaní pred Mestským súdom v Prahe bolo rozhodovanie o prihláškach pohľadávok veriteľa do insolvenčného konania spoločnosti Acquisition Capital vedeného Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 90 INS 7368/2021 (ďalej len „Insolvenčné konanie – Acquisition Capital“). Veriteľ si mal do Insolvenčného konania - Acquisition Capital prihlásiť niekoľko pohľadávok. Pri podaní a podpísaní prihlášok týchto pohľadávok mala veriteľa zastupovať Renata Vesecká, a to na základe Generálneho plnomocenstva RV. Mestský súd v Prahe v konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital rozhodol tak, že konania o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital zastavil, a to z dôvodu, že Renata Vesecká nebola oprávnená zastupovať veriteľa pri podaní prihlášok do Insolvenčného konania - Acquisition Capital z dôvodu neplatnosti plnomocenstva udeleného zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu. Mestský súd v Prahe v odôvodnení rozhodnutí o zastavení konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital ustálil, že: „Soud odkazuje zejména na § 515 zák.č. 240/2013 Sb., o investičních společnostech a investičních fondech (ZISIF) dle něhož volba člena představenstva uzavřeného investičního fondu nabývá účinnosti až okamžikem, kdy je k takovému jmenování udělen souhlas dohledového orgánu České národní banky, jak vyplývá z výše uvedeného tento souhlas udělen Juraji Krúpovi nebyl. Vzhledem k tomu, že nebylo doloženo udělení tohoto souhlasu a Juraj Krúpa nebyl zapsán, jako člen představenstva ani do obchodního rejstříku soud nemá za to, že byl oprávněn plnou moc udělit. Bez souhlasu dohledového orgánu České národní banky jeho volba členem představenstva uzavřeného investičního fondu nenabyla účinnosti.“.

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=C00D86EA34263444E05333F21FAC460E&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=2):

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P100-5 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P101-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P102-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P103-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P104-3 zo dňa 25.04.2022.

Obdobne Mestský súd v Prahe rozhodol aj o prihláškach pohľadávok veriteľa do Hlavného insolvenčného konania Dlžníka. Ako už bolo uvedené, Mestský súd v Prahe rozhodol o zastavení konaní o prihláškach veriteľa do Hlavného insolvenčného konania. Mestský súd v Prahe pritom skonštatoval, že: „Zdejšímu soudu je z jeho činnosti známo, že shora uvedená plná moc byla podepsána osobami, které neměly oprávnění JUDr. Veseckou k zastupování zmocnit.“

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=B8EA44C95A4D42D3E05333F21FAC344B&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=25):

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1470-9 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1472-7 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1484-7 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1512-8 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1516-7 zo dňa 29.07.2022.

Mestský súd v Prahe teda jednoznačne a konštantne ustálil, že Juraj Krúpa nikdy nebol bez Súhlasu ČNB oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, a teda nebol ani oprávnený, sám ani spoločne s inou osobou, udeliť akékoľvek plnomocenstvo tretej osobe na zastupovanie veriteľa pri vykonávaní akýchkoľvek právnych úkonov.

Rovnako sa k problému konania v mene veriteľa postavila aj Banková rada ČNB, ktorá v odlišnom konaní  ustálila, že: „Pro úplnost bankovní rada dodává, že ani generální plná moc ze dne 8. 12. 2020 údajně udělená JUDr. Renátě Vesecké, Ph.D., advokátce zapsané pod ev. č. ČAK 13751, se sídlem Balbínova 223/5, Praha 2 Vinohrady (dále „paní Vesecká“) pány MSc. Jurajem Krúpou (dále „pan Juraj Krúpa“) a Vančurou na závěru shora nic nemění. Důvodem je to, že plná moc měla být udělena za Fond panem Jurajem Krúpou, který však jednal protiprávně jako člen představenstva Fondu, ačkoli byl osobou, která neměla k výkonu této funkce předchozí souhlas České národní banky vyžadovaný ZISIF, a proto nebyl oprávněn jednat jako člen představenstva. Pan Vančura sice v době udělení plné moci členem představenstva byl, ovšem členem jediným, ačkoli k přijetí platného rozhodnutí o udělení plné moci bylo podle názoru bankovní rady potřeba projevu vůle dvou členů představenstva disponujících k výkonu funkce předchozím souhlasem České národní banky.“.

Vzhľadom na vyššie uvedené konanie Juraja Krúpu v mene veriteľa smerujúce k udeleniu Generálneho plnomocenstva RV v rozhodnom čase (t.j. dňa 08.12.2020) nevyvolalo žiadne právne účinky, keďže Jurajovi Krúpovi nikdy (ani do dnešného dňa) nebol udelený Súhlas ČNB. Generálne plnomocenstvo RV je teda absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu nedodržania spôsobu konania v mene veriteľa. Absolútna neplatnosť Generálneho plnomocenstva RV spôsobuje, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou, pričom insolvenčný súd rozhodol o zastavení konania o tejto prihláške a o ukončení účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní.

Ako už bolo uvedené, vyššie popísaný zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

B. Spriaznenosť veriteľa s Dlžníkom:

Prihlásená pohľadávka má charakter tzv. pohľadávky spriazneného veriteľa, ktorá sa v reštrukturalizácii Dlžníka uspokojuje ako podriadená pohľadávka.

V zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) platí:

„Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie

a)                    štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby,

b)                    fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,

c)                    štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),

d)                    blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),

e)                    iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.“

V zmysle ust. § 9 ods. 3 ZKR platí: „Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.“

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR v spojení s ust. § 9 ods. 3 ZKR.

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom (okrem iného) z týchto dôvodov:

a)                    Dlžník vlastní vo veriteľovi spolu 180 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 2,95 % na základnom imaní veriteľa. Dlžník vlastní spolu 180 kusov akcií emitovaných veriteľom. Z toho 50 kusov vlastní Dlžník tak, že ich má na svojom účte, vo svojom mene a vykonáva aj ich správu. Ohľadom zvyšných 130 kusov platí, že ich má na svojom účte spoločnosť RM - S Market o.c.p., a.s., so sídlom Nám. SNP 14, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré mesto, Slovenská republika, IČO: 35 799 072, ktorá pre Dlžníka ako vlastníka 130 kusov akcií emitovaných veriteľom vykonáva držiteľskú správu týchto akcií;

b)                    Dlžník je jediným akcionárom spoločnosti Arca Capital Bohemia, a.s., so sídlom Michelská 966/74, 141 00 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 271 10 265 (ďalej len „Arca Capital Bohemia“). Spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní vo veriteľovi spolu 807 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 13,26 % na základnom imaní veriteľa. To znamená, že cez spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní Dlžník vo veriteľovi spolu ďalších 807 kusov akcií, čo predstavuje nepriamy podiel vo výške ďalších 13,26 % na základnom imaní veriteľa;

c)                    Dlžník ako osoba podľa ust. § 9 ods. 1 písm. b) ZKR má teda vo veriteľovi kvalifikovanú účasť minimálne vo výške 16,21 % (čo predstavuje súčet 2,95 % + 13,26 %), a teda veriteľ je vo vzťahu k Dlžníkovi osobou podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR.

Veriteľ je teda spriaznenou osobou Dlžníka, a preto jeho prihlásená pohľadávka má charakter pohľadávky spriazneného veriteľa.

V prípade konkurzu podľa § 95 ods. 2 a 3 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa sa v konkurze uspokojuje ako tzv. podriadená pohľadávka. Podriadené pohľadávky sa pritom v konkurze môžu zo všeobecnej podstaty uspokojiť jedine vtedy, ak došlo k úplnému uspokojeniu nezabezpečených pohľadávok nespriaznených pohľadávok – čiže štandardne je výška uspokojenia spriaznených veriteľov v konkurze 0 %.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa nemôže byť uspokojená rovnakým alebo lepším spôsobom ako iné pohľadávky. To znamená, že uspokojenie spriaznených veriteľov musí byť v reštrukturalizácii nastavené vždy horšie ako uspokojenie iných veriteľov.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR v spojení s § 95 ods. 3 ZOKR ďalej platí, že na zabezpečenie pohľadávky spriazneného veriteľa sa neprihliada. Ak by sa na zabezpečenie spriazneného veriteľa v reštrukturalizácii prihliadalo, bol by tým porušený explicitný zákonný zákaz, že pohľadávky spriaznených veriteľov sa nesmú uspokojiť lepšie ako pohľadávky iných veriteľov, pričom práve zabezpečenie by im lepšie postavenie oproti iným veriteľom prinieslo. Z uvedeného dôvodu platí, že podľa slovenského práva sa ani v reštrukturalizácii vôbec neprihliada na zabezpečenie spriaznených pohľadávok.

C. Duplicitné prihlásenie tých istých pohľadávok:

Na základe súhrnnej prihlášky bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka č. 8 ako pohľadávka na vrátenie Pôžičky zo dňa 24.07.2018. V zmysle čl. III. Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.07.2018 (s názvom „Zajištění poskytnuté zápůjčky“) platí, že: „Dlužníkův závazek splatit Věřiteli zápůjčku řádně a včas, včetně příslušenství, je zajištěn smluvní pokutou dle čl. IV. této Smlouvy a směnkou.“.

Na základe tej istej súhrnnej prihlášky bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka č. 10 ako pohľadávka na zaplatenie zmenky vystavenej dňa 24.07.2018, splatnej dňa 30.06.2020, znejúcej na sumu 11.766.000,- CZK (ďalej len „Zmenka zo dňa 24.07.2018“).

Veriteľ si do reštrukturalizácie Dlžníka účelovo prihlásil tie isté pohľadávky. Veriteľ si prakticky nárokuje od Dlžníka dvojnásobné plnenie. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.07.2018 vyplýva, že splnenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 24.07.2018 má byť zabezpečené zmenkou. Dlžník týmto uvádza, že zabezpečovacou zmenkou podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.07.2018 je práve Zmenka zo dňa 24.07.2018. 

O Zmenke zo dňa 24.07.2018 platí, že:

a)                    deň vystavenia Zmenky zo dňa 24.07.2018 = deň uzavretia Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.07.2018,

b)                    deň splatnosti Zmenky zo dňa 24.07.2018 = deň splatnosti Pôžičky zo dňa 24.07.2018 (podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.07.2018).

Veriteľ teda požaduje vrátenie Pôžičky zo dňa 24.07.2018 a súčasne zaplatenie zmenkovej sumy zo zabezpečovacej Zmenky zo dňa 24.07.2018. V prípade, ak by prihlášky pohľadávok 8 a 10 netrpeli ďalšími zásadnými vadami, tak by veriteľ mal nanajvýš nárok na jedno plnenie – a nie nárok na plnenie z titulu pohľadávky 8 a aj plnenie z titulu pohľadávky 10. Pohľadávka 8 a pohľadávka 10 sú vzájomne previazané, pričom nie je v súlade s právom požadovať paralelné splnenie oboch. Išlo by o bezdôvodné obohatenie veriteľa.

D. Neexistujúce zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 24.07.2018:

Keďže prihlásená pohľadávka má charakter pohľadávky spriazneného veriteľa, tak platí, že na zabezpečenie pohľadávky spriazneného veriteľa sa neprihliada. Ak by však aj nešlo o pohľadávku spriazneného veriteľa, tak zabezpečenie, na ktoré sa odvoláva veriteľ, je v celom rozsahu sporné.

Pohľadávka z Pôžičky zo dňa 24.07.2018 má byť podľa tvrdenia veriteľa zabezpečená zabezpečovacím prevodom práva k listinnej hromadnej akcii s poradovým číslom 1, so súhrnnou menovitou hodnotou 25.000,- EUR, ktorá nahrádza desať (10) kusov listinných kmeňových akcií spoločnosti WINNER GROUP, a. s., so sídlom Pekná cesta 15, 831 52 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 46 154 809 (ďalej len „WINNER GROUP“), vo forme na meno, s poradovým číslom 01 až 010 s menovitou hodnotou jednej akcie vo výške 2.500,- EUR (ďalej len „Hromadná akcia WINNER GROUP“) (zabezpečovací prevod práva k Hromadnej akcii WINNER GROUP ďalej len „Zabezpečovací prevod práva“).

Zabezpečovací prevod práva mal byť zriadený na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode cenných papierov uzatvorenej dňa 22.06.2020 medzi spoločnosťou ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED, so sídlom Steliou Mavrommati 57, Agios Dometios, 2364 Nikózia, Cyperská republika, registračné číslo: HE 161843 [ďalej len „ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED“] ako majiteľom Hromadnej akcie WINNER GROUP a veriteľom (ďalej len „Zmluva o zabezpečovacom prevode práva“). Zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 24.07.2018 vo forme Zabezpečovacieho prevodu práva však nikdy platne a účinne nevzniklo, pretože Zabezpečovací prevod práva nebol zákonným spôsobom zavŕšený v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o cenných papieroch“).

Na vznik zabezpečovacieho prevodu práva k listinným cenným papierom (a teda aj k Hromadnej akcii WINNER GORUP na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva) sa v zmysle ust. § 53 ods. 1 až 3 Zákona o cenných papieroch v spojení s ust. § 45 ods. 1 Zákona o cenných papieroch vyžaduje registrácia v osobitnej evidencii zabezpečovacích prevodov cenných papierov, ktorú vedie centrálny depozitár, t.j. Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., so sídlom ul. 29. augusta 1/A, 814 80 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 31 338 976 (ďalej len „CDCP“). Zabezpečovací prevod práva k Hromadnej akcii WINNER GROUP zo spoločnosti ARCA CAPITAL CYPRUS v prospech veriteľa by preto mohol vzniknúť a mohol byť zavŕšený až jeho registráciou v osobitnej evidencii zabezpečovacích prevodov cenných papierov, ktorú vedie CDCP.

Zákon o cenných papieroch v ust. § 50 ods. 1  pre registráciu zabezpečovacieho prevodu práva k cenným papierom požaduje predloženie tzv. potvrdenia o obsahu zmluvy o zabezpečovacom prevode cenných papierov opatreného podpisom obidvoch zmluvných strán zmluvy o zabezpečovacom prevode cenných papierov (ďalej len „Potvrdenie o obsahu zmluvy“). Potvrdenie o obsahu zmluvy nebolo zo strany spoločnosti ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED ako majiteľa Hromadnej akcie WINNER GROUP nikdy vystavené ani podpísané. Preto Zabezpečovací prevod práva zo spoločnosti ARCA CAPITAL CYPRUS v prospech veriteľa nemohol byť registrovaný v osobitnej evidencii zabezpečovacích prevodov cenných papierov, ktorú vedie CDCP, a ako taký celkom zjavne nemohol byť platne zavŕšený.

Veriteľ konajúci v súčinnosti s Pavlom Krúpom však podvodným spôsobom dosiahol, že v CDCP nebol zaregistrovaný Zabezpečovací prevod práva ako dočasný inštitút, ale v CDCP bol veriteľ zaregistrovaný ako jediný akcionár spoločnosti WINNER GROUP (t.j. nie z pozície Zabezpečovacieho prevodu práva ako dočasného inštitútu, ale z titulu trvalého vlastníckeho práva).

Zápis veriteľa ako jediného akcionára spoločnosti WINNER GROUP do obchodného registra a následne do CDCP bol dosiahnutý na základe nezákonných uznesení valného zhromaždenia spoločnosti WINNER GROUP o zmene členov orgánov spoločnosti WINNER GROUP. Uvedená situácia nastala tak, že veriteľ sa v rozpore s ustanoveniami Zákona o cenných papieroch prakticky sám „vyhlásil“ za akcionára spoločnosti WINNER GROUP len na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva bez toho, že by Zabezpečovací prevod práva bol registrovaný v CDCP. Veriteľ následne v rámci tohto nezákonného „samo-ustanovenia“ prijal rozhodnutia jediného akcionára spoločnosti WINNER GROUP o zmene členov orgánov spoločnosti WINNER GROUP, kde (okrem iného) do predstavenstva spoločnosti WNNER GROUP navolil osobu Pavla Krúpu. Ten následne zabezpečil, že v CDCP bol do zoznamu akcionárov spoločnosti WINNER GROUP zapísaný ako jediný akcionár práve veriteľ (uvedené však neznamená, že týmto krokom došlo k registrácii Zabezpečovacieho prevodu práva do CDCP).

Vzhľadom na vyššie uvedené je daná spornosť ohľadom zabezpečenia Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 24.07.2018. Je dané dôvodné podozrenie, že veriteľ si uplatnil ako zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 24.07.2018 Zabezpečovací prevod práva, ktorý však platne a účinne nevznikol, a preto zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 24.07.2018 neexistuje. Ak by aj Zabezpečovací prevod práva platne a účinne vznikol, na takéto zabezpečenie nemožno prihliadať, keďže zabezpečenou pohľadávkou by mala byť pohľadávka spriazneného veriteľa.

E. Neexistencia postavenia zabezpečeného veriteľa v slovenskej reštrukturalizácii Dlžníka:

Ako bolo uvedené, ak by aj Zabezpečovací prevod práva platne a účinne vznikol, na takéto zabezpečenie nemožno prihliadať, keďže zabezpečenou pohľadávkou by mala byť pohľadávka spriazneného veriteľa.

Rovnako je potrebné uviesť, že ak by aj Zabezpečovací prevod práva platne a účinne vznikol a súčasne ak by zabezpečenou pohľadávkou nebola pohľadávka spriazneného veriteľa, tak by stále platilo, že prihlásený veriteľ by na účely slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka vedenej pred Okresným súdom Bratislava I nemal postavenie zabezpečeného veriteľa, pretože nie sú u neho kumulatívne splnené dve podmienky, ktorými sú: (i) podmienka, že zálohom je majetok Dlžníka a súčasne (ii) podmienka, že zálohom je majetok Dlžníka spadajúci do slovenskej podstaty.

Pre úplnosť je potrebné doplniť, že všeobecne na účely reštrukturalizácie Dlžníka vedenej pred Okresným súdom Bratislava I sa za zabezpečených veriteľov považujú len tí veritelia, ktorí majú zabezpečovacie právo na majetku Dlžníka, ktorý patrí pod slovenskú majetkovú podstatu. Veritelia, ktorí majú síce zabezpečovacie právo viaznuce na majetku Dlžníka, ktorý však spadá do inej ako slovenskej majetkovej podstaty (t.j. každý iný ako slovenský majetok), sa považujú za zabezpečených veriteľov výlučne na účely Hlavného insolvenčného konania v ČR, pričom na účely reštrukturalizácie Dlžníka v SR sa považujú za nezabezpečených veriteľov.

Prihlásený veriteľ však nemá status zabezpečeného veriteľa ani na účely Hlavného insolvenčného konania v ČR, ani na účely reštrukturalizácie Dlžníka v SR.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je prihlásená pohľadávka sporná čo do dôvodu, výšky a vymáhateľnosti a rovnako je sporné aj zabezpečovacie právo a jeho poradie.

Úroky

108819,58 EUR

Na základe prihlášky pohľadávky č. 8 bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka na vrátenie pôžičky, ktorá mala byť Dlžníkovi poskytnutá na základe Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 24.07.2018 /  dňa 24.07.2019 medzi prihláseným veriteľom ako veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom – v prihláške je uvedený rok 2019, na doloženej listine je uvedený rok 2018 (ďalej len „Zmluva o pôžičke zo dňa 24.07.2018“) (pôžička poskytnutá na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.07.2018 ďalej len „Pôžička zo dňa 24.07.2018“ a pohľadávka na vrátenie Pôžičky zo dňa 24.07.2018 ďalej len „Pohľadávka z Pôžičky zo dňa 24.07.2018“).

Prihlásená pohľadávka, vrátane prihláseného príslušenstva, je v celom rozsahu sporná. Predmetnú prihlášku do reštrukturalizácie Dlžníka podal (ako pri väčšine veriteľov) v mene veriteľa insolvenčný správca ustanovený v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom v Českej republike pred Mestským súdom v Prahe (ďalej len „Český insolvenčný správca“ a „Hlavné insolvenčné konanie“). Český insolvenčný správca prihlásil pohľadávku presne tak, ako bola prihlásená do Hlavného insolvenčného konania. Kľúčové je, že prihlásená pohľadávka nebola v rámci Hlavného insolvenčného konania zaradená na tzv. prieskumné konanie, keďže bola vyhodnotená ako pohľadávka prihlásená neoprávnenou osobou (v danom prípade JUDr. Veseckou konajúcou za veriteľa na základe absolútne neplatného plnomocenstva, keďže v čase udelenia tohto plnomocenstva nemal veriteľ riadne ustanovený štatutárny orgán). V čase podania prihlášky pohľadávky do Hlavého insolvenčného konania mal veriteľ len jedného člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne. V čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka nemal veriteľ ustanoveného žiadneho člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne.

Z dôvodu nezaradenia prihlášky pohľadávky na prieskumné konanie v rámci Hlavného insolvenčného konania a predovšetkým z dôvodu, že veriteľ nemá riadne ustanovený štatutárny orgán, rozhodol Mestský súd v Prahe ako príslušný insolvenčný súd o zastavení súdneho konania o prihláške pohľadávky s tým, že právoplatnosťou tohto súdneho rozhodnutia končí účasť veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní. Konzekvenciou uvedeného teda je, že veriteľ pre zásadné vady prihlášky pohľadávky nie je (nebude) účastníkom Hlavného insolvenčného konania a jeho pohľadávka nebude uspokojovaná v rámci Hlavného insolvenčného konania. Uvedené by malo rovnako platiť aj na účely reštrukturalizácie Dlžníka vedenej v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I. Zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

A. Podanie prihlášky pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania neoprávnenou osobou:

V tejto časti sú bližšie špecifikované dôvody, pre ktoré sa má za to, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou.

Prihláška pohľadávky bola podpísaná neoprávnenou osobou JUDr. Renatou Veseckou, Ph.D., advokátkou, so sídlom Balbínova 223/5, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 736 29 146 (ďalej len „Renata Vesecká“). Z príloh prihlášky vyplýva, že Renata Vesecká konala na základe dokumentu datovaného dňom 08.12.2020 s názvom „Plná moc“ (ďalej len „Generálne plnomocenstvo RV“). Generálne plnomocenstvo RV je však absolútne neplatným právnym úkonom, pretože ho za veriteľa neudelili oprávnené osoby.

Z Generálneho plnomocenstva RV vyplýva, že za veriteľa pri jeho udeľovaní dňa 08.12.2020 mali konať nasledovné dve osoby: (i) Ing. Mojmír Vančura, s trvalým bydliskom Červená Skála 375, Řež, 250 68 Husinec, Česká republika (ďalej len „Mojmír Vančura“) a (ii) MSc. Juraj Krúpa, s trvalým bydliskom Trstínska 7369/11, 841 06 Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica, Slovenská republika (ďalej len „Juraj Krúpa“). V zmysle článku 26 stanov veriteľa v aktuálnom znení platí, že veriteľ koná vždy prostredníctvom dvoch členov predstavenstva konajúcich spoločne. Uvedenému zodpovedá aj zápis spôsobu konania v mene veriteľa v obchodnom registri Českej republiky (ďalej len „ORČR“).

V čase udelenia Generálneho plnomocenstva RV bol jediným riadnym čelnom predstavenstva veriteľa Mojmír Vančura. Dňa 30.11.2020 bola spísaná Notárska zápisnica spísaná notárom Mgr. Pavlem Hutákem dňa 30.11.2020, sp. zn. NZ 219/2020 (ďalej len „Notárska zápisnica – Juraj Krúpa“), ktorou mala dozorná rada veriteľa s účinnosťou od 01.12.2020 zvoliť do funkcie člena predstavenstva veriteľa Juraja Krúpu. V čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa nebol Jurajovi Krúpovi udelený predchádzajúci súhlas ČNB na výkon funkcie člena predstavenstva veriteľa.

Veriteľ bol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa a tiež v čase podpisu Generálneho plnomocenstva RV fondom kvalifikovaných investorov podliehajúcim dohľadu ČNB. Na veriteľa sa v rozhodnom čase vzťahovali ustanovenia zákona č. 240/2013 Sb. o investičních společnostech a investičních fondech v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o investičných spoločnostiach“).

V zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osoba investiční společnosti, samosprávného investičního fondu, zahraniční osoby s povolením podle § 481 a hlavního administrátora a osoba vykonávající funkci podle § 21 odst. 5, jakož i fyzická osoba, která je zmocněna právnickou osobou, jež je individuálním statutárním orgánem investičního fondu, aby ji ve statutárním orgánu tohoto investičního fondu zastupovala, jestliže není členem statutárního orgánu nebo jinou vedoucí osobou této právnické osoby a nemá předchozí souhlas České národní banky podle této hlavy, musí mít k výkonu své funkce předchozí souhlas České národní banky.“.

V zmysle ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osobou se pro účely tohoto zákona rozumí statutární orgán, člen statutárního orgánu, ředitel právnické osoby nebo osoba, která jiným způsobem skutečně řídí činnost právnické osoby. Je-li statutárním orgánem nebo členem statutárního orgánu právnická osoba, vedoucí osobou se rozumí fyzická osoba, která je touto právnickou osobou zmocněna, aby jí ve statutárním orgánu zastupovala.“.

Každý člen štatutárneho orgánu fondu kvalifikovaných investorov teda musí v zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach v spojení s ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach mať k výkonu svojej funkcie predchádzajúci súhlas ČNB. Keďže Jurajovi Krúpovi nebol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa (a ani nikdy dodatočne) udelený predchádzajúci súhlas ČNB s výkonom funkcie člena predstavenstva veriteľa (ďalej len „Súhlas ČNB“), Juraj Krúpa nebol oprávnený vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu veriteľa a akokoľvek konať v mene veriteľa. Juraj Krúpa teda nebol oprávnený vykonať žiadny právny úkon v mene veriteľa, vrátane podpísania Generálneho plnomocenstva RV a/alebo akéhokoľvek iného právneho úkonu v mene veriteľa.  

Neoprávnenosť konania Juraja Krúpu preukazuje najmä udelenie pokuty zo strany ČNB Jurajovi Krúpovi za vykonávanie funkcie člena predstavenstva veriteľa bez Súhlasu ČNB. ČNB Rozhodnutím č.j. 2021/87717/570 zo dňa 27.08.2021, sp. zn. Sp/2020/4337/573 (ďalej len „Rozhodnutie ČNB o pokute“), ktoré bolo následne potvrdené Rozhodnutím bankovej rady ČNB o rozklade č.j. 2021/124367/CNB/110 zo dňa 09.12.2021, sp. zn. Sp/2020/437/573 573 (ďalej len „Potvrdzujúce rozhodnutie bankovej rady o pokute“), rozhodla o udelení pokuty Jurajovi Krúpovi za to, že úmyselne bez predchádzajúceho súhlasu ČNB vykonával funkciu člena predstavenstva veriteľa, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach. V odôvodnení Rozhodnutia ČNB o pokute ČNB okrem iného ustálila, že: „S ohledem na požadavek předchozího souhlasu České národní banky, přičemž předmětem posuzování Českou národní bankou je naplnění předpokladů pro řádný výkon funkce (tj. důvěryhodnost, znalosti a zkušenosti osoby), je zjevné, že bez souhlasu České národní banky nemůže fyzická osoba vykonávat funkci vedoucí osoby, tzn. ani člena představenstva investičního fondu.“.

Keďže Jurajovi Krúpovi pre absenciu Súhlasu ČNB v súlade s ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach nevzniklo oprávnenie vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, tak jediným členom predstavenstva veriteľa, ktorý bol v rozhodnom čase oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, bol Mojmír Vančura. Žiadne iné osoby (odlišné od Mojmíra Vančuru) neboli v rozhodnom čase oprávnené konať v mene veriteľa, a teda ani nemohli udeliť žiadne plnomocenstvo na zastupovanie veriteľa. Dôsledkom toho, že Juraj Krúpa bol do funkcie člena predstavenstva veriteľa ustanovený bez Súhlasu ČNB je, že Juraj Krúpa nebol oprávnený platne a účinne vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa.

Uvedené preukazuje aj rozhodovacia prax Mestského súdu v Prahe (verejne dostupné na ISIR), ktorý sa vo svojich rozhodnutiach opakovane vyjadroval k vecne a právne obdobnej veci, a to k udeleniu plnomocenstva na zastupovanie veriteľa zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu a dokonca uzavrel, že voľba člena predstavenstva investičného fondu nenadobudne účinky skôr, ako je tomuto členovi udelený súhlas ČNB.

Predmetom konaní pred Mestským súdom v Prahe bolo rozhodovanie o prihláškach pohľadávok veriteľa do insolvenčného konania spoločnosti Acquisition Capital vedeného Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 90 INS 7368/2021 (ďalej len „Insolvenčné konanie – Acquisition Capital“). Veriteľ si mal do Insolvenčného konania - Acquisition Capital prihlásiť niekoľko pohľadávok. Pri podaní a podpísaní prihlášok týchto pohľadávok mala veriteľa zastupovať Renata Vesecká, a to na základe Generálneho plnomocenstva RV. Mestský súd v Prahe v konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital rozhodol tak, že konania o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital zastavil, a to z dôvodu, že Renata Vesecká nebola oprávnená zastupovať veriteľa pri podaní prihlášok do Insolvenčného konania - Acquisition Capital z dôvodu neplatnosti plnomocenstva udeleného zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu. Mestský súd v Prahe v odôvodnení rozhodnutí o zastavení konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital ustálil, že: „Soud odkazuje zejména na § 515 zák.č. 240/2013 Sb., o investičních společnostech a investičních fondech (ZISIF) dle něhož volba člena představenstva uzavřeného investičního fondu nabývá účinnosti až okamžikem, kdy je k takovému jmenování udělen souhlas dohledového orgánu České národní banky, jak vyplývá z výše uvedeného tento souhlas udělen Juraji Krúpovi nebyl. Vzhledem k tomu, že nebylo doloženo udělení tohoto souhlasu a Juraj Krúpa nebyl zapsán, jako člen představenstva ani do obchodního rejstříku soud nemá za to, že byl oprávněn plnou moc udělit. Bez souhlasu dohledového orgánu České národní banky jeho volba členem představenstva uzavřeného investičního fondu nenabyla účinnosti.“.

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=C00D86EA34263444E05333F21FAC460E&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=2):

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P100-5 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P101-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P102-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P103-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P104-3 zo dňa 25.04.2022.

Obdobne Mestský súd v Prahe rozhodol aj o prihláškach pohľadávok veriteľa do Hlavného insolvenčného konania Dlžníka. Ako už bolo uvedené, Mestský súd v Prahe rozhodol o zastavení konaní o prihláškach veriteľa do Hlavného insolvenčného konania. Mestský súd v Prahe pritom skonštatoval, že: „Zdejšímu soudu je z jeho činnosti známo, že shora uvedená plná moc byla podepsána osobami, které neměly oprávnění JUDr. Veseckou k zastupování zmocnit.“

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=B8EA44C95A4D42D3E05333F21FAC344B&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=25):

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1470-9 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1472-7 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1484-7 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1512-8 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1516-7 zo dňa 29.07.2022.

Mestský súd v Prahe teda jednoznačne a konštantne ustálil, že Juraj Krúpa nikdy nebol bez Súhlasu ČNB oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, a teda nebol ani oprávnený, sám ani spoločne s inou osobou, udeliť akékoľvek plnomocenstvo tretej osobe na zastupovanie veriteľa pri vykonávaní akýchkoľvek právnych úkonov.

Rovnako sa k problému konania v mene veriteľa postavila aj Banková rada ČNB, ktorá v odlišnom konaní  ustálila, že: „Pro úplnost bankovní rada dodává, že ani generální plná moc ze dne 8. 12. 2020 údajně udělená JUDr. Renátě Vesecké, Ph.D., advokátce zapsané pod ev. č. ČAK 13751, se sídlem Balbínova 223/5, Praha 2 Vinohrady (dále „paní Vesecká“) pány MSc. Jurajem Krúpou (dále „pan Juraj Krúpa“) a Vančurou na závěru shora nic nemění. Důvodem je to, že plná moc měla být udělena za Fond panem Jurajem Krúpou, který však jednal protiprávně jako člen představenstva Fondu, ačkoli byl osobou, která neměla k výkonu této funkce předchozí souhlas České národní banky vyžadovaný ZISIF, a proto nebyl oprávněn jednat jako člen představenstva. Pan Vančura sice v době udělení plné moci členem představenstva byl, ovšem členem jediným, ačkoli k přijetí platného rozhodnutí o udělení plné moci bylo podle názoru bankovní rady potřeba projevu vůle dvou členů představenstva disponujících k výkonu funkce předchozím souhlasem České národní banky.“.

Vzhľadom na vyššie uvedené konanie Juraja Krúpu v mene veriteľa smerujúce k udeleniu Generálneho plnomocenstva RV v rozhodnom čase (t.j. dňa 08.12.2020) nevyvolalo žiadne právne účinky, keďže Jurajovi Krúpovi nikdy (ani do dnešného dňa) nebol udelený Súhlas ČNB. Generálne plnomocenstvo RV je teda absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu nedodržania spôsobu konania v mene veriteľa. Absolútna neplatnosť Generálneho plnomocenstva RV spôsobuje, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou, pričom insolvenčný súd rozhodol o zastavení konania o tejto prihláške a o ukončení účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní.

Ako už bolo uvedené, vyššie popísaný zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

B. Spriaznenosť veriteľa s Dlžníkom:

Prihlásená pohľadávka má charakter tzv. pohľadávky spriazneného veriteľa, ktorá sa v reštrukturalizácii Dlžníka uspokojuje ako podriadená pohľadávka.

V zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) platí:

„Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie

a)                    štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby,

b)                    fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,

c)                    štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),

d)                    blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),

e)                    iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.“

V zmysle ust. § 9 ods. 3 ZKR platí: „Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.“

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR v spojení s ust. § 9 ods. 3 ZKR.

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom (okrem iného) z týchto dôvodov:

a)                    Dlžník vlastní vo veriteľovi spolu 180 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 2,95 % na základnom imaní veriteľa. Dlžník vlastní spolu 180 kusov akcií emitovaných veriteľom. Z toho 50 kusov vlastní Dlžník tak, že ich má na svojom účte, vo svojom mene a vykonáva aj ich správu. Ohľadom zvyšných 130 kusov platí, že ich má na svojom účte spoločnosť RM - S Market o.c.p., a.s., so sídlom Nám. SNP 14, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré mesto, Slovenská republika, IČO: 35 799 072, ktorá pre Dlžníka ako vlastníka 130 kusov akcií emitovaných veriteľom vykonáva držiteľskú správu týchto akcií;

b)                    Dlžník je jediným akcionárom spoločnosti Arca Capital Bohemia, a.s., so sídlom Michelská 966/74, 141 00 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 271 10 265 (ďalej len „Arca Capital Bohemia“). Spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní vo veriteľovi spolu 807 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 13,26 % na základnom imaní veriteľa. To znamená, že cez spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní Dlžník vo veriteľovi spolu ďalších 807 kusov akcií, čo predstavuje nepriamy podiel vo výške ďalších 13,26 % na základnom imaní veriteľa;

c)                    Dlžník ako osoba podľa ust. § 9 ods. 1 písm. b) ZKR má teda vo veriteľovi kvalifikovanú účasť minimálne vo výške 16,21 % (čo predstavuje súčet 2,95 % + 13,26 %), a teda veriteľ je vo vzťahu k Dlžníkovi osobou podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR.

Veriteľ je teda spriaznenou osobou Dlžníka, a preto jeho prihlásená pohľadávka má charakter pohľadávky spriazneného veriteľa.

V prípade konkurzu podľa § 95 ods. 2 a 3 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa sa v konkurze uspokojuje ako tzv. podriadená pohľadávka. Podriadené pohľadávky sa pritom v konkurze môžu zo všeobecnej podstaty uspokojiť jedine vtedy, ak došlo k úplnému uspokojeniu nezabezpečených pohľadávok nespriaznených pohľadávok – čiže štandardne je výška uspokojenia spriaznených veriteľov v konkurze 0 %.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa nemôže byť uspokojená rovnakým alebo lepším spôsobom ako iné pohľadávky. To znamená, že uspokojenie spriaznených veriteľov musí byť v reštrukturalizácii nastavené vždy horšie ako uspokojenie iných veriteľov.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR v spojení s § 95 ods. 3 ZOKR ďalej platí, že na zabezpečenie pohľadávky spriazneného veriteľa sa neprihliada. Ak by sa na zabezpečenie spriazneného veriteľa v reštrukturalizácii prihliadalo, bol by tým porušený explicitný zákonný zákaz, že pohľadávky spriaznených veriteľov sa nesmú uspokojiť lepšie ako pohľadávky iných veriteľov, pričom práve zabezpečenie by im lepšie postavenie oproti iným veriteľom prinieslo. Z uvedeného dôvodu platí, že podľa slovenského práva sa ani v reštrukturalizácii vôbec neprihliada na zabezpečenie spriaznených pohľadávok.

C. Duplicitné prihlásenie tých istých pohľadávok:

Na základe súhrnnej prihlášky bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka č. 8 ako pohľadávka na vrátenie Pôžičky zo dňa 24.07.2018. V zmysle čl. III. Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.07.2018 (s názvom „Zajištění poskytnuté zápůjčky“) platí, že: „Dlužníkův závazek splatit Věřiteli zápůjčku řádně a včas, včetně příslušenství, je zajištěn smluvní pokutou dle čl. IV. této Smlouvy a směnkou.“.

Na základe tej istej súhrnnej prihlášky bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka č. 10 ako pohľadávka na zaplatenie zmenky vystavenej dňa 24.07.2018, splatnej dňa 30.06.2020, znejúcej na sumu 11.766.000,- CZK (ďalej len „Zmenka zo dňa 24.07.2018“).

Veriteľ si do reštrukturalizácie Dlžníka účelovo prihlásil tie isté pohľadávky. Veriteľ si prakticky nárokuje od Dlžníka dvojnásobné plnenie. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.07.2018 vyplýva, že splnenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 24.07.2018 má byť zabezpečené zmenkou. Dlžník týmto uvádza, že zabezpečovacou zmenkou podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.07.2018 je práve Zmenka zo dňa 24.07.2018. 

O Zmenke zo dňa 24.07.2018 platí, že:

a)                    deň vystavenia Zmenky zo dňa 24.07.2018 = deň uzavretia Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.07.2018,

b)                    deň splatnosti Zmenky zo dňa 24.07.2018 = deň splatnosti Pôžičky zo dňa 24.07.2018 (podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.07.2018).

Veriteľ teda požaduje vrátenie Pôžičky zo dňa 24.07.2018 a súčasne zaplatenie zmenkovej sumy zo zabezpečovacej Zmenky zo dňa 24.07.2018. V prípade, ak by prihlášky pohľadávok 8 a 10 netrpeli ďalšími zásadnými vadami, tak by veriteľ mal nanajvýš nárok na jedno plnenie – a nie nárok na plnenie z titulu pohľadávky 8 a aj plnenie z titulu pohľadávky 10. Pohľadávka 8 a pohľadávka 10 sú vzájomne previazané, pričom nie je v súlade s právom požadovať paralelné splnenie oboch. Išlo by o bezdôvodné obohatenie veriteľa.

D. Neexistujúce zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 24.07.2018:

Keďže prihlásená pohľadávka má charakter pohľadávky spriazneného veriteľa, tak platí, že na zabezpečenie pohľadávky spriazneného veriteľa sa neprihliada. Ak by však aj nešlo o pohľadávku spriazneného veriteľa, tak zabezpečenie, na ktoré sa odvoláva veriteľ, je v celom rozsahu sporné.

Pohľadávka z Pôžičky zo dňa 24.07.2018 má byť podľa tvrdenia veriteľa zabezpečená zabezpečovacím prevodom práva k listinnej hromadnej akcii s poradovým číslom 1, so súhrnnou menovitou hodnotou 25.000,- EUR, ktorá nahrádza desať (10) kusov listinných kmeňových akcií spoločnosti WINNER GROUP, a. s., so sídlom Pekná cesta 15, 831 52 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 46 154 809 (ďalej len „WINNER GROUP“), vo forme na meno, s poradovým číslom 01 až 010 s menovitou hodnotou jednej akcie vo výške 2.500,- EUR (ďalej len „Hromadná akcia WINNER GROUP“) (zabezpečovací prevod práva k Hromadnej akcii WINNER GROUP ďalej len „Zabezpečovací prevod práva“).

Zabezpečovací prevod práva mal byť zriadený na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode cenných papierov uzatvorenej dňa 22.06.2020 medzi spoločnosťou ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED, so sídlom Steliou Mavrommati 57, Agios Dometios, 2364 Nikózia, Cyperská republika, registračné číslo: HE 161843 [ďalej len „ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED“] ako majiteľom Hromadnej akcie WINNER GROUP a veriteľom (ďalej len „Zmluva o zabezpečovacom prevode práva“). Zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 24.07.2018 vo forme Zabezpečovacieho prevodu práva však nikdy platne a účinne nevzniklo, pretože Zabezpečovací prevod práva nebol zákonným spôsobom zavŕšený v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o cenných papieroch“).

Na vznik zabezpečovacieho prevodu práva k listinným cenným papierom (a teda aj k Hromadnej akcii WINNER GORUP na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva) sa v zmysle ust. § 53 ods. 1 až 3 Zákona o cenných papieroch v spojení s ust. § 45 ods. 1 Zákona o cenných papieroch vyžaduje registrácia v osobitnej evidencii zabezpečovacích prevodov cenných papierov, ktorú vedie centrálny depozitár, t.j. Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., so sídlom ul. 29. augusta 1/A, 814 80 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 31 338 976 (ďalej len „CDCP“). Zabezpečovací prevod práva k Hromadnej akcii WINNER GROUP zo spoločnosti ARCA CAPITAL CYPRUS v prospech veriteľa by preto mohol vzniknúť a mohol byť zavŕšený až jeho registráciou v osobitnej evidencii zabezpečovacích prevodov cenných papierov, ktorú vedie CDCP.

Zákon o cenných papieroch v ust. § 50 ods. 1  pre registráciu zabezpečovacieho prevodu práva k cenným papierom požaduje predloženie tzv. potvrdenia o obsahu zmluvy o zabezpečovacom prevode cenných papierov opatreného podpisom obidvoch zmluvných strán zmluvy o zabezpečovacom prevode cenných papierov (ďalej len „Potvrdenie o obsahu zmluvy“). Potvrdenie o obsahu zmluvy nebolo zo strany spoločnosti ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED ako majiteľa Hromadnej akcie WINNER GROUP nikdy vystavené ani podpísané. Preto Zabezpečovací prevod práva zo spoločnosti ARCA CAPITAL CYPRUS v prospech veriteľa nemohol byť registrovaný v osobitnej evidencii zabezpečovacích prevodov cenných papierov, ktorú vedie CDCP, a ako taký celkom zjavne nemohol byť platne zavŕšený.

Veriteľ konajúci v súčinnosti s Pavlom Krúpom však podvodným spôsobom dosiahol, že v CDCP nebol zaregistrovaný Zabezpečovací prevod práva ako dočasný inštitút, ale v CDCP bol veriteľ zaregistrovaný ako jediný akcionár spoločnosti WINNER GROUP (t.j. nie z pozície Zabezpečovacieho prevodu práva ako dočasného inštitútu, ale z titulu trvalého vlastníckeho práva).

Zápis veriteľa ako jediného akcionára spoločnosti WINNER GROUP do obchodného registra a následne do CDCP bol dosiahnutý na základe nezákonných uznesení valného zhromaždenia spoločnosti WINNER GROUP o zmene členov orgánov spoločnosti WINNER GROUP. Uvedená situácia nastala tak, že veriteľ sa v rozpore s ustanoveniami Zákona o cenných papieroch prakticky sám „vyhlásil“ za akcionára spoločnosti WINNER GROUP len na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva bez toho, že by Zabezpečovací prevod práva bol registrovaný v CDCP. Veriteľ následne v rámci tohto nezákonného „samo-ustanovenia“ prijal rozhodnutia jediného akcionára spoločnosti WINNER GROUP o zmene členov orgánov spoločnosti WINNER GROUP, kde (okrem iného) do predstavenstva spoločnosti WNNER GROUP navolil osobu Pavla Krúpu. Ten následne zabezpečil, že v CDCP bol do zoznamu akcionárov spoločnosti WINNER GROUP zapísaný ako jediný akcionár práve veriteľ (uvedené však neznamená, že týmto krokom došlo k registrácii Zabezpečovacieho prevodu práva do CDCP).

Vzhľadom na vyššie uvedené je daná spornosť ohľadom zabezpečenia Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 24.07.2018. Je dané dôvodné podozrenie, že veriteľ si uplatnil ako zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 24.07.2018 Zabezpečovací prevod práva, ktorý však platne a účinne nevznikol, a preto zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 24.07.2018 neexistuje. Ak by aj Zabezpečovací prevod práva platne a účinne vznikol, na takéto zabezpečenie nemožno prihliadať, keďže zabezpečenou pohľadávkou by mala byť pohľadávka spriazneného veriteľa.

E. Neexistencia postavenia zabezpečeného veriteľa v slovenskej reštrukturalizácii Dlžníka:

Ako bolo uvedené, ak by aj Zabezpečovací prevod práva platne a účinne vznikol, na takéto zabezpečenie nemožno prihliadať, keďže zabezpečenou pohľadávkou by mala byť pohľadávka spriazneného veriteľa.

Rovnako je potrebné uviesť, že ak by aj Zabezpečovací prevod práva platne a účinne vznikol a súčasne ak by zabezpečenou pohľadávkou nebola pohľadávka spriazneného veriteľa, tak by stále platilo, že prihlásený veriteľ by na účely slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka vedenej pred Okresným súdom Bratislava I nemal postavenie zabezpečeného veriteľa, pretože nie sú u neho kumulatívne splnené dve podmienky, ktorými sú: (i) podmienka, že zálohom je majetok Dlžníka a súčasne (ii) podmienka, že zálohom je majetok Dlžníka spadajúci do slovenskej podstaty.

Pre úplnosť je potrebné doplniť, že všeobecne na účely reštrukturalizácie Dlžníka vedenej pred Okresným súdom Bratislava I sa za zabezpečených veriteľov považujú len tí veritelia, ktorí majú zabezpečovacie právo na majetku Dlžníka, ktorý patrí pod slovenskú majetkovú podstatu. Veritelia, ktorí majú síce zabezpečovacie právo viaznuce na majetku Dlžníka, ktorý však spadá do inej ako slovenskej majetkovej podstaty (t.j. každý iný ako slovenský majetok), sa považujú za zabezpečených veriteľov výlučne na účely Hlavného insolvenčného konania v ČR, pričom na účely reštrukturalizácie Dlžníka v SR sa považujú za nezabezpečených veriteľov.

Prihlásený veriteľ však nemá status zabezpečeného veriteľa ani na účely Hlavného insolvenčného konania v ČR, ani na účely reštrukturalizácie Dlžníka v SR.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je prihlásená pohľadávka sporná čo do dôvodu, výšky a vymáhateľnosti a rovnako je sporné aj zabezpečovacie právo a jeho poradie.

Úroky z omeškania

0

Poplatok z omeškania

0

Náklady z uplatnenia

0

Spolu

520122,18 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Druh zabezpečovacieho práva *

Pohledávka byla dále zajištěna zabezpečovacím převodem práva podle smlouvy o zabezpečovacím převodu práva ze dne 22.6.2020 mezi věřitelem a společností Arca Capital (Cyprus) Limited, se sídlem Stelio Mavrommati 57, Agios Dometios, 2364 Nikósie, Kyperská republika, reg. č.: HE 161843.

Zabezpečená suma v EUR *

Poradie zabezpečovacieho práva

Riadenie poradia *

Dátum vzniku, alebo registrácie *

Čas registrácie

Právny dôvod pre zabezpečenie

Predmet zabezpečovacieho práva

Dátum popretia zabezpečovacieho práva

12.9.2022

Dôvod popretia zabezpečovacieho práva

Na základe prihlášky pohľadávky č. 8 bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka na vrátenie pôžičky, ktorá mala byť Dlžníkovi poskytnutá na základe Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 24.07.2018 /  dňa 24.07.2019 medzi prihláseným veriteľom ako veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom – v prihláške je uvedený rok 2019, na doloženej listine je uvedený rok 2018 (ďalej len „Zmluva o pôžičke zo dňa 24.07.2018“) (pôžička poskytnutá na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.07.2018 ďalej len „Pôžička zo dňa 24.07.2018“ a pohľadávka na vrátenie Pôžičky zo dňa 24.07.2018 ďalej len „Pohľadávka z Pôžičky zo dňa 24.07.2018“).

Prihlásená pohľadávka, vrátane prihláseného príslušenstva, je v celom rozsahu sporná. Predmetnú prihlášku do reštrukturalizácie Dlžníka podal (ako pri väčšine veriteľov) v mene veriteľa insolvenčný správca ustanovený v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom v Českej republike pred Mestským súdom v Prahe (ďalej len „Český insolvenčný správca“ a „Hlavné insolvenčné konanie“). Český insolvenčný správca prihlásil pohľadávku presne tak, ako bola prihlásená do Hlavného insolvenčného konania. Kľúčové je, že prihlásená pohľadávka nebola v rámci Hlavného insolvenčného konania zaradená na tzv. prieskumné konanie, keďže bola vyhodnotená ako pohľadávka prihlásená neoprávnenou osobou (v danom prípade JUDr. Veseckou konajúcou za veriteľa na základe absolútne neplatného plnomocenstva, keďže v čase udelenia tohto plnomocenstva nemal veriteľ riadne ustanovený štatutárny orgán). V čase podania prihlášky pohľadávky do Hlavého insolvenčného konania mal veriteľ len jedného člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne. V čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka nemal veriteľ ustanoveného žiadneho člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne.

Z dôvodu nezaradenia prihlášky pohľadávky na prieskumné konanie v rámci Hlavného insolvenčného konania a predovšetkým z dôvodu, že veriteľ nemá riadne ustanovený štatutárny orgán, rozhodol Mestský súd v Prahe ako príslušný insolvenčný súd o zastavení súdneho konania o prihláške pohľadávky s tým, že právoplatnosťou tohto súdneho rozhodnutia končí účasť veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní. Konzekvenciou uvedeného teda je, že veriteľ pre zásadné vady prihlášky pohľadávky nie je (nebude) účastníkom Hlavného insolvenčného konania a jeho pohľadávka nebude uspokojovaná v rámci Hlavného insolvenčného konania. Uvedené by malo rovnako platiť aj na účely reštrukturalizácie Dlžníka vedenej v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I. Zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

A. Podanie prihlášky pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania neoprávnenou osobou:

V tejto časti sú bližšie špecifikované dôvody, pre ktoré sa má za to, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou.

Prihláška pohľadávky bola podpísaná neoprávnenou osobou JUDr. Renatou Veseckou, Ph.D., advokátkou, so sídlom Balbínova 223/5, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 736 29 146 (ďalej len „Renata Vesecká“). Z príloh prihlášky vyplýva, že Renata Vesecká konala na základe dokumentu datovaného dňom 08.12.2020 s názvom „Plná moc“ (ďalej len „Generálne plnomocenstvo RV“). Generálne plnomocenstvo RV je však absolútne neplatným právnym úkonom, pretože ho za veriteľa neudelili oprávnené osoby.

Z Generálneho plnomocenstva RV vyplýva, že za veriteľa pri jeho udeľovaní dňa 08.12.2020 mali konať nasledovné dve osoby: (i) Ing. Mojmír Vančura, s trvalým bydliskom Červená Skála 375, Řež, 250 68 Husinec, Česká republika (ďalej len „Mojmír Vančura“) a (ii) MSc. Juraj Krúpa, s trvalým bydliskom Trstínska 7369/11, 841 06 Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica, Slovenská republika (ďalej len „Juraj Krúpa“). V zmysle článku 26 stanov veriteľa v aktuálnom znení platí, že veriteľ koná vždy prostredníctvom dvoch členov predstavenstva konajúcich spoločne. Uvedenému zodpovedá aj zápis spôsobu konania v mene veriteľa v obchodnom registri Českej republiky (ďalej len „ORČR“).

V čase udelenia Generálneho plnomocenstva RV bol jediným riadnym čelnom predstavenstva veriteľa Mojmír Vančura. Dňa 30.11.2020 bola spísaná Notárska zápisnica spísaná notárom Mgr. Pavlem Hutákem dňa 30.11.2020, sp. zn. NZ 219/2020 (ďalej len „Notárska zápisnica – Juraj Krúpa“), ktorou mala dozorná rada veriteľa s účinnosťou od 01.12.2020 zvoliť do funkcie člena predstavenstva veriteľa Juraja Krúpu. V čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa nebol Jurajovi Krúpovi udelený predchádzajúci súhlas ČNB na výkon funkcie člena predstavenstva veriteľa.

Veriteľ bol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa a tiež v čase podpisu Generálneho plnomocenstva RV fondom kvalifikovaných investorov podliehajúcim dohľadu ČNB. Na veriteľa sa v rozhodnom čase vzťahovali ustanovenia zákona č. 240/2013 Sb. o investičních společnostech a investičních fondech v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o investičných spoločnostiach“).

V zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osoba investiční společnosti, samosprávného investičního fondu, zahraniční osoby s povolením podle § 481 a hlavního administrátora a osoba vykonávající funkci podle § 21 odst. 5, jakož i fyzická osoba, která je zmocněna právnickou osobou, jež je individuálním statutárním orgánem investičního fondu, aby ji ve statutárním orgánu tohoto investičního fondu zastupovala, jestliže není členem statutárního orgánu nebo jinou vedoucí osobou této právnické osoby a nemá předchozí souhlas České národní banky podle této hlavy, musí mít k výkonu své funkce předchozí souhlas České národní banky.“.

V zmysle ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osobou se pro účely tohoto zákona rozumí statutární orgán, člen statutárního orgánu, ředitel právnické osoby nebo osoba, která jiným způsobem skutečně řídí činnost právnické osoby. Je-li statutárním orgánem nebo členem statutárního orgánu právnická osoba, vedoucí osobou se rozumí fyzická osoba, která je touto právnickou osobou zmocněna, aby jí ve statutárním orgánu zastupovala.“.

Každý člen štatutárneho orgánu fondu kvalifikovaných investorov teda musí v zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach v spojení s ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach mať k výkonu svojej funkcie predchádzajúci súhlas ČNB. Keďže Jurajovi Krúpovi nebol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa (a ani nikdy dodatočne) udelený predchádzajúci súhlas ČNB s výkonom funkcie člena predstavenstva veriteľa (ďalej len „Súhlas ČNB“), Juraj Krúpa nebol oprávnený vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu veriteľa a akokoľvek konať v mene veriteľa. Juraj Krúpa teda nebol oprávnený vykonať žiadny právny úkon v mene veriteľa, vrátane podpísania Generálneho plnomocenstva RV a/alebo akéhokoľvek iného právneho úkonu v mene veriteľa.  

Neoprávnenosť konania Juraja Krúpu preukazuje najmä udelenie pokuty zo strany ČNB Jurajovi Krúpovi za vykonávanie funkcie člena predstavenstva veriteľa bez Súhlasu ČNB. ČNB Rozhodnutím č.j. 2021/87717/570 zo dňa 27.08.2021, sp. zn. Sp/2020/4337/573 (ďalej len „Rozhodnutie ČNB o pokute“), ktoré bolo následne potvrdené Rozhodnutím bankovej rady ČNB o rozklade č.j. 2021/124367/CNB/110 zo dňa 09.12.2021, sp. zn. Sp/2020/437/573 573 (ďalej len „Potvrdzujúce rozhodnutie bankovej rady o pokute“), rozhodla o udelení pokuty Jurajovi Krúpovi za to, že úmyselne bez predchádzajúceho súhlasu ČNB vykonával funkciu člena predstavenstva veriteľa, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach. V odôvodnení Rozhodnutia ČNB o pokute ČNB okrem iného ustálila, že: „S ohledem na požadavek předchozího souhlasu České národní banky, přičemž předmětem posuzování Českou národní bankou je naplnění předpokladů pro řádný výkon funkce (tj. důvěryhodnost, znalosti a zkušenosti osoby), je zjevné, že bez souhlasu České národní banky nemůže fyzická osoba vykonávat funkci vedoucí osoby, tzn. ani člena představenstva investičního fondu.“.

Keďže Jurajovi Krúpovi pre absenciu Súhlasu ČNB v súlade s ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach nevzniklo oprávnenie vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, tak jediným členom predstavenstva veriteľa, ktorý bol v rozhodnom čase oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, bol Mojmír Vančura. Žiadne iné osoby (odlišné od Mojmíra Vančuru) neboli v rozhodnom čase oprávnené konať v mene veriteľa, a teda ani nemohli udeliť žiadne plnomocenstvo na zastupovanie veriteľa. Dôsledkom toho, že Juraj Krúpa bol do funkcie člena predstavenstva veriteľa ustanovený bez Súhlasu ČNB je, že Juraj Krúpa nebol oprávnený platne a účinne vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa.
Uvedené preukazuje aj rozhodovacia prax Mestského súdu v Prahe (verejne dostupné na ISIR), ktorý sa vo svojich rozhodnutiach opakovane vyjadroval k vecne a právne obdobnej veci, a to k udeleniu plnomocenstva na zastupovanie veriteľa zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu a dokonca uzavrel, že voľba člena predstavenstva investičného fondu nenadobudne účinky skôr, ako je tomuto členovi udelený súhlas ČNB.

Predmetom konaní pred Mestským súdom v Prahe bolo rozhodovanie o prihláškach pohľadávok veriteľa do insolvenčného konania spoločnosti Acquisition Capital vedeného Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 90 INS 7368/2021 (ďalej len „Insolvenčné konanie – Acquisition Capital“). Veriteľ si mal do Insolvenčného konania - Acquisition Capital prihlásiť niekoľko pohľadávok. Pri podaní a podpísaní prihlášok týchto pohľadávok mala veriteľa zastupovať Renata Vesecká, a to na základe Generálneho plnomocenstva RV. Mestský súd v Prahe v konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital rozhodol tak, že konania o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital zastavil, a to z dôvodu, že Renata Vesecká nebola oprávnená zastupovať veriteľa pri podaní prihlášok do Insolvenčného konania - Acquisition Capital z dôvodu neplatnosti plnomocenstva udeleného zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu. Mestský súd v Prahe v odôvodnení rozhodnutí o zastavení konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital ustálil, že: „Soud odkazuje zejména na § 515 zák.č. 240/2013 Sb., o investičních společnostech a investičních fondech (ZISIF) dle něhož volba člena představenstva uzavřeného investičního fondu nabývá účinnosti až okamžikem, kdy je k takovému jmenování udělen souhlas dohledového orgánu České národní banky, jak vyplývá z výše uvedeného tento souhlas udělen Juraji Krúpovi nebyl. Vzhledem k tomu, že nebylo doloženo udělení tohoto souhlasu a Juraj Krúpa nebyl zapsán, jako člen představenstva ani do obchodního rejstříku soud nemá za to, že byl oprávněn plnou moc udělit. Bez souhlasu dohledového orgánu České národní banky jeho volba členem představenstva uzavřeného investičního fondu nenabyla účinnosti.“.

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=C00D86EA34263444E05333F21FAC460E&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=2):

- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P100-5 zo dňa 25.04.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P101-3 zo dňa 25.04.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P102-3 zo dňa 25.04.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P103-3 zo dňa 25.04.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P104-3 zo dňa 25.04.2022.

Obdobne Mestský súd v Prahe rozhodol aj o prihláškach pohľadávok veriteľa do Hlavného insolvenčného konania Dlžníka. Ako už bolo uvedené, Mestský súd v Prahe rozhodol o zastavení konaní o prihláškach veriteľa do Hlavného insolvenčného konania. Mestský súd v Prahe pritom skonštatoval, že: „Zdejšímu soudu je z jeho činnosti známo, že shora uvedená plná moc byla podepsána osobami, které neměly oprávnění JUDr. Veseckou k zastupování zmocnit.“

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=B8EA44C95A4D42D3E05333F21FAC344B&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=25):

- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1470-9 zo dňa 29.07.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1472-7 zo dňa 29.07.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1484-7 zo dňa 29.07.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1512-8 zo dňa 29.07.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1516-7 zo dňa 29.07.2022.

Mestský súd v Prahe teda jednoznačne a konštantne ustálil, že Juraj Krúpa nikdy nebol bez Súhlasu ČNB oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, a teda nebol ani oprávnený, sám ani spoločne s inou osobou, udeliť akékoľvek plnomocenstvo tretej osobe na zastupovanie veriteľa pri vykonávaní akýchkoľvek právnych úkonov.

Rovnako sa k problému konania v mene veriteľa postavila aj Banková rada ČNB, ktorá v odlišnom konaní  ustálila, že: „Pro úplnost bankovní rada dodává, že ani generální plná moc ze dne 8. 12. 2020 údajně udělená JUDr. Renátě Vesecké, Ph.D., advokátce zapsané pod ev. č. ČAK 13751, se sídlem Balbínova 223/5, Praha 2 Vinohrady (dále „paní Vesecká“) pány MSc. Jurajem Krúpou (dále „pan Juraj Krúpa“) a Vančurou na závěru shora nic nemění. Důvodem je to, že plná moc měla být udělena za Fond panem Jurajem Krúpou, který však jednal protiprávně jako člen představenstva Fondu, ačkoli byl osobou, která neměla k výkonu této funkce předchozí souhlas České národní banky vyžadovaný ZISIF, a proto nebyl oprávněn jednat jako člen představenstva. Pan Vančura sice v době udělení plné moci členem představenstva byl, ovšem členem jediným, ačkoli k přijetí platného rozhodnutí o udělení plné moci bylo podle názoru bankovní rady potřeba projevu vůle dvou členů představenstva disponujících k výkonu funkce předchozím souhlasem České národní banky.“.

Vzhľadom na vyššie uvedené konanie Juraja Krúpu v mene veriteľa smerujúce k udeleniu Generálneho plnomocenstva RV v rozhodnom čase (t.j. dňa 08.12.2020) nevyvolalo žiadne právne účinky, keďže Jurajovi Krúpovi nikdy (ani do dnešného dňa) nebol udelený Súhlas ČNB. Generálne plnomocenstvo RV je teda absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu nedodržania spôsobu konania v mene veriteľa. Absolútna neplatnosť Generálneho plnomocenstva RV spôsobuje, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou, pričom insolvenčný súd rozhodol o zastavení konania o tejto prihláške a o ukončení účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní.
Ako už bolo uvedené, vyššie popísaný zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

B. Spriaznenosť veriteľa s Dlžníkom:

Prihlásená pohľadávka má charakter tzv. pohľadávky spriazneného veriteľa, ktorá sa v reštrukturalizácii Dlžníka uspokojuje ako podriadená pohľadávka.

V zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) platí:
„Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie
a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby,
b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,
c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),
d) blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),
e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.“

V zmysle ust. § 9 ods. 3 ZKR platí: „Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.“

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR v spojení s ust. § 9 ods. 3 ZKR.

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom (okrem iného) z týchto dôvodov:

a) Dlžník vlastní vo veriteľovi spolu 180 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 2,95 % na základnom imaní veriteľa. Dlžník vlastní spolu 180 kusov akcií emitovaných veriteľom. Z toho 50 kusov vlastní Dlžník tak, že ich má na svojom účte, vo svojom mene a vykonáva aj ich správu. Ohľadom zvyšných 130 kusov platí, že ich má na svojom účte spoločnosť RM - S Market o.c.p., a.s., so sídlom Nám. SNP 14, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré mesto, Slovenská republika, IČO: 35 799 072, ktorá pre Dlžníka ako vlastníka 130 kusov akcií emitovaných veriteľom vykonáva držiteľskú správu týchto akcií;

b) Dlžník je jediným akcionárom spoločnosti Arca Capital Bohemia, a.s., so sídlom Michelská 966/74, 141 00 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 271 10 265 (ďalej len „Arca Capital Bohemia“). Spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní vo veriteľovi spolu 807 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 13,26 % na základnom imaní veriteľa. To znamená, že cez spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní Dlžník vo veriteľovi spolu ďalších 807 kusov akcií, čo predstavuje nepriamy podiel vo výške ďalších 13,26 % na základnom imaní veriteľa;

c) Dlžník ako osoba podľa ust. § 9 ods. 1 písm. b) ZKR má teda vo veriteľovi kvalifikovanú účasť minimálne vo výške 16,21 % (čo predstavuje súčet 2,95 % + 13,26 %), a teda veriteľ je vo vzťahu k Dlžníkovi osobou podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR.

Veriteľ je teda spriaznenou osobou Dlžníka, a preto jeho prihlásená pohľadávka má charakter pohľadávky spriazneného veriteľa.

V prípade konkurzu podľa § 95 ods. 2 a 3 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa sa v konkurze uspokojuje ako tzv. podriadená pohľadávka. Podriadené pohľadávky sa pritom v konkurze môžu zo všeobecnej podstaty uspokojiť jedine vtedy, ak došlo k úplnému uspokojeniu nezabezpečených pohľadávok nespriaznených pohľadávok – čiže štandardne je výška uspokojenia spriaznených veriteľov v konkurze 0 %.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa nemôže byť uspokojená rovnakým alebo lepším spôsobom ako iné pohľadávky. To znamená, že uspokojenie spriaznených veriteľov musí byť v reštrukturalizácii nastavené vždy horšie ako uspokojenie iných veriteľov.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR v spojení s § 95 ods. 3 ZOKR ďalej platí, že na zabezpečenie pohľadávky spriazneného veriteľa sa neprihliada. Ak by sa na zabezpečenie spriazneného veriteľa v reštrukturalizácii prihliadalo, bol by tým porušený explicitný zákonný zákaz, že pohľadávky spriaznených veriteľov sa nesmú uspokojiť lepšie ako pohľadávky iných veriteľov, pričom práve zabezpečenie by im lepšie postavenie oproti iným veriteľom prinieslo. Z uvedeného dôvodu platí, že podľa slovenského práva sa ani v reštrukturalizácii vôbec neprihliada na zabezpečenie spriaznených pohľadávok.

C. Duplicitné prihlásenie tých istých pohľadávok:

Na základe súhrnnej prihlášky bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka č. 8 ako pohľadávka na vrátenie Pôžičky zo dňa 24.07.2018. V zmysle čl. III. Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.07.2018 (s názvom „Zajištění poskytnuté zápůjčky“) platí, že: „Dlužníkův závazek splatit Věřiteli zápůjčku řádně a včas, včetně příslušenství, je zajištěn smluvní pokutou dle čl. IV. této Smlouvy a směnkou.“.
Na základe tej istej súhrnnej prihlášky bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka č. 10 ako pohľadávka na zaplatenie zmenky vystavenej dňa 24.07.2018, splatnej dňa 30.06.2020, znejúcej na sumu 11.766.000,- CZK (ďalej len „Zmenka zo dňa 24.07.2018“).

Veriteľ si do reštrukturalizácie Dlžníka účelovo prihlásil tie isté pohľadávky. Veriteľ si prakticky nárokuje od Dlžníka dvojnásobné plnenie. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.07.2018 vyplýva, že splnenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 24.07.2018 má byť zabezpečené zmenkou. Dlžník týmto uvádza, že zabezpečovacou zmenkou podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.07.2018 je práve Zmenka zo dňa 24.07.2018. 

O Zmenke zo dňa 24.07.2018 platí, že:

a) deň vystavenia Zmenky zo dňa 24.07.2018 = deň uzavretia Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.07.2018,

b) deň splatnosti Zmenky zo dňa 24.07.2018 = deň splatnosti Pôžičky zo dňa 24.07.2018 (podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.07.2018).

Veriteľ teda požaduje vrátenie Pôžičky zo dňa 24.07.2018 a súčasne zaplatenie zmenkovej sumy zo zabezpečovacej Zmenky zo dňa 24.07.2018. V prípade, ak by prihlášky pohľadávok 8 a 10 netrpeli ďalšími zásadnými vadami, tak by veriteľ mal nanajvýš nárok na jedno plnenie – a nie nárok na plnenie z titulu pohľadávky 8 a aj plnenie z titulu pohľadávky 10. Pohľadávka 8 a pohľadávka 10 sú vzájomne previazané, pričom nie je v súlade s právom požadovať paralelné splnenie oboch. Išlo by o bezdôvodné obohatenie veriteľa.

D. Neexistujúce zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 24.07.2018:

Keďže prihlásená pohľadávka má charakter pohľadávky spriazneného veriteľa, tak platí, že na zabezpečenie pohľadávky spriazneného veriteľa sa neprihliada. Ak by však aj nešlo o pohľadávku spriazneného veriteľa, tak zabezpečenie, na ktoré sa odvoláva veriteľ, je v celom rozsahu sporné.

Pohľadávka z Pôžičky zo dňa 24.07.2018 má byť podľa tvrdenia veriteľa zabezpečená zabezpečovacím prevodom práva k listinnej hromadnej akcii s poradovým číslom 1, so súhrnnou menovitou hodnotou 25.000,- EUR, ktorá nahrádza desať (10) kusov listinných kmeňových akcií spoločnosti WINNER GROUP, a. s., so sídlom Pekná cesta 15, 831 52 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 46 154 809 (ďalej len „WINNER GROUP“), vo forme na meno, s poradovým číslom 01 až 010 s menovitou hodnotou jednej akcie vo výške 2.500,- EUR (ďalej len „Hromadná akcia WINNER GROUP“) (zabezpečovací prevod práva k Hromadnej akcii WINNER GROUP ďalej len „Zabezpečovací prevod práva“).

Zabezpečovací prevod práva mal byť zriadený na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode cenných papierov uzatvorenej dňa 22.06.2020 medzi spoločnosťou ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED, so sídlom Steliou Mavrommati 57, Agios Dometios, 2364 Nikózia, Cyperská republika, registračné číslo: HE 161843 [ďalej len „ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED“] ako majiteľom Hromadnej akcie WINNER GROUP a veriteľom (ďalej len „Zmluva o zabezpečovacom prevode práva“). Zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 24.07.2018 vo forme Zabezpečovacieho prevodu práva však nikdy platne a účinne nevzniklo, pretože Zabezpečovací prevod práva nebol zákonným spôsobom zavŕšený v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o cenných papieroch“).

Na vznik zabezpečovacieho prevodu práva k listinným cenným papierom (a teda aj k Hromadnej akcii WINNER GORUP na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva) sa v zmysle ust. § 53 ods. 1 až 3 Zákona o cenných papieroch v spojení s ust. § 45 ods. 1 Zákona o cenných papieroch vyžaduje registrácia v osobitnej evidencii zabezpečovacích prevodov cenných papierov, ktorú vedie centrálny depozitár, t.j. Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., so sídlom ul. 29. augusta 1/A, 814 80 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 31 338 976 (ďalej len „CDCP“). Zabezpečovací prevod práva k Hromadnej akcii WINNER GROUP zo spoločnosti ARCA CAPITAL CYPRUS v prospech veriteľa by preto mohol vzniknúť a mohol byť zavŕšený až jeho registráciou v osobitnej evidencii zabezpečovacích prevodov cenných papierov, ktorú vedie CDCP.

Zákon o cenných papieroch v ust. § 50 ods. 1  pre registráciu zabezpečovacieho prevodu práva k cenným papierom požaduje predloženie tzv. potvrdenia o obsahu zmluvy o zabezpečovacom prevode cenných papierov opatreného podpisom obidvoch zmluvných strán zmluvy o zabezpečovacom prevode cenných papierov (ďalej len „Potvrdenie o obsahu zmluvy“). Potvrdenie o obsahu zmluvy nebolo zo strany spoločnosti ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED ako majiteľa Hromadnej akcie WINNER GROUP nikdy vystavené ani podpísané. Preto Zabezpečovací prevod práva zo spoločnosti ARCA CAPITAL CYPRUS v prospech veriteľa nemohol byť registrovaný v osobitnej evidencii zabezpečovacích prevodov cenných papierov, ktorú vedie CDCP, a ako taký celkom zjavne nemohol byť platne zavŕšený.

Veriteľ konajúci v súčinnosti s Pavlom Krúpom však podvodným spôsobom dosiahol, že v CDCP nebol zaregistrovaný Zabezpečovací prevod práva ako dočasný inštitút, ale v CDCP bol veriteľ zaregistrovaný ako jediný akcionár spoločnosti WINNER GROUP (t.j. nie z pozície Zabezpečovacieho prevodu práva ako dočasného inštitútu, ale z titulu trvalého vlastníckeho práva).

Zápis veriteľa ako jediného akcionára spoločnosti WINNER GROUP do obchodného registra a následne do CDCP bol dosiahnutý na základe nezákonných uznesení valného zhromaždenia spoločnosti WINNER GROUP o zmene členov orgánov spoločnosti WINNER GROUP. Uvedená situácia nastala tak, že veriteľ sa v rozpore s ustanoveniami Zákona o cenných papieroch prakticky sám „vyhlásil“ za akcionára spoločnosti WINNER GROUP len na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva bez toho, že by Zabezpečovací prevod práva bol registrovaný v CDCP. Veriteľ následne v rámci tohto nezákonného „samo-ustanovenia“ prijal rozhodnutia jediného akcionára spoločnosti WINNER GROUP o zmene členov orgánov spoločnosti WINNER GROUP, kde (okrem iného) do predstavenstva spoločnosti WNNER GROUP navolil osobu Pavla Krúpu. Ten následne zabezpečil, že v CDCP bol do zoznamu akcionárov spoločnosti WINNER GROUP zapísaný ako jediný akcionár práve veriteľ (uvedené však neznamená, že týmto krokom došlo k registrácii Zabezpečovacieho prevodu práva do CDCP).

Vzhľadom na vyššie uvedené je daná spornosť ohľadom zabezpečenia Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 24.07.2018. Je dané dôvodné podozrenie, že veriteľ si uplatnil ako zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 24.07.2018 Zabezpečovací prevod práva, ktorý však platne a účinne nevznikol, a preto zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 24.07.2018 neexistuje. Ak by aj Zabezpečovací prevod práva platne a účinne vznikol, na takéto zabezpečenie nemožno prihliadať, keďže zabezpečenou pohľadávkou by mala byť pohľadávka spriazneného veriteľa.

E. Neexistencia postavenia zabezpečeného veriteľa v slovenskej reštrukturalizácii Dlžníka:

Ako bolo uvedené, ak by aj Zabezpečovací prevod práva platne a účinne vznikol, na takéto zabezpečenie nemožno prihliadať, keďže zabezpečenou pohľadávkou by mala byť pohľadávka spriazneného veriteľa.
Rovnako je potrebné uviesť, že ak by aj Zabezpečovací prevod práva platne a účinne vznikol a súčasne ak by zabezpečenou pohľadávkou nebola pohľadávka spriazneného veriteľa, tak by stále platilo, že prihlásený veriteľ by na účely slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka vedenej pred Okresným súdom Bratislava I nemal postavenie zabezpečeného veriteľa, pretože nie sú u neho kumulatívne splnené dve podmienky, ktorými sú: (i) podmienka, že zálohom je majetok Dlžníka a súčasne (ii) podmienka, že zálohom je majetok Dlžníka spadajúci do slovenskej podstaty.

Pre úplnosť je potrebné doplniť, že všeobecne na účely reštrukturalizácie Dlžníka vedenej pred Okresným súdom Bratislava I sa za zabezpečených veriteľov považujú len tí veritelia, ktorí majú zabezpečovacie právo na majetku Dlžníka, ktorý patrí pod slovenskú majetkovú podstatu. Veritelia, ktorí majú síce zabezpečovacie právo viaznuce na majetku Dlžníka, ktorý však spadá do inej ako slovenskej majetkovej podstaty (t.j. každý iný ako slovenský majetok), sa považujú za zabezpečených veriteľov výlučne na účely Hlavného insolvenčného konania v ČR, pričom na účely reštrukturalizácie Dlžníka v SR sa považujú za nezabezpečených veriteľov.

Prihlásený veriteľ však nemá status zabezpečeného veriteľa ani na účely Hlavného insolvenčného konania v ČR, ani na účely reštrukturalizácie Dlžníka v SR.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je prihlásená pohľadávka sporná čo do dôvodu, výšky a vymáhateľnosti a rovnako je sporné aj zabezpečovacie právo a jeho poradie.

Rozsah popretia zabezpečovacieho práva

v celom rozsahu

Dátum popretia poradia zabezpečovacieho práva

12.9.2022

Dôvod a rozsah popretia poradia zabezpečovacieho práva

Na základe prihlášky pohľadávky č. 8 bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka na vrátenie pôžičky, ktorá mala byť Dlžníkovi poskytnutá na základe Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 24.07.2018 /  dňa 24.07.2019 medzi prihláseným veriteľom ako veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom – v prihláške je uvedený rok 2019, na doloženej listine je uvedený rok 2018 (ďalej len „Zmluva o pôžičke zo dňa 24.07.2018“) (pôžička poskytnutá na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.07.2018 ďalej len „Pôžička zo dňa 24.07.2018“ a pohľadávka na vrátenie Pôžičky zo dňa 24.07.2018 ďalej len „Pohľadávka z Pôžičky zo dňa 24.07.2018“).

Prihlásená pohľadávka, vrátane prihláseného príslušenstva, je v celom rozsahu sporná. Predmetnú prihlášku do reštrukturalizácie Dlžníka podal (ako pri väčšine veriteľov) v mene veriteľa insolvenčný správca ustanovený v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom v Českej republike pred Mestským súdom v Prahe (ďalej len „Český insolvenčný správca“ a „Hlavné insolvenčné konanie“). Český insolvenčný správca prihlásil pohľadávku presne tak, ako bola prihlásená do Hlavného insolvenčného konania. Kľúčové je, že prihlásená pohľadávka nebola v rámci Hlavného insolvenčného konania zaradená na tzv. prieskumné konanie, keďže bola vyhodnotená ako pohľadávka prihlásená neoprávnenou osobou (v danom prípade JUDr. Veseckou konajúcou za veriteľa na základe absolútne neplatného plnomocenstva, keďže v čase udelenia tohto plnomocenstva nemal veriteľ riadne ustanovený štatutárny orgán). V čase podania prihlášky pohľadávky do Hlavého insolvenčného konania mal veriteľ len jedného člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne. V čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka nemal veriteľ ustanoveného žiadneho člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne.

Z dôvodu nezaradenia prihlášky pohľadávky na prieskumné konanie v rámci Hlavného insolvenčného konania a predovšetkým z dôvodu, že veriteľ nemá riadne ustanovený štatutárny orgán, rozhodol Mestský súd v Prahe ako príslušný insolvenčný súd o zastavení súdneho konania o prihláške pohľadávky s tým, že právoplatnosťou tohto súdneho rozhodnutia končí účasť veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní. Konzekvenciou uvedeného teda je, že veriteľ pre zásadné vady prihlášky pohľadávky nie je (nebude) účastníkom Hlavného insolvenčného konania a jeho pohľadávka nebude uspokojovaná v rámci Hlavného insolvenčného konania. Uvedené by malo rovnako platiť aj na účely reštrukturalizácie Dlžníka vedenej v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I. Zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

A. Podanie prihlášky pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania neoprávnenou osobou:

V tejto časti sú bližšie špecifikované dôvody, pre ktoré sa má za to, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou.

Prihláška pohľadávky bola podpísaná neoprávnenou osobou JUDr. Renatou Veseckou, Ph.D., advokátkou, so sídlom Balbínova 223/5, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 736 29 146 (ďalej len „Renata Vesecká“). Z príloh prihlášky vyplýva, že Renata Vesecká konala na základe dokumentu datovaného dňom 08.12.2020 s názvom „Plná moc“ (ďalej len „Generálne plnomocenstvo RV“). Generálne plnomocenstvo RV je však absolútne neplatným právnym úkonom, pretože ho za veriteľa neudelili oprávnené osoby.

Z Generálneho plnomocenstva RV vyplýva, že za veriteľa pri jeho udeľovaní dňa 08.12.2020 mali konať nasledovné dve osoby: (i) Ing. Mojmír Vančura, s trvalým bydliskom Červená Skála 375, Řež, 250 68 Husinec, Česká republika (ďalej len „Mojmír Vančura“) a (ii) MSc. Juraj Krúpa, s trvalým bydliskom Trstínska 7369/11, 841 06 Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica, Slovenská republika (ďalej len „Juraj Krúpa“). V zmysle článku 26 stanov veriteľa v aktuálnom znení platí, že veriteľ koná vždy prostredníctvom dvoch členov predstavenstva konajúcich spoločne. Uvedenému zodpovedá aj zápis spôsobu konania v mene veriteľa v obchodnom registri Českej republiky (ďalej len „ORČR“).

V čase udelenia Generálneho plnomocenstva RV bol jediným riadnym čelnom predstavenstva veriteľa Mojmír Vančura. Dňa 30.11.2020 bola spísaná Notárska zápisnica spísaná notárom Mgr. Pavlem Hutákem dňa 30.11.2020, sp. zn. NZ 219/2020 (ďalej len „Notárska zápisnica – Juraj Krúpa“), ktorou mala dozorná rada veriteľa s účinnosťou od 01.12.2020 zvoliť do funkcie člena predstavenstva veriteľa Juraja Krúpu. V čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa nebol Jurajovi Krúpovi udelený predchádzajúci súhlas ČNB na výkon funkcie člena predstavenstva veriteľa.

Veriteľ bol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa a tiež v čase podpisu Generálneho plnomocenstva RV fondom kvalifikovaných investorov podliehajúcim dohľadu ČNB. Na veriteľa sa v rozhodnom čase vzťahovali ustanovenia zákona č. 240/2013 Sb. o investičních společnostech a investičních fondech v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o investičných spoločnostiach“).

V zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osoba investiční společnosti, samosprávného investičního fondu, zahraniční osoby s povolením podle § 481 a hlavního administrátora a osoba vykonávající funkci podle § 21 odst. 5, jakož i fyzická osoba, která je zmocněna právnickou osobou, jež je individuálním statutárním orgánem investičního fondu, aby ji ve statutárním orgánu tohoto investičního fondu zastupovala, jestliže není členem statutárního orgánu nebo jinou vedoucí osobou této právnické osoby a nemá předchozí souhlas České národní banky podle této hlavy, musí mít k výkonu své funkce předchozí souhlas České národní banky.“.

V zmysle ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osobou se pro účely tohoto zákona rozumí statutární orgán, člen statutárního orgánu, ředitel právnické osoby nebo osoba, která jiným způsobem skutečně řídí činnost právnické osoby. Je-li statutárním orgánem nebo členem statutárního orgánu právnická osoba, vedoucí osobou se rozumí fyzická osoba, která je touto právnickou osobou zmocněna, aby jí ve statutárním orgánu zastupovala.“.

Každý člen štatutárneho orgánu fondu kvalifikovaných investorov teda musí v zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach v spojení s ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach mať k výkonu svojej funkcie predchádzajúci súhlas ČNB. Keďže Jurajovi Krúpovi nebol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa (a ani nikdy dodatočne) udelený predchádzajúci súhlas ČNB s výkonom funkcie člena predstavenstva veriteľa (ďalej len „Súhlas ČNB“), Juraj Krúpa nebol oprávnený vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu veriteľa a akokoľvek konať v mene veriteľa. Juraj Krúpa teda nebol oprávnený vykonať žiadny právny úkon v mene veriteľa, vrátane podpísania Generálneho plnomocenstva RV a/alebo akéhokoľvek iného právneho úkonu v mene veriteľa.  

Neoprávnenosť konania Juraja Krúpu preukazuje najmä udelenie pokuty zo strany ČNB Jurajovi Krúpovi za vykonávanie funkcie člena predstavenstva veriteľa bez Súhlasu ČNB. ČNB Rozhodnutím č.j. 2021/87717/570 zo dňa 27.08.2021, sp. zn. Sp/2020/4337/573 (ďalej len „Rozhodnutie ČNB o pokute“), ktoré bolo následne potvrdené Rozhodnutím bankovej rady ČNB o rozklade č.j. 2021/124367/CNB/110 zo dňa 09.12.2021, sp. zn. Sp/2020/437/573 573 (ďalej len „Potvrdzujúce rozhodnutie bankovej rady o pokute“), rozhodla o udelení pokuty Jurajovi Krúpovi za to, že úmyselne bez predchádzajúceho súhlasu ČNB vykonával funkciu člena predstavenstva veriteľa, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach. V odôvodnení Rozhodnutia ČNB o pokute ČNB okrem iného ustálila, že: „S ohledem na požadavek předchozího souhlasu České národní banky, přičemž předmětem posuzování Českou národní bankou je naplnění předpokladů pro řádný výkon funkce (tj. důvěryhodnost, znalosti a zkušenosti osoby), je zjevné, že bez souhlasu České národní banky nemůže fyzická osoba vykonávat funkci vedoucí osoby, tzn. ani člena představenstva investičního fondu.“.

Keďže Jurajovi Krúpovi pre absenciu Súhlasu ČNB v súlade s ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach nevzniklo oprávnenie vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, tak jediným členom predstavenstva veriteľa, ktorý bol v rozhodnom čase oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, bol Mojmír Vančura. Žiadne iné osoby (odlišné od Mojmíra Vančuru) neboli v rozhodnom čase oprávnené konať v mene veriteľa, a teda ani nemohli udeliť žiadne plnomocenstvo na zastupovanie veriteľa. Dôsledkom toho, že Juraj Krúpa bol do funkcie člena predstavenstva veriteľa ustanovený bez Súhlasu ČNB je, že Juraj Krúpa nebol oprávnený platne a účinne vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa.
Uvedené preukazuje aj rozhodovacia prax Mestského súdu v Prahe (verejne dostupné na ISIR), ktorý sa vo svojich rozhodnutiach opakovane vyjadroval k vecne a právne obdobnej veci, a to k udeleniu plnomocenstva na zastupovanie veriteľa zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu a dokonca uzavrel, že voľba člena predstavenstva investičného fondu nenadobudne účinky skôr, ako je tomuto členovi udelený súhlas ČNB.

Predmetom konaní pred Mestským súdom v Prahe bolo rozhodovanie o prihláškach pohľadávok veriteľa do insolvenčného konania spoločnosti Acquisition Capital vedeného Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 90 INS 7368/2021 (ďalej len „Insolvenčné konanie – Acquisition Capital“). Veriteľ si mal do Insolvenčného konania - Acquisition Capital prihlásiť niekoľko pohľadávok. Pri podaní a podpísaní prihlášok týchto pohľadávok mala veriteľa zastupovať Renata Vesecká, a to na základe Generálneho plnomocenstva RV. Mestský súd v Prahe v konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital rozhodol tak, že konania o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital zastavil, a to z dôvodu, že Renata Vesecká nebola oprávnená zastupovať veriteľa pri podaní prihlášok do Insolvenčného konania - Acquisition Capital z dôvodu neplatnosti plnomocenstva udeleného zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu. Mestský súd v Prahe v odôvodnení rozhodnutí o zastavení konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital ustálil, že: „Soud odkazuje zejména na § 515 zák.č. 240/2013 Sb., o investičních společnostech a investičních fondech (ZISIF) dle něhož volba člena představenstva uzavřeného investičního fondu nabývá účinnosti až okamžikem, kdy je k takovému jmenování udělen souhlas dohledového orgánu České národní banky, jak vyplývá z výše uvedeného tento souhlas udělen Juraji Krúpovi nebyl. Vzhledem k tomu, že nebylo doloženo udělení tohoto souhlasu a Juraj Krúpa nebyl zapsán, jako člen představenstva ani do obchodního rejstříku soud nemá za to, že byl oprávněn plnou moc udělit. Bez souhlasu dohledového orgánu České národní banky jeho volba členem představenstva uzavřeného investičního fondu nenabyla účinnosti.“.

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=C00D86EA34263444E05333F21FAC460E&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=2):

- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P100-5 zo dňa 25.04.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P101-3 zo dňa 25.04.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P102-3 zo dňa 25.04.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P103-3 zo dňa 25.04.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P104-3 zo dňa 25.04.2022.

Obdobne Mestský súd v Prahe rozhodol aj o prihláškach pohľadávok veriteľa do Hlavného insolvenčného konania Dlžníka. Ako už bolo uvedené, Mestský súd v Prahe rozhodol o zastavení konaní o prihláškach veriteľa do Hlavného insolvenčného konania. Mestský súd v Prahe pritom skonštatoval, že: „Zdejšímu soudu je z jeho činnosti známo, že shora uvedená plná moc byla podepsána osobami, které neměly oprávnění JUDr. Veseckou k zastupování zmocnit.“

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=B8EA44C95A4D42D3E05333F21FAC344B&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=25):

- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1470-9 zo dňa 29.07.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1472-7 zo dňa 29.07.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1484-7 zo dňa 29.07.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1512-8 zo dňa 29.07.2022,
- Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1516-7 zo dňa 29.07.2022.

Mestský súd v Prahe teda jednoznačne a konštantne ustálil, že Juraj Krúpa nikdy nebol bez Súhlasu ČNB oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, a teda nebol ani oprávnený, sám ani spoločne s inou osobou, udeliť akékoľvek plnomocenstvo tretej osobe na zastupovanie veriteľa pri vykonávaní akýchkoľvek právnych úkonov.

Rovnako sa k problému konania v mene veriteľa postavila aj Banková rada ČNB, ktorá v odlišnom konaní  ustálila, že: „Pro úplnost bankovní rada dodává, že ani generální plná moc ze dne 8. 12. 2020 údajně udělená JUDr. Renátě Vesecké, Ph.D., advokátce zapsané pod ev. č. ČAK 13751, se sídlem Balbínova 223/5, Praha 2 Vinohrady (dále „paní Vesecká“) pány MSc. Jurajem Krúpou (dále „pan Juraj Krúpa“) a Vančurou na závěru shora nic nemění. Důvodem je to, že plná moc měla být udělena za Fond panem Jurajem Krúpou, který však jednal protiprávně jako člen představenstva Fondu, ačkoli byl osobou, která neměla k výkonu této funkce předchozí souhlas České národní banky vyžadovaný ZISIF, a proto nebyl oprávněn jednat jako člen představenstva. Pan Vančura sice v době udělení plné moci členem představenstva byl, ovšem členem jediným, ačkoli k přijetí platného rozhodnutí o udělení plné moci bylo podle názoru bankovní rady potřeba projevu vůle dvou členů představenstva disponujících k výkonu funkce předchozím souhlasem České národní banky.“.

Vzhľadom na vyššie uvedené konanie Juraja Krúpu v mene veriteľa smerujúce k udeleniu Generálneho plnomocenstva RV v rozhodnom čase (t.j. dňa 08.12.2020) nevyvolalo žiadne právne účinky, keďže Jurajovi Krúpovi nikdy (ani do dnešného dňa) nebol udelený Súhlas ČNB. Generálne plnomocenstvo RV je teda absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu nedodržania spôsobu konania v mene veriteľa. Absolútna neplatnosť Generálneho plnomocenstva RV spôsobuje, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou, pričom insolvenčný súd rozhodol o zastavení konania o tejto prihláške a o ukončení účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní.
Ako už bolo uvedené, vyššie popísaný zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

B. Spriaznenosť veriteľa s Dlžníkom:

Prihlásená pohľadávka má charakter tzv. pohľadávky spriazneného veriteľa, ktorá sa v reštrukturalizácii Dlžníka uspokojuje ako podriadená pohľadávka.

V zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) platí:
„Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie
a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby,
b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,
c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),
d) blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),
e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.“

V zmysle ust. § 9 ods. 3 ZKR platí: „Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.“

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR v spojení s ust. § 9 ods. 3 ZKR.

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom (okrem iného) z týchto dôvodov:

a) Dlžník vlastní vo veriteľovi spolu 180 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 2,95 % na základnom imaní veriteľa. Dlžník vlastní spolu 180 kusov akcií emitovaných veriteľom. Z toho 50 kusov vlastní Dlžník tak, že ich má na svojom účte, vo svojom mene a vykonáva aj ich správu. Ohľadom zvyšných 130 kusov platí, že ich má na svojom účte spoločnosť RM - S Market o.c.p., a.s., so sídlom Nám. SNP 14, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré mesto, Slovenská republika, IČO: 35 799 072, ktorá pre Dlžníka ako vlastníka 130 kusov akcií emitovaných veriteľom vykonáva držiteľskú správu týchto akcií;

b) Dlžník je jediným akcionárom spoločnosti Arca Capital Bohemia, a.s., so sídlom Michelská 966/74, 141 00 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 271 10 265 (ďalej len „Arca Capital Bohemia“). Spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní vo veriteľovi spolu 807 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 13,26 % na základnom imaní veriteľa. To znamená, že cez spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní Dlžník vo veriteľovi spolu ďalších 807 kusov akcií, čo predstavuje nepriamy podiel vo výške ďalších 13,26 % na základnom imaní veriteľa;

c) Dlžník ako osoba podľa ust. § 9 ods. 1 písm. b) ZKR má teda vo veriteľovi kvalifikovanú účasť minimálne vo výške 16,21 % (čo predstavuje súčet 2,95 % + 13,26 %), a teda veriteľ je vo vzťahu k Dlžníkovi osobou podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR.

Veriteľ je teda spriaznenou osobou Dlžníka, a preto jeho prihlásená pohľadávka má charakter pohľadávky spriazneného veriteľa.

V prípade konkurzu podľa § 95 ods. 2 a 3 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa sa v konkurze uspokojuje ako tzv. podriadená pohľadávka. Podriadené pohľadávky sa pritom v konkurze môžu zo všeobecnej podstaty uspokojiť jedine vtedy, ak došlo k úplnému uspokojeniu nezabezpečených pohľadávok nespriaznených pohľadávok – čiže štandardne je výška uspokojenia spriaznených veriteľov v konkurze 0 %.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa nemôže byť uspokojená rovnakým alebo lepším spôsobom ako iné pohľadávky. To znamená, že uspokojenie spriaznených veriteľov musí byť v reštrukturalizácii nastavené vždy horšie ako uspokojenie iných veriteľov.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR v spojení s § 95 ods. 3 ZOKR ďalej platí, že na zabezpečenie pohľadávky spriazneného veriteľa sa neprihliada. Ak by sa na zabezpečenie spriazneného veriteľa v reštrukturalizácii prihliadalo, bol by tým porušený explicitný zákonný zákaz, že pohľadávky spriaznených veriteľov sa nesmú uspokojiť lepšie ako pohľadávky iných veriteľov, pričom práve zabezpečenie by im lepšie postavenie oproti iným veriteľom prinieslo. Z uvedeného dôvodu platí, že podľa slovenského práva sa ani v reštrukturalizácii vôbec neprihliada na zabezpečenie spriaznených pohľadávok.

C. Duplicitné prihlásenie tých istých pohľadávok:

Na základe súhrnnej prihlášky bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka č. 8 ako pohľadávka na vrátenie Pôžičky zo dňa 24.07.2018. V zmysle čl. III. Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.07.2018 (s názvom „Zajištění poskytnuté zápůjčky“) platí, že: „Dlužníkův závazek splatit Věřiteli zápůjčku řádně a včas, včetně příslušenství, je zajištěn smluvní pokutou dle čl. IV. této Smlouvy a směnkou.“.
Na základe tej istej súhrnnej prihlášky bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka č. 10 ako pohľadávka na zaplatenie zmenky vystavenej dňa 24.07.2018, splatnej dňa 30.06.2020, znejúcej na sumu 11.766.000,- CZK (ďalej len „Zmenka zo dňa 24.07.2018“).

Veriteľ si do reštrukturalizácie Dlžníka účelovo prihlásil tie isté pohľadávky. Veriteľ si prakticky nárokuje od Dlžníka dvojnásobné plnenie. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.07.2018 vyplýva, že splnenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 24.07.2018 má byť zabezpečené zmenkou. Dlžník týmto uvádza, že zabezpečovacou zmenkou podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.07.2018 je práve Zmenka zo dňa 24.07.2018. 

O Zmenke zo dňa 24.07.2018 platí, že:

a) deň vystavenia Zmenky zo dňa 24.07.2018 = deň uzavretia Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.07.2018,

b) deň splatnosti Zmenky zo dňa 24.07.2018 = deň splatnosti Pôžičky zo dňa 24.07.2018 (podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.07.2018).

Veriteľ teda požaduje vrátenie Pôžičky zo dňa 24.07.2018 a súčasne zaplatenie zmenkovej sumy zo zabezpečovacej Zmenky zo dňa 24.07.2018. V prípade, ak by prihlášky pohľadávok 8 a 10 netrpeli ďalšími zásadnými vadami, tak by veriteľ mal nanajvýš nárok na jedno plnenie – a nie nárok na plnenie z titulu pohľadávky 8 a aj plnenie z titulu pohľadávky 10. Pohľadávka 8 a pohľadávka 10 sú vzájomne previazané, pričom nie je v súlade s právom požadovať paralelné splnenie oboch. Išlo by o bezdôvodné obohatenie veriteľa.

D. Neexistujúce zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 24.07.2018:

Keďže prihlásená pohľadávka má charakter pohľadávky spriazneného veriteľa, tak platí, že na zabezpečenie pohľadávky spriazneného veriteľa sa neprihliada. Ak by však aj nešlo o pohľadávku spriazneného veriteľa, tak zabezpečenie, na ktoré sa odvoláva veriteľ, je v celom rozsahu sporné.

Pohľadávka z Pôžičky zo dňa 24.07.2018 má byť podľa tvrdenia veriteľa zabezpečená zabezpečovacím prevodom práva k listinnej hromadnej akcii s poradovým číslom 1, so súhrnnou menovitou hodnotou 25.000,- EUR, ktorá nahrádza desať (10) kusov listinných kmeňových akcií spoločnosti WINNER GROUP, a. s., so sídlom Pekná cesta 15, 831 52 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 46 154 809 (ďalej len „WINNER GROUP“), vo forme na meno, s poradovým číslom 01 až 010 s menovitou hodnotou jednej akcie vo výške 2.500,- EUR (ďalej len „Hromadná akcia WINNER GROUP“) (zabezpečovací prevod práva k Hromadnej akcii WINNER GROUP ďalej len „Zabezpečovací prevod práva“).

Zabezpečovací prevod práva mal byť zriadený na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode cenných papierov uzatvorenej dňa 22.06.2020 medzi spoločnosťou ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED, so sídlom Steliou Mavrommati 57, Agios Dometios, 2364 Nikózia, Cyperská republika, registračné číslo: HE 161843 [ďalej len „ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED“] ako majiteľom Hromadnej akcie WINNER GROUP a veriteľom (ďalej len „Zmluva o zabezpečovacom prevode práva“). Zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 24.07.2018 vo forme Zabezpečovacieho prevodu práva však nikdy platne a účinne nevzniklo, pretože Zabezpečovací prevod práva nebol zákonným spôsobom zavŕšený v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o cenných papieroch“).

Na vznik zabezpečovacieho prevodu práva k listinným cenným papierom (a teda aj k Hromadnej akcii WINNER GORUP na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva) sa v zmysle ust. § 53 ods. 1 až 3 Zákona o cenných papieroch v spojení s ust. § 45 ods. 1 Zákona o cenných papieroch vyžaduje registrácia v osobitnej evidencii zabezpečovacích prevodov cenných papierov, ktorú vedie centrálny depozitár, t.j. Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., so sídlom ul. 29. augusta 1/A, 814 80 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 31 338 976 (ďalej len „CDCP“). Zabezpečovací prevod práva k Hromadnej akcii WINNER GROUP zo spoločnosti ARCA CAPITAL CYPRUS v prospech veriteľa by preto mohol vzniknúť a mohol byť zavŕšený až jeho registráciou v osobitnej evidencii zabezpečovacích prevodov cenných papierov, ktorú vedie CDCP.

Zákon o cenných papieroch v ust. § 50 ods. 1  pre registráciu zabezpečovacieho prevodu práva k cenným papierom požaduje predloženie tzv. potvrdenia o obsahu zmluvy o zabezpečovacom prevode cenných papierov opatreného podpisom obidvoch zmluvných strán zmluvy o zabezpečovacom prevode cenných papierov (ďalej len „Potvrdenie o obsahu zmluvy“). Potvrdenie o obsahu zmluvy nebolo zo strany spoločnosti ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED ako majiteľa Hromadnej akcie WINNER GROUP nikdy vystavené ani podpísané. Preto Zabezpečovací prevod práva zo spoločnosti ARCA CAPITAL CYPRUS v prospech veriteľa nemohol byť registrovaný v osobitnej evidencii zabezpečovacích prevodov cenných papierov, ktorú vedie CDCP, a ako taký celkom zjavne nemohol byť platne zavŕšený.

Veriteľ konajúci v súčinnosti s Pavlom Krúpom však podvodným spôsobom dosiahol, že v CDCP nebol zaregistrovaný Zabezpečovací prevod práva ako dočasný inštitút, ale v CDCP bol veriteľ zaregistrovaný ako jediný akcionár spoločnosti WINNER GROUP (t.j. nie z pozície Zabezpečovacieho prevodu práva ako dočasného inštitútu, ale z titulu trvalého vlastníckeho práva).

Zápis veriteľa ako jediného akcionára spoločnosti WINNER GROUP do obchodného registra a následne do CDCP bol dosiahnutý na základe nezákonných uznesení valného zhromaždenia spoločnosti WINNER GROUP o zmene členov orgánov spoločnosti WINNER GROUP. Uvedená situácia nastala tak, že veriteľ sa v rozpore s ustanoveniami Zákona o cenných papieroch prakticky sám „vyhlásil“ za akcionára spoločnosti WINNER GROUP len na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva bez toho, že by Zabezpečovací prevod práva bol registrovaný v CDCP. Veriteľ následne v rámci tohto nezákonného „samo-ustanovenia“ prijal rozhodnutia jediného akcionára spoločnosti WINNER GROUP o zmene členov orgánov spoločnosti WINNER GROUP, kde (okrem iného) do predstavenstva spoločnosti WNNER GROUP navolil osobu Pavla Krúpu. Ten následne zabezpečil, že v CDCP bol do zoznamu akcionárov spoločnosti WINNER GROUP zapísaný ako jediný akcionár práve veriteľ (uvedené však neznamená, že týmto krokom došlo k registrácii Zabezpečovacieho prevodu práva do CDCP).

Vzhľadom na vyššie uvedené je daná spornosť ohľadom zabezpečenia Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 24.07.2018. Je dané dôvodné podozrenie, že veriteľ si uplatnil ako zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 24.07.2018 Zabezpečovací prevod práva, ktorý však platne a účinne nevznikol, a preto zabezpečenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 24.07.2018 neexistuje. Ak by aj Zabezpečovací prevod práva platne a účinne vznikol, na takéto zabezpečenie nemožno prihliadať, keďže zabezpečenou pohľadávkou by mala byť pohľadávka spriazneného veriteľa.

E. Neexistencia postavenia zabezpečeného veriteľa v slovenskej reštrukturalizácii Dlžníka:

Ako bolo uvedené, ak by aj Zabezpečovací prevod práva platne a účinne vznikol, na takéto zabezpečenie nemožno prihliadať, keďže zabezpečenou pohľadávkou by mala byť pohľadávka spriazneného veriteľa.
Rovnako je potrebné uviesť, že ak by aj Zabezpečovací prevod práva platne a účinne vznikol a súčasne ak by zabezpečenou pohľadávkou nebola pohľadávka spriazneného veriteľa, tak by stále platilo, že prihlásený veriteľ by na účely slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka vedenej pred Okresným súdom Bratislava I nemal postavenie zabezpečeného veriteľa, pretože nie sú u neho kumulatívne splnené dve podmienky, ktorými sú: (i) podmienka, že zálohom je majetok Dlžníka a súčasne (ii) podmienka, že zálohom je majetok Dlžníka spadajúci do slovenskej podstaty.

Pre úplnosť je potrebné doplniť, že všeobecne na účely reštrukturalizácie Dlžníka vedenej pred Okresným súdom Bratislava I sa za zabezpečených veriteľov považujú len tí veritelia, ktorí majú zabezpečovacie právo na majetku Dlžníka, ktorý patrí pod slovenskú majetkovú podstatu. Veritelia, ktorí majú síce zabezpečovacie právo viaznuce na majetku Dlžníka, ktorý však spadá do inej ako slovenskej majetkovej podstaty (t.j. každý iný ako slovenský majetok), sa považujú za zabezpečených veriteľov výlučne na účely Hlavného insolvenčného konania v ČR, pričom na účely reštrukturalizácie Dlžníka v SR sa považujú za nezabezpečených veriteľov.

Prihlásený veriteľ však nemá status zabezpečeného veriteľa ani na účely Hlavného insolvenčného konania v ČR, ani na účely reštrukturalizácie Dlžníka v SR.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je prihlásená pohľadávka sporná čo do dôvodu, výšky a vymáhateľnosti a rovnako je sporné aj zabezpečovacie právo a jeho poradie.

Veriteľ

Arca Capital CEE, uzavřený investiční fond, a.s., Doudlebská 1699/5, 14000 Praha 4, Česká republika

Por. č. v ZP

101

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

7082793,33

7082793,33

Prihlásené v EUR

EUR

291317,13

0

0

0

0

291317,13

Zistené v EUR

EUR

0

0

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

291317,13 EUR

Na základe prihlášky pohľadávky č. 9 bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka na zaplatenie zmluvnej pokuty za omeškanie Dlžníka s vrátením pôžičky, ktorá mala byť Dlžníkovi poskytnutá na základe Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 24.07.2018 /  dňa 24.07.2019 medzi prihláseným veriteľom ako veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom – v prihláške je uvedený rok 2019, na doloženej listine je uvedený rok 2018 (ďalej len „Zmluva o pôžičke zo dňa 24.07.2018“) (pôžička poskytnutá na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.07.2018 ďalej len „Pôžička zo dňa 24.07.2018“ a pohľadávka na vrátenie Pôžičky zo dňa 24.07.2018 ďalej len „Pohľadávka z Pôžičky zo dňa 24.07.2018“).

Prihlásená pohľadávka, vrátane prihláseného príslušenstva, je v celom rozsahu sporná. Predmetnú prihlášku do reštrukturalizácie Dlžníka podal (ako pri väčšine veriteľov) v mene veriteľa insolvenčný správca ustanovený v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom v Českej republike pred Mestským súdom v Prahe (ďalej len „Český insolvenčný správca“ a „Hlavné insolvenčné konanie“). Český insolvenčný správca prihlásil pohľadávku presne tak, ako bola prihlásená do Hlavného insolvenčného konania. Kľúčové je, že prihlásená pohľadávka nebola v rámci Hlavného insolvenčného konania zaradená na tzv. prieskumné konanie, keďže bola vyhodnotená ako pohľadávka prihlásená neoprávnenou osobou (v danom prípade JUDr. Veseckou konajúcou za veriteľa na základe absolútne neplatného plnomocenstva, keďže v čase udelenia tohto plnomocenstva nemal veriteľ riadne ustanovený štatutárny orgán). V čase podania prihlášky pohľadávky do Hlavého insolvenčného konania mal veriteľ len jedného člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne. V čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka nemal veriteľ ustanoveného žiadneho člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne.

Z dôvodu nezaradenia prihlášky pohľadávky na prieskumné konanie v rámci Hlavného insolvenčného konania a predovšetkým z dôvodu, že veriteľ nemá riadne ustanovený štatutárny orgán, rozhodol Mestský súd v Prahe ako príslušný insolvenčný súd o zastavení súdneho konania o prihláške pohľadávky s tým, že právoplatnosťou tohto súdneho rozhodnutia končí účasť veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní. Konzekvenciou uvedeného teda je, že veriteľ pre zásadné vady prihlášky pohľadávky nie je (nebude) účastníkom Hlavného insolvenčného konania a jeho pohľadávka nebude uspokojovaná v rámci Hlavného insolvenčného konania. Uvedené by malo rovnako platiť aj na účely reštrukturalizácie Dlžníka vedenej v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I. Zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

A. Podanie prihlášky pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania neoprávnenou osobou:

V tejto časti sú bližšie špecifikované dôvody, pre ktoré sa má za to, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou.

Prihláška pohľadávky bola podpísaná neoprávnenou osobou JUDr. Renatou Veseckou, Ph.D., advokátkou, so sídlom Balbínova 223/5, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 736 29 146 (ďalej len „Renata Vesecká“). Z príloh prihlášky vyplýva, že Renata Vesecká konala na základe dokumentu datovaného dňom 08.12.2020 s názvom „Plná moc“ (ďalej len „Generálne plnomocenstvo RV“). Generálne plnomocenstvo RV je však absolútne neplatným právnym úkonom, pretože ho za veriteľa neudelili oprávnené osoby.

Z Generálneho plnomocenstva RV vyplýva, že za veriteľa pri jeho udeľovaní dňa 08.12.2020 mali konať nasledovné dve osoby: (i) Ing. Mojmír Vančura, s trvalým bydliskom Červená Skála 375, Řež, 250 68 Husinec, Česká republika (ďalej len „Mojmír Vančura“) a (ii) MSc. Juraj Krúpa, s trvalým bydliskom Trstínska 7369/11, 841 06 Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica, Slovenská republika (ďalej len „Juraj Krúpa“). V zmysle článku 26 stanov veriteľa v aktuálnom znení platí, že veriteľ koná vždy prostredníctvom dvoch členov predstavenstva konajúcich spoločne. Uvedenému zodpovedá aj zápis spôsobu konania v mene veriteľa v obchodnom registri Českej republiky (ďalej len „ORČR“).

V čase udelenia Generálneho plnomocenstva RV bol jediným riadnym čelnom predstavenstva veriteľa Mojmír Vančura. Dňa 30.11.2020 bola spísaná Notárska zápisnica spísaná notárom Mgr. Pavlem Hutákem dňa 30.11.2020, sp. zn. NZ 219/2020 (ďalej len „Notárska zápisnica – Juraj Krúpa“), ktorou mala dozorná rada veriteľa s účinnosťou od 01.12.2020 zvoliť do funkcie člena predstavenstva veriteľa Juraja Krúpu. V čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa nebol Jurajovi Krúpovi udelený predchádzajúci súhlas ČNB na výkon funkcie člena predstavenstva veriteľa.

Veriteľ bol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa a tiež v čase podpisu Generálneho plnomocenstva RV fondom kvalifikovaných investorov podliehajúcim dohľadu ČNB. Na veriteľa sa v rozhodnom čase vzťahovali ustanovenia zákona č. 240/2013 Sb. o investičních společnostech a investičních fondech v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o investičných spoločnostiach“).

V zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osoba investiční společnosti, samosprávného investičního fondu, zahraniční osoby s povolením podle § 481 a hlavního administrátora a osoba vykonávající funkci podle § 21 odst. 5, jakož i fyzická osoba, která je zmocněna právnickou osobou, jež je individuálním statutárním orgánem investičního fondu, aby ji ve statutárním orgánu tohoto investičního fondu zastupovala, jestliže není členem statutárního orgánu nebo jinou vedoucí osobou této právnické osoby a nemá předchozí souhlas České národní banky podle této hlavy, musí mít k výkonu své funkce předchozí souhlas České národní banky.“.

V zmysle ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osobou se pro účely tohoto zákona rozumí statutární orgán, člen statutárního orgánu, ředitel právnické osoby nebo osoba, která jiným způsobem skutečně řídí činnost právnické osoby. Je-li statutárním orgánem nebo členem statutárního orgánu právnická osoba, vedoucí osobou se rozumí fyzická osoba, která je touto právnickou osobou zmocněna, aby jí ve statutárním orgánu zastupovala.“.

Každý člen štatutárneho orgánu fondu kvalifikovaných investorov teda musí v zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach v spojení s ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach mať k výkonu svojej funkcie predchádzajúci súhlas ČNB. Keďže Jurajovi Krúpovi nebol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa (a ani nikdy dodatočne) udelený predchádzajúci súhlas ČNB s výkonom funkcie člena predstavenstva veriteľa (ďalej len „Súhlas ČNB“), Juraj Krúpa nebol oprávnený vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu veriteľa a akokoľvek konať v mene veriteľa. Juraj Krúpa teda nebol oprávnený vykonať žiadny právny úkon v mene veriteľa, vrátane podpísania Generálneho plnomocenstva RV a/alebo akéhokoľvek iného právneho úkonu v mene veriteľa.  

Neoprávnenosť konania Juraja Krúpu preukazuje najmä udelenie pokuty zo strany ČNB Jurajovi Krúpovi za vykonávanie funkcie člena predstavenstva veriteľa bez Súhlasu ČNB. ČNB Rozhodnutím č.j. 2021/87717/570 zo dňa 27.08.2021, sp. zn. Sp/2020/4337/573 (ďalej len „Rozhodnutie ČNB o pokute“), ktoré bolo následne potvrdené Rozhodnutím bankovej rady ČNB o rozklade č.j. 2021/124367/CNB/110 zo dňa 09.12.2021, sp. zn. Sp/2020/437/573 573 (ďalej len „Potvrdzujúce rozhodnutie bankovej rady o pokute“), rozhodla o udelení pokuty Jurajovi Krúpovi za to, že úmyselne bez predchádzajúceho súhlasu ČNB vykonával funkciu člena predstavenstva veriteľa, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach. V odôvodnení Rozhodnutia ČNB o pokute ČNB okrem iného ustálila, že: „S ohledem na požadavek předchozího souhlasu České národní banky, přičemž předmětem posuzování Českou národní bankou je naplnění předpokladů pro řádný výkon funkce (tj. důvěryhodnost, znalosti a zkušenosti osoby), je zjevné, že bez souhlasu České národní banky nemůže fyzická osoba vykonávat funkci vedoucí osoby, tzn. ani člena představenstva investičního fondu.“.

Keďže Jurajovi Krúpovi pre absenciu Súhlasu ČNB v súlade s ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach nevzniklo oprávnenie vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, tak jediným členom predstavenstva veriteľa, ktorý bol v rozhodnom čase oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, bol Mojmír Vančura. Žiadne iné osoby (odlišné od Mojmíra Vančuru) neboli v rozhodnom čase oprávnené konať v mene veriteľa, a teda ani nemohli udeliť žiadne plnomocenstvo na zastupovanie veriteľa. Dôsledkom toho, že Juraj Krúpa bol do funkcie člena predstavenstva veriteľa ustanovený bez Súhlasu ČNB je, že Juraj Krúpa nebol oprávnený platne a účinne vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa.

Uvedené preukazuje aj rozhodovacia prax Mestského súdu v Prahe (verejne dostupné na ISIR), ktorý sa vo svojich rozhodnutiach opakovane vyjadroval k vecne a právne obdobnej veci, a to k udeleniu plnomocenstva na zastupovanie veriteľa zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu a dokonca uzavrel, že voľba člena predstavenstva investičného fondu nenadobudne účinky skôr, ako je tomuto členovi udelený súhlas ČNB.

Predmetom konaní pred Mestským súdom v Prahe bolo rozhodovanie o prihláškach pohľadávok veriteľa do insolvenčného konania spoločnosti Acquisition Capital vedeného Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 90 INS 7368/2021 (ďalej len „Insolvenčné konanie – Acquisition Capital“). Veriteľ si mal do Insolvenčného konania - Acquisition Capital prihlásiť niekoľko pohľadávok. Pri podaní a podpísaní prihlášok týchto pohľadávok mala veriteľa zastupovať Renata Vesecká, a to na základe Generálneho plnomocenstva RV. Mestský súd v Prahe v konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital rozhodol tak, že konania o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital zastavil, a to z dôvodu, že Renata Vesecká nebola oprávnená zastupovať veriteľa pri podaní prihlášok do Insolvenčného konania - Acquisition Capital z dôvodu neplatnosti plnomocenstva udeleného zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu. Mestský súd v Prahe v odôvodnení rozhodnutí o zastavení konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital ustálil, že: „Soud odkazuje zejména na § 515 zák.č. 240/2013 Sb., o investičních společnostech a investičních fondech (ZISIF) dle něhož volba člena představenstva uzavřeného investičního fondu nabývá účinnosti až okamžikem, kdy je k takovému jmenování udělen souhlas dohledového orgánu České národní banky, jak vyplývá z výše uvedeného tento souhlas udělen Juraji Krúpovi nebyl. Vzhledem k tomu, že nebylo doloženo udělení tohoto souhlasu a Juraj Krúpa nebyl zapsán, jako člen představenstva ani do obchodního rejstříku soud nemá za to, že byl oprávněn plnou moc udělit. Bez souhlasu dohledového orgánu České národní banky jeho volba členem představenstva uzavřeného investičního fondu nenabyla účinnosti.“.

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=C00D86EA34263444E05333F21FAC460E&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=2):

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P100-5 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P101-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P102-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P103-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P104-3 zo dňa 25.04.2022.

Obdobne Mestský súd v Prahe rozhodol aj o prihláškach pohľadávok veriteľa do Hlavného insolvenčného konania Dlžníka. Ako už bolo uvedené, Mestský súd v Prahe rozhodol o zastavení konaní o prihláškach veriteľa do Hlavného insolvenčného konania. Mestský súd v Prahe pritom skonštatoval, že: „Zdejšímu soudu je z jeho činnosti známo, že shora uvedená plná moc byla podepsána osobami, které neměly oprávnění JUDr. Veseckou k zastupování zmocnit.“

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=B8EA44C95A4D42D3E05333F21FAC344B&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=25):

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1470-9 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1472-7 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1484-7 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1512-8 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1516-7 zo dňa 29.07.2022.

Mestský súd v Prahe teda jednoznačne a konštantne ustálil, že Juraj Krúpa nikdy nebol bez Súhlasu ČNB oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, a teda nebol ani oprávnený, sám ani spoločne s inou osobou, udeliť akékoľvek plnomocenstvo tretej osobe na zastupovanie veriteľa pri vykonávaní akýchkoľvek právnych úkonov.

Rovnako sa k problému konania v mene veriteľa postavila aj Banková rada ČNB, ktorá v odlišnom konaní  ustálila, že: „Pro úplnost bankovní rada dodává, že ani generální plná moc ze dne 8. 12. 2020 údajně udělená JUDr. Renátě Vesecké, Ph.D., advokátce zapsané pod ev. č. ČAK 13751, se sídlem Balbínova 223/5, Praha 2 Vinohrady (dále „paní Vesecká“) pány MSc. Jurajem Krúpou (dále „pan Juraj Krúpa“) a Vančurou na závěru shora nic nemění. Důvodem je to, že plná moc měla být udělena za Fond panem Jurajem Krúpou, který však jednal protiprávně jako člen představenstva Fondu, ačkoli byl osobou, která neměla k výkonu této funkce předchozí souhlas České národní banky vyžadovaný ZISIF, a proto nebyl oprávněn jednat jako člen představenstva. Pan Vančura sice v době udělení plné moci členem představenstva byl, ovšem členem jediným, ačkoli k přijetí platného rozhodnutí o udělení plné moci bylo podle názoru bankovní rady potřeba projevu vůle dvou členů představenstva disponujících k výkonu funkce předchozím souhlasem České národní banky.“.

Vzhľadom na vyššie uvedené konanie Juraja Krúpu v mene veriteľa smerujúce k udeleniu Generálneho plnomocenstva RV v rozhodnom čase (t.j. dňa 08.12.2020) nevyvolalo žiadne právne účinky, keďže Jurajovi Krúpovi nikdy (ani do dnešného dňa) nebol udelený Súhlas ČNB. Generálne plnomocenstvo RV je teda absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu nedodržania spôsobu konania v mene veriteľa. Absolútna neplatnosť Generálneho plnomocenstva RV spôsobuje, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou, pričom insolvenčný súd rozhodol o zastavení konania o tejto prihláške a o ukončení účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní.

Ako už bolo uvedené, vyššie popísaný zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

B. Spriaznenosť veriteľa s Dlžníkom:

Prihlásená pohľadávka má charakter tzv. pohľadávky spriazneného veriteľa, ktorá sa v reštrukturalizácii Dlžníka uspokojuje ako podriadená pohľadávka.

V zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) platí:

„Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie

a)                    štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby,

b)                    fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,

c)                    štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),

d)                    blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),

e)                    iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.“

V zmysle ust. § 9 ods. 3 ZKR platí: „Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.“

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR v spojení s ust. § 9 ods. 3 ZKR.

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom (okrem iného) z týchto dôvodov:

a)                    Dlžník vlastní vo veriteľovi spolu 180 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 2,95 % na základnom imaní veriteľa. Dlžník vlastní spolu 180 kusov akcií emitovaných veriteľom. Z toho 50 kusov vlastní Dlžník tak, že ich má na svojom účte, vo svojom mene a vykonáva aj ich správu. Ohľadom zvyšných 130 kusov platí, že ich má na svojom účte spoločnosť RM - S Market o.c.p., a.s., so sídlom Nám. SNP 14, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré mesto, Slovenská republika, IČO: 35 799 072, ktorá pre Dlžníka ako vlastníka 130 kusov akcií emitovaných veriteľom vykonáva držiteľskú správu týchto akcií;

b)                    Dlžník je jediným akcionárom spoločnosti Arca Capital Bohemia, a.s., so sídlom Michelská 966/74, 141 00 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 271 10 265 (ďalej len „Arca Capital Bohemia“). Spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní vo veriteľovi spolu 807 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 13,26 % na základnom imaní veriteľa. To znamená, že cez spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní Dlžník vo veriteľovi spolu ďalších 807 kusov akcií, čo predstavuje nepriamy podiel vo výške ďalších 13,26 % na základnom imaní veriteľa;

c)                    Dlžník ako osoba podľa ust. § 9 ods. 1 písm. b) ZKR má teda vo veriteľovi kvalifikovanú účasť minimálne vo výške 16,21 % (čo predstavuje súčet 2,95 % + 13,26 %), a teda veriteľ je vo vzťahu k Dlžníkovi osobou podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR.

Veriteľ je teda spriaznenou osobou Dlžníka, a preto jeho prihlásená pohľadávka má charakter pohľadávky spriazneného veriteľa.

V prípade konkurzu podľa § 95 ods. 2 a 3 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa sa v konkurze uspokojuje ako tzv. podriadená pohľadávka. Podriadené pohľadávky sa pritom v konkurze môžu zo všeobecnej podstaty uspokojiť jedine vtedy, ak došlo k úplnému uspokojeniu nezabezpečených pohľadávok nespriaznených pohľadávok – čiže štandardne je výška uspokojenia spriaznených veriteľov v konkurze 0 %.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa nemôže byť uspokojená rovnakým alebo lepším spôsobom ako iné pohľadávky. To znamená, že uspokojenie spriaznených veriteľov musí byť v reštrukturalizácii nastavené vždy horšie ako uspokojenie iných veriteľov.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR v spojení s § 95 ods. 3 ZOKR ďalej platí, že na zabezpečenie pohľadávky spriazneného veriteľa sa neprihliada. Ak by sa na zabezpečenie spriazneného veriteľa v reštrukturalizácii prihliadalo, bol by tým porušený explicitný zákonný zákaz, že pohľadávky spriaznených veriteľov sa nesmú uspokojiť lepšie ako pohľadávky iných veriteľov, pričom práve zabezpečenie by im lepšie postavenie oproti iným veriteľom prinieslo. Z uvedeného dôvodu platí, že podľa slovenského práva sa ani v reštrukturalizácii vôbec neprihliada na zabezpečenie spriaznených pohľadávok.

C. Neplatnosť dohody o výške zmluvnej pokuty pre rozpor s dobrými mravmi:

Na základe súhrnnej prihlášky bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka č. 9 ako pohľadávka na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. IV. Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.07.2018 (ďalej len „Zmluvná pokuta“ a pohľadávka na zaplatenie Zmluvnej pokuty ďalej len „Pohľadávka na zaplatenie Zmluvnej pokuty“). V zmysle čl. IV. Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.07.2018 (s názvom „Sankční ustanovení“) má mať veriteľ nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z dlžnej čiastky (istiny a/alebo úrokov) za každý deň omeškania.

Dlžník má za to, že sadzba Zmluvnej pokuty uvedená v čl. IV. Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.07.2018 je výrazne neprimerane vysoká a je v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranosť Zmluvnej pokuty sa prejavuje aj vo výške Pohľadávky na zaplatenie Zmluvnej pokuty uplatnenej veriteľom, ktorá je celkom zjavne neprimeraná hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti dlžníka a ktorá je dôsledkom neprimeranej „dennej sadzby“ Zmluvnej pokuty.

D. Právo na uplatnenie Zmluvnej pokuty vzniklo až po rozhodnutí o úpadku:

Veriteľovi vzniklo právo na uplatnenie Zmluvnej pokuty až po rozhodnutí o úpadku dlžníka v Hlavnom insolvenčnom konaní.

Právo na uplatnenie Zmluvnej pokuty vzniknuté až po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v Hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v Hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ).

Pohľadávkami, ktoré sa v Hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú v zmysle ust. § 170 písm. e) IZ práve aj „smluvní pokuty, pokud právo na jejich uplatnění vzniklo až po rozhodnutí o úpadku“. Pohľadávkou, ktorú je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť taká pohľadávka, ktorá už zanikla alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v Hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu). Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzálny charakter a dochádza k nemu ex lege.

E. Právo na zmluvnú pokutu sa uspokojuje ako podriadená pohľadávka:

Ak by aj pohľadávka nemala charakter pohľadávky spriazneného veriteľa, aj tak by sa pohľadávka na zaplatenie Zmluvnej pokuty uspokojovala v poradí ako podriadená pohľadávka.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je prihlásená pohľadávka sporná čo do dôvodu, výšky a vymáhateľnosti.

Úroky

0

Úroky z omeškania

0

Poplatok z omeškania

0

Náklady z uplatnenia

0

Spolu

291317,13 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Arca Capital CEE, uzavřený investiční fond, a.s., Doudlebská 1699/5, 14000 Praha 4, Česká republika

Por. č. v ZP

102

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

11766000

591846

12357846

Prihlásené v EUR

EUR

483938,63

24342,78

0

0

0

508281,41

Zistené v EUR

EUR

0

0

0

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

483938,63 EUR

Na základe prihlášky pohľadávky č. 10 bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka na zaplatenie zmenkovej sumy zo zmenky vystavenej dňa 24.07.2018, splatnej dňa 30.06.2020, znejúcej na sumu 11.766.000,- CZK.

Prihlásená pohľadávka, vrátane prihláseného príslušenstva, je v celom rozsahu sporná. Predmetnú prihlášku do reštrukturalizácie Dlžníka podal (ako pri väčšine veriteľov) v mene veriteľa insolvenčný správca ustanovený v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom v Českej republike pred Mestským súdom v Prahe (ďalej len „Český insolvenčný správca“ a „Hlavné insolvenčné konanie“). Český insolvenčný správca prihlásil pohľadávku presne tak, ako bola prihlásená do Hlavného insolvenčného konania. Kľúčové je, že prihlásená pohľadávka nebola v rámci Hlavného insolvenčného konania zaradená na tzv. prieskumné konanie, keďže bola vyhodnotená ako pohľadávka prihlásená neoprávnenou osobou (v danom prípade JUDr. Veseckou konajúcou za veriteľa na základe absolútne neplatného plnomocenstva, keďže v čase udelenia tohto plnomocenstva nemal veriteľ riadne ustanovený štatutárny orgán). V čase podania prihlášky pohľadávky do Hlavého insolvenčného konania mal veriteľ len jedného člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne. V čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka nemal veriteľ ustanoveného žiadneho člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne.

Z dôvodu nezaradenia prihlášky pohľadávky na prieskumné konanie v rámci Hlavného insolvenčného konania a predovšetkým z dôvodu, že veriteľ nemá riadne ustanovený štatutárny orgán, rozhodol Mestský súd v Prahe ako príslušný insolvenčný súd o zastavení súdneho konania o prihláške pohľadávky s tým, že právoplatnosťou tohto súdneho rozhodnutia končí účasť veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní. Konzekvenciou uvedeného teda je, že veriteľ pre zásadné vady prihlášky pohľadávky nie je (nebude) účastníkom Hlavného insolvenčného konania a jeho pohľadávka nebude uspokojovaná v rámci Hlavného insolvenčného konania. Uvedené by malo rovnako platiť aj na účely reštrukturalizácie Dlžníka vedenej v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I. Zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

A. Podanie prihlášky pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania neoprávnenou osobou:

V tejto časti sú bližšie špecifikované dôvody, pre ktoré sa má za to, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou.

Prihláška pohľadávky bola podpísaná neoprávnenou osobou JUDr. Renatou Veseckou, Ph.D., advokátkou, so sídlom Balbínova 223/5, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 736 29 146 (ďalej len „Renata Vesecká“). Z príloh prihlášky vyplýva, že Renata Vesecká konala na základe dokumentu datovaného dňom 08.12.2020 s názvom „Plná moc“ (ďalej len „Generálne plnomocenstvo RV“). Generálne plnomocenstvo RV je však absolútne neplatným právnym úkonom, pretože ho za veriteľa neudelili oprávnené osoby.

Z Generálneho plnomocenstva RV vyplýva, že za veriteľa pri jeho udeľovaní dňa 08.12.2020 mali konať nasledovné dve osoby: (i) Ing. Mojmír Vančura, s trvalým bydliskom Červená Skála 375, Řež, 250 68 Husinec, Česká republika (ďalej len „Mojmír Vančura“) a (ii) MSc. Juraj Krúpa, s trvalým bydliskom Trstínska 7369/11, 841 06 Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica, Slovenská republika (ďalej len „Juraj Krúpa“). V zmysle článku 26 stanov veriteľa v aktuálnom znení platí, že veriteľ koná vždy prostredníctvom dvoch členov predstavenstva konajúcich spoločne. Uvedenému zodpovedá aj zápis spôsobu konania v mene veriteľa v obchodnom registri Českej republiky (ďalej len „ORČR“).

V čase udelenia Generálneho plnomocenstva RV bol jediným riadnym čelnom predstavenstva veriteľa Mojmír Vančura. Dňa 30.11.2020 bola spísaná Notárska zápisnica spísaná notárom Mgr. Pavlem Hutákem dňa 30.11.2020, sp. zn. NZ 219/2020 (ďalej len „Notárska zápisnica – Juraj Krúpa“), ktorou mala dozorná rada veriteľa s účinnosťou od 01.12.2020 zvoliť do funkcie člena predstavenstva veriteľa Juraja Krúpu. V čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa nebol Jurajovi Krúpovi udelený predchádzajúci súhlas ČNB na výkon funkcie člena predstavenstva veriteľa.

Veriteľ bol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa a tiež v čase podpisu Generálneho plnomocenstva RV fondom kvalifikovaných investorov podliehajúcim dohľadu ČNB. Na veriteľa sa v rozhodnom čase vzťahovali ustanovenia zákona č. 240/2013 Sb. o investičních společnostech a investičních fondech v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o investičných spoločnostiach“).

V zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osoba investiční společnosti, samosprávného investičního fondu, zahraniční osoby s povolením podle § 481 a hlavního administrátora a osoba vykonávající funkci podle § 21 odst. 5, jakož i fyzická osoba, která je zmocněna právnickou osobou, jež je individuálním statutárním orgánem investičního fondu, aby ji ve statutárním orgánu tohoto investičního fondu zastupovala, jestliže není členem statutárního orgánu nebo jinou vedoucí osobou této právnické osoby a nemá předchozí souhlas České národní banky podle této hlavy, musí mít k výkonu své funkce předchozí souhlas České národní banky.“.

V zmysle ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osobou se pro účely tohoto zákona rozumí statutární orgán, člen statutárního orgánu, ředitel právnické osoby nebo osoba, která jiným způsobem skutečně řídí činnost právnické osoby. Je-li statutárním orgánem nebo členem statutárního orgánu právnická osoba, vedoucí osobou se rozumí fyzická osoba, která je touto právnickou osobou zmocněna, aby jí ve statutárním orgánu zastupovala.“.

Každý člen štatutárneho orgánu fondu kvalifikovaných investorov teda musí v zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach v spojení s ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach mať k výkonu svojej funkcie predchádzajúci súhlas ČNB. Keďže Jurajovi Krúpovi nebol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa (a ani nikdy dodatočne) udelený predchádzajúci súhlas ČNB s výkonom funkcie člena predstavenstva veriteľa (ďalej len „Súhlas ČNB“), Juraj Krúpa nebol oprávnený vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu veriteľa a akokoľvek konať v mene veriteľa. Juraj Krúpa teda nebol oprávnený vykonať žiadny právny úkon v mene veriteľa, vrátane podpísania Generálneho plnomocenstva RV a/alebo akéhokoľvek iného právneho úkonu v mene veriteľa.  

Neoprávnenosť konania Juraja Krúpu preukazuje najmä udelenie pokuty zo strany ČNB Jurajovi Krúpovi za vykonávanie funkcie člena predstavenstva veriteľa bez Súhlasu ČNB. ČNB Rozhodnutím č.j. 2021/87717/570 zo dňa 27.08.2021, sp. zn. Sp/2020/4337/573 (ďalej len „Rozhodnutie ČNB o pokute“), ktoré bolo následne potvrdené Rozhodnutím bankovej rady ČNB o rozklade č.j. 2021/124367/CNB/110 zo dňa 09.12.2021, sp. zn. Sp/2020/437/573 573 (ďalej len „Potvrdzujúce rozhodnutie bankovej rady o pokute“), rozhodla o udelení pokuty Jurajovi Krúpovi za to, že úmyselne bez predchádzajúceho súhlasu ČNB vykonával funkciu člena predstavenstva veriteľa, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach. V odôvodnení Rozhodnutia ČNB o pokute ČNB okrem iného ustálila, že: „S ohledem na požadavek předchozího souhlasu České národní banky, přičemž předmětem posuzování Českou národní bankou je naplnění předpokladů pro řádný výkon funkce (tj. důvěryhodnost, znalosti a zkušenosti osoby), je zjevné, že bez souhlasu České národní banky nemůže fyzická osoba vykonávat funkci vedoucí osoby, tzn. ani člena představenstva investičního fondu.“.

Keďže Jurajovi Krúpovi pre absenciu Súhlasu ČNB v súlade s ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach nevzniklo oprávnenie vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, tak jediným členom predstavenstva veriteľa, ktorý bol v rozhodnom čase oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, bol Mojmír Vančura. Žiadne iné osoby (odlišné od Mojmíra Vančuru) neboli v rozhodnom čase oprávnené konať v mene veriteľa, a teda ani nemohli udeliť žiadne plnomocenstvo na zastupovanie veriteľa. Dôsledkom toho, že Juraj Krúpa bol do funkcie člena predstavenstva veriteľa ustanovený bez Súhlasu ČNB je, že Juraj Krúpa nebol oprávnený platne a účinne vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa.

Uvedené preukazuje aj rozhodovacia prax Mestského súdu v Prahe (verejne dostupné na ISIR), ktorý sa vo svojich rozhodnutiach opakovane vyjadroval k vecne a právne obdobnej veci, a to k udeleniu plnomocenstva na zastupovanie veriteľa zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu a dokonca uzavrel, že voľba člena predstavenstva investičného fondu nenadobudne účinky skôr, ako je tomuto členovi udelený súhlas ČNB.

Predmetom konaní pred Mestským súdom v Prahe bolo rozhodovanie o prihláškach pohľadávok veriteľa do insolvenčného konania spoločnosti Acquisition Capital vedeného Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 90 INS 7368/2021 (ďalej len „Insolvenčné konanie – Acquisition Capital“). Veriteľ si mal do Insolvenčného konania - Acquisition Capital prihlásiť niekoľko pohľadávok. Pri podaní a podpísaní prihlášok týchto pohľadávok mala veriteľa zastupovať Renata Vesecká, a to na základe Generálneho plnomocenstva RV. Mestský súd v Prahe v konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital rozhodol tak, že konania o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital zastavil, a to z dôvodu, že Renata Vesecká nebola oprávnená zastupovať veriteľa pri podaní prihlášok do Insolvenčného konania - Acquisition Capital z dôvodu neplatnosti plnomocenstva udeleného zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu. Mestský súd v Prahe v odôvodnení rozhodnutí o zastavení konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital ustálil, že: „Soud odkazuje zejména na § 515 zák.č. 240/2013 Sb., o investičních společnostech a investičních fondech (ZISIF) dle něhož volba člena představenstva uzavřeného investičního fondu nabývá účinnosti až okamžikem, kdy je k takovému jmenování udělen souhlas dohledového orgánu České národní banky, jak vyplývá z výše uvedeného tento souhlas udělen Juraji Krúpovi nebyl. Vzhledem k tomu, že nebylo doloženo udělení tohoto souhlasu a Juraj Krúpa nebyl zapsán, jako člen představenstva ani do obchodního rejstříku soud nemá za to, že byl oprávněn plnou moc udělit. Bez souhlasu dohledového orgánu České národní banky jeho volba členem představenstva uzavřeného investičního fondu nenabyla účinnosti.“.

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=C00D86EA34263444E05333F21FAC460E&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=2):

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P100-5 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P101-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P102-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P103-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P104-3 zo dňa 25.04.2022.

Obdobne Mestský súd v Prahe rozhodol aj o prihláškach pohľadávok veriteľa do Hlavného insolvenčného konania Dlžníka. Ako už bolo uvedené, Mestský súd v Prahe rozhodol o zastavení konaní o prihláškach veriteľa do Hlavného insolvenčného konania. Mestský súd v Prahe pritom skonštatoval, že: „Zdejšímu soudu je z jeho činnosti známo, že shora uvedená plná moc byla podepsána osobami, které neměly oprávnění JUDr. Veseckou k zastupování zmocnit.“

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=B8EA44C95A4D42D3E05333F21FAC344B&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=25):

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1470-9 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1472-7 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1484-7 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1512-8 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1516-7 zo dňa 29.07.2022.

Mestský súd v Prahe teda jednoznačne a konštantne ustálil, že Juraj Krúpa nikdy nebol bez Súhlasu ČNB oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, a teda nebol ani oprávnený, sám ani spoločne s inou osobou, udeliť akékoľvek plnomocenstvo tretej osobe na zastupovanie veriteľa pri vykonávaní akýchkoľvek právnych úkonov.

Rovnako sa k problému konania v mene veriteľa postavila aj Banková rada ČNB, ktorá v odlišnom konaní  ustálila, že: „Pro úplnost bankovní rada dodává, že ani generální plná moc ze dne 8. 12. 2020 údajně udělená JUDr. Renátě Vesecké, Ph.D., advokátce zapsané pod ev. č. ČAK 13751, se sídlem Balbínova 223/5, Praha 2 Vinohrady (dále „paní Vesecká“) pány MSc. Jurajem Krúpou (dále „pan Juraj Krúpa“) a Vančurou na závěru shora nic nemění. Důvodem je to, že plná moc měla být udělena za Fond panem Jurajem Krúpou, který však jednal protiprávně jako člen představenstva Fondu, ačkoli byl osobou, která neměla k výkonu této funkce předchozí souhlas České národní banky vyžadovaný ZISIF, a proto nebyl oprávněn jednat jako člen představenstva. Pan Vančura sice v době udělení plné moci členem představenstva byl, ovšem členem jediným, ačkoli k přijetí platného rozhodnutí o udělení plné moci bylo podle názoru bankovní rady potřeba projevu vůle dvou členů představenstva disponujících k výkonu funkce předchozím souhlasem České národní banky.“.

Vzhľadom na vyššie uvedené konanie Juraja Krúpu v mene veriteľa smerujúce k udeleniu Generálneho plnomocenstva RV v rozhodnom čase (t.j. dňa 08.12.2020) nevyvolalo žiadne právne účinky, keďže Jurajovi Krúpovi nikdy (ani do dnešného dňa) nebol udelený Súhlas ČNB. Generálne plnomocenstvo RV je teda absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu nedodržania spôsobu konania v mene veriteľa. Absolútna neplatnosť Generálneho plnomocenstva RV spôsobuje, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou, pričom insolvenčný súd rozhodol o zastavení konania o tejto prihláške a o ukončení účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní.

Ako už bolo uvedené, vyššie popísaný zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

B. Spriaznenosť veriteľa s Dlžníkom:

Prihlásená pohľadávka má charakter tzv. pohľadávky spriazneného veriteľa, ktorá sa v reštrukturalizácii Dlžníka uspokojuje ako podriadená pohľadávka.

V zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) platí:

„Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie

a)                    štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby,

b)                    fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,

c)                    štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),

d)                    blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),

e)                    iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.“

V zmysle ust. § 9 ods. 3 ZKR platí: „Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.“

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR v spojení s ust. § 9 ods. 3 ZKR.

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom (okrem iného) z týchto dôvodov:

a)                    Dlžník vlastní vo veriteľovi spolu 180 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 2,95 % na základnom imaní veriteľa. Dlžník vlastní spolu 180 kusov akcií emitovaných veriteľom. Z toho 50 kusov vlastní Dlžník tak, že ich má na svojom účte, vo svojom mene a vykonáva aj ich správu. Ohľadom zvyšných 130 kusov platí, že ich má na svojom účte spoločnosť RM - S Market o.c.p., a.s., so sídlom Nám. SNP 14, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré mesto, Slovenská republika, IČO: 35 799 072, ktorá pre Dlžníka ako vlastníka 130 kusov akcií emitovaných veriteľom vykonáva držiteľskú správu týchto akcií;

b)                    Dlžník je jediným akcionárom spoločnosti Arca Capital Bohemia, a.s., so sídlom Michelská 966/74, 141 00 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 271 10 265 (ďalej len „Arca Capital Bohemia“). Spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní vo veriteľovi spolu 807 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 13,26 % na základnom imaní veriteľa. To znamená, že cez spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní Dlžník vo veriteľovi spolu ďalších 807 kusov akcií, čo predstavuje nepriamy podiel vo výške ďalších 13,26 % na základnom imaní veriteľa;

c)                    Dlžník ako osoba podľa ust. § 9 ods. 1 písm. b) ZKR má teda vo veriteľovi kvalifikovanú účasť minimálne vo výške 16,21 % (čo predstavuje súčet 2,95 % + 13,26 %), a teda veriteľ je vo vzťahu k Dlžníkovi osobou podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR.

Veriteľ je teda spriaznenou osobou Dlžníka, a preto jeho prihlásená pohľadávka má charakter pohľadávky spriazneného veriteľa.

V prípade konkurzu podľa § 95 ods. 2 a 3 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa sa v konkurze uspokojuje ako tzv. podriadená pohľadávka. Podriadené pohľadávky sa pritom v konkurze môžu zo všeobecnej podstaty uspokojiť jedine vtedy, ak došlo k úplnému uspokojeniu nezabezpečených pohľadávok nespriaznených pohľadávok – čiže štandardne je výška uspokojenia spriaznených veriteľov v konkurze 0 %.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa nemôže byť uspokojená rovnakým alebo lepším spôsobom ako iné pohľadávky. To znamená, že uspokojenie spriaznených veriteľov musí byť v reštrukturalizácii nastavené vždy horšie ako uspokojenie iných veriteľov.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR v spojení s § 95 ods. 3 ZOKR ďalej platí, že na zabezpečenie pohľadávky spriazneného veriteľa sa neprihliada. Ak by sa na zabezpečenie spriazneného veriteľa v reštrukturalizácii prihliadalo, bol by tým porušený explicitný zákonný zákaz, že pohľadávky spriaznených veriteľov sa nesmú uspokojiť lepšie ako pohľadávky iných veriteľov, pričom práve zabezpečenie by im lepšie postavenie oproti iným veriteľom prinieslo. Z uvedeného dôvodu platí, že podľa slovenského práva sa ani v reštrukturalizácii vôbec neprihliada na zabezpečenie spriaznených pohľadávok.

C. Duplicitné prihlásenie tých istých pohľadávok:

Na základe súhrnnej prihlášky bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka č. 8 ako pohľadávka na vrátenie pôžičky poskytnutej na základe Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 24.07.2018 medzi prihláseným veriteľom ako veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Zmluva o pôžičke zo dňa 24.07.2018“) (pôžička poskytnutá na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.07.2018 ďalej len „Pôžička zo dňa 24.07.2018“ a pohľadávka na vrátenie Pôžičky zo dňa 24.07.2018 ďalej len „Pohľadávka z Pôžičky zo dňa 24.07.2018“). V zmysle čl. III. Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.07.2018 (s názvom „Zajištění poskytnuté zápůjčky“) platí, že: „Dlužníkův závazek splatit Věřiteli zápůjčku řádně a včas, včetně příslušenství, je zajištěn smluvní pokutou dle čl. IV. této Smlouvy a směnkou.“

Na základe súhrnnej prihlášky bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka č. 10 ako pohľadávka na zaplatenie zmenkovej sumy zo zmenky vystavenej dňa 24.07.2018, splatnej dňa 30.06.2020, znejúcej na sumu 11.766.000,- CZK (ďalej len „Zmenka zo dňa 24.07.2018“).

Veriteľ si do reštrukturalizácie Dlžníka účelovo prihlásil tie isté pohľadávky. Veriteľ si prakticky nárokuje od Dlžníka dvojnásobné plnenie. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.07.2018 vyplýva, že splnenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 24.07.2018 má byť zabezpečené zmenkou. Dlžník týmto uvádza, že zabezpečovacou zmenkou podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.07.2018 je práve Zmenka zo dňa 24.07.2018. 

O Zmenke zo dňa 24.07.2018 platí, že:

a)                    deň vystavenia Zmenky zo dňa 24.07.2018 = deň uzavretia Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.07.2018,

b)                    deň splatnosti Zmenky zo dňa 24.07.2018 = deň splatnosti Pôžičky zo dňa 24.07.2018 (podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.07.2018).

Veriteľ teda požaduje vrátenie Pôžičky zo dňa 24.07.2018 a súčasne zaplatenie zmenkovej sumy zo zabezpečovacej Zmenky zo dňa 24.07.2018. V prípade, ak by prihlášky pohľadávok č. 8 a 10 netrpeli ďalšími zásadnými vadami, tak by veriteľ mal nanajvýš nárok na jedno plnenie – a nie nárok na plnenie z titulu pohľadávky č. 8 a aj plnenie z titulu pohľadávky č. 10. Pohľadávka č. 8 a pohľadávka č. 10 sú vzájomne previazané, pričom nie je v súlade s právom požadovať paralelné splnenie oboch. Išlo by o bezdôvodné obohatenie veriteľa.

D. Nepredloženie originálu Zmenky zo dňa 24.07.2018:

Dlžníkovi ani slovenskému správcovi nebol predložený originál Zmenky zo dňa 24.07.2018.

Všeobecne platí, že zmenky sú obežiteľnými cennými papiermi. V prípade, že veriteľ uplatňuje práva zo zmenky, tak je veriteľ povinný sa prezentovať originálom zmenky. Len po predložení originálu zmenky je možné verifikovať aktívnu vecnú legitimáciu veriteľa. Výlučne po predložení originálu zmenky je zmenkový dlžník schopný kvalifikovane posúdiť, kto je aktuálny majiteľ zmenky (pretože táto mohla byť indosovaná) a či nárok zo zmenky je po práve. Predloženie originálu zmenky je jedinečné a nenahraditeľné v tom, že až po predložení originálu zmenky zo strany majiteľa zmenky sa zmenkový dlžník môže presvedčiť o formálnej správnosti zmenky, ako aj formálne skontrolovať, či predkladateľovi zmenky vôbec svedčí aktívna vecná legitimácia (t.j. nepretržitý rad indosamentov), prípadne iné skutočnosti vyplývajúce zo skriptúry originálu zmenky.

Povinnosť predložiť originál zmenky o to viac platí v súdnych a insolvenčných konaniach, kde súdy a insolvenční správcovia musia s odbornou starostlivosťou posúdiť, akej osobe svedčí právo a že toto právo svedčí danej osobe nielen ku dňu začatia určitého konania, ale až do momentu relevantného rozhodnutia príslušného orgánu (napr. rozhodnutie o potvrdení reorganizačného plánu; rozhodnutie o rozvrhu výťažku; rozhodnutie v súdnom spore o zaplatenie pohľadávky; rozhodnutie v incidenčnom spore). Práve za týmto účelom je potrebné, aby došlo k prezentácii originálu zmenky nielen v čase prvého uplatnenia práva zo zmenky na súde alebo u správcu (napr. v čase podania žaloby; v čase podania prihlášky do insolvenčného konania / konkurzu / reorganizácie), ale aby aj došlo k uloženiu originálu zmenky do relevantnej úschovy. Jedine tak sa zabezpečí právna istota, že v priebehu príslušného súdneho konania alebo insolvenčného konania / konkurzu / reorganizácie nedôjde bez vedomosti Dlžníka  a príslušného súdu či správcu k zmene majiteľa zmenky.

Slovenskému správcovi nebolo preukázané, že veriteľ je skutočným a aktuálnym vlastníkom Zmenky zo dňa 24.07.2018.

Skutočnosť, že by veriteľ mal byť skutočným a aktuálnym vlastníkom Zmenky zo dňa 24.07.2018 v žiadnom prípade nepreukazuje takmer štyri roky starý Odovzdávajúci protokol („Předávací protokol“) zo dňa 11.09.2018 uzavretý medzi veriteľom ako odovzdávajúcim a spoločnosťou UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 – Michle, Česká republika, IČO: 649 48 242 (ďalej len „UniCredit“) ako preberajúcim (ďalej len „Protokol / Zmenka zo dňa 24.07.2018“). Skutočnosť, že by veriteľ mal byť skutočným a aktuálnym vlastníkom Zmenky zo dňa 24.07.2018 v žiadnom prípade nepreukazuje ani Potvrdenie o uložení zmeniek v trezore UniCredit Bank („Potvrzení o uložení směnek v trezoru UniCredit Bank“) z neznámeho dňa vystavené spoločnosťou UniCredit (ďalej len „Potvrdenie o uložení zmeniek“), ktorého prílohou má byť 5 kusov kópií zmeniek, ktoré však veriteľ nepriložil. Opäť je potrebné upozorniť na skutočnosť, že veriteľ dlhodobo nemá ustanoveného žiadneho člena predstavenstva.

Protokol / Zmenka zo dňa 24.07.2018 a Potvrdenie o uložení zmeniek nanajvýš potvrdzujú, že za bližšie nešpecifikovaných podmienok bola spoločnosti UniCredit odovzdaná Zmenka zo dňa 24.07.2018. Nie sú známe žiadne podmienky, za akých bola Zmenka zo dňa 24.07.2018 odovzdaná, na aký účel, aká je dohodnutá doba odovzdania, aké sú podmienky vydania Zmenky zo dňa 24.07.2018 zo strany UniCredit a v prospech akej osoby. Protokol / Zmenka zo dňa 24.07.2018 a Potvrdenie o uložení zmeniek nepreukazujú skutočnosť, kde sa aktuálne nachádza Zmenka zo dňa 24.07.2018 a kto je jej skutočným vlastníkom.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je prihlásená pohľadávka sporná čo do dôvodu, výšky a vymáhateľnosti a rovnako je sporné aj zabezpečovacie právo a jeho poradie.

Úroky

24342,78 EUR

Na základe prihlášky pohľadávky č. 10 bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka na zaplatenie zmenkovej sumy zo zmenky vystavenej dňa 24.07.2018, splatnej dňa 30.06.2020, znejúcej na sumu 11.766.000,- CZK.

Prihlásená pohľadávka, vrátane prihláseného príslušenstva, je v celom rozsahu sporná. Predmetnú prihlášku do reštrukturalizácie Dlžníka podal (ako pri väčšine veriteľov) v mene veriteľa insolvenčný správca ustanovený v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom v Českej republike pred Mestským súdom v Prahe (ďalej len „Český insolvenčný správca“ a „Hlavné insolvenčné konanie“). Český insolvenčný správca prihlásil pohľadávku presne tak, ako bola prihlásená do Hlavného insolvenčného konania. Kľúčové je, že prihlásená pohľadávka nebola v rámci Hlavného insolvenčného konania zaradená na tzv. prieskumné konanie, keďže bola vyhodnotená ako pohľadávka prihlásená neoprávnenou osobou (v danom prípade JUDr. Veseckou konajúcou za veriteľa na základe absolútne neplatného plnomocenstva, keďže v čase udelenia tohto plnomocenstva nemal veriteľ riadne ustanovený štatutárny orgán). V čase podania prihlášky pohľadávky do Hlavého insolvenčného konania mal veriteľ len jedného člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne. V čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka nemal veriteľ ustanoveného žiadneho člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne.

Z dôvodu nezaradenia prihlášky pohľadávky na prieskumné konanie v rámci Hlavného insolvenčného konania a predovšetkým z dôvodu, že veriteľ nemá riadne ustanovený štatutárny orgán, rozhodol Mestský súd v Prahe ako príslušný insolvenčný súd o zastavení súdneho konania o prihláške pohľadávky s tým, že právoplatnosťou tohto súdneho rozhodnutia končí účasť veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní. Konzekvenciou uvedeného teda je, že veriteľ pre zásadné vady prihlášky pohľadávky nie je (nebude) účastníkom Hlavného insolvenčného konania a jeho pohľadávka nebude uspokojovaná v rámci Hlavného insolvenčného konania. Uvedené by malo rovnako platiť aj na účely reštrukturalizácie Dlžníka vedenej v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I. Zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

A. Podanie prihlášky pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania neoprávnenou osobou:

V tejto časti sú bližšie špecifikované dôvody, pre ktoré sa má za to, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou.

Prihláška pohľadávky bola podpísaná neoprávnenou osobou JUDr. Renatou Veseckou, Ph.D., advokátkou, so sídlom Balbínova 223/5, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 736 29 146 (ďalej len „Renata Vesecká“). Z príloh prihlášky vyplýva, že Renata Vesecká konala na základe dokumentu datovaného dňom 08.12.2020 s názvom „Plná moc“ (ďalej len „Generálne plnomocenstvo RV“). Generálne plnomocenstvo RV je však absolútne neplatným právnym úkonom, pretože ho za veriteľa neudelili oprávnené osoby.

Z Generálneho plnomocenstva RV vyplýva, že za veriteľa pri jeho udeľovaní dňa 08.12.2020 mali konať nasledovné dve osoby: (i) Ing. Mojmír Vančura, s trvalým bydliskom Červená Skála 375, Řež, 250 68 Husinec, Česká republika (ďalej len „Mojmír Vančura“) a (ii) MSc. Juraj Krúpa, s trvalým bydliskom Trstínska 7369/11, 841 06 Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica, Slovenská republika (ďalej len „Juraj Krúpa“). V zmysle článku 26 stanov veriteľa v aktuálnom znení platí, že veriteľ koná vždy prostredníctvom dvoch členov predstavenstva konajúcich spoločne. Uvedenému zodpovedá aj zápis spôsobu konania v mene veriteľa v obchodnom registri Českej republiky (ďalej len „ORČR“).

V čase udelenia Generálneho plnomocenstva RV bol jediným riadnym čelnom predstavenstva veriteľa Mojmír Vančura. Dňa 30.11.2020 bola spísaná Notárska zápisnica spísaná notárom Mgr. Pavlem Hutákem dňa 30.11.2020, sp. zn. NZ 219/2020 (ďalej len „Notárska zápisnica – Juraj Krúpa“), ktorou mala dozorná rada veriteľa s účinnosťou od 01.12.2020 zvoliť do funkcie člena predstavenstva veriteľa Juraja Krúpu. V čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa nebol Jurajovi Krúpovi udelený predchádzajúci súhlas ČNB na výkon funkcie člena predstavenstva veriteľa.

Veriteľ bol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa a tiež v čase podpisu Generálneho plnomocenstva RV fondom kvalifikovaných investorov podliehajúcim dohľadu ČNB. Na veriteľa sa v rozhodnom čase vzťahovali ustanovenia zákona č. 240/2013 Sb. o investičních společnostech a investičních fondech v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o investičných spoločnostiach“).

V zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osoba investiční společnosti, samosprávného investičního fondu, zahraniční osoby s povolením podle § 481 a hlavního administrátora a osoba vykonávající funkci podle § 21 odst. 5, jakož i fyzická osoba, která je zmocněna právnickou osobou, jež je individuálním statutárním orgánem investičního fondu, aby ji ve statutárním orgánu tohoto investičního fondu zastupovala, jestliže není členem statutárního orgánu nebo jinou vedoucí osobou této právnické osoby a nemá předchozí souhlas České národní banky podle této hlavy, musí mít k výkonu své funkce předchozí souhlas České národní banky.“.

V zmysle ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osobou se pro účely tohoto zákona rozumí statutární orgán, člen statutárního orgánu, ředitel právnické osoby nebo osoba, která jiným způsobem skutečně řídí činnost právnické osoby. Je-li statutárním orgánem nebo členem statutárního orgánu právnická osoba, vedoucí osobou se rozumí fyzická osoba, která je touto právnickou osobou zmocněna, aby jí ve statutárním orgánu zastupovala.“.

Každý člen štatutárneho orgánu fondu kvalifikovaných investorov teda musí v zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach v spojení s ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach mať k výkonu svojej funkcie predchádzajúci súhlas ČNB. Keďže Jurajovi Krúpovi nebol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa (a ani nikdy dodatočne) udelený predchádzajúci súhlas ČNB s výkonom funkcie člena predstavenstva veriteľa (ďalej len „Súhlas ČNB“), Juraj Krúpa nebol oprávnený vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu veriteľa a akokoľvek konať v mene veriteľa. Juraj Krúpa teda nebol oprávnený vykonať žiadny právny úkon v mene veriteľa, vrátane podpísania Generálneho plnomocenstva RV a/alebo akéhokoľvek iného právneho úkonu v mene veriteľa.  

Neoprávnenosť konania Juraja Krúpu preukazuje najmä udelenie pokuty zo strany ČNB Jurajovi Krúpovi za vykonávanie funkcie člena predstavenstva veriteľa bez Súhlasu ČNB. ČNB Rozhodnutím č.j. 2021/87717/570 zo dňa 27.08.2021, sp. zn. Sp/2020/4337/573 (ďalej len „Rozhodnutie ČNB o pokute“), ktoré bolo následne potvrdené Rozhodnutím bankovej rady ČNB o rozklade č.j. 2021/124367/CNB/110 zo dňa 09.12.2021, sp. zn. Sp/2020/437/573 573 (ďalej len „Potvrdzujúce rozhodnutie bankovej rady o pokute“), rozhodla o udelení pokuty Jurajovi Krúpovi za to, že úmyselne bez predchádzajúceho súhlasu ČNB vykonával funkciu člena predstavenstva veriteľa, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach. V odôvodnení Rozhodnutia ČNB o pokute ČNB okrem iného ustálila, že: „S ohledem na požadavek předchozího souhlasu České národní banky, přičemž předmětem posuzování Českou národní bankou je naplnění předpokladů pro řádný výkon funkce (tj. důvěryhodnost, znalosti a zkušenosti osoby), je zjevné, že bez souhlasu České národní banky nemůže fyzická osoba vykonávat funkci vedoucí osoby, tzn. ani člena představenstva investičního fondu.“.

Keďže Jurajovi Krúpovi pre absenciu Súhlasu ČNB v súlade s ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach nevzniklo oprávnenie vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, tak jediným členom predstavenstva veriteľa, ktorý bol v rozhodnom čase oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, bol Mojmír Vančura. Žiadne iné osoby (odlišné od Mojmíra Vančuru) neboli v rozhodnom čase oprávnené konať v mene veriteľa, a teda ani nemohli udeliť žiadne plnomocenstvo na zastupovanie veriteľa. Dôsledkom toho, že Juraj Krúpa bol do funkcie člena predstavenstva veriteľa ustanovený bez Súhlasu ČNB je, že Juraj Krúpa nebol oprávnený platne a účinne vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa.

Uvedené preukazuje aj rozhodovacia prax Mestského súdu v Prahe (verejne dostupné na ISIR), ktorý sa vo svojich rozhodnutiach opakovane vyjadroval k vecne a právne obdobnej veci, a to k udeleniu plnomocenstva na zastupovanie veriteľa zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu a dokonca uzavrel, že voľba člena predstavenstva investičného fondu nenadobudne účinky skôr, ako je tomuto členovi udelený súhlas ČNB.

Predmetom konaní pred Mestským súdom v Prahe bolo rozhodovanie o prihláškach pohľadávok veriteľa do insolvenčného konania spoločnosti Acquisition Capital vedeného Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 90 INS 7368/2021 (ďalej len „Insolvenčné konanie – Acquisition Capital“). Veriteľ si mal do Insolvenčného konania - Acquisition Capital prihlásiť niekoľko pohľadávok. Pri podaní a podpísaní prihlášok týchto pohľadávok mala veriteľa zastupovať Renata Vesecká, a to na základe Generálneho plnomocenstva RV. Mestský súd v Prahe v konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital rozhodol tak, že konania o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital zastavil, a to z dôvodu, že Renata Vesecká nebola oprávnená zastupovať veriteľa pri podaní prihlášok do Insolvenčného konania - Acquisition Capital z dôvodu neplatnosti plnomocenstva udeleného zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu. Mestský súd v Prahe v odôvodnení rozhodnutí o zastavení konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital ustálil, že: „Soud odkazuje zejména na § 515 zák.č. 240/2013 Sb., o investičních společnostech a investičních fondech (ZISIF) dle něhož volba člena představenstva uzavřeného investičního fondu nabývá účinnosti až okamžikem, kdy je k takovému jmenování udělen souhlas dohledového orgánu České národní banky, jak vyplývá z výše uvedeného tento souhlas udělen Juraji Krúpovi nebyl. Vzhledem k tomu, že nebylo doloženo udělení tohoto souhlasu a Juraj Krúpa nebyl zapsán, jako člen představenstva ani do obchodního rejstříku soud nemá za to, že byl oprávněn plnou moc udělit. Bez souhlasu dohledového orgánu České národní banky jeho volba členem představenstva uzavřeného investičního fondu nenabyla účinnosti.“.

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=C00D86EA34263444E05333F21FAC460E&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=2):

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P100-5 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P101-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P102-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P103-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P104-3 zo dňa 25.04.2022.

Obdobne Mestský súd v Prahe rozhodol aj o prihláškach pohľadávok veriteľa do Hlavného insolvenčného konania Dlžníka. Ako už bolo uvedené, Mestský súd v Prahe rozhodol o zastavení konaní o prihláškach veriteľa do Hlavného insolvenčného konania. Mestský súd v Prahe pritom skonštatoval, že: „Zdejšímu soudu je z jeho činnosti známo, že shora uvedená plná moc byla podepsána osobami, které neměly oprávnění JUDr. Veseckou k zastupování zmocnit.“

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=B8EA44C95A4D42D3E05333F21FAC344B&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=25):

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1470-9 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1472-7 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1484-7 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1512-8 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1516-7 zo dňa 29.07.2022.

Mestský súd v Prahe teda jednoznačne a konštantne ustálil, že Juraj Krúpa nikdy nebol bez Súhlasu ČNB oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, a teda nebol ani oprávnený, sám ani spoločne s inou osobou, udeliť akékoľvek plnomocenstvo tretej osobe na zastupovanie veriteľa pri vykonávaní akýchkoľvek právnych úkonov.

Rovnako sa k problému konania v mene veriteľa postavila aj Banková rada ČNB, ktorá v odlišnom konaní  ustálila, že: „Pro úplnost bankovní rada dodává, že ani generální plná moc ze dne 8. 12. 2020 údajně udělená JUDr. Renátě Vesecké, Ph.D., advokátce zapsané pod ev. č. ČAK 13751, se sídlem Balbínova 223/5, Praha 2 Vinohrady (dále „paní Vesecká“) pány MSc. Jurajem Krúpou (dále „pan Juraj Krúpa“) a Vančurou na závěru shora nic nemění. Důvodem je to, že plná moc měla být udělena za Fond panem Jurajem Krúpou, který však jednal protiprávně jako člen představenstva Fondu, ačkoli byl osobou, která neměla k výkonu této funkce předchozí souhlas České národní banky vyžadovaný ZISIF, a proto nebyl oprávněn jednat jako člen představenstva. Pan Vančura sice v době udělení plné moci členem představenstva byl, ovšem členem jediným, ačkoli k přijetí platného rozhodnutí o udělení plné moci bylo podle názoru bankovní rady potřeba projevu vůle dvou členů představenstva disponujících k výkonu funkce předchozím souhlasem České národní banky.“.

Vzhľadom na vyššie uvedené konanie Juraja Krúpu v mene veriteľa smerujúce k udeleniu Generálneho plnomocenstva RV v rozhodnom čase (t.j. dňa 08.12.2020) nevyvolalo žiadne právne účinky, keďže Jurajovi Krúpovi nikdy (ani do dnešného dňa) nebol udelený Súhlas ČNB. Generálne plnomocenstvo RV je teda absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu nedodržania spôsobu konania v mene veriteľa. Absolútna neplatnosť Generálneho plnomocenstva RV spôsobuje, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou, pričom insolvenčný súd rozhodol o zastavení konania o tejto prihláške a o ukončení účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní.

Ako už bolo uvedené, vyššie popísaný zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

B. Spriaznenosť veriteľa s Dlžníkom:

Prihlásená pohľadávka má charakter tzv. pohľadávky spriazneného veriteľa, ktorá sa v reštrukturalizácii Dlžníka uspokojuje ako podriadená pohľadávka.

V zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) platí:

„Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie

a)                    štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby,

b)                    fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,

c)                    štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),

d)                    blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),

e)                    iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.“

V zmysle ust. § 9 ods. 3 ZKR platí: „Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.“

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR v spojení s ust. § 9 ods. 3 ZKR.

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom (okrem iného) z týchto dôvodov:

a)                    Dlžník vlastní vo veriteľovi spolu 180 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 2,95 % na základnom imaní veriteľa. Dlžník vlastní spolu 180 kusov akcií emitovaných veriteľom. Z toho 50 kusov vlastní Dlžník tak, že ich má na svojom účte, vo svojom mene a vykonáva aj ich správu. Ohľadom zvyšných 130 kusov platí, že ich má na svojom účte spoločnosť RM - S Market o.c.p., a.s., so sídlom Nám. SNP 14, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré mesto, Slovenská republika, IČO: 35 799 072, ktorá pre Dlžníka ako vlastníka 130 kusov akcií emitovaných veriteľom vykonáva držiteľskú správu týchto akcií;

b)                    Dlžník je jediným akcionárom spoločnosti Arca Capital Bohemia, a.s., so sídlom Michelská 966/74, 141 00 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 271 10 265 (ďalej len „Arca Capital Bohemia“). Spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní vo veriteľovi spolu 807 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 13,26 % na základnom imaní veriteľa. To znamená, že cez spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní Dlžník vo veriteľovi spolu ďalších 807 kusov akcií, čo predstavuje nepriamy podiel vo výške ďalších 13,26 % na základnom imaní veriteľa;

c)                    Dlžník ako osoba podľa ust. § 9 ods. 1 písm. b) ZKR má teda vo veriteľovi kvalifikovanú účasť minimálne vo výške 16,21 % (čo predstavuje súčet 2,95 % + 13,26 %), a teda veriteľ je vo vzťahu k Dlžníkovi osobou podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR.

Veriteľ je teda spriaznenou osobou Dlžníka, a preto jeho prihlásená pohľadávka má charakter pohľadávky spriazneného veriteľa.

V prípade konkurzu podľa § 95 ods. 2 a 3 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa sa v konkurze uspokojuje ako tzv. podriadená pohľadávka. Podriadené pohľadávky sa pritom v konkurze môžu zo všeobecnej podstaty uspokojiť jedine vtedy, ak došlo k úplnému uspokojeniu nezabezpečených pohľadávok nespriaznených pohľadávok – čiže štandardne je výška uspokojenia spriaznených veriteľov v konkurze 0 %.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa nemôže byť uspokojená rovnakým alebo lepším spôsobom ako iné pohľadávky. To znamená, že uspokojenie spriaznených veriteľov musí byť v reštrukturalizácii nastavené vždy horšie ako uspokojenie iných veriteľov.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR v spojení s § 95 ods. 3 ZOKR ďalej platí, že na zabezpečenie pohľadávky spriazneného veriteľa sa neprihliada. Ak by sa na zabezpečenie spriazneného veriteľa v reštrukturalizácii prihliadalo, bol by tým porušený explicitný zákonný zákaz, že pohľadávky spriaznených veriteľov sa nesmú uspokojiť lepšie ako pohľadávky iných veriteľov, pričom práve zabezpečenie by im lepšie postavenie oproti iným veriteľom prinieslo. Z uvedeného dôvodu platí, že podľa slovenského práva sa ani v reštrukturalizácii vôbec neprihliada na zabezpečenie spriaznených pohľadávok.

C. Duplicitné prihlásenie tých istých pohľadávok:

Na základe súhrnnej prihlášky bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka č. 8 ako pohľadávka na vrátenie pôžičky poskytnutej na základe Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 24.07.2018 medzi prihláseným veriteľom ako veriteľom a Dlžníkom ako dlžníkom (ďalej len „Zmluva o pôžičke zo dňa 24.07.2018“) (pôžička poskytnutá na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.07.2018 ďalej len „Pôžička zo dňa 24.07.2018“ a pohľadávka na vrátenie Pôžičky zo dňa 24.07.2018 ďalej len „Pohľadávka z Pôžičky zo dňa 24.07.2018“). V zmysle čl. III. Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.07.2018 (s názvom „Zajištění poskytnuté zápůjčky“) platí, že: „Dlužníkův závazek splatit Věřiteli zápůjčku řádně a včas, včetně příslušenství, je zajištěn smluvní pokutou dle čl. IV. této Smlouvy a směnkou.“

Na základe súhrnnej prihlášky bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka č. 10 ako pohľadávka na zaplatenie zmenkovej sumy zo zmenky vystavenej dňa 24.07.2018, splatnej dňa 30.06.2020, znejúcej na sumu 11.766.000,- CZK (ďalej len „Zmenka zo dňa 24.07.2018“).

Veriteľ si do reštrukturalizácie Dlžníka účelovo prihlásil tie isté pohľadávky. Veriteľ si prakticky nárokuje od Dlžníka dvojnásobné plnenie. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.07.2018 vyplýva, že splnenie Pohľadávky z Pôžičky zo dňa 24.07.2018 má byť zabezpečené zmenkou. Dlžník týmto uvádza, že zabezpečovacou zmenkou podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.07.2018 je práve Zmenka zo dňa 24.07.2018. 

O Zmenke zo dňa 24.07.2018 platí, že:

a)                    deň vystavenia Zmenky zo dňa 24.07.2018 = deň uzavretia Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.07.2018,

b)                    deň splatnosti Zmenky zo dňa 24.07.2018 = deň splatnosti Pôžičky zo dňa 24.07.2018 (podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.07.2018).

Veriteľ teda požaduje vrátenie Pôžičky zo dňa 24.07.2018 a súčasne zaplatenie zmenkovej sumy zo zabezpečovacej Zmenky zo dňa 24.07.2018. V prípade, ak by prihlášky pohľadávok č. 8 a 10 netrpeli ďalšími zásadnými vadami, tak by veriteľ mal nanajvýš nárok na jedno plnenie – a nie nárok na plnenie z titulu pohľadávky č. 8 a aj plnenie z titulu pohľadávky č. 10. Pohľadávka č. 8 a pohľadávka č. 10 sú vzájomne previazané, pričom nie je v súlade s právom požadovať paralelné splnenie oboch. Išlo by o bezdôvodné obohatenie veriteľa.

D. Nepredloženie originálu Zmenky zo dňa 24.07.2018:

Dlžníkovi ani slovenskému správcovi nebol predložený originál Zmenky zo dňa 24.07.2018.

Všeobecne platí, že zmenky sú obežiteľnými cennými papiermi. V prípade, že veriteľ uplatňuje práva zo zmenky, tak je veriteľ povinný sa prezentovať originálom zmenky. Len po predložení originálu zmenky je možné verifikovať aktívnu vecnú legitimáciu veriteľa. Výlučne po predložení originálu zmenky je zmenkový dlžník schopný kvalifikovane posúdiť, kto je aktuálny majiteľ zmenky (pretože táto mohla byť indosovaná) a či nárok zo zmenky je po práve. Predloženie originálu zmenky je jedinečné a nenahraditeľné v tom, že až po predložení originálu zmenky zo strany majiteľa zmenky sa zmenkový dlžník môže presvedčiť o formálnej správnosti zmenky, ako aj formálne skontrolovať, či predkladateľovi zmenky vôbec svedčí aktívna vecná legitimácia (t.j. nepretržitý rad indosamentov), prípadne iné skutočnosti vyplývajúce zo skriptúry originálu zmenky.

Povinnosť predložiť originál zmenky o to viac platí v súdnych a insolvenčných konaniach, kde súdy a insolvenční správcovia musia s odbornou starostlivosťou posúdiť, akej osobe svedčí právo a že toto právo svedčí danej osobe nielen ku dňu začatia určitého konania, ale až do momentu relevantného rozhodnutia príslušného orgánu (napr. rozhodnutie o potvrdení reorganizačného plánu; rozhodnutie o rozvrhu výťažku; rozhodnutie v súdnom spore o zaplatenie pohľadávky; rozhodnutie v incidenčnom spore). Práve za týmto účelom je potrebné, aby došlo k prezentácii originálu zmenky nielen v čase prvého uplatnenia práva zo zmenky na súde alebo u správcu (napr. v čase podania žaloby; v čase podania prihlášky do insolvenčného konania / konkurzu / reorganizácie), ale aby aj došlo k uloženiu originálu zmenky do relevantnej úschovy. Jedine tak sa zabezpečí právna istota, že v priebehu príslušného súdneho konania alebo insolvenčného konania / konkurzu / reorganizácie nedôjde bez vedomosti Dlžníka  a príslušného súdu či správcu k zmene majiteľa zmenky.

Slovenskému správcovi nebolo preukázané, že veriteľ je skutočným a aktuálnym vlastníkom Zmenky zo dňa 24.07.2018.

Skutočnosť, že by veriteľ mal byť skutočným a aktuálnym vlastníkom Zmenky zo dňa 24.07.2018 v žiadnom prípade nepreukazuje takmer štyri roky starý Odovzdávajúci protokol („Předávací protokol“) zo dňa 11.09.2018 uzavretý medzi veriteľom ako odovzdávajúcim a spoločnosťou UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 – Michle, Česká republika, IČO: 649 48 242 (ďalej len „UniCredit“) ako preberajúcim (ďalej len „Protokol / Zmenka zo dňa 24.07.2018“). Skutočnosť, že by veriteľ mal byť skutočným a aktuálnym vlastníkom Zmenky zo dňa 24.07.2018 v žiadnom prípade nepreukazuje ani Potvrdenie o uložení zmeniek v trezore UniCredit Bank („Potvrzení o uložení směnek v trezoru UniCredit Bank“) z neznámeho dňa vystavené spoločnosťou UniCredit (ďalej len „Potvrdenie o uložení zmeniek“), ktorého prílohou má byť 5 kusov kópií zmeniek, ktoré však veriteľ nepriložil. Opäť je potrebné upozorniť na skutočnosť, že veriteľ dlhodobo nemá ustanoveného žiadneho člena predstavenstva.

Protokol / Zmenka zo dňa 24.07.2018 a Potvrdenie o uložení zmeniek nanajvýš potvrdzujú, že za bližšie nešpecifikovaných podmienok bola spoločnosti UniCredit odovzdaná Zmenka zo dňa 24.07.2018. Nie sú známe žiadne podmienky, za akých bola Zmenka zo dňa 24.07.2018 odovzdaná, na aký účel, aká je dohodnutá doba odovzdania, aké sú podmienky vydania Zmenky zo dňa 24.07.2018 zo strany UniCredit a v prospech akej osoby. Protokol / Zmenka zo dňa 24.07.2018 a Potvrdenie o uložení zmeniek nepreukazujú skutočnosť, kde sa aktuálne nachádza Zmenka zo dňa 24.07.2018 a kto je jej skutočným vlastníkom.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je prihlásená pohľadávka sporná čo do dôvodu, výšky a vymáhateľnosti a rovnako je sporné aj zabezpečovacie právo a jeho poradie.

Úroky z omeškania

0

Poplatok z omeškania

0

Náklady z uplatnenia

0

Spolu

508281,41 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Arca Capital CEE, uzavřený investiční fond, a.s., Doudlebská 1699/5, 14000 Praha 4, Česká republika

Por. č. v ZP

103

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

82000000

82000000

Prihlásené v EUR

EUR

3372681,28

0

0

0

0

3372681,28

Zistené v EUR

EUR

0

0

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

3372681,28 EUR

Na základe súhrnnej prihlášky bola do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásená pohľadávka č. 11 ako pohľadávka na zaplatenie zmenky vystavenej dňa 31.12.2018, splatnej dňa 31.12.2021, znejúcej na sumu 82.000.000,- CZK (ďalej len „Zmenka zo dňa 31.12.2018“).

Prihlásená pohľadávka, vrátane prihláseného príslušenstva, je v celom rozsahu sporná. Predmetnú prihlášku do reštrukturalizácie Dlžníka podal (ako pri väčšine veriteľov) v mene veriteľa insolvenčný správca ustanovený v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom v Českej republike pred Mestským súdom v Prahe (ďalej len „Český insolvenčný správca“ a „Hlavné insolvenčné konanie“). Český insolvenčný správca prihlásil pohľadávku presne tak, ako bola prihlásená do Hlavného insolvenčného konania. Kľúčové je, že prihlásená pohľadávka nebola v rámci Hlavného insolvenčného konania zaradená na tzv. prieskumné konanie, keďže bola vyhodnotená ako pohľadávka prihlásená neoprávnenou osobou (v danom prípade JUDr. Veseckou konajúcou za veriteľa na základe absolútne neplatného plnomocenstva, keďže v čase udelenia tohto plnomocenstva nemal veriteľ riadne ustanovený štatutárny orgán). V čase podania prihlášky pohľadávky do Hlavého insolvenčného konania mal veriteľ len jedného člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne. V čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka nemal veriteľ ustanoveného žiadneho člena predstavenstva, hoci za veriteľa musia vždy konať dvaja členovia predstavenstva spoločne.

Z dôvodu nezaradenia prihlášky pohľadávky na prieskumné konanie v rámci Hlavného insolvenčného konania a predovšetkým z dôvodu, že veriteľ nemá riadne ustanovený štatutárny orgán, rozhodol Mestský súd v Prahe ako príslušný insolvenčný súd o zastavení súdneho konania o prihláške pohľadávky s tým, že právoplatnosťou tohto súdneho rozhodnutia končí účasť veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní. Konzekvenciou uvedeného teda je, že veriteľ pre zásadné vady prihlášky pohľadávky nie je (nebude) účastníkom Hlavného insolvenčného konania a jeho pohľadávka nebude uspokojovaná v rámci Hlavného insolvenčného konania. Uvedené by malo rovnako platiť aj na účely reštrukturalizácie Dlžníka vedenej v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I. Zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

A. Podanie prihlášky pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania neoprávnenou osobou:

V tejto časti sú bližšie špecifikované dôvody, pre ktoré sa má za to, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou.

Prihláška pohľadávky bola podpísaná neoprávnenou osobou JUDr. Renatou Veseckou, Ph.D., advokátkou, so sídlom Balbínova 223/5, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 736 29 146 (ďalej len „Renata Vesecká“). Z príloh prihlášky vyplýva, že Renata Vesecká konala na základe dokumentu datovaného dňom 08.12.2020 s názvom „Plná moc“ (ďalej len „Generálne plnomocenstvo RV“). Generálne plnomocenstvo RV je však absolútne neplatným právnym úkonom, pretože ho za veriteľa neudelili oprávnené osoby.

Z Generálneho plnomocenstva RV vyplýva, že za veriteľa pri jeho udeľovaní dňa 08.12.2020 mali konať nasledovné dve osoby: (i) Ing. Mojmír Vančura, s trvalým bydliskom Červená Skála 375, Řež, 250 68 Husinec, Česká republika (ďalej len „Mojmír Vančura“) a (ii) MSc. Juraj Krúpa, s trvalým bydliskom Trstínska 7369/11, 841 06 Bratislava – mestská časť Záhorská Bystrica, Slovenská republika (ďalej len „Juraj Krúpa“). V zmysle článku 26 stanov veriteľa v aktuálnom znení platí, že veriteľ koná vždy prostredníctvom dvoch členov predstavenstva konajúcich spoločne. Uvedenému zodpovedá aj zápis spôsobu konania v mene veriteľa v obchodnom registri Českej republiky (ďalej len „ORČR“).

V čase udelenia Generálneho plnomocenstva RV bol jediným riadnym čelnom predstavenstva veriteľa Mojmír Vančura. Dňa 30.11.2020 bola spísaná Notárska zápisnica spísaná notárom Mgr. Pavlem Hutákem dňa 30.11.2020, sp. zn. NZ 219/2020 (ďalej len „Notárska zápisnica – Juraj Krúpa“), ktorou mala dozorná rada veriteľa s účinnosťou od 01.12.2020 zvoliť do funkcie člena predstavenstva veriteľa Juraja Krúpu. V čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa nebol Jurajovi Krúpovi udelený predchádzajúci súhlas ČNB na výkon funkcie člena predstavenstva veriteľa.

Veriteľ bol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa a tiež v čase podpisu Generálneho plnomocenstva RV fondom kvalifikovaných investorov podliehajúcim dohľadu ČNB. Na veriteľa sa v rozhodnom čase vzťahovali ustanovenia zákona č. 240/2013 Sb. o investičních společnostech a investičních fondech v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o investičných spoločnostiach“).

V zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osoba investiční společnosti, samosprávného investičního fondu, zahraniční osoby s povolením podle § 481 a hlavního administrátora a osoba vykonávající funkci podle § 21 odst. 5, jakož i fyzická osoba, která je zmocněna právnickou osobou, jež je individuálním statutárním orgánem investičního fondu, aby ji ve statutárním orgánu tohoto investičního fondu zastupovala, jestliže není členem statutárního orgánu nebo jinou vedoucí osobou této právnické osoby a nemá předchozí souhlas České národní banky podle této hlavy, musí mít k výkonu své funkce předchozí souhlas České národní banky.“.

V zmysle ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach platí, že: „Vedoucí osobou se pro účely tohoto zákona rozumí statutární orgán, člen statutárního orgánu, ředitel právnické osoby nebo osoba, která jiným způsobem skutečně řídí činnost právnické osoby. Je-li statutárním orgánem nebo členem statutárního orgánu právnická osoba, vedoucí osobou se rozumí fyzická osoba, která je touto právnickou osobou zmocněna, aby jí ve statutárním orgánu zastupovala.“.

Každý člen štatutárneho orgánu fondu kvalifikovaných investorov teda musí v zmysle ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach v spojení s ust. § 624 ods. 1 Zákona o investičných spoločnostiach mať k výkonu svojej funkcie predchádzajúci súhlas ČNB. Keďže Jurajovi Krúpovi nebol v čase spísania Notárskej zápisnice – Juraj Krúpa (a ani nikdy dodatočne) udelený predchádzajúci súhlas ČNB s výkonom funkcie člena predstavenstva veriteľa (ďalej len „Súhlas ČNB“), Juraj Krúpa nebol oprávnený vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu veriteľa a akokoľvek konať v mene veriteľa. Juraj Krúpa teda nebol oprávnený vykonať žiadny právny úkon v mene veriteľa, vrátane podpísania Generálneho plnomocenstva RV a/alebo akéhokoľvek iného právneho úkonu v mene veriteľa.  

Neoprávnenosť konania Juraja Krúpu preukazuje najmä udelenie pokuty zo strany ČNB Jurajovi Krúpovi za vykonávanie funkcie člena predstavenstva veriteľa bez Súhlasu ČNB. ČNB Rozhodnutím č.j. 2021/87717/570 zo dňa 27.08.2021, sp. zn. Sp/2020/4337/573 (ďalej len „Rozhodnutie ČNB o pokute“), ktoré bolo následne potvrdené Rozhodnutím bankovej rady ČNB o rozklade č.j. 2021/124367/CNB/110 zo dňa 09.12.2021, sp. zn. Sp/2020/437/573 573 (ďalej len „Potvrdzujúce rozhodnutie bankovej rady o pokute“), rozhodla o udelení pokuty Jurajovi Krúpovi za to, že úmyselne bez predchádzajúceho súhlasu ČNB vykonával funkciu člena predstavenstva veriteľa, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach. V odôvodnení Rozhodnutia ČNB o pokute ČNB okrem iného ustálila, že: „S ohledem na požadavek předchozího souhlasu České národní banky, přičemž předmětem posuzování Českou národní bankou je naplnění předpokladů pro řádný výkon funkce (tj. důvěryhodnost, znalosti a zkušenosti osoby), je zjevné, že bez souhlasu České národní banky nemůže fyzická osoba vykonávat funkci vedoucí osoby, tzn. ani člena představenstva investičního fondu.“.

Keďže Jurajovi Krúpovi pre absenciu Súhlasu ČNB v súlade s ust. § 515 Zákona o investičných spoločnostiach nevzniklo oprávnenie vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, tak jediným členom predstavenstva veriteľa, ktorý bol v rozhodnom čase oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, bol Mojmír Vančura. Žiadne iné osoby (odlišné od Mojmíra Vančuru) neboli v rozhodnom čase oprávnené konať v mene veriteľa, a teda ani nemohli udeliť žiadne plnomocenstvo na zastupovanie veriteľa. Dôsledkom toho, že Juraj Krúpa bol do funkcie člena predstavenstva veriteľa ustanovený bez Súhlasu ČNB je, že Juraj Krúpa nebol oprávnený platne a účinne vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa.

Uvedené preukazuje aj rozhodovacia prax Mestského súdu v Prahe (verejne dostupné na ISIR), ktorý sa vo svojich rozhodnutiach opakovane vyjadroval k vecne a právne obdobnej veci, a to k udeleniu plnomocenstva na zastupovanie veriteľa zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu a dokonca uzavrel, že voľba člena predstavenstva investičného fondu nenadobudne účinky skôr, ako je tomuto členovi udelený súhlas ČNB.

Predmetom konaní pred Mestským súdom v Prahe bolo rozhodovanie o prihláškach pohľadávok veriteľa do insolvenčného konania spoločnosti Acquisition Capital vedeného Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 90 INS 7368/2021 (ďalej len „Insolvenčné konanie – Acquisition Capital“). Veriteľ si mal do Insolvenčného konania - Acquisition Capital prihlásiť niekoľko pohľadávok. Pri podaní a podpísaní prihlášok týchto pohľadávok mala veriteľa zastupovať Renata Vesecká, a to na základe Generálneho plnomocenstva RV. Mestský súd v Prahe v konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital rozhodol tak, že konania o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital zastavil, a to z dôvodu, že Renata Vesecká nebola oprávnená zastupovať veriteľa pri podaní prihlášok do Insolvenčného konania - Acquisition Capital z dôvodu neplatnosti plnomocenstva udeleného zo strany Mojmíra Vančuru a Juraja Krúpu. Mestský súd v Prahe v odôvodnení rozhodnutí o zastavení konaní o prihláškach pohľadávok veriteľa do Insolvenčného konania - Acquisition Capital ustálil, že: „Soud odkazuje zejména na § 515 zák.č. 240/2013 Sb., o investičních společnostech a investičních fondech (ZISIF) dle něhož volba člena představenstva uzavřeného investičního fondu nabývá účinnosti až okamžikem, kdy je k takovému jmenování udělen souhlas dohledového orgánu České národní banky, jak vyplývá z výše uvedeného tento souhlas udělen Juraji Krúpovi nebyl. Vzhledem k tomu, že nebylo doloženo udělení tohoto souhlasu a Juraj Krúpa nebyl zapsán, jako člen představenstva ani do obchodního rejstříku soud nemá za to, že byl oprávněn plnou moc udělit. Bez souhlasu dohledového orgánu České národní banky jeho volba členem představenstva uzavřeného investičního fondu nenabyla účinnosti.“.

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=C00D86EA34263444E05333F21FAC460E&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=2):

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P100-5 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P101-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P102-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P103-3 zo dňa 25.04.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 90 INS 7368/2021-P104-3 zo dňa 25.04.2022.

Obdobne Mestský súd v Prahe rozhodol aj o prihláškach pohľadávok veriteľa do Hlavného insolvenčného konania Dlžníka. Ako už bolo uvedené, Mestský súd v Prahe rozhodol o zastavení konaní o prihláškach veriteľa do Hlavného insolvenčného konania. Mestský súd v Prahe pritom skonštatoval, že: „Zdejšímu soudu je z jeho činnosti známo, že shora uvedená plná moc byla podepsána osobami, které neměly oprávnění JUDr. Veseckou k zastupování zmocnit.“

Ide napr. o nasledovné rozhodnutia verejne dostupné na ISIR (https://isir.justice.cz/isir/ueu/evidence_upadcu_detail.do?id=B8EA44C95A4D42D3E05333F21FAC344B&actSheet=P&pageA=1&pageB=1&pageC=1&pageD=0&pageP=25):

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1470-9 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1472-7 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1484-7 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1512-8 zo dňa 29.07.2022,

-                      Uznesenie Mestského súdu v Prahe č.k. MSPH 98 INS 723/2021-P1516-7 zo dňa 29.07.2022.

Mestský súd v Prahe teda jednoznačne a konštantne ustálil, že Juraj Krúpa nikdy nebol bez Súhlasu ČNB oprávnený vykonávať funkciu člena predstavenstva veriteľa, a teda nebol ani oprávnený, sám ani spoločne s inou osobou, udeliť akékoľvek plnomocenstvo tretej osobe na zastupovanie veriteľa pri vykonávaní akýchkoľvek právnych úkonov.

Rovnako sa k problému konania v mene veriteľa postavila aj Banková rada ČNB, ktorá v odlišnom konaní  ustálila, že: „Pro úplnost bankovní rada dodává, že ani generální plná moc ze dne 8. 12. 2020 údajně udělená JUDr. Renátě Vesecké, Ph.D., advokátce zapsané pod ev. č. ČAK 13751, se sídlem Balbínova 223/5, Praha 2 Vinohrady (dále „paní Vesecká“) pány MSc. Jurajem Krúpou (dále „pan Juraj Krúpa“) a Vančurou na závěru shora nic nemění. Důvodem je to, že plná moc měla být udělena za Fond panem Jurajem Krúpou, který však jednal protiprávně jako člen představenstva Fondu, ačkoli byl osobou, která neměla k výkonu této funkce předchozí souhlas České národní banky vyžadovaný ZISIF, a proto nebyl oprávněn jednat jako člen představenstva. Pan Vančura sice v době udělení plné moci členem představenstva byl, ovšem členem jediným, ačkoli k přijetí platného rozhodnutí o udělení plné moci bylo podle názoru bankovní rady potřeba projevu vůle dvou členů představenstva disponujících k výkonu funkce předchozím souhlasem České národní banky.“.

Vzhľadom na vyššie uvedené konanie Juraja Krúpu v mene veriteľa smerujúce k udeleniu Generálneho plnomocenstva RV v rozhodnom čase (t.j. dňa 08.12.2020) nevyvolalo žiadne právne účinky, keďže Jurajovi Krúpovi nikdy (ani do dnešného dňa) nebol udelený Súhlas ČNB. Generálne plnomocenstvo RV je teda absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu nedodržania spôsobu konania v mene veriteľa. Absolútna neplatnosť Generálneho plnomocenstva RV spôsobuje, že prihláška pohľadávky do Hlavného insolvenčného konania bola podaná neoprávnenou osobou, pričom insolvenčný súd rozhodol o zastavení konania o tejto prihláške a o ukončení účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní.

Ako už bolo uvedené, vyššie popísaný zásadný nedostatok prihlášky pohľadávky podanej do Hlavného insolvenčného konania (ktorý mal v konečnom dôsledku za následok ukončenie účasti veriteľa v Hlavnom insolvenčnom konaní a nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v rámci Hlavného insolvenčného konania) nemôže byť v žiadnom prípade zhojený tým, že prihlášku pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka podal namiesto veriteľa Český insolvenčný správca. Podanie prihlášky zo strany Českého insolvenčného správcu nemožno považovať za konvalidáciu tak zásadného nedostatku, pre ktorý sa na prihlášku veriteľa podanú do Hlavného insolvenčného konania neprihliadalo (resp. konanie o ktorej bolo insolvenčným súdom zastavené), keďže tento zásadný nedostatok naďalej trval aj v čase podania prihlášky pohľadávky do slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka.

B. Spriaznenosť veriteľa s Dlžníkom:

Prihlásená pohľadávka má charakter tzv. pohľadávky spriazneného veriteľa, ktorá sa v reštrukturalizácii Dlžníka uspokojuje ako podriadená pohľadávka.

V zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) platí:

„Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie

a)                    štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby,

b)                    fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,

c)                    štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),

d)                    blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),

e)                    iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.“

V zmysle ust. § 9 ods. 3 ZKR platí: „Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.“

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR v spojení s ust. § 9 ods. 3 ZKR.

Veriteľ je osobou spriaznenou s Dlžníkom (okrem iného) z týchto dôvodov:

a)                    Dlžník vlastní vo veriteľovi spolu 180 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 2,95 % na základnom imaní veriteľa. Dlžník vlastní spolu 180 kusov akcií emitovaných veriteľom. Z toho 50 kusov vlastní Dlžník tak, že ich má na svojom účte, vo svojom mene a vykonáva aj ich správu. Ohľadom zvyšných 130 kusov platí, že ich má na svojom účte spoločnosť RM - S Market o.c.p., a.s., so sídlom Nám. SNP 14, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré mesto, Slovenská republika, IČO: 35 799 072, ktorá pre Dlžníka ako vlastníka 130 kusov akcií emitovaných veriteľom vykonáva držiteľskú správu týchto akcií;

b)                    Dlžník je jediným akcionárom spoločnosti Arca Capital Bohemia, a.s., so sídlom Michelská 966/74, 141 00 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 271 10 265 (ďalej len „Arca Capital Bohemia“). Spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní vo veriteľovi spolu 807 kusov akcií, čo predstavuje priamy podiel vo výške 13,26 % na základnom imaní veriteľa. To znamená, že cez spoločnosť Arca Capital Bohemia vlastní Dlžník vo veriteľovi spolu ďalších 807 kusov akcií, čo predstavuje nepriamy podiel vo výške ďalších 13,26 % na základnom imaní veriteľa;

c)                    Dlžník ako osoba podľa ust. § 9 ods. 1 písm. b) ZKR má teda vo veriteľovi kvalifikovanú účasť minimálne vo výške 16,21 % (čo predstavuje súčet 2,95 % + 13,26 %), a teda veriteľ je vo vzťahu k Dlžníkovi osobou podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e) ZKR.

Veriteľ je teda spriaznenou osobou Dlžníka, a preto jeho prihlásená pohľadávka má charakter pohľadávky spriazneného veriteľa.

V prípade konkurzu podľa § 95 ods. 2 a 3 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa sa v konkurze uspokojuje ako tzv. podriadená pohľadávka. Podriadené pohľadávky sa pritom v konkurze môžu zo všeobecnej podstaty uspokojiť jedine vtedy, ak došlo k úplnému uspokojeniu nezabezpečených pohľadávok nespriaznených pohľadávok – čiže štandardne je výška uspokojenia spriaznených veriteľov v konkurze 0 %.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR platí, že pohľadávka spriazneného veriteľa nemôže byť uspokojená rovnakým alebo lepším spôsobom ako iné pohľadávky. To znamená, že uspokojenie spriaznených veriteľov musí byť v reštrukturalizácii nastavené vždy horšie ako uspokojenie iných veriteľov.

V prípade reštrukturalizácie podľa § 137 ods. 5 ZKR v spojení s § 95 ods. 3 ZOKR ďalej platí, že na zabezpečenie pohľadávky spriazneného veriteľa sa neprihliada. Ak by sa na zabezpečenie spriazneného veriteľa v reštrukturalizácii prihliadalo, bol by tým porušený explicitný zákonný zákaz, že pohľadávky spriaznených veriteľov sa nesmú uspokojiť lepšie ako pohľadávky iných veriteľov, pričom práve zabezpečenie by im lepšie postavenie oproti iným veriteľom prinieslo. Z uvedeného dôvodu platí, že podľa slovenského práva sa ani v reštrukturalizácii vôbec neprihliada na zabezpečenie spriaznených pohľadávok.

C. Nepredloženie originálu Zmenky zo dňa 31.12.2018:

Dlžníkovi ani slovenskému správcovi nebol predložený originál Zmenky zo dňa 31.12.2018.

Všeobecne platí, že zmenky sú obežiteľnými cennými papiermi. V prípade, že veriteľ uplatňuje práva zo zmenky, tak je veriteľ povinný sa prezentovať originálom zmenky. Len po predložení originálu zmenky je možné verifikovať aktívnu vecnú legitimáciu veriteľa. Výlučne po predložení originálu zmenky je zmenkový dlžník schopný kvalifikovane posúdiť, kto je aktuálny majiteľ zmenky (pretože táto mohla byť indosovaná) a či nárok zo zmenky je po práve. Predloženie originálu zmenky je jedinečné a nenahraditeľné v tom, že až po predložení originálu zmenky zo strany majiteľa zmenky sa zmenkový dlžník môže presvedčiť o formálnej správnosti zmenky, ako aj formálne skontrolovať, či predkladateľovi zmenky vôbec svedčí aktívna vecná legitimácia (t.j. nepretržitý rad indosamentov), prípadne iné skutočnosti vyplývajúce zo skriptúry originálu zmenky.

Povinnosť predložiť originál zmenky o to viac platí v súdnych a insolvenčných konaniach, kde súdy a insolvenční správcovia musia s odbornou starostlivosťou posúdiť, akej osobe svedčí právo a že toto právo svedčí danej osobe nielen ku dňu začatia určitého konania, ale až do momentu relevantného rozhodnutia príslušného orgánu (napr. rozhodnutie o potvrdení reorganizačného plánu; rozhodnutie o rozvrhu výťažku; rozhodnutie v súdnom spore o zaplatenie pohľadávky; rozhodnutie v incidenčnom spore). Práve za týmto účelom je potrebné, aby došlo k prezentácii originálu zmenky nielen v čase prvého uplatnenia práva zo zmenky na súde alebo u správcu (napr. v čase podania žaloby; v čase podania prihlášky do insolvenčného konania / konkurzu / reorganizácie), ale aby aj došlo k uloženiu originálu zmenky do relevantnej úschovy. Jedine tak sa zabezpečí právna istota, že v priebehu príslušného súdneho konania alebo insolvenčného konania / konkurzu / reorganizácie nedôjde bez vedomosti Dlžníka  a príslušného súdu či správcu k zmene majiteľa zmenky.

Slovenskému správcovi nebolo preukázané, že veriteľ je skutočným a aktuálnym vlastníkom Zmenky zo dňa 31.12.2018.

Skutočnosť, že by veriteľ mal byť skutočným a aktuálnym vlastníkom Zmenky zo dňa 31.12.2018 v žiadnom prípade nepreukazuje takmer 3,5 roka starý Odovzdávajúci protokol („Předávací protokol“) zo dňa 26.03.2019 uzavretý medzi veriteľom ako odovzdávajúcim a spoločnosťou UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 – Michle, Česká republika, IČO: 649 48 242 (ďalej len „UniCredit“) ako preberajúcim (ďalej len „Protokol / Zmenka zo dňa 31.12.2018“). Skutočnosť, že by veriteľ mal byť skutočným a aktuálnym vlastníkom Zmenky zo dňa 24.07.2018 v žiadnom prípade nepreukazuje ani Potvrdenie o uložení zmeniek v trezore UniCredit Bank („Potvrzení o uložení směnek v trezoru UniCredit Bank“) z neznámeho dňa vystavené spoločnosťou UniCredit (ďalej len „Potvrdenie o uložení zmeniek“), ktorého prílohou má byť 5 kusov kópií zmeniek, ktoré však veriteľ nepriložil. Opäť je potrebné upozorniť na skutočnosť, že veriteľ dlhodobo nemá ustanoveného žiadneho člena predstavenstva.

Protokol / Zmenka zo dňa 31.12.2018 a Potvrdenie o uložení zmeniek nanajvýš potvrdzujú, že za bližšie nešpecifikovaných podmienok bola spoločnosti UniCredit odovzdaná Zmenka zo dňa 31.12.2018. Nie sú známe žiadne podmienky, za akých bola Zmenka zo dňa 31.12.2018 odovzdaná, na aký účel, aká je dohodnutá doba odovzdania, aké sú podmienky vydania Zmenky zo dňa 31.12.2018 zo strany UniCredit a v prospech akej osoby. Protokol / Zmenka zo dňa 31.12.2018 a Potvrdenie o uložení zmeniek nepreukazujú skutočnosť, kde sa aktuálne nachádza Zmenka zo dňa 31.12.2018 a kto je jej skutočným vlastníkom.

D. Neexistujúce zabezpečenie pohľadávky na zaplatenie zmenkovej sumy zo Zmenky zo dňa 31.12.2018:

Keďže prihlásená pohľadávka má charakter pohľadávky spriazneného veriteľa, tak platí, že na zabezpečenie pohľadávky spriazneného veriteľa sa neprihliada. Ak by však aj nešlo o pohľadávku spriazneného veriteľa, tak zabezpečenie, na ktoré sa odvoláva veriteľ, je v celom rozsahu sporné.

Pohľadávka na zaplatenie zmenkovej sumy zo Zmenky zo dňa 31.12.2018 (ďalej len „Pohľadávka zo Zmenky zo dňa 31.12.2018“) má byť podľa tvrdenia veriteľa zabezpečená zabezpečovacím prevodom práva k listinnej hromadnej akcii s poradovým číslom 1, so súhrnnou menovitou hodnotou 25.000,- EUR, ktorá nahrádza desať (10) kusov listinných kmeňových akcií spoločnosti WINNER GROUP, a. s., so sídlom Pekná cesta 15, 831 52 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 46 154 809 (ďalej len „WINNER GROUP“), vo forme na meno, s poradovým číslom 01 až 010 s menovitou hodnotou jednej akcie vo výške 2.500,- EUR (ďalej len „Hromadná akcia WINNER GROUP“) (zabezpečovací prevod práva k Hromadnej akcii WINNER GROUP ďalej len „Zabezpečovací prevod práva“).

Zabezpečovací prevod práva mal byť zriadený na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode cenných papierov uzatvorenej dňa 22.06.2020 medzi spoločnosťou ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED, so sídlom Steliou Mavrommati 57, Agios Dometios, 2364 Nikózia, Cyperská republika, registračné číslo: HE 161843 [ďalej len „ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED“] ako majiteľom Hromadnej akcie WINNER GROUP a veriteľom (ďalej len „Zmluva o zabezpečovacom prevode práva“). Zabezpečenie Pohľadávky zo Zmenky zo dňa 31.12.2018 vo forme Zabezpečovacieho prevodu práva však nikdy platne a účinne nevzniklo, pretože Zabezpečovací prevod práva nebol zákonným spôsobom zavŕšený v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o cenných papieroch“).

Na vznik zabezpečovacieho prevodu práva k listinným cenným papierom (a teda aj k Hromadnej akcii WINNER GORUP na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva) sa v zmysle ust. § 53 ods. 1 až 3 Zákona o cenných papieroch v spojení s ust. § 45 ods. 1 Zákona o cenných papieroch vyžaduje registrácia v osobitnej evidencii zabezpečovacích prevodov cenných papierov, ktorú vedie centrálny depozitár, t.j. Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., so sídlom ul. 29. augusta 1/A, 814 80 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 31 338 976 (ďalej len „CDCP“). Zabezpečovací prevod práva k Hromadnej akcii WINNER GROUP zo spoločnosti ARCA CAPITAL CYPRUS v prospech veriteľa by preto mohol vzniknúť a mohol byť zavŕšený až jeho registráciou v osobitnej evidencii zabezpečovacích prevodov cenných papierov, ktorú vedie CDCP.

Zákon o cenných papieroch v ust. § 50 ods. 1  pre registráciu zabezpečovacieho prevodu práva k cenným papierom požaduje predloženie tzv. potvrdenia o obsahu zmluvy o zabezpečovacom prevode cenných papierov opatreného podpisom obidvoch zmluvných strán zmluvy o zabezpečovacom prevode cenných papierov (ďalej len „Potvrdenie o obsahu zmluvy“). Potvrdenie o obsahu zmluvy nebolo zo strany spoločnosti ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED ako majiteľa Hromadnej akcie WINNER GROUP nikdy vystavené ani podpísané. Preto Zabezpečovací prevod práva zo spoločnosti ARCA CAPITAL CYPRUS v prospech veriteľa nemohol byť registrovaný v osobitnej evidencii zabezpečovacích prevodov cenných papierov, ktorú vedie CDCP, a ako taký celkom zjavne nemohol byť platne zavŕšený.

Veriteľ konajúci v súčinnosti s Pavlom Krúpom však podvodným spôsobom dosiahol, že v CDCP nebol zaregistrovaný Zabezpečovací prevod práva ako dočasný inštitút, ale v CDCP bol veriteľ zaregistrovaný ako jediný akcionár spoločnosti WINNER GROUP (t.j. nie z pozície Zabezpečovacieho prevodu práva ako dočasného inštitútu, ale z titulu trvalého vlastníckeho práva).

Zápis veriteľa ako jediného akcionára spoločnosti WINNER GROUP do obchodného registra a následne do CDCP bol dosiahnutý na základe nezákonných uznesení valného zhromaždenia spoločnosti WINNER GROUP o zmene členov orgánov spoločnosti WINNER GROUP. Uvedená situácia nastala tak, že veriteľ sa v rozpore s ustanoveniami Zákona o cenných papieroch prakticky sám „vyhlásil“ za akcionára spoločnosti WINNER GROUP len na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva bez toho, že by Zabezpečovací prevod práva bol registrovaný v CDCP. Veriteľ následne v rámci tohto nezákonného „samo-ustanovenia“ prijal rozhodnutia jediného akcionára spoločnosti WINNER GROUP o zmene členov orgánov spoločnosti WINNER GROUP, kde (okrem iného) do predstavenstva spoločnosti WNNER GROUP navolil osobu Pavla Krúpu. Ten následne zabezpečil, že v CDCP bol do zoznamu akcionárov spoločnosti WINNER GROUP zapísaný ako jediný akcionár práve veriteľ (uvedené však neznamená, že týmto krokom došlo k registrácii Zabezpečovacieho prevodu práva do CDCP).

Vzhľadom na vyššie uvedené je daná spornosť ohľadom zabezpečenia Pohľadávky zo Zmenky zo dňa 31.12.2018. Je dané dôvodné podozrenie, že veriteľ si uplatnil ako zabezpečenie Pohľadávky zo Zmenky zo dňa 31.12.2018 Zabezpečovací prevod práva, ktorý však platne a účinne nevznikol, a preto zabezpečenie Pohľadávky zo Zmenky zo dňa 31.12.2018 neexistuje. Ak by aj Zabezpečovací prevod práva platne a účinne vznikol, na takéto zabezpečenie nemožno prihliadať, keďže zabezpečenou pohľadávkou by mala byť pohľadávka spriazneného veriteľa.

E. Neexistencia postavenia zabezpečeného veriteľa v slovenskej reštrukturalizácii Dlžníka:

Ako bolo uvedené, ak by aj Zabezpečovací prevod práva platne a účinne vznikol, na takéto zabezpečenie nemožno prihliadať, keďže zabezpečenou pohľadávkou by mala byť pohľadávka spriazneného veriteľa.

Rovnako je potrebné uviesť, že ak by aj Zabezpečovací prevod práva platne a účinne vznikol a súčasne ak by zabezpečenou pohľadávkou nebola pohľadávka spriazneného veriteľa, tak by stále platilo, že prihlásený veriteľ by na účely slovenskej reštrukturalizácie Dlžníka vedenej pred Okresným súdom Bratislava I nemal postavenie zabezpečeného veriteľa, pretože nie sú u neho kumulatívne splnené dve podmienky, ktorými sú: (i) podmienka, že zálohom je majetok Dlžníka a súčasne (ii) podmienka, že zálohom je majetok Dlžníka spadajúci do slovenskej podstaty.

Pre úplnosť je potrebné doplniť, že všeobecne na účely reštrukturalizácie Dlžníka vedenej pred Okresným súdom Bratislava I sa za zabezpečených veriteľov považujú len tí veritelia, ktorí majú zabezpečovacie právo na majetku Dlžníka, ktorý patrí pod slovenskú majetkovú podstatu. Veritelia, ktorí majú síce zabezpečovacie právo viaznuce na majetku Dlžníka, ktorý však spadá do inej ako slovenskej majetkovej podstaty (t.j. každý iný ako slovenský majetok), sa považujú za zabezpečených veriteľov výlučne na účely Hlavného insolvenčného konania v ČR, pričom na účely reštrukturalizácie Dlžníka v SR sa považujú za nezabezpečených veriteľov.

Prihlásený veriteľ však nemá status zabezpečeného veriteľa ani na účely Hlavného insolvenčného konania v ČR, ani na účely reštrukturalizácie Dlžníka v SR.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je prihlásená pohľadávka sporná čo do dôvodu, výšky a vymáhateľnosti a rovnako je sporné aj zabezpečovacie právo a jeho poradie.

Úroky

0

Úroky z omeškania

0

Poplatok z omeškania

0

Náklady z uplatnenia

0

Spolu

3372681,28 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

ARCA CAPITAL Ltd., Bell Yard 7, WC2A 2JR, Londýn, Spojené kráľovstvo

Por. č. v ZP

112

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

198160536,7

179189453,66

377349990,36

Prihlásené v EUR

EUR

8150394,3

7370108,73

0

0

0

15520503,03

Zistené v EUR

EUR

7550411

6827565,39

14377976,39

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

599983,3 EUR

Veriteľ  pri právnom dôvode vzniku pohľadávky odkazuje z hmotnoprávneho hľadiska na taký titul, ktorý nasvedčuje vzniknutiu alebo tvrdenému vzniknutiu pohľadávky v mene EUR. Hoci ide o pohľadávku v mene EUR, veriteľ si ju uplatnil prihláškou do reštrukturalizácie Dlžníka vedenej pred Okresným súdom Bratislava I v mene CZK. Táto pohľadávka bola najprv prihlásená do hlavného insolvenčného konania vedeného v Českej republike (ČR) pred Mestským súdom v Prahe, pričom na účely jej prihlásenia do hlavného insolvenčného konania v ČR bola pohľadávka prepočítaná do meny CZK. Týmto kurzom mal byť kurz podľa ust. § 175 zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ“), t.j. kurz vyhlásený Českou národnou bankou v deň začatia hlavného insolvenčného konania (03.01.2021) alebo v deň splatnosti pohľadávky, ak sa pohľadávka stala splatnou pred začatím hlavného insolvenčného konania. Následne pohľadávka, ktorá bola prepočítaná do meny CZK (bez ohľadu na to, či sa použil správny kurz podľa ust. § 175 IZ alebo iný kurz do meny CZK), bola v takomto prepočte do meny CZK prihlásená aj do slovenskej reštrukturalizácie vedenej pred Okresným súdom Bratislava I. Správca postupom v zmysle ust. § 29 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v účinnom znení (ďalej len „ZKR“) v spojení s ust. § 122 ZKR prepočítal pohľadávku späť do meny EUR, a to kurzom určeným a vyhláseným v deň začatia slovenského reštrukturalizačného konania Dlžníka Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Výška takýmto spôsobom prepočítanej prihláškou uplatnenej pohľadávky do meny EUR je však odlišná, ako je pôvodná výška tejto pohľadávky v mene EUR (viď hmotnoprávny titul). Nakoľko však pohľadávka veriteľa znie pôvodne na menu EUR, nie je možné veriteľovi priznať viac ako pôvodnú sumu (resp. jej dlžnú časť) tak, ako je to aj evidované v účtovníctve Dlžníka. Kurzový rozdiel je neoprávnený a ako taký vznikol pri prepočte pohľadávky z meny EUR do meny CZK (hlavné insolvenčné konanie) a následne späť do meny EUR (slovenská reštrukturalizácia ako vedľajšie insolvenčné konanie). Tým došlo k neoprávnenému navýšeniu sumy pohľadávky. Argument o neoprávnenom kurzovom rozdiele rovnako platí aj vzťahu k výpočtu a prepočtu oprávnenej výšky prípadného príslušenstva pohľadávky. Správca tak pohľadávku veriteľa popiera v rozsahu kurzového rozdielu, čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

Úroky

542543,34 EUR

Veriteľ  pri právnom dôvode vzniku pohľadávky odkazuje z hmotnoprávneho hľadiska na taký titul, ktorý nasvedčuje vzniknutiu alebo tvrdenému vzniknutiu pohľadávky v mene EUR. Hoci ide o pohľadávku v mene EUR, veriteľ si ju uplatnil prihláškou do reštrukturalizácie Dlžníka vedenej pred Okresným súdom Bratislava I v mene CZK. Táto pohľadávka bola najprv prihlásená do hlavného insolvenčného konania vedeného v Českej republike (ČR) pred Mestským súdom v Prahe, pričom na účely jej prihlásenia do hlavného insolvenčného konania v ČR bola pohľadávka prepočítaná do meny CZK. Týmto kurzom mal byť kurz podľa ust. § 175 zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ“), t.j. kurz vyhlásený Českou národnou bankou v deň začatia hlavného insolvenčného konania (03.01.2021) alebo v deň splatnosti pohľadávky, ak sa pohľadávka stala splatnou pred začatím hlavného insolvenčného konania. Následne pohľadávka, ktorá bola prepočítaná do meny CZK (bez ohľadu na to, či sa použil správny kurz podľa ust. § 175 IZ alebo iný kurz do meny CZK), bola v takomto prepočte do meny CZK prihlásená aj do slovenskej reštrukturalizácie vedenej pred Okresným súdom Bratislava I. Správca postupom v zmysle ust. § 29 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v účinnom znení (ďalej len „ZKR“) v spojení s ust. § 122 ZKR prepočítal pohľadávku späť do meny EUR, a to kurzom určeným a vyhláseným v deň začatia slovenského reštrukturalizačného konania Dlžníka Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Výška takýmto spôsobom prepočítanej prihláškou uplatnenej pohľadávky do meny EUR je však odlišná, ako je pôvodná výška tejto pohľadávky v mene EUR (viď hmotnoprávny titul). Nakoľko však pohľadávka veriteľa znie pôvodne na menu EUR, nie je možné veriteľovi priznať viac ako pôvodnú sumu (resp. jej dlžnú časť) tak, ako je to aj evidované v účtovníctve Dlžníka. Kurzový rozdiel je neoprávnený a ako taký vznikol pri prepočte pohľadávky z meny EUR do meny CZK (hlavné insolvenčné konanie) a následne späť do meny EUR (slovenská reštrukturalizácia ako vedľajšie insolvenčné konanie). Tým došlo k neoprávnenému navýšeniu sumy pohľadávky. Argument o neoprávnenom kurzovom rozdiele rovnako platí aj vzťahu k výpočtu a prepočtu oprávnenej výšky prípadného príslušenstva pohľadávky. Správca tak pohľadávku veriteľa popiera v rozsahu kurzového rozdielu, čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0

Poplatok z omeškania

0

Náklady z uplatnenia

0

Spolu

1142526,64 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

ARCA CAPITAL MALTA LTD, Vincenti Bld., Strait Street, Room 4, Office 18, Block 19, VLT1432, Valletta, Malta

Por. č. v ZP

113

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

73798388,55

11868408,96

85666797,51

Prihlásené v EUR

EUR

3035346,87

488150,74

0

0

0

3523497,61

Zistené v EUR

EUR

3035346,87

467960,66

3503307,53

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

0 EUR

Úroky

20190,08 EUR

Veriteľ  pri právnom dôvode vzniku pohľadávky odkazuje z hmotnoprávneho hľadiska na taký titul, ktorý nasvedčuje vzniknutiu alebo tvrdenému vzniknutiu pohľadávky v mene USD. Ide o pohľadávku v mene USD, ktorú si veriteľ uplatnil prihláškou do reštrukturalizácie Dlžníka vedenej pred Okresným súdom Bratislava I v mene CZK. Táto pohľadávka bola najprv prihlásená do hlavného insolvenčného konania vedeného v Českej republike (ČR) pred Mestským súdom v Prahe, pričom na účely jej prihlásenia do hlavného insolvenčného konania v ČR bola pohľadávka prepočítaná do meny CZK. Týmto kurzom mal byť kurz podľa ust. § 175 zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ“), t.j. kurz vyhlásený Českou národnou bankou v deň začatia hlavného insolvenčného konania (03.01.2021) alebo v deň splatnosti pohľadávky, ak sa pohľadávka stala splatnou pred začatím hlavného insolvenčného konania. Následne pohľadávka, ktorá bola prepočítaná do meny CZK (bez ohľadu na to, či sa použil správny kurz podľa ust. § 175 IZ alebo iný kurz do meny CZK), bola v takomto prepočte do meny CZK prihlásená aj do slovenskej reštrukturalizácie vedenej pred Okresným súdom Bratislava I. Správca postupom v zmysle ust. § 29 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v účinnom znení (ďalej len „ZKR“) v spojení s ust. § 122 ZKR prepočítal pohľadávku do meny EUR, a to kurzom určeným a vyhláseným v deň začatia slovenského reštrukturalizačného konania Dlžníka Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Výška takýmto spôsobom prepočítanej prihláškou uplatnenej pohľadávky do meny EUR je však odlišná v porovnaní s prepočtom v hlavnom insolvenčnom konaní. Kurzový rozdiel je neoprávnený a ako taký vznikol pri prepočte pohľadávky z meny USD do meny CZK (hlavné insolvenčné konanie) a následne späť do meny EUR (slovenská reštrukturalizácia ako vedľajšie insolvenčné konanie). Tým došlo k neoprávnenému navýšeniu sumy pohľadávky. Argument o neoprávnenom kurzovom rozdiele rovnako platí aj vzťahu k výpočtu a prepočtu oprávnenej výšky prípadného príslušenstva pohľadávky. Správca tak pohľadávku veriteľa popiera v rozsahu kurzového rozdielu, čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0

Poplatok z omeškania

0

Náklady z uplatnenia

0

Spolu

20190,08 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Arca funding s.r.o., V Celnici  1031/4, 110 00 Praha 1, Česká republika

Por. č. v ZP

116

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

176000

6606,03

182606,03

Prihlásené v EUR

EUR

7238,93

271,71

0

0

0

7510,64

Zistené v EUR

EUR

7238,93

0

0

0

0

7238,93

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

0 EUR

Úroky

271,71 EUR

Veriteľ si uplatňuje nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa príslušných hmotnoprávnych predpisov  v spojení s ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané podľa sadzby vyplývajúcej z príslušných hmotnoprávnych predpisov, avšak len za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1: